Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5CoP/68/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611206131 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:2611206131.3 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci starostlivosti súdu o O. K., bytom Z. XXX, zastúpeného A.. A. S., advokátom so sídlom V. Z. - J. XX, S., o návrhu navrhovateľa U.. O. K., bytom G. rad XXX/XX, I. pod I., o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, na odvolanie posudzovaného proti uzneseniu F. súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 5Ps/11/2011 - 179 zo dňa 03. augusta 2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : V záhlaví identifikovaným uznesením súd prvého stupňa priznal znalkyni z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria A.. W. Y. odmenu a náhradu hotových výdavkov za vypracovanie znaleckého posudku č. 18/12 v celkovej sume 594,62 Eur. V odôvodnení uviedol, že súd uznesením č. k. 5Ps/11/2011-16 zo dňa 24.04.2012 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, pričom za znalca pribral MUDr. W. Y., ktorá dňa 27.02.2012 doručila súdu vypracovaný znalecký posudok č. 18/12 v troch vyhotoveniach spolu s vyúčtovaním odmeny a náhrady hotových výdavkov. Následne preskúmal vyúčtovanie znaleckého úkonu a zistil, že to bolo vykonané v súlade so zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch ako aj v súlade s ustanoveniami § 3 ods. 1 v spojení s § 6 ods. 1, § 5 písm. b) a § 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 491/2004 Z. z. Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu posudzovaná osoba - O. K. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Uviedol, že znalkyňa vypracovala dňa 24.07.2012 znalecký posudok č. 18/12, v ktorom odpovedala celkovo na 8 otázok súdu. Mal za to, že znalkyňa na najdôležitejšie otázky č. 3, 4, 5, 6 a 7 odpovedala povrchne, neurčito a v prípade niektorých odpovedí sa jej závery preukázali v konaní ako neobjektívne, zavádzajúce resp. nesprávne. Svoje závery formulovala ľahkovážne bez riadneho odborného posúdenia, čím spôsobila, že súd rozhodoval na základe neobjektívneho podkladu. Poukázal na to, že znalkyňa sa v prípade otázky č. 3 mýlila pokiaľ uviedla, že duševná porucha má spojitosť so znížením príjmom stravy, napriek tomu, že ju posudzovaná osoba upozornila na zažívacie ťažkosti, ktorými trpí. Uvedenú skutočnosť má dokladovať 10 dňová hospitalizácia posudzovanej osoby v NsP na gastroenterologickom oddelení. Namietal konštatovanie znalkyne, ktorá vyhodnotila jeho správanie ako potenciálne verbálne agresívne. Uviedol, že znalkyňa prišla do jeho domu neočakávane bez toho, aby vedel vopred o jej návšteve čo ho samozrejme nahnevalo, pričom znalkyňa mu kládla otázky hoc vedela, že ho svojou prítomnosťou zaskočila na čo on nebol v duševnej pohode. Taktiež nie je pravdou, že neužíva lieky podľa doporučenia ako aj zriedkavé uskutočňovanie psychiatrických kontrol. Bol toho názoru, že na uvedené neexistuje objektívny dôkaz, pričom kontroly u lekára vysvetlil tým, že po zmene psychiatričky mu nie každý termín vyhovuje a vzhľadom na obsadenosť lekárky ju nie vždy zastihne v ordinácii resp. ho nestihne pre množstvo pacientov a krátkosť času vybaviť. Taktiež poukázal na to, že v prípade otázky v akej miere je on ako posudzovaná osoba schopná ovládať svoje konanie, odpovedala znalkyňa vyhýbavo a neurčito napriek tomu, že táto otázka mala zásadný vplyv na rozhodnutie súdu. Uviedol, že podľa znalkyne nemá spôsobilosť na vybavovanie svojich záležitostí ani v rozsahu 5-ročného dieťaťa, no zároveň poukázal na to, že všetky svoje záležitosti vybavuje sám bez pomoci bratov a iných ľudí. V nadväznosti na zaujatosť v prípade otázky č. 4 považoval za neobjektívne aj odpovede na otázky č. 5 a 6. V prípade odpovede na otázku č. 7 videl logický rozpor s otázkou č. 4, ak by totiž nebol schopný v rámci svojej duševnej poruchy zodpovedne posúdiť dosah konania v bežných záležitostiach, nemohol by zároveň pochopiť význam a obsah súdneho rozhodnutia. Výsledok práce znalkyne považoval za neobjektívny a účelový paškvil, ktorý v rámci súdneho konania bol spôsobilý spôsobiť mu ujmu na jeho právach. Predmetný posudok spôsobil, že súd nerozhodol objektívne v rámci zákonného rámca, pričom o nezákonnosti rozhodnutia vo veci samej rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 4CoP/72/2013-117. Poukázal aj na to, že o nesprávnosti spomínaného posudku bol presvedčený aj prvostupňový súd, ktorý po späťvzatí návrhu konania zastavil, hoci išlo o konanie, ktoré mohol začať aj bez návrhu. Uviedol, že v zmysle § 3 zákona č. 382/2004 Z. z. tarifná odmena sa zníži alebo neprizná, ak znalec vykonal úkon oneskorene, neúčelne alebo nekvalitne. Mal za to, že odôvodnenie napadnutého uznesenia neobsahuje zhodnotenie znaleckého posudku z hľadiska včasnosti jeho predloženia, účelnosti jednotlivých úkonov, ako aj zhodnotenie jeho kvality. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu posudzovanej osoby podala písomné vyjadrenie znalkyňa, ktorá uviedla, že znalečné v predmetnej veci jej bolo priznané za úkon vykonaný včas, účelne a kvalitne podľa príslušnej vyhlášky. Ďalej uviedla, že posudzovaná osoba trpí vážnym duševným ochorením, ktoré má chronický charakter a vyžaduje dlhodobú systematickú liečbu, v opačnom prípade sa poškodenie jej osobnosti bude prehlbovať. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie posudzovanej osoby nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 5Ps/11/2011-16 zo dňa 24.04.2012 súd pribral do konania znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. W. Y. a zároveň definoval jej úlohy pri vypracovaní znaleckého posudku. Znalkyňa dňa 27.07.2012 doručila súdu prvého stupňa vypracovaný znalecký posudok č. 18/12 spolu s vyúčtovaním odmeny a náhrady hotových výdavkov, ktoré jej súd prvého stupňa v uplatnenom rozsahu napadnutím uznesením priznal. Podľa ust. § 3 ods. 5 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. tarifná odmena sa zníži alebo neprizná, ak znalec, tlmočník alebo prekladateľ vykonal úkon oneskorene, neúčelne alebo nekvalitne. V posudzovanej veci odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu dôvodov uvádzaných v odvolaní v tomto prípade posudzoval výšku odmeny priznanej znalkyni za vypracovanie posudku. Možnosť súdu upraviť výšku tarifnej odmeny je upravená v ust. 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z., v zmysle ktorého je súd oprávnený znížiť prípadne nepriznať výšku tarifnej odmeny v závislosti od toho či bol posudok vyhotovený oneskorene, neúčelne alebo nekvalitne. V prejednávanom prípade posudzovaná osoba namietala neobjektivitu, nesprávnosť záverov vyhotoveného posudku a to vo vzťahu k jeho kvalite. V danej veci odvolací súd nezistil, žeby posudok vykazoval znaky neobjektivity (posudzovaná osoba ani neuviedla v čom má predmetná neobjektivita spočívať), vecnej nesprávnosti, ktoré by sa odrazili v údajnej nekvalite posudku. Posudzovanou osobou uvádzané skutočnosti odvolací súd vyhodnotil ako jej subjektívne pocity, ktoré nevzbudzujú pochybnosti o kvalite vyhotoveného posudku. Odvolací súd taktiež pripomína, že pojem kvality je potrebné odlíšiť od jeho vecnej správnosti. Nie je neobvyklé, aby v rámci jedného konania dospeli znalci pri posúdení tej istej otázky k rozdielnym výsledkom. Uvedené však neznamená, že nimi vypracované posudky vykazujú znaky nekvality. K rozdielnym výsledkom možno dospieť napr. použitím inej metódy, využitím nových postupov a poznatkov. O tom, že závery vyjadrené v posudku ako aj skutočnosti, o ktoré sa posudok opiera nie sú zjavne svojvoľné svedčí aj Správa o aktuálnom stave posudzovanej osoby zo dňa 13.03.2013 (č. l. 60) od A.. X. D., ktorá poukazuje na nedostatočné stravovanie, pohotovosť k agresívnym prejavom či potrebu pozbavenia spôsobilosti na právne úkony. Odvolací súd taktiež nezistil, žeby dôvodom zrušenia uznesenia 5Ps/11/2011-71 zo dňa 11.04.2013 bola nekvalita vypracovaného posudku. Odvolací súd v rámci zrušujúceho uznesenia iba uviedol, že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie v súvislosti s tým, že nekonfrontoval ustanovenú znalkyňu s ďalšími skutočnosťami zistenými v predmetnom konaní. Takisto z rozhodnutia súdu prvého stupňa o zastavení konania nemožno bez ďalšieho usúdiť, že súd tak urobil z presvedčenia o nesprávnosti posudku. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia takúto skutočnosť neobsahuje. Z hľadiska odôvodnenia odvolací súd nezistil, že by sa napadnuté uznesenie vymykalo požiadavkám, ktoré sú na takýto druh rozhodnutia kladené v zmysle zákona či ustálenej súdnej praxe. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí riadnym spôsobom uviedol za aké úkony a na základe akých zákonných ustanovení odmenu a náhradu hotových výdavkov priznal. Vysporiadanie sa s dôvodmi uvedenými v zmysle ust. § 3 ods. 5 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. by pripadalo do úvahy za situácie pokiaľ by uvedené ustanovenie súd v danej veci bol aplikoval, t. z. v prípade ak by bol súd odmenu znalcovi znížil alebo celkom nepriznal. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .