Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19CoE/424/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810206281 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3810206281.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35923130, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36613843, proti povinnej H. F., I. XXX/XX, P., o vymoženie 284,10 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. júna 2011, č.k. 15Er/1132/2010-36, takto r o z h o d o l : Odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na náhradu trov exekučného konania. Uviedol, že uznesením č.k. 15Er/1132/2010-30 zo dňa 02.05.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2011 okresný súd zastavil exekučné konanie z dôvodov tam uvedených. Následne si súdny exekútor uplatnil trovy exekučného konania spolu vo výške 29,52 eur. Okresný súd s poukazom na § 37 ods. 1, 2 Exekučného poriadku skonštatoval, že súdny exekútor nie je v tejto fáze exekučného konania jeho účastníkom. Účastníkom konania v tejto fáze exekučného konania je len oprávnený a povinný a teda právo na náhradu trov exekučného konania majú oprávnený a povinný. Exekútor sa stáva účastníkom konania až po začatí exekúcie, teda po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a aj to len ak súd rozhoduje o trovách exekúcie. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor. Poukázal na ustanovenie § 58 ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku je odvolanie prípustné. Nesúhlas vyjadril aj s tvrdením súdu, že exekútor sa stáva účastníkom konania až po začatí exekúcie, teda po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného predmetné exekučné konanie začalo dňa 16.04.2011. V zmysle § 37 ods. 1 druhá veta, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Súdny exekútor vynaložil čas a snahu na vykonanie exekúcie v predmetnej veci, spísal zápisnicu, ktorá je v zmysle § 21a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účtovaná sumou 16,60 eur, spísal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zároveň mu vznikli aj hotové výdavky v súvislosti s poštovným. Poukázal na stanovisko Ústavného súdu SR (Rozhodnutie ÚS II ÚS 31/04-30 zo dňa 17.12.2004), v zmysle ktorého pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkom priznaná v celom zákonom upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň. Z tohto dôvodu je potrebné, aby všeobecný súd ústavne súladným spôsobom interpretoval zákonom ustanovené predpoklady na priznanie náhrady trov konania, čo je osobitne dôležité v prípadoch, v ktorých nejednoznačné znenie navzájom súvisiacich zákonov (Občiansky súdny poriadok, Exekučný poriadok, zákon o dani z pridanej hodnoty) pripúšťajú viaceré výklady a výsledky interpretácie. Nakoľko je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, možno za súčasť trov považovať aj daň z pridanej hodnoty. Nepriznanie tejto súčasti náhrady trov konania nemá totiž oporu v zákone, ale opiera sa len o medzeru v právnej úprave. Na základe uvedeného súdny exekútor žiadal, aby krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu čo do výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že oprávnenému uloží povinnosť uhradiť trovy exekúcie vo výške 33,36 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Krajský súd vec prejednal postupom podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora treba odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Podľa § 218 ods. 1, písm. b/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Podľa § 37 ods. 1, 2 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou, alebo súdnym rozhodnutím. Z ust. § 37 ods. 1, 2 Exekučného poriadku je zrejmé, že účastníkmi exekučného konania sú v zásade oprávnený a povinný, tretia osoba len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania sa stáva aj súdny exekútor, ktorý bol vykonaním exekúcie poverený súdom, a to v rozsahu, v ktorom mu vznikol nárok na trovy exekúcie za výkon exekučnej činnosti (§ 196 Exekučného poriadku). Len v tomto prípade môže súdny exekútor realizovať procesné práva účastníka konania. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že je nutné dôsledne rozlišovať medzi pojmami exekučné konanie a exekúcia. Exekučné konanie sa začína doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, avšak samotná exekúcia je začatá až vydaním poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie. Prvým úkonom samotnej exekučnej činnosti súdneho exekútora je vydanie upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle § 47 ods. 1, písm. a/ Exekučného poriadku, ktorý úkon však môže exekútor vykonať až potom, ako bol súdom poverený na vykonanie exekúcie. V danom prípade však bolo začaté len exekučné konanie, nie však samotná exekúcia, pretože žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola právoplatne zamietnutá. S poukazom na vyššie uvedené a vzhľadom na dikciu ust. § 37 ods. 1, 2 Exekučného poriadku odvolací súd konštatuje, že súdny exekútor v tejto fáze exekučného konania nie je jeho účastníkom, a teda mu ani nepatria procesné práva účastníka konania, vrátane práva podať odvolanie proti rozhodnutiu exekučného súdu. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie súdneho exekútora odmietol podľa § 218 ods. 1, písm. b/ O.s.p. ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .