Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3To/4/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210010280 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3210010280.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Rastislava Vranku v trestnej veci proti obžalovanému D. H., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. l, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. l písm. c) Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. l písm. a) Tr. zák. dňa 13.februára 2014 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z 18.novembra 2013, sp.zn.1T 80/2011 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného D. H. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z 18.novembra 2013, sp.zn.1T 80/2011 bol obžalovaný D. H. odsúdený (pri nezmenenom výroku o uznanej vine zo spáchania skutku právne posúdeného ako zločin vydierania podľa § 189 ods. l, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. l písm. c) Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. l písm. a) Tr. zák. z rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo 7.februára 2012, sp. zn. 1T/80/2011, keď uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z 23.apríla 2013, sp. zn. 1Nt/1/2013 bola na podklade návrhu odsúdeného D. H. podľa § 400 ods. 1 Tr. por. v označenej trestnej veci povolená obnova konania s tým, že zároveň bol zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 7.februára 2012, sp. zn. 1T/80/2011, ktorým bol D. H. odsúdený podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák. v spojení s § 39 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1T/28/2008, zo dňa 14.decembra 2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad) podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1T/28/2008, zo dňa 14.decembra 2010 a tiež výrok o treste (upustení od uloženia súhrnného trestu) z rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 2T/119/2011 zo dňa 20. marca 2012 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a s tým, že v ostatných častiach zostal pôvodný rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 1T/80/2011 zo dňa 07.02.2012, nezmenený. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej pätnásťdňovej lehote obžalovaný D. H. odvolanie. V jeho písomnom odôvodnení prostredníctvom obhajcu namietal správnosť napadnutého rozsudku vo výrokoch o treste odňatia slobody vzhľadom k tomu, že nesúhlasí s výškou uloženého súhrnného trestu, nakoľko k spáchaniu žalovaného skutku sa priznal, jeho konanie nemalo takú intenzitu, ako ju na hlavnom pojednávaní prezentovali svedkyne R. a D., čo potvrdil aj znalec MUDr. Jaroslav Ridoško a pritom pozná viacero prípadov, kde súdy aj za závažnejšie trestné činy s vážnejšími následkami ukladali páchateľom výrazne nižšie tresty, než ako bol uložený jemu. V pôvodnom konaní mu bol naviac uložený trest aj s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., teda pod dolnú hranicu trestnej sadzby stanovenej Trestným zákonom a toto zákonné ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu mal súd prvého stupňa zohľadniť aj pri ukladaní trestu v obnovenom konaní. Počas výkonu trestu odňatia slobody si uvedomil nesprávnosť svojho konania ako aj doterajšieho spôsobu života, preto chce v budúcnosti viesť riadny život a starať sa o svoju početnú rodinu. Už len samotná okolnosť, že jeho rodina je na jeho výživu odkázaná, odôvodňuje u neho mimoriadne pomery s možnosťou zníženia trestu odňatia slobody v naznačenom smere, keď pritom k neplneniu vyživovacej povinnosti z jeho strany nedochádzalo zámerne, ale len z dôvodu, že bol nezamestnaný a nemal finančné prostriedky na platenie výživného. Na podklade uvedených dôvodov i s poukazom na zdravotné problémy, ktorými trpí, navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, aby mu v konečnom dôsledku bol uložený trest odňatia slobody v nižšej výmere. Prokurátor okresnej prokuratúry vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaného poukázal na to, že okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní uložil obžalovanému D. H. zákonný, spravodlivý a primeraný trest, keď pritom za existencie iba jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. a naopak dvoch priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. bolo možné pri určovaní trestu aplikovať aj ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. a v takom prípade by dolná hranica trestnej sadzby bola zvýšená zo štyroch rokov na šesť rokov a obžalovaný by bol i s prihliadnutím k aplikácií tzv. zostrujúcej zásady, vyjadrenej v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák., ohrozený hornou hranicou trestnej sadzby vo výmere až 13 rokov a 4 mesiace. Obžalovaný D. H. je naviac osobou s bohatou kriminálnou minulosťou, keď aj tresty priamo spojené s odňatím slobody sa u neho zjavne minuli svojmu účinku a svedčia o tom, že obžalovaný nepreukázal polepšenie, nedošlo k jeho náprave v smere vedenia riadneho života a preto uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov nie je trestom neprimeraným, keď naviac ako účelovú a nehodnovernú je potrebné hodnotiť jeho obranu v tom smere, že v jeho prípade zníženie trestu odôvodňuje aj existencia vyživovacej povinnosti k trom maloletým deťom, pretože vo vzťahu ku každému z nich sa opakovane dopustil úmyselného trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa 207 Tr. zák.. Odvolanie obžalovaného preto ako nedôvodné navrhol podľa § 319 Tr. por. zamietnuť. Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla na verejnom zasadnutí krajského súdu s poukazom nielen na správne dôvody uvedené vo vyjadrení prokurátora okresnej prokuratúry k odvolaniu obžalovaného, ale aj tie, ktoré sú uvedené v napadnutom rozsudku, odvolanie obžalovaného D. H. ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.. V medziach svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného D. H. proti napadnutému rozsudku nie je dôvodné. Okresný súd na hlavnom pojednávaní 18.novembra 2013 vykonal všetky potrebné a dostupné dôkazy súvisiace s výrokmi o treste a na ich podklade obžalovanému D. H. správne a v súlade so zákonom uložil podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov s tým, že na výkon tohto trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zároveň zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený jednak rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1T/28/2008, zo dňa 14.decembra 2010 a tiež výrok o treste (upustení od uloženia súhrnného trestu) z rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 2T/119/2011 zo dňa 20. marca 2012 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad (v ostatných častiach ponechal pôvodný rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 1T/80/2011 zo dňa 07.02.2012 správne nezmenený). V odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr.por. vyložil, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokazované skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu odňatia slobody i dôvody, prečo obžalovanému tento trest ukladal ako súhrnný s poukazom na ustanovenie § 42 ods. 1 Tr. zák.. Pokiaľ ide o právne úvahy súvisiace s výrokom o nepodmienečnom treste odňatia slobody, mal na zreteli zásady ukladania trestov (§ 34 Tr.zák.) a v odôvodnení rozsudku sa konkrétne a podrobne vyrovnal predovšetkým s kritériami určujúcimi druh trestu a jeho výmeru a dôsledne prihliadal najmä na spôsob spáchania činov a ich následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúcu i priťažujúcu okolnosť (aj keď prokurátor okresnej prokuratúry vo svojom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného namietal nepoužitie aj ďalšej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. pri ukladaní trestu, odvolací súd z dôvodu absencie odvolania prokurátora, ktoré by bolo podané v neprospech obžalovaného, nepovažoval za potrebné uvedenú námietku riešiť) a tiež i na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 34 ods.4 Tr.zák.. Aj keď krajský súd nie je v tomto konaní oprávnený posudzovať správnosť právoplatného uznesenia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z 23.apríla 2013 (kedy nadobudol aj právoplatnosť), sp. zn. 1Nt 1/2003, ktorým bola na podklade návrhu obžalovaného D. H. povolená obnova konania v jeho teraz prejednávanej trestnej veci, za potrebné považuje uviesť, že v prípade, ak bolo v pôvodnom konaní použité ustanovenie podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a/ až c/ alebo písm. e/ Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012, ako je tomu aj v tomto konkrétnom prípade, ustanovenie § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v spojitosti s nálezom Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. PL ÚS 106/2011, vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/2012 dňa 21. decembra 2012, sa v takomto prípade nepoužije. Účinky použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, boli totiž negované práve použitím ustanovenia § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a) až c) alebo písm. e) Tr. zák. Sprísnená trestná sadzba totiž v takom prípade nebola použitá, a to pre jej neprimeranú prísnosť vzhľadom na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, alebo nebola použitá z iného zákonom určeného dôvodu. Súd v týchto prípadoch mohol v zákonom ustanovenom rozsahu znížiť trest až pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenú v osobitnej časti Tr. zák., teda zníženie sa neodvíjalo od dolnej hranice určenej podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou. Súd teda mohol využiť celú časť sadzby pod asperačne zvýšenou spodnou hranicou a uložiť ( s príslušným obmedzením) ešte aj nižší trest (k tomu pozri Stanovisko trestno-právneho kolégia NS SR Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013 i rozhodnutie 13. publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky čiastka 1/2013). V takom prípade sa ustanovenie § 41b zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov v spojení s nálezom Ústavného súdu z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, nemalo použiť, nakoľko ústavne nesúladné účinky ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom pred 21. decembrom 2012 , časti prvej vety za bodkočiarkou, na dotknutý prípad nedopadli. Pokiaľ obžalovaný D. H. vo svojich odvolacích námietkach poukazoval na neprimeranú výšku trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený i vzhľadom k tomu, že okresný súd pri určení trestu nepoužil zmierňovacie ustanovenie § 39 Tr. zák., krajský súd v tomto smere považuje za potrebné uviesť, že ustanovenie § 39 Tr. zák. sa aplikuje vždy len vo vzťahu ku konkrétnej situácií a v čase rozhodovania súdu v prípade, ak by vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa mal za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. V čase rozhodovania Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v pôvodnom konaní a pri rozhodovaní o výmere trestu s aplikovaním asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2, veta za bodkočiarkou Trestného zákona v znení účinnom do 21.decembra 2012 (teda pred úpravou trestnej sadzby trestu odňatia slobody, upravenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012 ustanovením § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v spojitosti s nálezom Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. PL ÚS 106/2011, vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/2012 dňa 21. decembra 2012) a z nej vyplývajúcej povinnosti ukladania trestu v hornej polovici takto upravenej trestnej sadzby bolo použitie § 39 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. pri ukladaní trestu v pôvodnom rozsudku v súlade so zákonom. Po citovanom náleze Ústavného súdu SR a v čase rozhodovania súdu prvého stupňa však v prejednávanom prípade už použitie ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody stratilo svoje opodstatnenie, preto okresný súd v napadnutom rozsudku postupoval správne, keď ustanovenie § 39 Tr. zák. pri ukladaní trestu obžalovanému D. H. nepoužil. Trest uložený obžalovanému v novom konaní nie je pritom prísnejší ako pôvodne uložený trest. Keďže krajský súd nezistil pochybenie zo strany okresného súdu ani vo výroku o zaradení obžalovaného na výkon uloženého súhrnného trestu odňatia slobody (za súčasného zrušenia - v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zák. - výroku o treste uloženom obžalovanému jednak rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1T/28/2008, zo dňa 14.decembra 2010 a tiež výroku o treste z rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 2T/119/2011 zo dňa 20. marca 2012 ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tieto výroky obsahovo nadväzujúcich, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad) do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods.2 písm. b/ Tr.zák.), pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním teraz posudzovaných trestných činov vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného D. H. ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.