Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/9/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211200970 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3211200970.2 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Ivety Martinákovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci navrhovateľa: R. V. X. J. AG, F. 2, E., O., IČO: H.-XXX.XXX.XXX, zastúpeného JUDr. V. O., advokátom, so sídlom v Z., N. X, proti odporcovi G. W., s miestom podnikania XXX XX Z. nad Z., K. č. XXXX/XX, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 1.209,38 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 18. októbra 2011, č.k. 3C/51/2011-85, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e . Vo výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 237,67 Eur, spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh v sume 72,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia v sume 165,17 Eur, k rukám advokáta JUDr. V. O., do troch dní. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.132,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.131,49 Eur od 02.07.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 72,50 Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 13.10.2008 zmluvu o úvere (ďalej len zmluva). Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 3.239,73 Eur. Odporca sa zaviazal splatiť úver v 24. mesačných splátkach vo výške 161,72 Eur, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15.11.2008. Súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky zmluvy o úvere a zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní úverovej karty spoločnosti S. SK s.r.o. (ďalej len obchodné podmienky). Odporca si svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil, preto navrhovateľ v súlade s čl. V. ods. 2 obchodných podmienok odstúpil od zmluvy. Ku dňu podania návrhu na začatie konania tak mal navrhovateľ voči odporcovi pohľadávku vo výške 1.209,38 Eur, (odporca po odstúpení od zmluvy uhradil navrhovateľovi čiastku vo výške 181,75 Eur), ktorá pozostáva z dlžných splátok splatných do účinnosti odstúpenia navrhovateľa od zmluvy vo výške 491,26 Eur, nesplatenej časti istiny vo výške 773,47 Eur a poplatku za odstúpenie od zmluvy vo výške 77,35 Eur a z dlžných zmluvných pokút vo výške 48,51 Eur a 0,54 Eur - z úrokov z omeškania naúčtovaných ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy. Z výpisu zo Živnostenského registra Obvodného úradu Z. nad Z. zo dňa 24.06.2011 mal za preukázané, že odporca podniká na základe živnostenského listu vydaného dňa 16.01.2008 v oblasti podnikania - montáž, rekonštrukcia, údržba elektronických zariadení, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, poradenská služba a dodávanie programového vybavenia počítača, kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti a prenájom dopravných prostriedkov. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe Zmluvy o úvere uzavretej dňa 13.10.2008 je vzťahom obchodnoprávnym vzhľadom k tomu, že vznikol medzi dvomi podnikateľskými subjektmi pri uskutočňovaní ich podnikateľskej činnosti. I keď navrhovateľ v návrhu označoval daný záväzkový vzťah za spotrebiteľský vzťah, na ktorý by bolo potom potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, súd však vykonaným dokazovaním a to najmä oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že tento vzťah nevykazuje spotrebiteľský charakter. Zákon o spotrebiteľskom úvere priamo v § 3 ods. 2 uvádza, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Uvedený zmluvný vzťah nemožno subsumovať ani pod inú spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko priamo vo všeobecných ustanoveniach spotrebiteľských zmlúv obsiahnutých v § 52 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľom je len fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade je v záhlaví zmluvy odporca označený ako podnikateľský subjekt, so všetkými identifikačnými údajmi identifikujúcimi jeho podnikanie (IČO, DIČ, sídlo, zápis v ŽR a pod.) a predmetom financovania úveru bol motocykel, pričom podľa výpisu zo živnostenského registra má odporca v predmete podnikania práve kúpu tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, preto súd dospel k záveru, že motocykel bol zakúpený na podnikateľské aktivity odporcu. Na základe vykonaného dokazovania mal potom súd za nesporne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 13.10.2008 uzavretá zmluva o úvere, pričom zmluvné povinnosti, ku plneniu ktorých sa odporca uvedenou Zmluvou zaviazal, si nesplnil. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom uvedenej Zmluvy a Všeobecných podmienok, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je po stránke skutkovej aj právnej v časti 1.132,03 Eur dôvodný a nakoľko nemal v konaní preukázané, že by odporca žalovanú sumu uhradil, bolo návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovené. Z celkového dlhu súd navrhovateľovi nepriznal sumu vo výške 77,35 Eur, účtovanú ako poplatok za odstúpenie od zmluvy (10 % z nesplatenej istiny ku dňu skončenia zmluvy) v súlade so sadzobníkom poplatkov navrhovateľa. Súd nepriznal navrhovateľovi požadovaný poplatok z omeškania účtovaný za odstúpenie od zmluvy, pretože takto dohodnutú sankciu považoval za sankciu dohodnutú v rozpore s dobrými mravmi, a teda v celom rozsahu neplatnú. Uvedená sankcia je priamo naviazaná na výkon práva navrhovateľa od zmluvy odstúpiť, a teda jej splatnosť určuje samotný navrhovateľ. S porušením povinnosti odporcu pritom daná sankcia súvisí len nepriamo (podmienene len cez výkon práva navrhovateľa). Neprimeranosť tohto dojednania preto súd vidí vo viazaní výkonu práva jednej strany (veriteľa) na úhradu sankcie druhej strany (odporcu), čo je v rozpore so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti, a preto takéto ustanovenie zmluvy nemôže požívať právnu ochranu a je v celom rozsahu neplatné. Odporca je za porušenie povinnosti pritom sankcionovaný už inými právnymi inštitútmi - úrokom z omeškania a zmluvnými pokutami, ktoré sú súčasťou istiny (vo výške 10 % z jednotlivých omeškaných splátok úveru). Preto súd vzhľadom na neplatnosť takéhoto jednania ohľadne účtovania poplatku za odstúpenie od zmluvy v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol V súlade s ustanovením článku V.-6. Všeobecných podmienok, omeškanie s plnením peňažných záväzkov klienta má za následok vznik práva spoločnosti na dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne za každý deň omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 10 % z každej mesačnej splátky, s ktorej úhradou je klient v omeškaní, t.j. podľa Sadzobníka. Keďže sa odporca dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, vzniklo navrhovateľovi právo popri istine i na úhradu úroku z omeškania. Odporca si uplatnil úrok vo výške 9 % odo dňa márneho uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie dlhu, na ktoré navrhovateľ vyzval odporcu výzvou zo dňa 26.05.2010. Súd mu v danej časti návrhu vyhovel, avšak len zo sumy 1.131,49 Eur, nakoľko navrhovateľ požadoval úrok z omeškania i zo sumy 0,54 Eur, ktorá predstavovala úrok z omeškania, naúčtovaný do účinnosti odstúpenia od zmluvy. Súd je toho názoru, že omeškania dlžníka nemožno sankcionovať dvojnásobne a požadovať tak úrok z omeškania z úroku z omeškania, preto úrok z omeškania z tejto časti nepriznal. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Navrhovateľ bol neúspešný v časti poplatku za odstúpenie od zmluvy vo výške 77,35 Eur pričom súd má za to, že ide o neúspech v pomerne nepatrnej časti. Vzhľadom na uvedené priznal súd navrhovateľovi náhradu trov konania v plnej výške, t.j. vo výške 72,50 Eur, ktorá suma predstavuje výšku súdneho poplatku za návrh. Súd navrhovateľovi nepriznal uplatnené trovy právneho zastúpenia, nakoľko súd tieto trovy považoval za neúčelné, keďže zo samotného spisu vyplýva, že navrhovateľ disponuje samostatným právnym odborom, (ktorý spísal aj samotný návrh na začatie konania a jeho pracovníčka mala na zastupovanie v obdobných konaniach udelenú všeobecnú plnú moc na dobu neurčitú) a nič mu nebránilo v tom, aby hájil svoje práva i v konaní pred súdom, aby tak nedochádzalo k zbytočnému a neúčelnému navyšovaniu trov tohto konania. Proti tomuto rozsudku, a to jeho zamietajúcej časti vo výroku, ktorým mu nebola priznaná suma 77,35 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% od 02.07.2010 do zaplatenia a proti výroku a náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na znenie Obchodných podmienok zmluvy o úvere, v rámci ktorých klient prehlásil, že bol s Obchodnými podmienkami a Sadzobníkom oboznámený a zároveň, že všetky podmienky sú zrozumiteľné a prejavuje súhlas byť s nimi viazaný. Odporca ako klient zároveň prejavil svoj výslovný súhlas byť viazaný nielen s Obchodnými podmienkami, ale aj Sadzobníkom a zaviazal sa na platenie všetkých nákladov a platieb, ktoré sú v nich uvedené, v prípade, ak takéto náklady alebo platby vzniknú. Uviedol, že nesankcionoval odporcu niekoľkonásobným postihom, pretože zmluvná pokuta dojednaná medzi zmluvnými stranami v článku V bod 7 Obchodných podmienok je vypočítaná z dlžnej mesačnej splátky úveru, s ktorou úhradou je klient v omeškaní. Jednalo sa o dlžné mesačné splátky úveru, ktoré mal odporca zaplatiť navrhovateľovi pred účinnosťou odstúpenia od zmluvy. Poplatok za odstúpenie od zmluvy uplatňovaný navrhovateľom v tomto konaní vo výške 10% z dlžnej úverovej istiny splatnej ku dňu účinnosti od zmluvy je vypočítaný z úverovej istiny, ktorá mala byť odporcom zaplatená mesačnými splátkami splatnými po dni účinnosti odstúpenia navrhovateľa od zmluvy. V zmysle vyššie uvedeného tu tak nevzniká žiadny niekoľkonásobný postih. Namietal, že v časti nepriznania poplatku za odstúpenie od zmluvy sa prvostupňový súd obmedzil len na konštatovanie, že poplatok za odstúpenie od zmluvy zamietol z dôvodu rozpornosti s dobrými mravmi a konštatovaním, že odstúpenie od zmluvy nemožno sankcionovať poplatkom, pričom bližšie neuviedol, čo ho k takémuto záveru viedlo. Nevysporiadal sa ani s otázkou výšky jednotlivých čiastok, z ktorých sa skladal dlh odporcu voči navrhovateľovi, ani s alternatívnou výškou dlhu za predpokladu, že by poplatok za odstúpenie od zmluvy nebol medzi zmluvnými stranami dojednaný, nepreskúmal tak predpoklady toho, aby takto dohodnutý poplatok bolo možné vyhlásiť za v rozpore s dobrými mravmi. Za takejto situácie je rozhodnutie súdu prvého stupňa nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Vyslovil názor, že poplatok za odstúpenie od zmluvy vo výške 10% úverovej istiny splatnej ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy nie je v rozpore s dobrými mravmi, ale práve naopak, predstavuje adekvátnu hrozbu sankcie voči klientovi, aby tento bol ním nútený plniť si svoje právne povinnosti tak, ako sa k nim zaviazal a plnia tak aj úlohu generálnej prevencie proti neplneniu si svojich právnych povinností, čím zvyšujú pocit právnej istoty medzi zmluvnými stranami. Namietal tiež rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti nepriznania náhrady trov právneho zastúpenia. Súdne konanie bolo zavinené výlučne konaním odporcu, ktorý sa žiadnym spôsobom nesnažil vyriešiť vysporiadanie svojho záväzku, nenavrhol odklad, či zníženie splátok, alebo iný možný spôsob. Navrhovateľovi tak neostala iná možnosť, ako sa domáhať svojho práva uplatnením žaloby na súde, pričom súdne konanie a s ním vynaložené trovy boli nevyhnutné pre dovolanie sa svojho práva navrhovateľom. Nie je relevantnou skutočnosťou, že navrhovateľ má vlastné právne oddelenie, nakoľko bez ohľadu na skutočnosť, kto by zastupoval navrhovateľa v konaní pred súdom by predmetné úkony predstavovali vynaloženie určitého času, ako aj prostriedkov vynaložených výlučne zavinením odporcu, ktoré má tento tohto titulu nahradiť. Mal za to, že navrhovateľovi mala byť priznaná plná náhrada trov konania. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa proti výroku o čiastočnom zamietnutí návrhu nie je dôvodné a odvolanie proti výroku o trovách konania je dôvodné. Súd prvého stupňa na základe dôkazov, nachádzajúcich sa v danom spise, v otázke posúdenia dôvodnosti návrhu navrhovateľa dospel k správnym skutkovým záverom a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku vo veci samej a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. naň v plnom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné: Súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa vo veci samej v časti týkajúcej sa poplatku za odstúpenie od zmluvy vo výške 77,35 Eur a v časti nepriznania úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 77,35 Eur od 02.07.2010 do zaplatenia. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal zmluvnými dojednaniami medzi účastníkmi o poplatku za odstúpenie od zmluvy (10% z nesplatenej istiny ku dňu skončenia zmluvy) a dospel k záveru, že takto dohodnutá sankcia je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je v celom rozsahu neplatná. Konštatoval, že uvedená sankcia je priamo naviazaná na výkon práva navrhovateľa od zmluvy odstúpiť, a teda jej splatnosť určuje samotný navrhovateľ. S porušením povinnosti odporcu pritom daná sankcia súvisí len nepriamo (podmienené len cez výkon práva navrhovateľa). Neprimeranosť tohto dojednania preto súd videl vo viazaní výkonu práva jednej strany na úhradu sankcie druhej strany, čo je v rozpore so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti, a preto takéto ustanovenie zmluvy nemôže požívať právnu ochranu a je v celom rozsahu neplatné. Poukázal na to, že odporca je za porušenie povinnosti sankcionovaný inými právnymi inštitútmi - úrokom z omeškania a zmluvnými pokutami, ktoré sú súčasťou istiny. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Z ustanovení zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 13.10.2008 podľa § 497 Obchodného zákonníka okrem iného vyplýva, že súčasťou zmluvy sú aj Obchodné podmienky zmluvy o úvere a zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní úverovej karty. Podľa Sadzobníka poplatkov navrhovateľa je navrhovateľ oprávnený požadovať od odporcu poplatok za odstúpenie od zmluvy vo výške 10% z nesplatenej istiny ku dňu skončenia zmluvy. Uvedené ustanovenie sankcionuje odporcu za to, že navrhovateľ využije svoje právo dojednané v zmluve a od zmluvy za plnenia stanovených podmienok odstúpi. Takáto sankcia pritom nemá žiadne opodstatnenie, keď navrhovateľovi ostali aj pri odstúpení od zmluvy zachované práva na plnenia istiny úveru, úrokov z omeškania i dojednaných zmluvných pokút. Okrem toho odstúpením od zmluvy sa stávajú podľa zmluvných dojednaní splatnými všetky záväzky odporcu zo zmluvy, čo je do určitej miery tiež pre odporcu sankcia za to, že neplnil svoje povinnosti a navrhovateľ preto odstúpil od zmluvy. Považovať za tejto situácie od odporcu ešte aj zaplatenie poplatku vo výške 10% z dlžnej sumy, tak potom predstavuje duplicitnú sankciu. V zmysle uvedeného aj odvolací súd považoval takto dohodnutú sankciu za sankciu dohodnutú v rozpore s dobrými mravmi a teda v celom rozsahu za neplatnú. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v časti zamietnutia návrhu na zaplatenie poplatku za odstúpenie od zmluvy náležite a presvedčivo odôvodnil, odvolací súd sa s odôvodnením súdu prvého stupňa v tejto časti stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Za dôvodné však považoval odvolací súd odvolanie navrhovateľa proti výroku o náhrade trov konania. Súd prvého stupňa o trovách konania správne rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že navrhovateľovi patrí plná náhrada trov konania, nakoľko bol neúspešný len v pomerne nepatrnej časti (uplatnenom poplatku za odstúpenie od zmluvy vo výške 77,35 Eur). Odvolací súd sa však nestotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že za účelne uplatnené trovy konania navrhovateľa možno považovať len zaplatený súdny poplatok z návrhu a uplatnené trovy právneho zastúpenia treba považovať za neúčelné z dôvodu, že navrhovateľ disponuje samostatným právnym odborom, ktorý ho mohol zastupovať pred súdom. Odvolací súd je toho názoru, že navrhovateľ tak ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, preto súdom prvého stupňa vyslovený názor, že navrhovateľ sa má v konaní zastupovať sám, prostredníctvom svojho právneho odboru, nepovažoval odvolací súd za správny a uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že dané konanie je sporovým konaním, pre ktoré platia ust. § 142 ods. 1 - 3 O.s.p., teda výslovne je založené na zásade úspechu účastníkov v konaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že podľa § 142 ods. 3 O.s.p. priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku z návrhu vo výške 72,50 Eur a trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 61,41 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, zastupovanie na pojednávaní dňa 18.10.2011) + 2 x režijný paušál po 7,41 Eur + 20% DPH, t.j. 27,53 Eur, spolu náhrada trov právneho zastúpenia 165,17 Eur. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keď obaja účastníci boli v odvolacom konaní čiastočne úspešní, a to navrhovateľ v časti týkajúcej sa náhrady trov konania a odporca v časti odvolania vo veci samej. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .