Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 8Cob/14/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607208534 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:4607208534.3 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: GLOBE International LTD, s.r.o., Bratislava, Pohraničníkov 56, IČO: 35 829 346, zastúpeného X.. Q. Q., advokátom v Bratislave, Budatínska 47 proti žalovanej: Y. W., bytom V., I. XXX/XX, zastúpenej X.. Q. B., advokátom v V., X. XXX, o zaplatenie 4 602,40 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 3Cb/22/2008-250 zo dňa 6. septembra 2011 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie 3 602,40 eur s príslušenstvom tak, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 3 497,88 eur s 9% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 25.01.2007 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku, teda o nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05% denne zo sumy 3 497,70 eur od 25.01.2007 do 24.08.2009 a zo sumy 3 064,05 eur od 25.08.2009 do zaplatenia žalobu zamietol. Ďalej pripustil čiastočné späťvzatie návrhu a konanie v časti o zaplatenie 1 104,70 eur zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodol tak po tom, čo Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd zrušil uznesením zo dňa 29.04.2011 č.k. 8Cob/81/2010-242 jeho skorší rozsudok v napadnutej časti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v časti výroku o náhrade trov konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, po doplnení dokazovania zistil, že účastníci dňa 14.12.2004 uzavreli zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela - bytu žalobcom pre žalovanú. Podľa čl. III. bod 3.1 zmluvy, navrhovateľ sa zaviazal zhotoviť dielo do 31.07.2005 s tým, že podľa bodu 3.2, záväzok zhotoviť dielo sa považoval za splnený dňom spísania protokolu (zápisnice) o priebehu kolaudačného konania, a to za podmienky, že na základe protokolu bude stavebným úradom vydané kolaudačné rozhodnutie. Zmluvné strany sa dohodli v bode 3.5. zmluvy, že čas zhotovenia diela sa predlžuje o čas, po ktorý je výstavba prerušená v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť, t.j. v dôsledku tzv. vyššej moci, ako aj v prípade, ak postup stavebných prác bude prerušený v dôsledku rozhodnutí príslušných orgánov štátnej správy a obecnej samosprávy bez zavinenia zhotoviteľa. Skutočnosťami, ktoré zmluvné strany mali podľa tohto bodu na mysli, mali byť najmä živelné pohromy, vojny, občianske nepokoje, štrajky, výkon archeologických prieskumov v mieste výstavby a iné okolnosti, ktoré by nastali nezávisle od vôle zhotoviteľa a bránili by mu v riadnom priebehu výstavby s tým, že nebolo možno rozumne predpokladať, že by zhotoviteľ takúto prekážku prekonal. Podľa čl. IV. bod 4.2., cena diela - bytu bez DPH bola 1 255 885,- Sk a spolu s DPH predstavovala sumu 494 503,- Sk. Cenu diela sa zaviazala žalovaná zaplatiť žalobcovi v splátkach podľa platobných podmienok v bode 4.3. písmeno a), b), c), d), e). V čl. VIII. bod 8.1. si zmluvné strany dohodli pre prípad omeškania žalobcu so zhotovením diela zmluvnú pokutu 0,05% z celkovej ceny bytu za každý, aj začatý deň omeškania, najviac však do sumy rovnajúcej sa 10% z celkovej ceny diela, ktorú sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre taký prípad žalovanej zaplatiť tak, že sa zníži o zmluvnú pokutu posledná splátka ceny diela. Žalobkyňa jednotlivými splátkami uhradila cenu za dielo vo výške 1 338 982,- Sk. Žalobca si uplatnil právo na doplatenie ceny diela vo výške 138 652,- Sk. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca nevyhotovil dielo v lehote do 31.07.2005 tak, ako to bolo dohodnuté v zmluve o dielo, čo odôvodňoval tým, že byt nemohol byť riadne skolaudovaný, nakoľko obec Zálesie nevyhotovila vodovod, v dôsledku čoho bolo prerušené kolaudačné konanie. Dňa 06.02.2006 uzavrel žalobca so žalovanou dohodu o odovzdaní diela. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že v tejto dohode sa obe zmluvné strany zriekli nárokov na ďalšie plnenie voči sebe, žalovaná tvrdila, že obsah tejto dohody v časti zrieknutia sa vzájomných nárokov je v rozpore so zákonom, keďže nemohla sa vopred vzdať práv, ktoré neboli uplatnené. Žalovaná tvrdila, že žalobca bol v omeškaní s odovzdaním diela 200 dní, v dôsledku čoho jej vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 125 588,- Sk (10% z hodnoty diela). Súd prvého stupňa v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby v časti istiny o 1 104,70 eur so súhlasom žalovanej konanie o zaplatenie 1 104,70 eur zastavil podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p. O zvyšnej časti žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie 3 497,70 eur (4 602,40 eur - 1 104,70 eur) titulom nedoplatku ceny diela s uplatneným úrokom z omeškania a o jeho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05% denne zo sumy 3 497,70 eur za obdobie od 25.01.2007 do 24.08.2009 a zo sumy 3 064,05 eur od 25.08.2009 do zaplatenia rozhodol tak, že žalobcovi priznal právo len na zaplatenie 3 497,88 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 25.01.2007 do zaplatenia a vo zvyšnej časti, týkajúcej sa uplatnenej zmluvnej pokuty, žalobu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 536 ods. 1, 3 a § 537 ods. 1 Obch. zák. a ust. § 544 ods. 1, 2 Obč. zák. Konštatoval, že je nepochybné, že k odovzdaniu diela nedošlo riadne a včas. Návrh na začatie kolaudačného konania podal žalobca až dňa 11.8.2005, pričom dňa 22.11.2005 sa konalo miestne zisťovanie, o čom bol spísaný záznam a následne bolo rozhodnutím stavebného úradu č. Výst. 196-05-kt z 28.9.2005 kolaudačné konanie prerušené, lebo boli zistené závady brániace užívaniu stavby, a to neskolaudovaný vodovod. Medzi účastníkmi nebolo sporené, že žalovaná žalobcovi zaplatila len 1 338 982,- Sk, hoci cena diela bola 1 494 503,- Sk. Rozdiel medzi zaplatenou cenou a cenou diela po zohľadnení odpočtu za dodaný materiál predstavoval sumu 138 652,- Sk , teda 4 602,40 eur. Pri vyriešení spornej okolnosti medzi účastníkmi, či došlo k oneskorenému odovzdaniu diela zavinením žalobcu alebo bez jeho zavinenia, súd prvého stupňa vychádzal na základe rozhodnutia odvolacieho súdu aj z právneho záveru vysloveného v obdobnej veci Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 1M Obdo 1/2010 zo dňa 24.2.2010, podľa ktorého žalobca bol v omeškaní len do dňa miestneho zisťovania konaného 22.09.2005, ktoré bolo podkladom pre prerušenie kolaudačného konania. Kolaudačné konanie bolo totiž prerušené z dôvodu neskolaudovaného vodovodu, teda nie z dôvodu na strane žalobcu. Odovzdanie stavby v danom prípade bolo viazané na kolaudačné rozhodnutie príslušného správneho orgánu, ktorý nebol priamo zainteresovaný na odovzdaní diela; nebolo teda viazané ani na objednávateľa, ani na zhotoviteľa, preto nebolo možné lehotu, ktorú takýto orgán určil na vydanie príslušného rozhodnutia, započítavať v neprospech niektorého z účastníkov. To bolo napokon obsiahnuté aj v zmluve o dielo, a to v čl. III bodu 3.2. zmluvy, podľa ktorého sa záväzok zhotoviteľa zhotoviť dielo považuje za splnený dňom spísania protokolu o priebehu kolaudačného konania, a to za podmienky, že na základe protokolu bude stavebným úradom vydané rozhodnutie o užívaní stavby. S poukazom na tieto skutočnosti súd prvého stupňa vyslovil záver, že žalobca bol v omeškaní so zhotovením diela len 53 dní, a to od 01.08.2005 do 22.09.2005. Zmluvná pokuta, na zaplatenie ktorej žalobkyni vznikol nárok, za 53 dní predstavovala spolu 1 104,52 eur (20,84 eur za 1 deň omeškania), takže kompenzačná námietka vznesená zo strany žalovanej bola opodstatnená vo výške 1 104,52 eur. Zostatok zo žalovanej sumy vo výške 3 497,88 eur teda započítaním nezanikol a túto sumu je žalovaná spolu so zákonným 9% ročným úrokom z omeškania povinná zaplatiť žalobcovi. Pokiaľ si žalobca uplatňoval aj zmluvnú pokutu 0,05% denne zo sumy 3 497,70 eur od 25.01.2007 do 24.08.2009 a zo sumy 3 064,05 eur od 25.08.2009 do zaplatenia, súd prvého stupňa vyhodnotil tento jeho nárok za nedôvodný. Uviedol, že zmluvná pokuta je neprimeraná s poukazom na § 301 Obch. zák. a jej dojednanie odporuje zásadám pocitového obchodného styku podľa § 265 Obch. zák. Konštatoval, že omeškanie žalovanej so zaplatením ceny diela je jednak kompenzované už priznaným úrokom z omeškania; okrem toho žalovaná bola v právnom vzťahu v pozícii spotrebiteľa a s poukazom na článok 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (s poukazom na písmeno e) Prílohy citovanej smernice) bolo dojednanie o takejto sankcii neplatné s ohľadom na neprimeranosť výšky sankcie. Výrok o náhrade trov konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že ani jeden z nich nemal vo veci plný úspech. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja účastníci. Žalovaná sa odvolala proti rozsudku v časti výroku, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 3 497,88 eur s 9% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 25.01.2007 do zaplatenia a v časti výroku o náhrade trov konania. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietne a prizná jej plnú náhradu prvostupňového i odvolacieho konania. Súdu prvého stupňa vytýkala, že sa vôbec nezaoberal jej námietkami o neoprávnenej fakturácii niektorých položiek, ktoré podrobne špecifikovala. Zdôraznila, že neoprávnená fakturácia týchto položiek bola primárnym dôvodom, prečo neuhradila plnú cenu diela, a až keď žalobca odmietol faktúru upraviť, vzniesla kompenzačnú námietku titulom zmluvnej pokuty za omeškanie so zhotovením diela. Okrem toho nesúhlasila ani s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý si osvojil názor Najvyššieho súdu SR o tom, čo bolo dôvodom omeškania žalobcu so zhotovením diela a akým spôsobom sa ustálil počet dní omeškania s odovzdaním diela. Je nepochybné (vychádzajúc z obsahu zmluvy o dielo), že k odovzdaniu diela podľa dohody o odovzdaní diela zo dňa 06.02.2006 došlo až 191 dní po dohodnutom termíne a kolaudačné rozhodnutie bolo vystavené až 200 dní po dohodnutom termíne. Až vydaním kolaudačného rozhodnutia jej bolo povolené užívať stavbu, takže do tohto momentu bol žalobca v omeškaní s odovzdaním diela a ona sa oprávnene domáhala zaplatenia zmluvnej pokuty za 200 dní. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 03.02.2012 žalovaná poukázala na skutočnosť, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 1M Obdo 1/2010 zo dňa 24.02.2010, z ktorého vychádzal pri rozhodovaní prvostupňový aj odvolací súd, bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR II ÚS 520/2010-32 zo dňa 24.03.2011, ktorého kópiu odvolaciemu súdu predložila. Zdôraznila, že vzhľadom na zrušenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, nemožno na právny názor v ňom vyslovený prihliadať. Žalobca odvolaním napadol tú časť výroku prvostupňového rozsudku, ktorou bola žaloba o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05% denne zo sumy 3 497,70 eur od 25.01.2007 do 24.08.2009 a zo sumy 3 064,05 eur od 25.08.2009 do zaplatenia zamietnutá. Žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a rozhodol tak, že mu prizná aj uplatnenú zmluvnú pokutu a náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasil s konštatovaním prvostupňového súdu o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty a o jej rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Zdôraznil, že v zmluve o dielo bola zmluvná pokuta medzi zmluvnými stranami dojednaná v rovnakej výške, a to 0,05% denne z dlžnej sumy - u neho pre prípad omeškania so zhotovením diela a u žalovanej pre prípad omeškania s oneskorenou úhradou ceny diela. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že ak súd prvého stupňa pripustil, že žalovaná vzniesla opodstatnenú kompenzačnú námietku titulom zmluvnej pokuty vo výške 1 104,52 eur za 53 dní omeškania vo výške 0,05% denne z ceny diela 41 687,47 eur, zrejme nepovažoval zmluvnú pokutu za rozpornú so zásadami poctivého obchodného styku. Uviedol, že on pritom nepožaduje zmluvnú pokutu z celej ceny diela, ale len z neuhradenej časti istiny, tak, ako to bolo v zmluve dojednané. V danom prípade nemožno dojednanie o zmluvnej pokute považovať za nekalú podmienku, lebo oneskorenie s omeškaním diela bolo sankcionované zmluvnou pokutou vo výške 0,05% denne z celej ceny diela, naproti tomu omeškanie s platbou žalovanej bolo sankcionované zmluvnou pokutou 0,05% denne z dlžnej sumy. Podľa jeho názoru zmluvná pokuta bola dohodnutá v primeranej výške a neodporuje dobrým mravom ani zásadám poctivého obchodného styku. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o jeho nároku správne vychádzal z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom, ktorý bol pre neho s poukazom na ust. § 226 O.s.p. záväzný. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaných odvolaní podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady pre potvrdenie, ani pre zmenu napadnutého rozsudku, a že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia 4 602,40 eur (138 652,- Sk) titulom neuhradenej faktúry, splatnej 24.01.2007, ktorou žalovanej vyúčtoval zostatok ceny diela. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 30.07.2009 č.k. 3Cb/22/2008-199 a doplňujúcim rozsudkom zo dňa 29.03.2010 č.k. 3Cb/22/2008-232 rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 433,65 eur, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Na odvolanie žalobcu proti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a na odvolanie žalobcu i žalovanej proti výroku o náhrade trov konania Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 30.07.2009 č.k. 3Cb/22/2008-199, ktorým bola žalovaná zaviazaná k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 433,65 eur, nadobudol právoplatnosť, keďže v tejto časti nebol napadnutý odvolaním. Ako však vyplýva ďalej z obsahu spisu, súd prvého stupňa po tom, čo mu bolo jeho rozhodnutie v zamietajúcej časti výroku a v časti výroku o náhrade trov konania zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, sa opätovne zaoberal celým pôvodne uplatňovaným nárokom 4 602,40 eur s príslušenstvom, hoci predmetom konania už zostala len časť nároku žalobcu vo výške 4 168,75 eur. Z ust. § 153 ods. 2 O.s.p. pritom vyplýva, že súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. O takýto prípade však v preskúmavanej veci nejde. Súd prvého stupňa preto pochybil, keď po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu len v zamietajúcej časti výroku a v časti výroku o náhrade trov konania za základ sporu opätovne považoval pôvodne uplatňovanú istinu 4 602,40 eur spolu s príslušenstvom a vychádzajúc z tohto nároku rozhodoval o čiastočnom späťvzatí a následne vec prejednal a rozhodol. V dôsledku tohto procesného pochybenia odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. (keďže v tej istej veci sa už o časti nároku prv právoplatne rozhodlo) a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V súvislosti s právoplatne prisúdenou istinou vo výške 433,65 eur súd prvého stupňa v ďalšom konaní zohľadní právny titul, na základe ktorého bola táto suma žalobcovi prisúdená. Táto okolnosť je podstatná vzhľadom na dôvody odvolania uvádzané žalovanou. Tá sa totiž proti skoršiemu rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 30.07.2009 č.k. 36Cb/22/2008-199 vo veci samej neodvolala, v dôsledku čoho spornou medzi účastníkmi zostala len skutočnosť, či si žalovaná dôvodne alebo neopodstatnene započítala proti pohľadávke žalobcu zmluvnú pokutu vo výške 4 168,76 eur. Pokiaľ ide o názor žalovanej, že vzhľadom na zrušenie rozhodnutia NS SR č.k. 1M Obdo 1/2010 zo dňa 24.02.2010 v obdobnej veci Nálezom Ústavného súdu SR č. II ÚS 520/2010-32 zo dňa 24.03.2011, nemožno na obsah zrušeného rozhodnutia prihliadať a stanoviská v ňom uvedené aplikovať, odvolací súd podotýka, že rozhodnutie NS SR bolo zrušené pre porušenie čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, keď NS SR o mimoriadnom odvolaní generálneho prokurátora vo veci rozhodol skôr, než bolo mimoriadne dovolanie doručené na vyjadrenie druhej procesnej strane. Bez ohľadu na túto skutočnosť, odvolací súd nevzhliadol za doposiaľ zisteného skutkového stavu žiadne dôvody, pre ktoré by sa mal od právneho názoru ohľadne omeškania žalobcu s odovzdaním diela, vysloveného vo svojom skoršom rozhodnutí, odkloniť. Odvolací súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ súd prvého stupňa oprel zamietnutie nároku žalobcu na zmluvnú pokutu titulom omeškania s úhradou časti ceny diela o neprimeranosť jej výšky a o rozpor so zásadami poctivého obchodného styku, pričom dojednanie o zmluvnej pokute vyhodnotil ako nekalú podmienku s poukazom na čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS, tieto jeho závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Predovšetkým treba zdôrazniť, že aj keď žalovaná pri uzavretí zmluvy bola v pozícii spotrebiteľa, nešlo o uzavretie formulárovej zmluvy obsahujúcej práva vymedzené výlučne v prospech žalobcu ako zhotoviteľa diela. Z dojednaní o zmluvnej pokute vyplýva totiž reciprocita tohto práva a z doposiaľ vykonaných dôkazov nevyplynulo, že by žalovaná pri uzavretí zmluvy nemohla jej obsah ovplyvniť. Naviac odvolaciemu súdu nie je zrejmé ani to, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil, keď zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne (teda 18,25% ročne) ako sankciu pre prípad porušenia záväzkov vyhodnotil vo vzťahu k žalovanej ako neprimerane vysokú a nekalú, naproti tomu vo vzťahu k žalobcovi ju považoval zrejme za primeranú. V ďalšom konaní súd prvého stupňa vec opätovne prejedná len v rozsahu, v ktorom vec doposiaľ nie je právoplatne skončená, vykoná v potrebnom rozsahu dokazovanie a vo veci znova rozhodne. Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého súdu viazaný názorom odvolacieho súdu a v novom rozhodnutí súd prvého stupňa v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o všetkých trovách konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.