Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/525/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512202201 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3512202201.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: A. S. W., s.r.o. so sídlom O., L. 5, IČO XX XXX XXX, zastúpeného I. S., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom O., L. 5, IČO : XX XXX XXX proti odporcovi : X. Q., bytom Z. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Spotrebiteľského združenia R., so sídlom v O., E. 9, IČO : XX XXX XXX, zastúpeného Z. J., s.r.o., so sídlom v O., W. 6, IČO : XX XXX XXX, o zaplatenie 472,82 Eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 4.apríla 2013, č. k. 11C/235/2012 - 62, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku III. o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi z m e ň u j e tak, že navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 98,20 Eur k rukám zástupcu vedľajšieho účastníka Z. J., s.r.o., ( advokátska kancelária ) č.ú.: XXXXXXXXXX/1100, do troch dní. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 19,33 Eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka Z. J., s.r.o., ( advokátska kancelária ) č.ú.: XXXXXXXXXX/1100, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I konanie zastavil, vo výroku II. odporcovi náhradu trov konania nepriznal, vo výroku III. navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania 49 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Zároveň uložil vo výroku IV. vrátiť navrhovateľovi súdny poplatok 21,37 Eur, a to prostredníctvom Daňového úradu Bratislava po právoplatnosti uznesenia a vo výroku V. platobný rozkaz tamojšieho súdu 7Ro/218/2012-23 z 25.4.2012 zrušil. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia 472,82 Eur s príslušenstvom, titulom nesplnených záväzkov odporcu vyplývajúcich z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi jeho právnym predchodcom (SLSP, a.s. , zmluva č. 273572565) a odporcom. Spolu s návrhom navrhovateľ zaplatil súdny poplatok 28 Eur. V priebehu konania vstúpil na stranu odporcu vedľajší účastník zastúpený právnym zástupcom, ktorý vo svojom všeobecne koncipovanom podaní neuvádzal žiadne konkrétne okolnosti súdenej veci okrem spisovej značky a mena a priezviska odporcu (dokonca ani predmet sporu). Bez bližšej špecifikácie vzniesol tiež námietku premlčania a žiadal návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Odporca náhradu trov konania nežiadal. Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a k žiadosti vedľajšieho účastníka o priznanie náhrady trov konania uviedol, že pokiaľ tento vystupuje ako občianske združenie na ochranu práv spotrebiteľa, mal by túto ochranu byť schopný z povahy svojho predmetu činnosti zabezpečiť sám bez právneho zástupcu, a preto mu náhrada trov právneho zastúpenia nepatrí. S poukazom na § 96 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa konanie zastavil a navrhovateľovi vrátil zaplatený súdny poplatok krátený o 6,63 Eur (§ 11 ods. 3, 4 a 6 Zákona o súdnych poplatkoch). O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p.. Keďže navrhovateľ bližšie neuviedol a ani inak nebol zistený dôvod späťvzatia návrhu, možno konštatovať iba to, že navrhovateľ späťvzatím zavinil zastavenie konania, s čím citované ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. spája povinnosť navrhovateľa uhradiť trovy konania. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, pretože ju nežiadal. Vedľajšiemu účastníkovi súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie obsahujúce námietku premlčania (odmena 33,20 Eur + r.p. 7,63 Eur ) + 20 % DPH). Súd prvého stupňa sa úplne nestotožnil s názorom navrhovateľa, že združenie vystupujúce na ochranu práv spotrebiteľa by z povahy svojho predmetu činnosti nemalo v konaniach vystupovať prostredníctvom právneho zástupcu a malo by byť schopné práva spotrebiteľov hájiť samo. Výšku odmeny za jeden úkon právnej pomoci určil súd prvého stupňa podľa § 10 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. (Vyhláška) a podľa § 14 ods. 1 písm. b/. O režijnom paušále rozhodol podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky a o dani z pridanej hodnoty rozhodol podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky. Ako základ pre výpočet odmeny použil súd iba istinu uplatneného nároku. Za prevzatie zastúpenia a prvú poradu súd náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal pre ich neúčelnosť. Z obsahu spisu je zrejmé, že k prevzatiu zastúpenia vedľajšieho účastníka (vrátane prvej porady) došlo bez akejkoľvek znalosti predmetu konania, teda bez znalosti právnej stránky veci. Právna pomoc tak nemohla mať žiaden obsah, preto bola pri tomto úkone úplne bezúčelná a náhrada trov vedľajšiemu účastníkovi za ňu nepatrí. Zároveň súd prvého stupňa zrušil vydaný platobný rozkaz pre nemožnosť jeho doručenia odporcovi podľa § 173 ods. 2 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu v časti o trovách konania ( výroku III. ) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník, ktorým mu bola priznaná náhrada trov konania. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v časti výroku o výške priznanej náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi zmenil a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 114,14 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Uviedol, že súd prvého stupňa postupoval svojvoľne a vec nesprávne právne posúdil. Namietal, že mu nebola priznaná náhrada za úkon prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom. Právny zástupca vedľajšieho účastníka právnu vec riadne prevzal a s vedľajším účastníkom na prvej porade prerokoval postup v konaní. Vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu vzniesol kvalifikovanú námietku premlčania po preštudovaní návrhu na začatie konania. V ďalšom vedľajší účastník v odvolaní poukázal na rozsiahlu judikatúru slovenských súdov. Osobitne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v S. zo dňa 29.1.2013, č.k. 6 Co280/2012-90. Konštatoval, že súd prvého stupňa mal v prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodnúť podľa § 10 ods. 2 AT v spojitosti s § 10 ods. 1 AT, a teda priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 114,14 Eur, čiže tak ako si ju vedľajší účastník v konaní riadne uplatnil a špecifikoval,, t.j. za dva úkony právnej služby s režijným paušálom a DPH. Vedľajší účastník si v závere odvolania uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby ( podanie odvolania) celkovo vo výške 33,28 Eur. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol uznesenie v napadnutej časti výroku o trovách konania preskúmať a v zmysle § 220 O.s.p. zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania nebude priznaná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 29,29 Eur. Uviedol, že cieľom vedľajšieho účastníka je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Zastával názor, že takýto vedľajší účastník musí byť sám, z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 z.č. 250/2007 Z.z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5Co 26/2012 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 164/2012. Citoval z dôvodovej správy k z.č. 384/2008 Z.z. a vyvodil, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa na tento účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc. Poukázal na to, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na ich stav a vôľu odporcu, pričom pred oznámením o vstupe do konania nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Združenie opakuje procesné podania nadbytočne, bez uvedenia nových skutočností, týkajúcich sa predmetu sporu. K obdobnému záveru dospel i Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp. zn. 6Co 141/2012 a Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 91/2012. V zmysle uvedeného zastáva názor, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p. Súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkov neporušil právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, čo vyvodil o.i. z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/03 a rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.16Co 100/2012. Vo veci nie je podľa názoru navrhovateľa možné aplikovať ani § 137 O.s.p., pretože združenie odporcu v konaní nezastupuje. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je v tejto časti dôvodné. Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.). Ak však súd zastavuje konanie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania zisťuje, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému došlo pre správanie odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu trov zastaveného konania. Dôvodnosť návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, či odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha, a len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa zase môže spočívať v tom, že podal návrh napríklad napriek tomu, že dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa návrhom domáhal, prípadne z iných dôvodov. V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom voči odporcovi domáhal zaplatenia 472,82 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 07.03.2013 vzal navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporcovi bolo späťvzatie návrhu, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by odporca splnil to, čoho sa podaným návrhom voči nej domáhal. Preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 vetá prvá O.s.p. je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Odporcovi preukázateľne žiadne trovy nevznikli, a preto mu ich súd prvého stupňa nepriznal. Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách konania nerozhodol správne , keď mu priznal náhradu trov konania len za jeden úkon , a to vyjadrenie k návrhu na začatie konania a nie aj za prevzatie a prípravu zastúpenia. Odvolací súd uvádza, že vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov konania. Podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2. Odvolací súd zároveň doplňuje, že vychádzajúc z Článku 37 odseku 2 ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania, ako aj z čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, resp. § 25 O.s.p., aj za situácie, že účastník (aj vedľajší účastník vzhľadom na jeho identické procesné práva a povinnosti ako účastníka konania), má zaručené právnym poriadkom možnosť právnej pomoci. Vedľajší účastník využil svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní, preto je potrebné posúdiť účelnosť poskytnutej právnej služby advokátom a výšku odmeny podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Súd prvého stupňa postupoval správne pri výpočte určenia výšky náhrady trov konania. Táto bola vyčíslená a správne priznaná v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zo sumy 472,82 Eur vo výške 33,20 Eur za jeden úkon právne pomoci, avšak náhrada vedľajšiemu účastníkovi patrí za dva úkony právnej pomoci, a to prevzatie a príprava ( § 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky ) a vyjadrenie, ktoré obsahovalo námietku premlčania. Náhrada trov prvostupňového konania vedľajšieho účastníka pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej výške 98,20 Eur. V danej veci sa navrhovateľ podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia 472,82 Eur s príslušenstvom, preto základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby sa určuje len z istiny /nie z príslušenstva/ a podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov právnych služieb predstavuje 33,20 Eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal 2 úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia v roku 2012 (§ 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky ) a vyjadrenie k žalobnému návrhu doručené súdu prvého stupňa dňa 13.2.2013 (§ 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky), za ktoré mu patrí tarifná odmena v celkovej výške 66,40 Eur. Podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1 x 7,63 Eur ( za rok 2012 ) a vo výške 1 x 7,81 Eur ( za rok 2013 ), t.j. spolu vo výške 15,44 Eur. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca vedľajšieho účastníka je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvýšila sa odmena a náhrady vo výške 81,84 Eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky o 20 % DPH, t.j. o sumu 16,36 Eur. Trovy právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa tak spolu predstavujú sumu vo výške 98,20 Eur. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 220 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku III. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O náhrade trov vedľajšieho účastníka odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,33 Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 49,20 Eur, predstavujúca rozdiel medzi priznanou náhradou trov konania odvolacím súdom 98,20 Eur a náhradou trov priznanou súdom prvého stupňa 49 Eur. Vedľajšiemu účastníkovi preto patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 Eur, znížená na polovicu základnej sadzby, t.j. 8,30 Eur za podanie odvolania, doručeného dňa 30.5.2013, režijný paušál 7,81 Eur + 20 % DPH z odmeny a náhrad, t. j. 3,22 Eur, spolu trovy odvolacieho konania vo výške 19,33 Eur. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.