Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17CoP/28/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512200799 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3512200799.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti D. A., nar. XX.XX.XXXX a I. A., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F. E. F. R., deti rodičov T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. H. T., X. I. XXX/XX, t.č. H. E. XXX, zastúpenej I. P. H. so sídlom U. XXX/X, J. a M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. H. T., X. I. XXX/ XX., zastúpeného D. I. so sídlom v F. H. XX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 6. decembra 2012, č.k. 3P/16/2012-111, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloleté deti D. a I. do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia. Otca zaviazal povinnosťou platiť výživné na maloletého D. v sume 130 Eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2011 a na maloletú I. v sume 120 Eur mesačne s účinnosťou od 10.05.2012, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého D. za obdobie od 01.11.2011 do 30.11.2012 v sume 1.336,99 Eur povolil otcovi splácať mesačne po 100 Eur a nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú I. za obdobie od 10.05.2012 do 30.11.2012 v sume 623,04 Eur povolil otcovi splácať mesačne po 50 Eur spolu s bežným výživným, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Upravil styk otca s maloletým D. na každú párnu sobotu v mesiaci od 09,00 hod. do 18,00 hod. s tým, že otec si dieťa prevezme v mieste bydliska matky v stanovenú hodinu a v stanovenú hodinu jej ho po ukončení styku v mieste bydliska vráti. Na žiadosť rodičov styk otca s maloletou I. neupravil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že s poukazom na ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, keď z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia maloletých detí spolu nežijú, od prerušenia spolužitia žije maloletý D. so svojou matkou a starostlivosť o maloletú I. od jej narodenia zabezpečuje tiež výlučne matka, pretože maloletá I. sa narodila v čase, keď jej rodičia už spolu nežili. Otec so zverením detí do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Vyživovaciu povinnosť otca okresný súd určil podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine s prihliadnutím na osobné, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov a na odôvodnené potreby maloletých detí, keď dospel k záveru, že otec je schopný zo svojho príjmu platiť mesačne výživné na obe deti spolu vo výške 250 Eur, aj keď má ešte vyživovaciu povinnosť k matke detí. Nedoplatok na výživnom povolil otcovi vzhľadom na jeho výšku splácať v mesačných splátkach v súlade s ust. § 160 ods. 3 veta prvá O.s.p., pod stratou výhody splátok. Rozhodol aj o styku otca s maloletými deťmi tak, že na žiadosť rodičov styk otca s maloletou I. neurčil, keďže rodičia styk žiadali neupraviť. O styku otca s maloletým D. rozhodol s poukazom na ust. § 25 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, keď súdom upravený styk považoval za primeraný veku maloletého dieťaťa, prihliadnuc na skutočnosť, že rodičia maloletých detí žijú v rôznych obciach od seba vzdialených niekoľko kilometrov, čas, ktorý uplynul od prerušenia spolužitia rodičov, ako aj k veku dieťaťa. Zároveň konštatoval, že nevidel dôvod na ešte väčšie obmedzenie styku otca s dieťaťom tak, ako žiadala matka, teda len na dve hodiny každý druhý víkend za jej prítomnosti, keď konštatoval, že i keď bolo v konaní preukázané, že otec dieťaťa vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje, podľa názoru súdu to však nie je až v takej miere, aby si otec neuvedomoval svoje rodičovské povinnosti a zodpovednosť za maloleté dieťa v čase styku. Proti rozsudku, jeho výrokom o určení výživného, nedoplatku na výživnom a o úprave styku s maloletým D. podal v zákonnej lehote odvolanie otec prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zmenil tak, že otca zaviaže prispievať na výživu maloletých detí na každého po 80 Eur mesačne a zároveň upraví styk otca s maloletým D. na každý párny víkend v mesiaci, ako aj posledný týždeň v mesiaci júl a v mesiaci december, vždy od piatku 16,00 hod. do nedele 17,00 hod., alebo aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie. V odvolaní vytýkal prvostupňovému súdu, že pri určení výživného u otca vychádzal z jeho priemerného čistého mesačného príjmu za obdobie od marca 2011 do októbra 2012, ktorý bol 1.153,90 Eur, avšak nevzal do úvahy všetky výdavky otca, ale len niektoré z nich. Okrem toho sa súd nijako nevysporiadal s odôvodnenými potrebami maloletých detí a nevzal ich pri určení výšky výživného do úvahy. Okrem v rozsudku uvedených výdavkov na dopravu do zamestnania vo výške 76 Eur mesačne, leasingových splátok na osobné motorové vozidlo vo výške 106 Eur mesačne, vyživovaciu povinnosť k matke vo výške 100 Eur má odporca ešte nasledovné výdavky: 200 Eur mesačne na nájomné, 95 Eur mesačne hypotéka na byt, pôžička od Slovenskej sporiteľne mesačne 140 Eur, doplnkové dôchodkové sporenie 44 Eur mesačne, strava 150 Eur mesačne. Na základe uvedeného vyvodil, že súdom uložené výživné v sume 130 Eur mesačne na maloletého D. a 120 Eur mesačne na maloletú I. je príliš vysoké, dokonca v tomto prípade výdavky otca prevýšili jeho priemerný mesačný zárobok. Vo veci úpravy styku súdom upravený styk považoval za nedostatočný. Poukázal na to, že súd prvého stupňa sám v rozhodnutí skonštatoval, že nepožíva alkoholické nápoje v takej miere, aby si neuvedomoval svoje rodičovské povinnosti a zodpovednosť za maloleté dieťa v čase styku. Jeho zamestnávateľ ho hodnotí ako spoľahlivého a zodpovedného zamestnanca, ktorý nemá problémy s pracovnou disciplínou a nevykazuje absencie. Je schopný a ochotný zariadiť si pracovné zmeny tak, že každý párny víkend v mesiaci bude mať voľný. Maloletý D. má tri roky, teda nejedná sa o vek, pri ktorom by bolo potrebné zachovať nepretržitú starostlivosť matky. Naviac, ako aj súd konštatuje, maloletý D. strávil noc bez matky u svojho otca viackrát; z tohto dôvodu považoval napadnutý rozsudok za vnútorne rozporný. Matka prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť v napadnutej časti ako vecne správny. Uviedla, že súd správne rozhodol o výške výživného, nakoľko jej osobná starostlivosť vyvažuje vyživovaciu povinnosť. Z celého rodičovského príspevku ona zabezpečuje výživu a starostlivosť o maloleté deti, pričom otec detí má príjem, z ktorého môže platiť výživné. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým D., poukázala na to, že výsluch otca maloletých detí, ako aj listinné dôkazy preukázali, že otec maloletých detí je alkoholik. Sám otec pred súdom doznal, že si občas vypije, taktiež uviedol, že chodí do pohostinstva a že dostal pokutu pri nástupe do práce z dôvodu, že mu bol zistený alkohol. Taktiež v konaní bolo preukázané, že otec detí šoféroval pod vplyvnom alkoholu. Súd sa tiež oboznámil s pripojeným trestným spisom, z ktorého vyplýva, že otec detí bol stíhaný pre prečin nebezpečného vyhrážania a zo znaleckého posudku, ktorý bol v trestnom konaní vypracovaný jednoznačne vyplýva, že otec detí je závislý na alkohole a že mal nastúpiť na ambulantné protialkoholické liečenie, čo neurobil. Otec je pod vplyvnom alkoholu nadmerne agresívny, a preto nie je možné upraviť v súčasnej dobe širší styk. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Bol toho názoru, že určené výživné je primerané veku a potrebám detí a príjmovým pomerom rodičov. Matka má príjem len z rodičovského príspevku, vykonáva celodennú starostlivosť o deti, čím vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť. Považoval za správne, že súd nezohľadnil otcovi všetky jeho výdavky, pretože nie všetky sú nevyhnutné a vyživovacia povinnosť k deťom má pred nimi prednosť. Platenie výživného po 80 Eur mesačne na každé dieťa z priemerného čistého mesačného príjmu 1.153,90 Eur ako si predstavuje otec, považoval za neadekvátne. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým D., považuje ho v súčasnej dobe za dostatočné. Otec detí nenavštívil od júla 2012, maloletý D. prespal u neho len krátko po prerušení spolužitia. Preto sa domnieval, že je potrebné určité obdobie, aby si maloletý zase zvykol na zmenu situácie a pravidelný kontakt s otcom, aby sa ich vzťah znova upevnil a vrátil na úroveň z obdobia riadnej realizácie styku, resp. z doby spolužitia rodičov. Pre úpravu styku bez prespania sa priklonil aj z toho dôvodu, že u otca bola v trestnom konaní zistená závislosť na alkohole a táto doteraz nebola preliečená. Vyslovil názor, že otec by mal oceniť dôveru súdu i jeho rodičovskú zodpovednosť a schopnosť zvládnuť problém s požívaním alkoholu počas realizácie styku v rámci jedného dňa tak, ako to dokáže aj v zamestnaní, kde ho zamestnávateľ hodnotí ako dobrého pracovníka. Pokiaľ sa pri realizácii styku určeného rozsudku nevyskytnú problémy, je možné do budúcna i rozšírenie styku podľa predstáv otca. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti výrokov o určení výživného, nedoplatku na výživnom a o úprave styku otca s maloletým D. potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výroky rozsudku, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, a ktorým nebol upravený styk otca s maloletou I., neboli napadnuté odvolaním, a preto neboli predmetom preskúmania odvolacím súdom. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi okresného súdu. Z daného titulu si odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, a len pre zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné: Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, vec treba posúdiť podľa ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V preskúmavanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka maloletých detí je na rodičovskej dovolenke, do 12.04.2012 poberala rodičovský príspevok vo výške 190,10 Eur, od januára 2012 vo výške 194,70 Eur. Od 13.04.2012 poberala materskú v rozpätí od 390,80 Eur do 403,80 Eur a od 06.12.2012 je opätovne poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 194,70 Eur a poberá prídavky na dve deti. Otec maloletých detí je zamestnaný vo R. kde pracuje ako výrobný pracovník. Otec pracuje v 4-zmennej prevádzke; jeho priemerný čistý príjem od marca 2011 do októbra 2012 bol 1.153,90 Eur. Maloletý D. má Q. roky, maloletá I. má X mesiacov, jedná sa teda o deti vo veľmi útlom veku, ktoré sú svojou výživou plne odkázané na svojich rodičov. Keďže ich matka je na rodičovskej dovolenke a jej jediný príjem predstavuje rodičovský príspevok a prídavky na deti, je na otcovi, aby vo vyššom rozsahu ako matka plnil vyživovaciu povinnosť k týmto deťom. Je nepochybné, že z čistého priemerného mesačného zárobku v sume 1.153,90 Eur je otec schopný súdom stavené výživné platiť, pričom súd prvého stupňa správne v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine prihliadal na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami otca, na ktoré poukazoval v odvolaní (napr. leasingové splátky na osobné motorové vozidlo, splátky hypotéky alebo pôžičky). Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o úprave styku otca s maloletým D.. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že vzhľadom na čas, ktorý uplynul od prerušenia spolužitia rodičov a útly vek dieťaťa je potrebné, aby si maloletý D. zvykol na zmenu situácie a pravidelný kontakt s otcom, preto styk tak, ako ho upravil súd prvého stupňa, považoval odvolací súd v súčasnej dobe za dostatočný. Tak ako správne uviedol kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení, pokiaľ otec počas takto upraveného styku preukáže, že je schopný sa o dieťa postarať a pokiaľ bude zistené, že u otca nebudú žiadne problémy s požívaním alkoholu, je možné do budúcnosti styk otca s maloletým D. upraviť v širšom rozsahu. Na základe všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .