KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Trenčín15. 4. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/72/2012 z 15. 4. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Trenčín z 15. apríla 2012, sp. zn. 23CoE/72/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:4607201688.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/72/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607201688
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:4607201688.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35807598, právne zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, proti povinnej: N. D., bytom F. XXX/X, L., o vymoženie 262,90 eur s príslušenstvom, na
odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. 3Er/1913/2008-62 zo dňa 28.
novembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil
s poukazom na § 57 ods. 2 Ex.por., § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, § 53 ods. 1, 2 a 4 Občianskeho zákonníka a smernicu Rady č.
93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že
oprávnený sa návrhom zo dňa 30.01.2007 domáhal proti povinnej vykonania exekúcie pre vymoženie
sumy 262,90 eur s príslušenstvom na podklade rozhodcovského rozsudku sp.zn. SR 5275/06 zo
dňa 31.10.2006. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na podklade zmluvy o úvere č. 4380817 zo
dňa 23.03.2006, ktorú súd prvého stupňa posúdil ako štandardnú (adhéznu, typovú) spotrebiteľskú
zmluvu. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že právomoc rozhodcovského súdu bola
založená rozhodcovskou doložkou zakotvenou v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Povinná ju nemohla ovplyvniť, pretože je
inkorporovaná do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. V prípade, ak chcela zmluvu o úvere
uzavrieť, musela ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným
bez primeraného dôvodu vopred vzdala svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred
všeobecným súdom. Ak aj zmluva o úvere poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný
súd, takáto možnosť je len iluzórna, pretože trvá len do podania návrhu na začatie rozhodcovského
konania. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov
je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. Napriek
formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy
medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Odklon od ochrany spotrebiteľa by
mohol byť akceptovaný, ak by rozhodcovská doložka bola skutočne individuálne dojednaná zmluvnými
stranami. Keďže rozhodcovská doložka individuálne dohodnutá nebola a fakticky ponecháva možnosť
výberu riešenia sporov dodávateľovi, považuje súd prvého stupňa takúto zmluvnú podmienku za
neprijateľnú v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu v zmysle § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej
doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným
titulom. Použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa
ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka, rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa,
súd prvého stupňa exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Ex.por. s poukazom na § 45 ods. 1, 2 zákona



o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom.
Uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý sa s ním nestotožnil. K tvrdeniam súdu
o aplikácii smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách uviedol, že smernice vydávané v rámci acquis communautaire majú len nepriamu záväznosť.
Znamená to, že pre jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné len, pokiaľ ich konkrétny členský
štát v stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho systému. Keďže táto smernica bola
implementovaná do právneho systému SR ešte v rámci prístupového obdobia, slovenský súd ju nemôže
používať ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom
je táto smernica obsiahnutá. Smernica č. 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách bola do nášho právneho poriadku, do Občianskeho zákonníka implementovaná zákonom
č. 150/2004 Z.z. Zmluvu o úvere nebolo možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv
upravených v Občianskom zákonníku, nakoľko zmluva vznikla podľa Obchodného zákonníka. V čase
svojho vzniku bola tzv. absolútnym obchodom a nebolo ju možné podriadiť pod vtedy platný právny režim
spotrebiteľských zmlúv, resp. zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Je nepochybné, že rozhodcovská doložka
je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať
sa ochrany svojich práv, buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. Z
ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel
zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Je úplne nepochybné, že tzv.
alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva,
ale aj európskeho práva. V zmysle príslušnej smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť
týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide teda o prípady
rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu. V danom prípade
však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe zákona
o rozhodcovskom konaní. Záverom oprávnený poukázal na to, že v tomto prípade, či exekučný titul
bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda, či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom
rozsahu alebo nie, súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už právoplatne rozhodol. Namietal, že
rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu prvého stupňa už pri rozhodovaní
o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. V tomto konaní však uznal exekučný titul za súladný, a
preto následne súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Žiadal, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Povinná a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou
zmluvou. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa,
ako tzv. slabšej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov, ako
tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá
možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Spotrebiteľská zmluva
nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má v zmysle ustanovenia § 35 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu. Žalobou podanou na príslušnom súde sa preto účastník rozhodcovského
konania môže domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. a/ až j/
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Vykonateľný tuzemský rozhodcovský rozsudok
je exekučným titulom, v zmysle ktorého exekučný súd už v štádiu preskúmania žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a predmetného exekučného titulu
rozhodne o tom, či súdneho exekútora poverí na vykonanie exekúcie alebo žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.



V posudzovanej exekučnej veci sa v zmysle vyššie uvedeného vymáha plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, kde súd prvého stupňa poverením č. 5406 011367 zo dňa 22.02.2007 poveril súdneho exekútora
JUDr. Milana Striešku na vymoženie 262,90 eur s príslušenstvom, na podklade rozhodcovského
rozsudku sp.zn. SR 5275/06 zo dňa 31.10.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2006 a
vykonateľnosť dňa 23.11.2006.

Poverenie na vykonanie exekúcie však samo o sebe ešte neznamená, že súdny exekútor pohľadávku
reálne vymôže. Exekučný súd je totiž v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať
rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. Toto zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému súdu preskúmať aj materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku. Ak zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 45 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to,
v akom štádiu sa exekučné konanie nachádza. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania, či vydanie exekučného príkazu a
samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi uvedenými v § 63 Ex.por. sú z tohto pohľadu
právne irelevantné. Ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní tak nie je
vylúčená možnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu za splnenia predpokladov uvedených v § 57
Ex.por.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že slovenský právny poriadok v znení účinnom ku dňu uzavretiu
úverovej zmluvy exemplifikatívne vymedzuje neprijateľné podmienky v § 53 ods. 3 Obč. zákonníka,
pričom súd môže postupovať aj podľa generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, to znamená
nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu v Obč. zákonníku.

Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, konajúci na základe rozhodcovskej doložky,
ktorej dojednanie je neprimeranou podmienkou, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne
exekúciu zastavil, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 3Er/1913/2008

    potvrdené

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)