Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3CoE/71/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3610200344 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3610200344.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: A. S., bytom Z. - K. I., E. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Milanom Repiským, advokátom so sídlom v Nitre, Štúrova 21, proti povinnému: A. I., bytom Z., G. XXXX/X, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Bičanom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Gen. M. R. Štefánika 120, o vymoženie 13.277,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 3. februára 2014, č. k. 6Er/37/2010 - 29, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie v časti o vymoženie úroku vo výške 19 % z dlžnej sumy od 05.07.1996 do zaplatenia z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa prvým výrokom zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti o vymoženie úroku vo výške 19 % z dlžnej sumy od 05.07.1996 do zaplatenia a v druhom výroku zamietol návrh povinného na odklad exekúcie. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že výrok predloženého exekučného titulu v časti o vymoženie „úroku vo výške 19 % z dlžnej sumy od 05.07.1996 do zaplatenia“ je formulovaný jasne, určite a zrozumiteľne, pretože je v ňom jasne uvedené, že sa jedná o úrok z dlžnej sumy, ktorou je suma 400.000,- Sk (13.277,57 Eur), teda výrok citovaného exekučného titulu je presne formulovaný v znení „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 400.000,- Sk, úrok z omeškania vo výške 19 % z dlžnej sumy (ktorou je nepochybne suma 400.000,- Sk) od 05.07.1996 do zaplatenia...“. Na základe uvedeného súd prvého stupňa návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti o vymoženie úroku vo výške 19 % z dlžnej sumy od 05.07.1996 do zaplatenia zamietol. Povinný navrhol, aby súd v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodol o odklade exekúcie až do právoplatného rozhodnutia o tomto návrhu, keďže je možné očakávať, že exekúcia bude zastavená. Súd prvého stupňa návrh povinného na odklad exekúcie zamietol, nakoľko nie je naplnená hypotéza ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže v časti o vymoženie úroku vo výške 19 % z dlžnej sumy od 05.07.1996 do zaplatenia exekučný súd návrh povinného zamietol. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti o vymoženie úroku vo výške 19 % z dlžnej sumy od 05.07.1996 do zaplatenia, podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie povinný. Zastával názor, že súd prvého stupňa na základe vykonaných a predložených dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne vyhodnotil dôkazy a v tejto súvislosti tiež nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe nie je možné sumu, ktorá sa musí vždy označovať jej samotnou výškou a číselne (prípadne za číselné označenie do zátvorky pripojiť písomný ekvivalent), zameniť za slovo „dlžná suma“ a argumentovať tým, aby si každý, kto znenie výroku číta spájal a vyvodzoval uvedené slovné spojenie s číselnou sumou, uvedenou niekde inde v texte výroku rozhodnutia. V kontexte uvedeného nemôže nikto dopĺňať sumu, z ktorej má byť 19 % úrok z omeškania počítaný, a to ani exekútor. Mal za to, že petit exekučného titulu je preto v tejto časti nevykonateľný. Ďalej namietal, že povinný bol a je nútený znovu splácať pohľadávku, ktorú už raz hradil prostredníctvom exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Tiborom Hurtišom. Poukázal na skutočnosť, že dňa 05.07.2011 povinný uhradil súdnemu exekútorovi Mgr. Júliusovi Rosinovi samotnú istinu a od tohto dátumu je nútený splácať úroky, ktoré spolu s príslušenstvom narástli na astronomickú hodnotu necelých 100.000 Eur podľa písomného oznámenia súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu. Z uvedených dôvodov nie len že výrok exekučného titulu v časti o vymoženie „úroku vo výške 19 % z dlžnej sumy od 05.07.1996 do zaplatenia“ je nevykonateľný, ale aj nemožno naďalej na exekúcii trvať, nakoľko by tu dochádzalo k demonštratívnemu pošliapaniu práv povinného. Povinný musí následkom nedbalého konania exekútorov znovu splácať dlh prostredníctvom exekučného konania, ktorý už raz v minimálnej časti splatil (výplatné pásky). Navrhol, aby odvolací súd vydal uznesenie, ktorým súd exekučné konanie v časti príslušenstva, a to úroku vo výške 19 % z dlžnej sumy od 05.09.1996 do zaplatenia, zastaví. K podanému odvolaniu povinného sa oprávnený písomne nevyjadril. Podaním zo dňa 26.09.2014, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Trenčíne dňa 26.09.2014, povinný doplnil svoje podané odvolanie. Poukázal na skutočnosť, že v minulosti bola predmetná pohľadávka uplatňovaná aj v exekučnom konaní pod sp. zn. EX 114/1997, kde na základe rozsudku sp. zn. 4C 146/97 - 14 na vymoženie pohľadávky 400.000,- Sk (13.277,57 Eur), bolo nariadené platiteľovi mzdy spoločnosti AWEX PRIEVIDZA s. r. o. exekúcia zrážkami zo mzdy povinného, kde bol povinný v pracovnom pomere. Uviedol, že zrážky zo mzdy boli potom reálne vykonávané. Vyššie uvedené skutočnosti bolo možné preukázať z exekučného spisu súdneho exekútora Mgr. Tibora Hurtiša sp. zn. EX 114/97. Uvedený spis však bol po úmrtí súdneho exekútora Mgr. Tibora Hurtiša vyradený z registratúrnych záznamov a následne zničený. Navrhol preto, aby súd vyžiadal od zamestnávateľa príslušné výplatné pásky povinného. Záverom poukázal na čestné vyhlásenie, ktoré urobila Soňa Staňová, o úhrade 20.000,- Sk na pohľadávku oprávneného v exekučnom konaní sp. zn. EX 114/97. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie v časti o vymoženie úroku vo výške 19 % z dlžnej sumy od 05.07.1996 do zaplatenia podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov: Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie zo dňa 20.01.2010, podanom u súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie istiny 13.277,57 Eur spolu s 17,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 13.277,57 Eur od 05.07.1996 do zaplatenia, 19 % ročným úrokom zo sumy 13.277,57 Eur od 05.07.1996 do zaplatenia, nákladov oprávneného vo výške 16,50 Eur, trov konania vo výške 531,10 Eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 588,68 Eur a trov exekúcie, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Partizánske č. k. 4C 146/97 - 14 zo dňa 08.10.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.03.1999 a vykonateľnosť dňa 17.04.1999. Na podklade podaného návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti súdneho exekútora súd prvého stupňa dňa 28.01.2010 udelil súdnemu exekútorovi Mgr. Júliusovi Rosinovi poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému. Okresný súd Partizánske vyšším súdnym úradníkom v predmetnej exekučnej veci uznesením č. k. 6Er/37/2010 - 17 zo dňa 14. novembra 2013 vo výroku I. zastavil exekúciu v časti o vymoženie „17,6 % úroku z omeškania od 05.07.1996 do zaplatenia“, vo výroku II. zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti o vymoženie „úroku vo výške 19 % z dlžnej sumy od 05.07.1996 do zaplatenia“ a napokon vo výroku III. zamietol návrh povinného na odklad exekúcie. Rozhodnutie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť vo výroku I., a to dňa 04.12.2013. Súd prvého stupňa následne zákonným sudcom rozhodol uznesením č. k. 6Er/37/2010 - 29 zo dňa 3. februára 2014 v prvom výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie v časti o vymoženie úroku vo výške 19 % z dlžnej sumy od 05.07.1996 do zaplatenia a v druhom výroku o zamietnutí návrhu povinného na odklad exekúcie. Proti prvému výroku tohto uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie povinný a je predmetom prieskumu odvolacieho súdu v tomto odvolacom konaní, druhý výrok uznesenia súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu povinného na odklad exekúcie odvolaním napadnutý nebol a rozhodnutie súdu prvého stupňa preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté. Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Súd exekúciu zastaví, ak je splnený niektorý zo zákonných dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z iných ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku). Rozhodnutie súdu je v zmysle § 41 Exekučného poriadku spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, a je vykonateľné. Vykonateľnosť - v jednote oboch jej súčastí - je v podstate vlastnosťou exekučného titulu, ktorá ho robí spôsobilým k nútenému vykonaniu. Vykonateľnosť má svoju materiálnu a formálnu stránku. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je podmienená kvalitou výroku, ktorou sa rozumie presné a jasné identifikovanie práva, povinnosti alebo majetku tak, aby bolo možné jednoznačne konštatovať, čo je predmetom exekúcie a kedy je právo oprávneného uspokojené. Pri skúmaní materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu súd vychádza predovšetkým z jeho výroku, prípadne záhlavia alebo i z odôvodnenia rozhodnutia, avšak iba za účelom výkladu výroku, teda k odstráneniu prípadných pochybností o obsahu a rozsahu výrokom uloženej povinnosti. Výrok exekučného titulu však nie je možné žiadnym spôsobom opravovať ani doplňovať. Ak nie je možné v exekučnom titule ani takýmto výkladom prípadné pochybnosti odstrániť, exekučný titul nie je spôsobilý na nútený výkon. Vykonateľnosť rozhodnutia možno posudzovať aj vo vzťahu k časti rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie bývalého Najvyššieho súdu ČSSR týkajúce sa súdneho výkonu rozhodnutia (v zásade aplikovateľné aj na exekúciu podľa Exekučného poriadku) publikované pod R 21/1981 Zbierky rozhodnutí a stanovísk, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie musí vždy obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, ako aj presný rozsah a obsah plnenia. Rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom pre výkon rozhodnutia. Pokiaľ by bol nesprávne nariadený výkon rozhodnutia i pri nedostatku týchto náležitostí, musel by byť potom v každom ďalšom štádiu konania i bez návrhu zastavený. Uvedené náležitosti rozhodnutia predstavujú teda conditio sine qua non pre nariadenie jeho núteného výkonu. Tieto závery potvrdzuje aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. R 58/1997, rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo/95/2010 zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 5Cdo/7/2010 zo dňa 29.03.2011 a ďalšie). Odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20Cdo 2021/2007, v zmysle ktorého „nie každá (ale len výkladom neodstrániteľná) vada exekučného titulu spôsobuje jeho materiálnu nevykonateľnosť.“ Splnenie predpokladov materiálnej vykonateľnosti musí vyplývať z výroku rozhodnutia, ktorý je možné vykladať v súvislosti so záhlavím rozhodnutia (presná individualizácia účastníkov exekúcie) alebo s odôvodnením, ak to obsah výroku bližšie ozrejmuje a ak možno jeho pomocou odstrániť prípadné pochybnosti o obsahu a rozsahu uložených povinností s prihliadnutím k povahe veci alebo k predpísanému spôsobu exekúcie. Preskúmaním veci v intenciách podaného odvolania a na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neskúmal dôsledne formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti oprávneným predloženého exekučného titulu, a to v spornej a napadnutej časti, teda v časti výroku rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. 4C 146/97 - 14 zo dňa 08.10.1997, v ktorej konajúci súd uložil odporcovi (povinnému v tomto exekučnom konaní) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok vo výške 19 % z dlžnej sumy od 05.07.1996 do zaplatenia. Odvolací súd k tomu uvádza, že súd prvého stupňa bol v tomto smere povinný a zároveň oprávnený posúdiť zákonnosť súdom priznaného plnenia a posúdiť aj splnenie požiadaviek kladených na vykonateľnosť všetkých častí výroku exekučného titulu. Súd prvého stupňa sa v týchto intenciách nevyporiadal s otázkou prípustnosti priznania úroku určeného za každý deň omeškania a zároveň tiež úroku z omeškania za každý deň omeškania. Z výroku a ani odôvodnenia exekučného titulu pritom nebolo zrejmé, či boli medzi účastníkmi zmluvy o pôžičke dohodnuté úroky v zmysle odmeny za poskytnutie peňažnej pôžičky alebo bolo dojednaná len sankcia pre prípad omeškania dlžníka s vrátením peňažnej pôžičky. Odvolací súd ďalej uvádza, že v zmysle žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáha vymoženia 19 % „ročného“ úroku zo sumy 13.277,57 Eur od 05.07.1996 do zaplatenia. Zo samotného exekučného titulu však úrok vo výške 19 % „ročne“ nevyplýva. Samotná výška úroku musí byť pritom uvedená jasne, určite a nepochybne v samotnom exekučnom titule. V prípadne pochybností o obsahu a rozsahu výrokom uloženej povinnosti je možné tieto odstrániť iba prípadným výkladom výroku uskutočneným na základe odôvodnenia takéhoto rozhodnutia, túto však nemožno určiť a špecifikovať následne v návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne žiadosti o udelenie poverenia. Uvedenými otázkami sa podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa dostatočne vo svojom rozhodnutí nezaoberal a nevyporiadal. Pre dôsledné posúdenie uvedených otázok je vhodné tiež oboznámenie sa s obsahom základného spisu konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný (odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s postupom a právnymi závermi uvedenými v uznesení Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 20CoE/156/2013 zo dňa 30.01.2014). Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu je z výroku exekučného titulu nepochybné, že dlžnou sumou v čase vynesenia tohto rozhodnutia bola suma 400.000,- Sk (13.277,57 Eur). Povinný v podanom odvolaní namietal aj skutočnosť, že rovnaká pohľadávka oprávneného už raz bola predmetnom exekučného konania proti povinnému vedenom pred súdnym exekútorom Mgr. Tiborom Hurtišom pod sp. zn. EX 114/1997. Povinný v tejto súvislosti uviedol, že mu boli vykonávané zrážky zo mzdy u zamestnávateľa AWEX PRIEVIDZA s.r.o. a tiež uviedol, že jeho bývalá manželka p. S. uhradila na pohľadávku povinného v exekučnom konaní EX 114/97 u súdneho exekútora Mgr. Tibora Hurtiša sumu 20.000,- Sk. Vzhľadom na to, že platiteľ mzdy na výzvy povinného neodpovedal, navrhol súdu, aby súd vyžiadal potrebné doklady o zrážkach zo mzdy. Odvolací súd k tomu uvádza, že dôkazné bremeno o zániku dlhu voči oprávnenému zaťažuje v exekučnom konaní povinného (k tomu viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2002, sp. zn. 4 Cdo 83/02). Nestačí teda len tvrdenie povinného o vykonaných úhradách v prospech oprávneného, ale tieto tvrdenia musí povinný aj preukázať, na účely čoho je oprávnený exekučnému súdu predkladať dôkazy, prípadne navrhovať ich vykonanie. Pokiaľ by bolo v konaní riadne preukázané, že pohľadávka, resp. jej časť už bola povinným oprávnenému uhradená (a to aj v rámci predchádzajúceho núteného výkonu) nebolo by potom zákonné a ani spravodlivé požadovať od povinného opätovné zaplatenie rovnakej pohľadávky v rovnakej výške v ďalšom exekučnom konaní a v tomto konaní pokračovať. Vzhľadom na to, že povinný v posudzovanom prípade namietal prinajmenšom čiastočné uhradenie pohľadávky oprávneného v predchádzajúcej exekúcii a na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonanie dôkazov, odvolací súd dospel k záveru, že aj s uvedenými skutočnosťami sa bude musieť vyporiadať súd prvého stupňa a v tomto smere vykonať aj ďalšie dokazovanie (obzvlášť pokiaľ bolo jeho vykonanie navrhnuté účastníkom konania) v súlade s procesnými zásadami platiacimi aj v exekučnom konaní. Nakoľko bol pôvodný spis súdneho exekútora Mgr. Tibora Hurtiša sp. zn. EX 114/97 vyradený a skartovaný bude podľa názoru odvolacieho súdu potrebné pripojiť k tomuto konaniu a preskúmať aspoň pôvodný súdny exekučný spis. Rovnako bude potrebné vyžiadať od uvedeného zamestnávateľa povinného príslušné potvrdenia o mzde a o vykonaných zrážkach zo mzdy povinného v prospech predmetnej pohľadávky oprávneného. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že exekučný súd je povinný, pokiaľ vykonáva dokazovanie, nariadiť vo veci ústne pojednávanie, kde môže k veci a k vyššie uvedeným otázkam vypočuť účastníkov konania, prípadne ďalšie osoby (najmä pokiaľ ich výpoveďou môže byť preukázané vykonanie úhrad na povinnosť povinného v prospech oprávneného). Samozrejme pokiaľ by riadne vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani len čiastočné splnenie dlhu povinným pred podaním návrhu na vykonanie predmetnej exekúcie, súd prvého stupňa bude konštatovať neunesenie dôkazného bremena zo strany povinného a na základe uvedeného neexistenciu zákonného dôvodu na zastavenie exekúcie proti povinnému. Súd prvého stupňa a rovnako poverený súdny exekútor v tomto konaní však musí mať nepochybne ustálené, čo je predmetom danej exekúcie, a teda, či došlo k vymoženiu nejakého plnenia od povinného a v akej časti je dôvodné a potrebné v exekúcii pokračovať. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .