Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23CoE/94/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810208102 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3810208102.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35792752, právne zast. JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti povinnej: V. D., bytom Š. N. XXX/XX, B., o vymoženie 2 784,47 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/1485/2010-40 zo dňa 21. júna 2011, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu s poukazom na vetu prvú ustanovenia § 44 ods. 3 Ex. por. z dôvodu, že uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/1485/2010-10 zo dňa 27.09.2010, ktorým sa zamietla žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č.k. 4CoE/475/2010-36 zo dňa 22.12.2010 nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2011. Návrh súdneho exekútora na priznanie trov exekučného konania zamietol, pretože súdny exekútor nie je v tejto fáze exekučného konania jeho účastníkom s poukazom na dikciu ustanovenia § 37 Ex. por. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekučného konania podal včas odvolanie súdny exekútor, ktorý uviedol, že keďže štát preniesol časť svojich mocenských oprávnení, ktoré inak prislúchali všeobecným súdom, na neštátny orgán a fyzickú osobu a zároveň jej obmedzil ústavné právo na slobodnú voľbu povolania, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, má štát, resp. exekučný súd pri svojom rozhodovaní dbať na zabezpečenie nezávislosti súdneho exekútora, čo do výšky trov exekúcie, ako aj predpoklady splnenia zákonného nároku exekútora na trovy exekúcie osobou, na ťarchu ktorú povinnosť ich náhrady uloží. Nakoľko finančné zabezpečenie exekútora vytvára právne predpoklady pre jeho nezávislosť, ako aj možnosť vytvorenia personálneho, materiálneho a technického vybavenia exekútorského úradu, čím napomáha vymožiteľnosti práva v právnom štáte. Súdny exekútor je toho názoru, že použitie rozširujúceho výkladové pravidla len na poslednú vetu § 47 ods. 3 Ex. por., aj na iné prípady, ako keď povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, je arbitrárne vytrhnuté z kontextu právnej normy, čím je zjavne aj v rozpore so systematickým alebo teleologickým výkladom tejto normy. Poslednú vetu ustanovenia § 47 ods. 3 Ex. por. je nutné vykladať v súvislosti s predchádzajúcou vetou, nakoľko na ňu nadväzuje, a to časticou však. Nie je možné preto túto právnu vetu aplikovať aj na iné situácie, než na ktorú nadväzuje. V tomto exekučnom konaní povinná neuhradila nič, preto exekútor má nárok na paušálnu odmenu podľa úkonov. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že oprávnenému uloží povinnosť uhradiť trovy exekúcie súdneho exekútora v sume 49,64 eur na účet súdneho exekútora alebo, aby uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Oprávnený a povinná sa k odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora vo výroku o náhrade trov exekučného konania je potrebné podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietnuť. Rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo napadnuté vo výroku o náhrade trov exekučného konania, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť uznesenia a vo výroku o zastavení exekučného konania je uznesenie súdu prvého stupňa právoplatné, a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté. Pri rozhodovaní o trovách v exekučnom konaní je súd viazaný výrokom, týkajúcim sa udelenia poverenia, prípadne zastavenia exekúcie alebo zastavenia exekučného konania. V prípade, pokiaľ je udelené poverenie na vykonanie exekúcie, znáša trovy v zmysle § 196 Ex. por. povinný. O náhrade trov exekúcie, na ktorú oprávnenému vznikol nárok, rozhoduje exekútor a vymáha ich niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie. Výška týchto trov je upravená v § 4 až 13 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Ak je exekúcia zastavená, určuje sa odmena exekútora podľa § 14 až 16 citovanej vyhlášky a na náhradu týchto trov možno v prípadoch vymedzených v ustanovení § 203 Ex. por. zaviazať aj oprávneného. V danom prípade bolo exekučné konanie zastavené v zmysle § 44 ods. 3 Ex. por., keď súd prvého stupňa uznesením č.k. 9Er/1485/2010-10 zo dňa 27.09.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne napadnuté uznesenie č.k. 9Er/1485/2010-40 zo dňa 21.06.2011 o náhrade trov exekučného konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1, 2 Ex. por., v zmysle ktorého súdneho exekútora nepovažoval za účastníka exekučného konania, a preto mu trovy exekučného konania nepriznal. Podľa § 201 veta prvá O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Podľa § 37 ods. 1, 2 Ex. por. v znení účinnom ku dňu začatiu exekučného konania, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím. Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. V danej veci podal súdny exekútor odvolanie vo výroku o náhrade trov exekučného konania, pričom v zmysle § 37 ods. 1 Ex. por., tento nie je účastníkom konania ohľadne rozhodovania o náhrade trov exekučného konania (zákon hovorí iba o rozhodovaní o trovách exekúcie), a preto v zmysle § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania v tejto časti. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie súdneho exekútora vo výroku o náhrade trov exekučného konania odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.