Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6CoP/97/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712201836 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3712201836.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a členov senátu JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Ivety Martinákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, dieťa rodičov T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. pod C. XXX, právne zastúpenej JUDr. Branislavom Štrbáňom, advokátom, Ul. 1.mája 1455/5, Púchov a G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. pod C. XX, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Brindzovou, advokátkou, Námestie slobody 1901, Púchov, v konaní o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu považská Bystrica zo dňa 24. septembra 2012, č. k. 4P/16/2012-86, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu považská Bystrica zo dňa 24. septembra 2012, č. k. 4P/16/2012-86, bolo rozhodnuté tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej S. I., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 120 eur od 01.01.2012 do 31.08.2012 na sumu 130 eur mesačne a od 01.09.2012 vo výške 140 eur, ktoré bude zasielať vždy do 15. dňa mesiaci vopred k rukám matky maloletej, zameškané výživné od 01.01.2012 do 31.09.2012 vo výške 100 eur je otec povinný zaplatiť jednorazovo do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletej, pričom týmto sa mení rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 25.03.2011, č. k. 4P 2/2011-17, v časti výživného na maloletú S. a vo zvyšku súd návrh matky zamieta. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že matka svojim návrhom domáhala sa zvýšenia výživného na mal. S. zo sumy 120 eur na 170 eur mesačne od 01.01.2012. Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 21.03.2012, sp. zn 4P 16/2012-29, súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej S. zvýšeným výživným zo sumy XXX eur na sumu 150 eur mesačne od 01.01.2012, zameškané výživné od 01.01.2012 do 31.03.2012 vo výške 90 eur súd zaviazal otca zaplatiť jednorazovo do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletej a vo zvyšku návrh matky zamietol. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 26.06.2012, sp zn. 6CoP 43/2012-39, rozsudok Okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, pričom okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol aj podstatný obsah odôvodnenia uvedeného zrušujúceho rozhodnutia. Okresný súd ďalej poukázal na to, že, že v zmysle odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu doplnil dokazovanie. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že od 08.08.2012 je matka nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR Považská Bystrica, pracovisko Púchov. Od 08.08.2012 po dobu 6 mesiacov jej bola priznaná dávka v nezamestnanosti za 30 dní v sume 164,50 eur a za 31 dní v sume 170 eur. Od 08.08.2012 do 31.08.2012 jej vyplácanie dávky v nezamestnanosti bolo zastavené, nakoľko bude matke vyplatený rodičovský príspevok z ÚPSVaR Považská Bystrica, ktorý matka poberala v roku 2012 vo výške 194,70 eur a od januára do apríla 2011 vo výške 256 eur a od mája do decembra 2011 vo výške 190 eur. Zo žiadosti o prijatie do zamestnania zo dňa 10.08.2012 okresný súd zistil, že matka požiadala u troch zamestnávateľov o prijatie do pracovného pomeru, z ktorej skutočnosti je zrejmé, že matka má záujem pracovať a prácu si intenzívne hľadá. Od septembra 2012 mal. S. začala navštevovať C. školu v B. pod C. V súvislosti s návštevou maloletej materskej školy vznikli matke výdavky spojené s návštevou maloletej v materskej škole, a to 04.09.2012 matka uhradila poplatok za stravu za mesiac september 2012 vo výške 22,40 eur a dňa 20.09.2012 poplatok za stravu za mesiac október 2012 vo výške 25,76 eur. V súvislosti s nástupom mal. S. do materskej školy matka zakúpila ošatenie, obuv a hygienické potreby pre mal. S. spolu vo výške 130 eur, o čom súdu predložila originály pokladničných dokladov. Zo správy C.. K. B., pediatrického gastroenterológa zo dňa 04.08.2012 mal okresný súd preukázané, že mal. S. je sledovaná v gastroenterologickej ambulancii od 10.08.2011 pre chronické zažívacie ťažkosti v zmysle nepravidelnej defekácie a obstipovanej stolice. Maloletá má odporučenú úpravu diétneho režimu - vysokozvyšková strava s dostatkom vlákniny a dostatočný príjem tekutín, ako aj podpornú medikamentózna liečba. Ako doplnok stravy lekárka odporučila pridať prebiotickú vlákninu na báze inulínu (prebiotická vláknina od firmy Valosun hradená pacientom v sume cca 7 eur ) na vyprázdnenie čreva pri dlhšej prestávke defekácii Pico-prep plv. doplatok pacienta 5,5 eur. U dieťaťa je podávaný Duphalac sir. - bez doplatku pacienta, ale v tento v liečbe nereaguje dostatočne, preto je indikovaný pri poslednej kontrole FORLAX plv. - 2 sáčky denne. Jedná sa preparát, ktorý je dostupný v tejto forme určený pre detských pacientov len v ČR, na plnú úhradu pacientom - jedno balenie cca 5 eur, dieťa potrebuje na jeden mesiac dve balenia, liečba má trvať tri mesiace do nasledujúcej kontroly, ktorá je plánovaná na začiatok septembra 2012. Lekárka ďalej odporučila podávanie probiotík BioGaia gtt. 5 kvapiek denne, ktoré probiotiká sú plne hradené pacientom v hodnote cca 10 eur, pričom dieťa mesačne spotrebuje jedno až dve balenia. Dieťa pokračuje v liečbe a zatiaľ je ponechané v dispenzárnej starostlivosti. Z doplnenej správy o zárobku otca od spoločnosti N. servis, s.r.o. mal súd za preukázané, že zárobok otca za obdobie 01 - 07/2012 predstavuje priemerne sumu 550,85 eur. V priebehu konania otec poukazoval na zmenu pomerov od poslednej úpravy výživného a to v tom smere, že mu pribudla vyživovacia povinnosť voči starej matke, ktorá v apríli 2012 utrpela mozgovú príhodu a stala sa bezvládnou, vyžadujúcou celodennú odbornú starostlivosť. Z tohto dôvodu bola umiestnená do špecializovaného zdravotníckeho zariadenia S. - dôvera G., pričom za tento pobyt je potrebné platiť mesačne cca 560 eur. Dôchodok starej matky otca je 330 eur a preto rozdiel dôchodku a platbou vo výške cca 230 eur musí znášať otec spolu s dcérou starej matky, takže mesačne musí vynakladať na tento pobyt sumu približne 110 eur. Okrem toho otec platí starej matke v plnom rozsahu náklady na lieky, ktoré sú každý mesiac iné a priemerne je to 10 - 15 eur mesačne. Otec poukazoval na zmenu pomerov na svojej strane aj v tom, že u neho došlo k poklesu zárobku oproti predchádzajúcemu obdobiu, kedy v čase rozhodovania súdu rozsudkom zo dňa 21.03.2012 bol jeho priemerný zárobok 590 eur a v súčasnej dobe predstavuje priemerný zárobok 550 eur, čo je pokles o 40 eur. Poukazoval na to, že musí zabezpečovať chod celej domácnosti, všetky náklady spojené s užívaní domu, ako i na prevádzku a údržbu domu Platí inkaso vo výške 57 eur, ďalej zo svojho príjmu musí zabezpečovať stravu pre seba, cestovné do práce autom aj vlakom vo výške 60 eur mesačne, okrem toho spláca pôžičku spoločnosti Q. vo výške 40 eur mesačne. Tiež uviedol, že na súd podal návrh na zapretie otcovstva voči mal. S., ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 7P 88/2012. Okresný súd poukázal na znenie § 68, § 69 ods. 1 Zákona o rodine. Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov rešpektujúc právny názor Krajského súdu v Trenčíne a doplnené dokazovanie dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný len sčasti. Na základe zisteného skutkového stavu veci je podľa názoru okresného súdu nesporné, že v danom prípade došlo od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 25.03.2011 sp. zn. 4P 2/2011 - 17, k zmene pomerov na strane mal. S. ako aj na strane rodičov maloletej, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia súdu v zmysle návrhu matky. Od poslednej úpravy výživného je maloletá S. vekovo staršia a vyspelejšia, trpí zdravotnými problémami a osobnú starostlivosť od dieťa zabezpečovala do 01.09.2012 výlučne matka. Okresný súd pri svojom rozhodovaní v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine zohľadnil aj celkový vývoj životných nákladov, keď je nesporné, že v súčasnej dobe vzrástli celkovo v spoločnosti náklady na bývanie, stravu atď., pričom z uvedených dôvodov nemohol celkový vývoj životných nákladov opomenúť. Od 01.09.2012 začala maloletá navštevovať materskú školu, čím nevyhnutne matke vzrástli výdavky spojené s návštevou maloletej predškolského zariadenia, ktoré matka v priebehu konania deklarovala ako poplatky za stravu za mesiac september vo výške 22,40 eur a október vo výške 25,76 eur. Matka bola nútená zakúpiť dieťaťu potrebné veci ako je ošatenie, obuv hygienické potreby, o čom súdu predložila originály pokladničných dokladov a to spolu vo výške 64 eur. Pokiaľ ide o pomery na strane rodičov, podľa názoru okresného súd od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane matky. Do 07.08.2012 bola matka na materskej dovolenke. Od 08.08.2012 je matka nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR Považská Bystrica, pracovisko Púchov, pričom od 01.09.2012 jej budú vyplácané dávky v nezamestnanosti vo výške 164 eur za 30 dní a 170 eur za 31 dní. Dávky v nezamestnanosti jej boli priznané od 08.08.2012 po dobu 6 mesiacov, pričom od 08.08.2012 do 31.08.2012 matke bol vyplatený rodičovský príspevok z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica vo výške 194,70 eur. Otec naďalej pracuje v spoločnosti N. servis, s.r.o. G., pričom jeho priemerný mesačný zárobok za rok 2011 predstavoval sumu 627,07 eur a za rok 2012 t.j. za obdobie 01 - 07/2012 vo výške 550 eur. Súd pri svojom rozhodovaní v rozsudku zo dňa 25.03.2012 sp. zn. 4P 16/2012 - 29 vychádzal z priemerného mesačného zárobku otca za posledných 12 mesiacov 567,41 eur, po doplnenom dokazovaní a to zo správy spol. N. servis, s.r.o. dospel k záveru, že priemerný mesačný zárobok otca za obdobie od 01-07/2012 prestavuje sumu 550,85 eur, čo je pokles cca 17 eur. Preto sa okresný súd nestotožnil s tvrdením otca, že pokles jeho zárobku prestavuje od posledného rozhodovania Okresného súdu v Považskej Bystrici sumu o 40 eur. V priebehu konania otec deklaroval zmenu pomerov na jeho strane tým, že mu pribudla vyživovacia povinnosť ku svojej starej matke, s ktorou žil v spoločnej domácnosti a ktorá vzhľadom na svoj zdravotný stav bola umiestnená do zariadenia S. - K. G., kde náklady na jej pobyt prestavujú sumu 560 eur, pričom dôchodok starej matky je 330 eur a rozdiel na dôchodku vo výške 230 eur musí znášať spolu s dcérou starej matky a to približne vo výške 110 eur, okrem toho musí platiť starej matke náklady za lieky vo výške 10 - 15 eur mesačne. V tejto súvislosti okresný súd skonštatoval, že v zmysle § 68 Zákona o rodine predkovia a potomkovia síce majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú, avšak vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť len vtedy, ak ju nemôžu plniť bližší príbuzní, a to v zmysle ustanovenia § 69 ods.1 veta druhá Zákona o rodine. Z vyjadrenia otca je zrejmé, že jeho stará matka má priameho potomka a to svoju dcéru, takže otec ako vzdialenejší príbuzní nemá voči starej matke vyživovaciu povinnosť, pretože túto má v danom prípade len dcéra starej matky. Z uvedených dôvodov okresný súd vyživovaciu povinnosť otca voči starej matke nezohľadnil ako dôvod na zmenu pomerov na strane otca v tom, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Vychádzajú zo zhora uvedených skutočností okresný súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný len sčasti. Tak, ako bolo zhora uvedené, od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane mal.. a to od 10.08.2011, kedy začala navštevovať gastroenterologickú ambulanciu, od 01.09.2012 začala navštevovať materskú školu. Rovnako k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného došlo aj na strane matky, a to od 08.08.2012, odkedy je nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR. Na strane otca nedošlo od poslednej úpravy výživného k takej zmene pomerov, okrem poklesu príjmu o 10 eur. Matka sa domáhala zvýšenia výživného na mal. S. od 01.01.2012. Po doplnenom dokazovaní vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti a za použitia citovaných ustanovení Zákona o rodine okresný súd dospel k záveru, že zvýšenie výživného o sumu 10 eur za obdobie od 01.01.2012 do 31.08.2012 bude v možnostiach a schopnostiach otca. Vzhľadom na príjem otca určite zvýšením výživného o sumu 10 eur nebudú ohrozené jeho základné potreby. Keďže k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej došlo aj od 01.09.2012, a to jednak oproti poslednej úprave výživného, ako aj oproti obdobiu od 01.01.2012 do 31.08.2012, kedy matke od 01.09.2012 budú vyplácané len dávky v nezamestnanosti a ktoré predstavujú pokles jej príjmu oproti rodičovskému príspevku o 27 eur, okresný súd upravil vyživovaciu povinnosť otca od 01.09.2012 tak, že otcovi zvýšil výživné o ďalších 10 eur. Keďže okresný súd návrhu matky vyhovel len v časti, vo zvyšku jej návrh zamietol . Zameškané výživné od 01.01.2012 do 31.08.2012 vo výške 90 eur okresný súd uložil otcovi zaplatiť k rukám matky vzhľadom na výšku zameškaného výživného jednorazovo. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Odvolaním žiadal zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že návrh matky sa zamietne v plnom rozsahu. Podľa názoru otca okresný súd nesprávne vyhodnotil zistené zmeny. Matka s maloletou navštevuje odbornú ambulanciu raz za tri mesiace a preto túto okolnosť nemožno posúdiť ako podstatnú a trvalú zmenu pomerov na strane maloletej. Matke tiež odpadli niektoré výdavky na maloletú, ako na umelé mlieko a jednorazové plienky, ktoré mesačne určite stáli viac, ako 30 eur mesačne, ktoré teraz matka vynakladá na lieky pre maloletú. Podľa názoru otca neobstojí tvrdenie, že maloletá navštevuje materskú školu, lebo matka, ako nezamestnaná, je doma, môže jej naďalej poskytovať celodennú starostlivosť a tým ušetriť výdavky na materskú školu. Podľa názoru otca u matky nenastala tak dramatická zmena, keď je od 08.08.2012 nezamestnaná. V mesiaci august dostala rodičovský príspevok a vznikol jej nárok na podporu v nezamestnanosti, teda nezostala bez príjmu, pričom sa jej príjem zmenšil iba o 30 resp. 24 eur mesačne, ktorú skutočnosť na rozdiel od názoru okresného súdu nie je možné považovať za podstatnú zmenu pomerov na strane matky. Otec sa nestotožnil ani s názorom okresného súdu, podľa ktorého sa jeho príjem oproti predchádzajúcej úprave výživného znížil o 17 eur a tento záver okresného súdu nekorešponduje s tvrdením otca o poklese príjmu o 40 eur oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom zo dňa 25.01.2011. Poukázal na to, že v tomto konaní bol zistený jeho čistý mesačný príjem vo výške 590 eur a okresný súd mal zisťovať zmenu jeho príjmu vo vzťahu k tomuto predchádzajúcemu príjmu. Otec sa nestotožnil ani so závermi okresného súdu ohľadne jeho vyživovacej povinnosti voči svojej starej matke. V tomto smere nastupuje jeho vyživovacia povinnosť namiesto matky otca, ktorá zomrela pred 12 rokmi. Otcova teta odmieta hradiť všetky náklady na starostlivosť starej matky a otec, ako zákonný dedič svojej matky, považuje za povinnosť podieľať sa na týchto nákladoch. Poukázal na to, že stará matka je odkázaná na celodennú odbornú starostlivosť v zdravotníckom zariadení a otec nemôže pripustiť, aby kvôli neplateniu poplatkov starú matku vylúčili z tohto zariadenia. Súd preto musí zobrať do úvahy aj tieto výdavky a akceptovať existenciu tejto vyživovacej povinnosti. Na záver otec uviedol, že súčasné výživné zabezpečuje všetky odôvodnené potreby maloletej vo všetkých sférach jej života. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Vo vyjadrení uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu a dôvody odvolania otca nepovažuje za významné. Rovnako, ako v konaní pred okresným súdom, poukázala na to, že náklady na maloletú sa od poslednej úpravy výživného zvýšili a sú opodstatnené. Podľa názoru matky okresný súd správne nezohľadnil vyživovaciu povinnosť otca k starej matke. Preto navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny a zaviazal otca k náhrade trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 313,88 eur k rukám právneho zástupcu. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov: Podľa obsahu odvolania otec odôvodnil jeho podanie tým, že podľa jeho názoru okresný súd pri posudzovaní návrhu matky na zvýšenie výživného nezohľadnil skutočnosti, podstatné pre posúdenie, či sú v danom prípade dané dôvody na zvýšenie výživného na maloletú. Odvolací súd predovšetkým považuje za potrebné poukázať na to, že matka sa svojim návrhom domáhala zvýšenia výživného zo strany otca voči maloletej, pričom vyživovacia povinnosť otca bola naposledy právoplatne určená rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 4P/2/20011-17, zo dňa 25.03.2011, ktorým bola schválená dohoda rodičov, podľa ktorej sa otec zaviazal platiť výživné na maloletú vo výške 120 eur mesačne od 01.01.2011. Na základe návrhu matky bolo teda úlohou okresného súdu posúdiť, či od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletej došlo v zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine k takej podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov, ktorá zmena by odôvodňovala aj zmenu rozhodnutia o výživnom zo strany otca. V zmysle uvedeného ustanovenia nebolo úlohou okresného súdu nanovo posudzovať vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej a tým prakticky revidovať predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom, ktorá revízia je podľa ustálenej súdnej praxe neprípustná. Na základe preskúmania správnosti rozsudku okresného súdu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu, potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a v zásade vec správne právne posúdil. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje so skutkovými závermi okresného súdu ohľadne jeho zistení, rozhodných pre posúdenie rozsahu zmien pomerov účastníkov konania od poslednej súdnej úpravy výživného zo strany otca, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku okresného súdu s odchýlkami v právnom posúdení, uvedenými nižšie. S poukazom na správnosť skutkových záverov okresného súdu považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že podľa právneho názoru odvolacieho súdu zvýšenie výživného zo strany otca rozsudkom okresného súdu v danom prípade zodpovedá rozsahu preukázaných zmien pomerov na strane maloletej ako aj rodičov. Hoci do predchádzajúcej úpravy výživného neuplynul taký dlhý čas, ktorý by vzhľadom na nárast nákladov na dieťa v súvislosti s nárastom veku dieťaťa vo veku maloletej vo všeobecnosti sám osebe predstavoval na strane dieťaťa takú zmenu pomerov, odôvodňujúcu zvýšenie výživného, podľa právneho názoru odvolacieho súdu v tomto období došlo na strane účastníkov konania k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, ako o ňom rozhodol okresný súd. Z hľadiska zvýšenia výživného od 01.01.2012 a od 01.09.2012 odvolací súd považuje za nie z právneho hľadiska zanedbateľné zmeny na strane matky, ktorá v čase predchádzajúcej úpravy výživného (25.3.2011) poberala rodičovský príspevok vo výške 256 eur (č. l. 66). Z tohto pohľadu pokles jej príjmov na sumu rodičovského príspevku na sumu 190 eur mesačne do 31.08.2012 a od 01.09.2012 na sumu dávky v nezamestnanosti vo výške 164 eur, resp. 170 eur mesačne (č. l. 83), je podľa právneho názoru odvolacieho súdu nevyhnutné považovať za podstatnú zmenu pomerov na jej strane aj z toho dôvodu, že príjem matky v súčasnej dobe osciluje na zákonom stanovenej hranici životného minima. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že k právnemu posúdeniu zmien príjmu u osoby na hranici životného minima je v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine nevyhnuté pristupovať nepochybne citlivejšie, ako k kvantitatívne obdobným zmenám príjmov u osoby, ktorej príjem zjavne presahuje hranicu životného minima. Vzhľadom na okresným súdom správne zistenú zmenu príjmov matky oproti dobe predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom odvolací súd dospel k záveru, že ide o tak podstatnú zmenu pomerov na strane matky, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného na maloletú zo strany otca tak, ako o nej rozhodol okresný súd. Podľa názoru odvolacieho súdu vecne správny je aj názor okresného súdu, podľa ktorého zistené zmeny pomerov na strane otca vo vzťahu k zmene pomerov na strane matky neodôvodňujú v zmysle 78 ods. 1 Zákona o rodine zamietnutie návrhu matky na zvýšenie výživného. V prejednávanej veci okresný súd správne zisťoval priemerný čistý mesačný príjem otca za celý rok 2011 (návrh bol podaný dňa 10.02.2012) a vzhľadom na trvanie konania aj príjem otca v roku 2012 (za prvých 7 mesiacov ku dňu vyžiadania správy od zamestnávateľa). Okresný súd teda správne zistil celkový čistý príjem otca za zisťované obdobie 19 mesiacov vo výške 11.381,14 eur, čo predstavuje priemerný mesačný príjem za uvedené obdobie (19 mesiacov) 599 eur mesačne. Hoci odvolaciemu súdu nie je z odôvodnenia rozsudku okresného súdu zrejmé, prečo okresný súd pri nezmenenom zamestnaní otca určoval priemerný mesačný príjem otca osobitne za rok 2011 a osobitne za 7 mesiacov roku 2012, vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe pri zisťovaní priemerného mesačného príjmu v zásade za obdobie predchádzajúceho roka predstavuje v tomto prípade priemerný príjem otca sumu 582,64 eur mesačne (príjem za 7 mesiacov v roku 2012 + 5 x priemerný mesačný príjem v roku 2011/ 12 mesiacov). Výsledok porovnania tohto priemerného príjmu otca s jeho priemerným mesačným príjmom v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom (590 eur mesačne) podľa právneho názoru odvolacieho objektívne nemôže viesť k zákonnému záveru, podľa ktorého by táto zmena napĺňala pojmové znaky podstatnej zmeny trvalého charakteru v príjmových pomeroch otca v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Pokiaľ otec v odvolaní poukazoval na to, že musí prispievať na potreby svojej starej matky, podľa právneho názoru odvolacieho súdu v danom prípade táto okolnosť bez ohľadu, či sú tieto výdavky v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine odvolací súd poukazuje na sociálnu situáciu matky, starajúcu sa o maloletú, ktoré osoby sa z hľadiska ich príjmov, vrátane výživného na maloletú, objektívne nachádzajú na hranici zákonom stanoveného životného minima. Zákonom stanovené životné minimum je zákonom určená suma finančných prostriedkov, ktorá je nevyhnutná vôbec na prežitie. Z tohto pohľadu ani okresným súdom zvýšené výživné samo osebe nezabezpečí, že by sa podstatne zlepšila sociálna situácia matky a teda aj maloletej. Berúc do úvahy okresným súdom zvýšené výživné a otcom deklarované náklady, ktoré vynakladá na výdavky svojej starej matky, sa otec z hľadiska finančných prostriedkov, ktoré mu zostávajú z jeho príjmu, neocitá v tak ťaživej sociálnej situácii, ako maloletá v starostlivosti matky. Preto odvolací súd považoval okresným súdom zvýšené výživné primerané danej situácii. Z hľadiska odvolacích dôvodov odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho právneho názoru s poukazom na okresným súdom správne zistené náklady, spojené s nástupom maloletej do materskej školy, nejde o podstatnú zmenu trvalého charakteru na strane maloletej v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd poukazuje na to, že matkou deklarované zvýšené náklady sú na druhej strane kompenzované odpadnutím starostlivosti matky o maloletú v celodennom rozsahu a s tým súvisiacim znížením priamych nákladov na zabezpečenie stravy maloletej počas pracovných dní. Pokiaľ okresný súd poukazoval na nárast nákladov v súvislosti s vyšším vekom maloletej od poslednej úpravy výživného, odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia rozsudku a ani zo spisového materiálu nevyplýva konkrétny údaj o náraste týchto nákladov, pričom podľa názoru odvolacieho súdu konkrétna zmena veku maloletej v prejednávanej veci nie je takého rozsahu, ktorý by sám osebe odôvodňoval podstatný nárast nákladov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Aj keď sa teda odvolací súd v právnom posudzovaní týchto okolností nestotožnil s názorom okresného súdu na tieto otázky, s poukazom na vyššie uvedené to nemalo vplyv na posúdenie na vecnej správnosti výroku rozsudku okresného súdu. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O náhrade trov odvolacieho odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. z dôvodu, že ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .