Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13CoE/4/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607212955 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:4607212955.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. JUDr. U. U., advokátom, so sídlom P. č. XX, V., proti povinnému U. Z., bytom I. XXX/XX, P., o vymoženie 444,80 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 20. septembra 2011, č.k. 4Er/1570/2008-20, takto r o z h o d o l : Krajský súd p o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Partizánske zo dňa 20. septembra 2011, č.k. 4Er/1570/2008-20. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu zastavil, a to v zmysle ust. § 58 ods. 1 Ex. poriadku a s poukazom na ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 444,80 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn.: SR 5055/07 zo dňa 31.07.2007. Okresný súd opätovne preskúmal exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, predloženú zmluvu o úvere a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v celom rozsahu. Konštatoval, že oprávnený a povinný uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky, v ktorých sa nachádza rozhodcovská doložka, na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodoval rozhodcovský súd. Predmetná rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná, dlžník ju nemohol ovplyvniť, nakoľko bola inkorporovaná do obchodných podmienok. V prípade, ak chcel dlžník zmluvu o úvere uzavrieť, musel akceptovať aj rozhodcovskú doložku, čím sa pred vznikom akéhokoľvek sporu bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Zároveň okresný súd bral na zreteľ aj ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak aj zmluva o úvere poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto možnosť je len iluzórna, pretože trvá len do podania návrhu na začatie arbitrážneho konania. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi. Rozhodcovskú doložku v predmetnej zmluve, na podklade ktorej veriteľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa § 54 Obč. zákonníka, rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, okresný súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Ex. poriadku s poukazom na § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z., ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. K tvrdeniam súdu o aplikácii Smernice Rady 93/13/EHS, z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, oprávnený uviedol, že smernice vydávané v rámci acquis communautaire (v rámci tzv. európskeho práva) majú len nepriamu záväznosť. Znamená to, že pre jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné, len pokiaľ ich konkrétny členský štát v stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho systému. Keďže v tomto prípade bola Smernica Rady 93/13/ EHS implementovaná do právneho systému platného na území SR ešte v rámci tzv. prístupového obdobia, slovenský súd ju nemôže používať ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá. Oprávnený ďalej uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere nie je možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Obč. zákonníku, nakoľko zmluva vznikla podľa Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným bola v čase svojho vzniku, tzv. absolútnym obchodom a nebolo ju možné podradiť pod vtedy platný právny režim spotrebiteľských zmlúv. Ďalej uviedol, že v danej veci má dojednaná rozhodcovská doložka charakter tzv. nevýhradnej rozhodcovskej doložky, ktorá nevyžaduje od povinného, aby spory riešil len v rozhodcovskom konaní, pričom i podľa odbornej literatúry (Magál, M. - Kubina, P.: rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, Justičná revue, 2008 č. 4, str. 616 a nasl.) nevýhradná rozhodcovská doložka nebude dotknutá ust. § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka. Prijatie argumentácie súdu by znamenalo znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre oprávneného, pričom takýto úmysel zákonodarcu z § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka nevyplýva. Nie je pravdou, že by európske právo vylučovalo rozhodcovské konanie, alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné. V zmysle citovanej smernice sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide o prípady rozhodcovských konaní ad hoc, uskutočnených bez právneho podkladu, k čomu však v tomto prípade nedošlo. Na záver oprávnený poukázal na to, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, pričom okresný súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný a následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť z týchto dôvodov: Preskúmaním veci krajský súd zistil, že okresný súd vo svojom rozhodnutí správne aplikoval príslušné právne predpisy, ktoré aj správne vyložil. Správne vychádzal z ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ktoré ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b) alebo c), t. j., ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Zo znenia ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. explicitne vyplýva, že pri zistení dôvodov uvedených v citovanom zákonnom ustanovení súd výkon rozhodcovského rozsudku zastaví bez ohľadu na štádium, v akom sa výkon rozhodnutia, prípadne exekúcia nachádza. Neobstojí preto námietka zo strany oprávneného, že v danom exekučnom konaní už bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Za správny, krajský súd považuje právny názor okresného súdu, že predmetná zmluva o úvere zo dňa 22.05.2006 je zmluvou spotrebiteľskou, teda, že medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Na daný právny vzťah bolo preto potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, čo rozhodcovský súd neurobil. Ak by bol rozhodcovský súd v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov postupoval podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, musel by dospieť k záveru, že rozhodcovská doložka upravená v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), ktoré tvoria súčasť predmetnej zmluvy, je neplatná, pretože predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa, teda povinného (v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Odvolací súd zároveň zastáva názor, že rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z VPPÚ, okresný súd správne posúdil ako neprijateľnú a s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko stavia spotrebiteľa do nevýhodného postavenia. Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne komfortným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q) Prílohy považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ pod tlakom finančnej tiesne, a tak podnikateľ vlastne môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky. Za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou VPPÚ, ktoré predkladal oprávnený povinnému na formulári, pričom nebola individuálne dojednaná a jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť. Krajský súd zastáva názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale v prípade, ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (oprávneného), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ v takomto prípade nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu možnosti riešenia sporu. V postupe okresného súdu, ktorý bol v súlade s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, preto krajský súd nezistil rozpor s ústavnými pravidlami, na ktoré poukazuje oprávnený vo svojom odvolaní a ani neprípustné nahrádzanie procesnej pasivity povinného. Krajský súd uzatvára, že okresný súd v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a správne exekúciu zastavil. Krajský súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch udáva, že toto uznesenie prijal jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .