Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/143/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811207945 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3811207945.3 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa I. C., bytom N. X/XX, C., zastúpeného JUDr. Jánom Vaškom, advokátom so sídlom Prievidza, Ul. Podjavorinskej č. 3 proti odporcovi Hornonitrianske bane Prievidza a.s., v skratke HBP a.s., Prievidza, Matice slovenskej 10, IČO: 36 005 622, o priznanie pracovného úrazu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. októbra 2013 č. k. 11C/79/2011- 195, v senáte jednohlasne, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. októbra 2013 č. k. 11C/79/2011- 195 bol zamietnutý návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi určenia, že zdravotné problémy, ktorými trpí - epizóda stredne ťažkej depresie a postraumatická stresová porucha- sú v príčinnej súvislosti s mimoriadnou udalosťou - prievalom nadložných horninových materiálov a vody do pracovného priestoru v komplexe mechanizovaného stenového porubu č. 107-090-95, ku ktorej došlo v 7.ťažobnom poli zo 16.11.2006 a ide o pracovný úraz, za ktorý zodpovedá odporca a uloženia povinnosti odporcovi spísať záznam o úraze do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľovi bolo uložené nahradiť odporcovi trovy konania v sume 166 eur v mesačných splátkach po 20 eur, od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15-teho dňa v mesiaci až do zaplatenia, pod stratou výhody splátok a zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza trovy štátu v sume 298,90 eur v mesačných splátkach po 20 eur, od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15-teho dňa v mesiaci až do zaplatenia, pod stratou výhody splátok. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní nebolo sporné, že navrhovateľ bol zamestnancom odporcu od 9.9.1983 až do 30.6.2011, kedy s ním odporca skončil pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods.1 písm. c/ Zákonníka práce. Bol zamestnancom odporcu aj 16.11.2006, kedy došlo u odporcu k mimoriadnej udalosti - prievalu nadložných hornín a vody, v dôsledku ktorej zahynuli 4 zamestnanci. Navrhovateľ tvrdil, že bol neďaleko od tejto mimoriadnej udalosti, následkom ktorej mal zdravotné problémy a bola mu diagnostikovaná zmiešaná úzkostná depresívna porucha a epizóda stredne ťažkej depresie. Po hospitalizácií v Nemocnici s poliklinikou v Bojniciach na psychiatrickom oddelení (13 dní) mu bola diagnóza uzavretá ako epizóda stredne ťažkej depresie a postraumatická stresová porucha. Navrhovateľ sa žalobným návrhom domáhal voči odporcovi určenia, že jeho zdravotné problémy, ktorými trpí - epizóda stredne ťažkej depresie a postraumatická stresová porucha sú v príčinnej súvislosti s mimoriadnou udalosťou zo 16.11.2006. Na svoje tvrdenia, že jeho zdravotné problémy sú v príčinnej súvislosti s mimoriadnou udalosťou zo 16.11.2006 predložil výpisy z návštevy psychiatričky MUDr. Viery Vezérovej z roku 2010 a 2011, kde nie je zmienka o tejto udalosti a v lekárskej prepúšťacej správe NsP v Bojniciach - psychiatrické oddelenie je uvedené ochorenie navrhovateľa - epizóda stredne ťažkej depresie. V súdenej veci bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie na okolnosť, či sú zdravotné problémy navrhovateľa, ktorými trpí v príčinnej súvislosti s mimoriadnou udalosťou zo 16.11.2006. Znaleckým dokazovaním - vyšetreniami navrhovateľa metódami uvedenými v znaleckom posudku, vyšetrením znalcom psychológom a znalcom psychiatrom, sa u navrhovateľa nejedná o postraumatickú stresovú poruchu, ktorá by vznikla v roku 2006 pri prievale a pretrvávala by do súčasnosti. Bolo zistené, že navrhovateľ od roku 2010 trpí ľahkou formou depresívnej poruchy na základe osobnostnej štruktúry v súčinnosti s reaktívnym faktorom, čomu nasvedčoval aj rozvoj symptómov ľahkej depresie, či úzkostne depresívnej symptomatiky - narcisticky modulovaná depresia. Zo psychologického vyšetrenia realizovaného viacerými metódami znalkyne - psychologičky znalkyňa dospela k záveru, že symptomový vzorec postraumatickej stresovej poruche, ako je strach, vyhýbaním sa podnetov pripomínajúcim traumu, často intenzívne znovuprežívanie, emočné otupenie a súčasná dráždivosť neboli u navrhovateľa splnené. Reakcia na traumu - postraumatická stresová porucha musí obsahovať úzkosť, bezmocnosť, alebo des - horor. Správanie u navrhovateľa nejavilo ani jednu z uvedených položiek. Film, ktorý navrhovateľovi nabieha neobsahuje priamo traumatickú situáciu, pretože pri nej nebol, nie sú tu flashbacky v priamom slova zmysle. Nepotvrdili sa v testoch ani znaky neurotizmu, ktoré by korešpondovali so subjektívnymi údajmi navrhovateľa. Psychický stav navrhovateľa tak, ako súd uviedol už vyššie, vznikol v roku 2010 na základe osobnostnej štruktúry v súčinnosti s reaktívnym faktorom (úraz v roku 2010), PN, strata zamestnania, čomu aj nasvedčovala návšteva psychológa a psychiatra a v tomto roku rozvoj symptómov, narcisticky modulovaná depresia. Vychádzajúc z komplexného psychologického vyšetrenia sa u navrhovateľa nejedná o postraumatickú stresovú poruchu, ktorá by vznikla v roku 2006 a pretrvávala do súčasnosti. Rovnako aj znalec psychiater vyšetreniami dospel k záveru, že zdravotné problémy, ktorými trpí navrhovateľ nie sú v príčinnej súvislosti s mimoriadnou udalosťou zo 16.11.2006, nakoľko nebol vystavený stresovej situácií, ktorá by podmienila rozvoj postraumatickej stresovej poruchy. Príznaky po akútnom strese sa musia objaviť bezprostredne do jednej hodiny, pričom navrhovateľ po udalosti racionálne prežíval situáciu prievalu. Akútna reakcia na stres sa po úraze nerozvinula. Neboli splnené ani kritéria v diagnostike postraumatickej stresovej poruchy, ako denné flashbacky, vyhýbanie sa okolnostiam „stresoru“, pričom navrhovateľ po udalosti aj naďalej fáral v bani, bol aktívny, podal dva zlepšovacie návrhy, odpracoval nadčasy, prejavil záujem pracovať v Turecku, v dôsledku mimoriadnej udalosti nebol PN... Podstatné je, že hoci navrhovateľ navštevoval viacerých lekárov, vrátane odborných lekárov, v zdravotnej dokumentácií sa ani raz neobjavila zmienka o postraumatickej stresovej poruche. Osobnosť navrhovateľa nevykazuje charakteristiku pretrvávajúcej zmeny osobnosti ako následok chronifikácie eventuálnej postraumatickej stresovej poruchy, práve naopak, navrhovateľ bol aktívny človek. Za veľmi dôležité pre posúdenie príčinnej súvislosti medzi mimoriadnou udalosťou zo 16.11.2006 a zdravotnými problémami navrhovateľa je, že pri opakovaných vyšetreniach psychológom a psychiatrom jadrové príznaky (akútny stres, flashbacky, vyhýbanie sa okolnostiam stresu a úzkosť s tým spojená, strata pamäti, obtiaže s koncentráciou ...) sa nikde v zdravotnej dokumentácií a v inej príslušnej dokumentácie navrhovateľa neobjavujú. Až po štyroch rokoch po mimoriadnej udalosti sa objavujú záznamy o poruche spánku a depresii, pritom prejavy rozvinutej postraumatickej stresovej poruchy sú výrazne paralyzujúce, zneschopňujúce a až sebazničujúce. Z vyšetrení navrhovateľa psychológom znalcom a psychiatrom znalcom nebolo pochýb, že zhoršený psychický stav u navrhovateľa od roku 2010 vznikol na základe osobnostnej štruktúry v súčinnosti s reaktívnym faktorom z dôvodov, ktoré súd uviedol už vyššie v odôvodnení tohto rozsudku. Navrhovateľ trpí depresívnou poruchou, ktorá je však doznievajúcom štádiu, resp. ústupu. Táto depresívna porucha, ktorou navrhovateľ trpí jednoznačne nie je v príčinnej súvislosti s mimoriadnou udalosťou zo 16.11.2006, preto nie sú splnené kritéria pre priznanie pracovného úrazu a odporca nezodpovedá za tento úraz podľa § 195 odst. 1,2 Zákonníku práce. Okresný súd považoval za podstatné uviesť, že navrhovateľ začal užívať psychofarmaká 8.4.2010 a v tento deň Okresný súd Prievidza rozhodol vo veci č. k. 9C 201/2008 a rozsudkom určil, že poškodenie zdravia navrhovateľa (I. Jančoviča) postraumatická stresová porucha, ktorá vznikla navrhovateľovi dňa 16.11.2006 je úrazom pracovným, za ktorý zodpovedá odporca. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.5.2010. Účastníci voči tomuto rozsudku nepodali opravný prostriedok - odvolanie. V tomto konaní vypracovala znalecký posudok MUDr. U. V., C.. a I.. S. I., znalkyne, ktoré vypracovali znalecký posudok aj pre navrhovateľa na jeho požiadanie v tomto konaní rok po vypracovaní posudku znaleckou organizáciou Centra duševného zdravia s.r.o.. Navrhovateľ teda mohol k návrhu na začatie konania predložiť znalecký posudok, ktorým by potvrdil svoje tvrdenia v návrhu, ale dal si ho vypracovať až po skončení sporu svojho kolegu I. N., ktorý bol v konaní úspešný a tie isté znalkyne vypracovali znalecký posudok aj pre neho. Psychiater znalec MUDr. Z. G. vo svojej výpovedi na pojednávaní a tiež v doplnku k znaleckému posudku vysvetlil rozdielnosť záverov znaleckého posudku Centra duševného zdravia s.r.o. a znaleckého posudku MUDr. U. V., PhD. a MUDr. S. I.. Okresný súd zdôraznil, že rozdielnosť záveru posudku znalkýň spočíva v tom, že znalecký posudok Centra duševného zdravia s.r.o. sa stal jednak podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku znalkýň, pričom nemali pri vypracovaní znaleckého posudku komplexnú dokumentáciu navrhovateľa na rozdiel od Centra duševného zdravia s.r.o. a pre účely znaleckého dokazovania navrhovateľ nebol vyšetrený psychológom u znalkýň. Rozdielnosť záverov znaleckých posudkov spočívala hlavne v tom, že podstatná a rozhodujúca časť údajov o duševnej poruche a jej diagnostika vychádzala z údajov - subjektívnej anamnézy navrhovateľa a ďalším dôvodom rozdielnosti záverov oboch znaleckých posudkov týkajúcich sa prítomnosti, či neprítomnosti postraumatickej stresovej poruchy, ako korelátu v súvislosti s príčinnosťou udalosti zo 16.11.2006 sú rozdielne vstupné premenné, ktoré jednotliví znalci mali k dispozícií a ktoré hodnotili a posúdili. Súd poukazuje aj na to, že v znaleckom posudku znalkýň chýba objektivizácia psychiatrických zistení, nálezov, diagnóz... a súd nemôže ponechať bez povšimnutia časový faktor, t. j. znalecký posudok znalkýň pre navrhovateľa bol vypracovaný až 10.01.2013. Súd tiež poukazuje na zhodu v záveroch znaleckých posudkov, že navrhovateľ trpí duševnou poruchou a to zmiešanou úzkostne-depresívnou poruchou a tiež, že sa nepochopiteľne liečil 7.2.2011 tou istou neúčinnou kombináciou liekov, ktorá doteraz neviedla k výraznejšiemu zlepšeniu zdravotného stavu. Navrhovateľ mal právo sa vyjadriť k osobe znalca po doručení uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania súdom, ale neurobil tak, znaleckú organizáciu Centrum duševného zdravia s.r.o. namietal až po doručení znaleckého posudku, ktorý bol v jeho neprospech. Žiadnym spôsobom neskonkretizoval, prečo je znalecká organizácia voči nemu zaujatá, resp. znalci. Súd vychádzal pri svojom rozhodnutí zo znaleckého posudku Centra duševného zdravia s.r.o., ktorý sa stal aj podkladom pre rozhodnutie súdu. Znalecký posudok a jeho doplnok bol presvedčivý, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k položeným otázkam súdom, bol logicky odôvodnený, ktorý po námietkach navrhovateľom znalecká organizácia opätovne prehodnotila, zodpovedala na všetky námietky navrhovateľa v písomnom doplnku znaleckého posudku a na niektoré otázky zodpovedal na pojednávaní znalec MUDr. Z. G.. Centrum duševného zdravia s.r.o. vo svojom doplnku k znaleckému posudku, tiež v písomných stanoviskách odstránil všetky rozpory tohto posudku namietané navrhovateľom. Súd vyhodnotil vzťah znaleckého posudku k vykonaným dôkazom na pojednávaní, t. j. výsluch navrhovateľa, odporcu a zobral do úvahy všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré vyšli v priebehu konania najavo. Súd hodnotil znalecký posudok znalkýň ako listinný dôkaz, s ktorým boli účastníci konania oboznámení. Tento si dal vypracovať navrhovateľ z vlastnej iniciatívy po doručení znaleckého posudku Centra duševného zdravia s.r.o. a po skončení sporu č. k. 9C 201/2008. Toto znalecké dokazovanie nebolo nariadené súdom. Rozdielnosť záverov znaleckých posudkov okresný súd odôvodnil vyššie a tiež uviedol, prečo bol znalecký posudok znaleckej organizácie Centra duševného zdravia s.r.o. podkladom pre rozhodnutie v tejto právnej veci. Súd nebol povinný dať preskúmať závery znaleckých posudkov, nakoľko tak ako uviedol už vyššie, zdôvodnil v odôvodnení tohto rozsudku, prečo bol znalecký posudok Centra duševného zdravia s.r.o. podkladom pre rozhodnutie súdu v tejto právnej veci. Súd z dôvodu, že sa stal znalecký posudok znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia s.r.o. podkladom pre súdne rozhodnutie, nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie, pretože vo svojom rozsudku zdôvodnil, prečo bol práve tento posudok podkladom pre rozhodnutie súdu. Navrhovateľ ponechal na úvahu súdu, či vykoná konfrontáciu znalcov, túto konfrontáciu súd nevykonal z dôvodu, že všetky námietky navrhovateľa znalecká organizácia vysvetlila v písomnom dodatku k znaleckému posudku a na niektoré otázky zodpovedal znalec na pojednávaní. Po takto vykonanom dokazovaní nebol dôvod vykonať konfrontáciu znalcov, naviac súd zdôrazňuje, že znalecký posudok znalkýň bol len posudzovaný ako listinný dôkaz. Súd nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy účastníkmi, ak ich považuje za neúčelné, resp. nehospodárne. V tomto prípade súd považoval konfrontáciu znalcov za bezvýznamnú z dôvodov vyššie uvedených. Na základe vyššie uvedených skutočností návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný. Vec právne posúdil podľa § 195 ods.1 a 2 Zákonníka práce, Odporca bol v konaní úspešný, preto by mal podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nárok na trovy konania. Odporca bol v konaní úspešný, súd mu priznal z uplatnených trov konania za použitia § 150 ods. 1 O.s.p. len časť, a to 1/3-inu zo sumy 500 eur, t. j. 166 eur. Súd zobral do úvahy mesačný príjem navrhovateľa, ktorý predstavuje čiastočný invalidný dôchodok vo výške 420 eur, náklady spojené s bývaním v rodinnom dome v Obci R. B., a výživné pre plnoleté dieťa vo výške 86 eur. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a zaviazal navrhovateľa zaplatiť trovy štátu v čiastke 1/3-ina, čo predstavuje 298,90 eur, pričom mu povolil splácať tento dlh v mesačných splátkach po 20 eur (§ 160 ods. 1 O.s.p.). Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Uplatnil si prvostupňové i odvolacie trovy konania. Vytýkal okresnému súdu, že nevykonal ním navrhovane kontrolné znalecké dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím je daný dôvod odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a e) O.s.p.. Uviedol, že mal veľké psychické problémy hneď po banskom nešťastí a aj predtým, keď odporca ich nútil vykonávať práce na stenovom porube, kde boli veľmi zlé pracovné podmienky, dochádzalo k priesakom vody vo väčšom rozsahu, čo signalizovalo, že môže dôjsť ku udalosti. Ku ktorej aj došlo. Pracovať za týchto podmienok preňho znamenalo veľké psychické vypätie. Medzi obeťami boli všetko jeho spolupracovníci, ktorých poznal aj dlhoročný veľmi dobrý spolupracovník N. T.. Od tejto udalosti mal psychické problémy, stal sa precitlivelý, trpel nechutenstvom, schudol, nemohol spávať, mal obavy a strach z uzavretých priestorov. Avšak do práce chodiť musel a predpokladal, že sa stým časom vyrovná. následne sa obrátil na odborných lekárov, psychológa Mgr. I. B. a psychiatričku MUDr. D. D.. Na ich odporučenie bol hospitalizovaný v H. nemocnici na psychiatrii a bola mu diagnostikovaná epizóda stredne ťažkej depresie a posttraumatická stresová porucha. Napriek jednoznačnej diagnóze je v znaleckom posudku Centra duševného zdravia s.r.o. jeho ochorenie bagatelizované alebo až popierané bezdôvodne v rozpore s lekárskymi správami, ktoré sa nachádzajú v súdnom, aj so závermi sociálnej poisťovne, ktorá nesporne potvrdila diagnózu stanovenú psychiatrami. Znalecký posudok považuje za zaujatý a neobjektívny, prekrúca údaje, že sa na odborných lekárov obrátil neskoro, že nemohol bez odbornej pomoci zvládnuť ochorenie a spochybňuje aj jeho diagnózu. V posudku je uvádzané, že nenavštevoval denný stacionár, čo nie je pravda. Preto bol nútený požiadať iného odborníka o preverenie správnosti posudku Centra duševného zdravia s.r.o. . Znalecký posudok Centra duševného zdravia s.r.o. je v evidentnom rozpore s ostatnými dôkazmi a to s jeho výsluchom, lekárskymi správami, posudku o invalidite, posudkom MUDr. U. V., PhD. Okresný súd neakceptoval jeho návrhy na kontrolné znalecké dokazovanie, hoci v zistenom skutkovom stave sú zásadná a súdom neodstránené rozpory. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov jednoznačne vyplýva, že súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a preukaznej sily jednotlivých dôkazov, teda znalecký posudok Centra duševného zdravia s.r.o. nie je nadradený posudku MUDr. U. V., PhD.. Citoval rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp.zn. III. ÚS 299/06, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Sžp/6/2011 z 28.03.2012, poukazoval na rozsudky Okresného súdu Prievidza, ktorými okresný súd rozhodol o priznaní psychického ochorenia za pracovný úraz. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Súd rozhodol na základe komplexného zhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov. Závery znaleckého posudku boli jednoznačné, znalci odpovedali na všetky súdom uložené otázky. Navrhovateľ nepodal voči znaleckému posudku odborné námietky. Znalecká organizácia sa v písomnom vyjadrení zo dňa 25.11.2012 odbornou argumentáciou vysporiadala so všetkými námietkami navrhovateľa, keď uviedla, že zo záznamov v zdravotnej dokumentácii vyplýva nie navrhovateľom namietaný rozpor, ale vysoká (temer úplná) miera vzájomnej kolerácie (zhody) diagnostických nálezov psychológov, psychiatrov a znalcov. Dôležité pre posúdenie veci podľa znalcov bolo posúdenie navrhovateľovho prežívania konania po udalosti. Lieky na spanie boli navrhovateľovi predpisované praktickou lekárkou až od apríla 2010. Podľa znalcov námietky navrhovateľa relevantným spôsobom nedokazujú, že závery znalcov sú nesprávne, poukazujú len na to, že posudzovaný nesúhlasí so závermi znaleckého posudku. Ochorenie navrhovateľa znalci CDZ nepopierajú, ako uvádza navrhovateľ v odvolaní, len nepotvrdili príčinnú súvislosť s mimoriadnou udalosťou. Znalecký posudok CZD nemal nedostatky alebo rozpornosti, ktoré by bolo treba odstrániť. Znalec CZD sa písomne vyjadril ku znaleckému posudku, ktorý predložil navrhovateľ, súd ho predvolal aj na výsluch. Znalec na pojednávaní poukázal na rozdielnosť vstupov pri vypracovaní oboch posudkov. Znalkyne vychádzali len z dokumentácie predloženej navrhovateľom, z jeho vyšetrenia a mali k dispozícii posudok vypracovaný CDZ (odporca dopĺňa, že nemali k dispozícii celý súdny spis, kde sú založené všetky súdom vykonané dôkazy). Znalci CDZ vychádzali z kompletnej zdravotnej dokumentácie navrhovateľa, vyžiadali si všetky záznamy od praktického lekára, ošetrujúceho psychológa, ošetrujúceho psychiatra a tiež z kompletnej dokumentácie psychiatrického oddelenia NsP Bojnice. Pri vyšetrení navrhovateľa u znalkýň MUDr. V. a MUDr. I. došlo k informačnému posunu zo strany navrhovateľa v zmysle podrobného popisu, keď uvádzal príznaky, ktoré neboli dovtedy zaznamenané v zdravotnej dokumentácii, ani v súdnom spise - vyhýbavé správanie, flashbacky. Podľa odporcu znalecký posudok znaleckej organizácie, na základe ktorého rozhodol súd netrpí žiadnymi nedostatkami, boli ním objasnené všetky skutočnosti potrebné k rozhodnutiu vo veci. Odporca má za to, že nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania by bolo s poukazom na jednoznačnosť záverov znaleckého posudku Centra duševného zdravia, s.r.o., v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 221ods. 1. písm. h) O.s.p. zrušiť z týchto dôvodov: Krajský súd uznal odvolaciu námietku navrhovateľa za dôvodnú. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. uvádzal dôvody, prečo nevykonal navrhovateľom navrhnutý dôkaz preskúmať obsah znaleckého posudku Centra duševného zdravia s.r.o.. Krajský súd sa však nestotožnil so závermi okresného súdu a dospel k záveru, že navrhnutý dôkaz bol dôvodný. Správnosť znaleckého posudku Centra duševného zdravia s.r.o. bola totiž spochybnená posudkom iného odborníka zapísaného do zoznamu znalcov Ministerstva spravodlivosti SR pre ten istý odbor. Je správne konštatovanie okresného súdu, že ak je súdu v konaní predložený posudok, ktorý síce vypracovala osoba zapísaná v zozname znalcov, avšak jeho vypracovanie nenariadil súd, skutočne nejde o znalecký posudok v zmysle § 127 O.s.p. ale o dôkaz listinou. Jeho posudok je však potrebné podrobiť rovnakému hodnoteniu dôkazov ako znalecký posudok a vysporiadať sa so závermi z neho plynúcimi. Tento iný znalec resp. znalkyne vo svojom vyjadrení uviedli dôvody, pre ktoré dospeli k inému posúdeniu odborných skutočností ako znalecká organizácia Centrum duševného zdravia s.r.o. a zároveň zodpovedali námietky vznesené centrom spochybňujúce správnosť ich posúdenia. K podstatnej námietke centra, o ktorú oprel svoje hodnotenie predmetného listinného dôkazu aj okresný súd, a síce nedostatok objektívnych údajov pri vypracovaní posudku, obe súdne znalkyne uviedli, že mali k dispozícií zdravotnú dokumentáciu navrhovateľa vedenú u jeho praktického lekára a kompletný znalecký posudok Centra duševného zdravia s.r.o. s podrobným výpisom zo spisu a zdravotnej dokumentácie a ich podrobný rozbor (uvádzajú sa v ňom informácie, s ktorými znalci pracovali). K samotnému posúdeniu znalkyne uviedli, že sa domnievajú, že aj napriek neúplnosti opisu klinických symptómov v zdravotnej dokumentácií navrhovateľa klinickú diagnózu neodráža len taxatívny zaznamenaný popis jednotlivých príznakov, ale dôležitejšie sú psychopatologický rozvoj a posúdenie stavu. Poukázali na skutočnosť, že závery psychiatrických vyšetrení (MUDr. V. D., PO NSP Bojnice, psychologických vyšetrení (Mgr. M. B.) a tiež z posudku lekárky Sociálnej poisťovne zo dňa 22.06.2011, že navrhovateľ trpí na posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá sa objavila v nadväznosti na katastrofickú stresovú udalosť, sú opakovane zhodne prítomné v celej zdravotnej dokumentácii. Závery týchto vyšetrení sú rovnako dôležité ako opis symptómov. Zároveň uviedli, že sa domnievajú, že dôležitým faktorom pri rozdielnom znaleckom posúdení môže byť časový faktor t.j. kolísajúci priebeh trvalých psychických ťažkostí u navrhovateľa. V čase lepšej kompenzácie jeho duševného stavu podmieneného predmetnou katastrofickou stresovou situáciou (pravdepodobne bol tento stav prítomný v čase znaleckého CDZ, s.r.o.) sa do popredia klinického obrazu dostávajú viac charakteristiky jeho premorbídnej osobnosti a tieto následne modifikujú klinickú psychopatologickú symptomatiku. V rámci výsluchu sa znalecká organizácia Centrum duševného zdravia s.r.o. k uvedeným námietkam nevyjadrila a doposiaľ tak nebola odstránená pochybnosť o správnosti obsahu jej posudku a odôvodnenosti jej postupu. Odstránenie tejto pochybnosti je vzhľadom na to, že ide o posúdenie odborných skutočností, možné len kontrolným znaleckým dokazovaním, resp. ustanovením iného znaleckého subjektu, ktorý by bol spôsobilý porovnať jednotlivé závery znaleckých posudkov resp. znaleckého posudku vyžiadaného súdom a odborného vyjadrenia znalkýň vyžiadaného navrhovateľom, a exaktne zodpovedať, či ochorenie navrhovateľa je v príčinnej súvislosti s mimoriadnou udalosťou . Preto podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu doplniť dokazovanie preskúmaním znaleckého posudku Centra duševného zdravia s.r.o. iným znalcom, vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou a následne vec po skutkovom ustálení právne posúdiť. Zároveň okresný súd rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. o náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .