Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/47/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200301 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3013200301.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vaškovej a JUDr. Juraja Floroviča a v právnej veci žalobcu G.. U. N., podnikajúceho pod obchodným menom G.. U. N., LIGNUM, s miestom podnikania a bytom Ilava, Hurbanova 146, IČO: 33 488 088, zastúpeného JUDr. Miroslavom Ivanovičom, advokátom so sídlom Bratislava, Grösslingova 45 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/59980/2013/5199-r zo dňa 7. februára 2013, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín zo dňa 29.10.2012, č. 9300401/5/3130745/2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Z.z. v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2 905,50 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2009, keď správca dane neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH z dodávateľských faktúr v celkovej výške 2 905,50 €, a to: - faktúra číslo 002/06/2009 (interné číslo DFA 2009161) zo dňa 14.06.2009 od dodávateľa F. F. - ELINEX, Krásnohorská 9, Bratislava, IČO: 32 186 711, základ dane 6 292 €, 19 % DPH 1 195,50 €, za elektroinštaláciu v objekte „Mestská tržnica“, - faktúra číslo 25052015 (interné číslo DFA 2009139) zo dňa 25.05.2009 od dodávateľa BF Solutions, spol. s r.o., Veľké Bierovce 49, Trenčianske Stankovce, IČO: 44 241 305, základ dane 9 000 €, 19 % DPH 1 710 €, za pokládku dlažby vo výmere 800 m2. Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane. Zopakoval, že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH zo sporných faktúr uvedených vyššie (od dodávateľov F. F. - ELINEX a BF Solutions, spol. s r.o.), pričom hoci správca dane a ani žalovaný nespochybňujú samotné uskutočnenie prác deklarovaných na sporných faktúrach (uskutočnenie elektroinštalácie v objekte „Mestská tržnica“, a uskutočnenie pokládky 800 m2 zámkovej dlažby), z rozsiahleho dokazovania, ktoré vo veci vykonal správca dane je preukázané, že práce deklarované v týchto sporných faktúrach nevykonali pre žalobcu dodávatelia uvedení na týchto faktúrach, títo len formálne vyhotovili sporné faktúry. Žalobca pred správcom dane uviedol, že na F. F. ho nakontaktoval jeho spolužiak. Elektroinštaláciu vykonali dvaja pracovníci, práce riadil F. F., elektroinštalácia bola funkčná, preberací protokol sa nespisoval, nákup všetkého materiálu zabezpečoval F. F.. Faktúru za vykonané práce (faktúru číslo 002/06/2009) uhradil žalobca F. F. hotovostne. Preverovaním dodávateľa F. F. správca dane zistil, že menovaný dodávateľ verbálne potvrdil uskutočnenie dodávky služieb pre žalobcu, keď tieto mal vykonať čiastočne osobne a čiastočne subdodávateľsky prostredníctvom subjektu F. Q. - ELIN, Kvostkova 24, Bratislava, IČO: 37 417 568 (keďže F. F. nezamestnáva žiadnych zamestnancov), za čo F. Q. vystavil F. F. faktúru č. 6/2009 na sumu 1 664 euro bez DPH (na ktorej je fakturovaná len práca, nie montovaný ani spotrebovaný materiál, a ako deň dodania služieb je uvedený dátum 05.06.2009). Rovnako F. F. verbálne potvrdil i zaúčtovanie predmetného zdaniteľného plnenia vo svojom účtovníctve, avšak správcovi dane (napriek opakovaným žiadostiam o predĺženie lehoty podávaných od februára 2011 až do apríla 2012) F. F. nepredložil svoje účtovníctvo, ani evidenciu DPH a vyhlásil, že nemá žiadne účtovníctvo za rok 2009, ani evidenciu DPH za rok 2009. Za II. štvrťrok 2009 podal F. F. dodatočné daňové priznanie na DPH, v ktorom na dani z dodania tovaru a služieb uviedol sumu 593,62 euro, čo je v rozpore s údajmi na spornej faktúre č. 002/06/2009 (interné číslo DFA 2009161) zo dňa 14.06.2009, podľa ktorej je DPH (už len z tejto faktúry vyššia ako DPH uvedená v dodatočnom daňovom priznaní) vo výške 1 195,50 euro, z čoho je zrejmé, že DPH z uvedenej faktúry aj po podaní dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2009 priznaná a odvedená nebola. F. F. taktiež v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 uviedol výšku priznaných príjmov z podnikateľskej činnosti za rok 2009 podstatne nižšiu ako je suma uvedená na spornej faktúre 002/06/2009 (interné číslo DFA 2009161) zo dňa 14.06.2009. Taktiež F. Q. vo svojom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 uviedol výšku priznaných príjmov z podnikateľskej činnosti za rok 2009 podstatne nižšiu ako je suma uvedená na faktúre č. 6/2009, v ktorej fakturoval F. F. subdodávku - elektroinštalačné práce na objekte „Mestská Tržnica“. Tvrdenia F. F. tak správca dane ako i žalovaný vyhodnotili ako účelové. K druhému svojmu dodávateľovi BF Solutions, spol. s r.o. sa žalobca vyjadril v tom zmysle, že si nepamätá, kto ho na túto spoločnosť nakontaktoval, nespomenul si ani na meno osoby, s ktorou obchod uzatváral. Zámková dlažba sa pokladala pred hotelom, mestskou tržnicou, pred kinom-barom a v nádvorí za kinom-barom za pôvodnú dlažbu porušenú pri pokládke nového elektrického zemného kábla. Práce vykonávalo 10 osôb, o ktorých žalobca nevedel, či to boli zamestnanci spoločnosti BF Solutions, spol. s r.o., ani kto práce riadil. Vykonávanie prác kontroloval žalobca priebežne sám, doklad o odovzdaní diela žalobca nemá. Faktúru za vykonané práce (faktúru číslo 25052015) uhradil žalobca svojmu dodávateľovi v hotovosti, viacerými dielčimi platbami, hotovosť odovzdával osobne osobe, ktorej meno si nepamätá. Preverovaním dodávateľa BF Solutions, spol. s r.o. správca dane zistil, že v rozhodnom období boli konateľmi tohto subjektu S. C. a U.. H. W. (ktorí boli konateľmi od 09.10.2008 do 08.03.2011, teda aj v čase vystavenia spornej faktúry zo dňa 25.05.2009). S. C. vypovedal, že v čase, keď bol konateľom, spoločnosť BF Solutions, spol. s r.o. vykonávala sprostredkovanie služieb, dodávky tovaru rôzneho druhu, programátorské práce, výrobu internetových stránok, pričom všetky činnosti zabezpečoval osobne on, druhý konateľ U.. H. W. nezabezpečoval žiadne činnosti. Spoločnosť mala jediného zamestnanca, na kancelárske priestory využívala priestory na adrese Magnetova 11, Bratislava, ktorých vlastníkom bol U.. H. W., na adrese Q. W. XX preberal iba poštu. S. C. potvrdil pravosť podpisu ako aj pečiatky na pokladničnom doklade a aj na spornej faktúre (faktúre č. 25052015, interné číslo DFA 2009139 zo dňa 25.05.2009), avšak nepamätal si vystavenie faktúry, aj keď faktúry vystavoval za spoločnosť výlučne len on, nepamätal si ani kto a kde mu odovzdával hotovosť, nepamätal si ani ako sa nakontaktoval na žalobcu, ani to, kde bolo položenie zámkovej dlažby vykonané. Práce (položenie dlažby) podľa vyjadrenia S. C. nevykonala spoločnosť BF Solutions, spol. s r.o., tieto práce zadal spoločnosti Brooklyn Stav, s.r.o. alebo SLOVAKIA STEELS, s.r.o., mená konateľov týchto spoločností si nepamätá. S. C. nevedel uviesť, kto predmetné práce riadil, kto ich preberal, zámková dlažba ani ostatný materiál potrebný k jej pokládke nešiel cez ich spoločnosť, spoločnosť BF Solutions, spol. s r.o. nezabezpečovala ani jeho prepravu, účtovné a daňové doklady spoločnosti za rok 2009 má nový konateľ spoločnosti P. L. (šetrením bolo zistené, že P. L. je od roku 2007 W.). Spoločnosť BF Solutions, spol. s r.o. vo svojom daňovom priznaní na DPH za II. štvrťrok 2009 vykázala DPH z dodania tovaru a služieb nižšiu sumu ako je suma uvedená na faktúre, ktorú táto spoločnosť vystavila žalobcovi (ako na faktúre č. 25052015, interné číslo DFA 2009139 zo dňa 25.05.2009), čo znamená, že spoločnosť BF Solutions, spol. s r.o. uskutočnenie zdaniteľného obchodu - položenie zámkovej dlažby - nepriznala a neodviedla DPH. Preverovaním subdodávateľa Brooklyn Stav, s.r.o. (ktorého označil S. C.) správca dane zistil, že táto spoločnosť je od januára 2011 nekontaktná, so správcom dane nekomunikuje a nepodáva daňové priznania na DPH. Bývalý konateľ spoločnosti Brooklyn Stav, s.r.o. G.. H. P. (ktorý bol konateľom spoločnosti v dobe od 18.03.2008 do 09.04.2010, t.j. aj v čase, kedy malo dôjsť k zdaniteľnému plneniu v mesiaci máj 2009) bol nezastihnuteľný, v mieste trvalého bydliska sa nezdržuje, miestni obyvatelia ho nepoznajú. Súčasný konateľ spoločnosti Brooklyn Stav, s.r.o. F. Q. sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a vo svojej výpovedi uviedol, že nevie, akú podnikateľskú činnosť vykonávala spoločnosť v roku 2009, kedy on bol konateľom tejto spoločnosti, pričom potvrdil, že za spoločnosť mu boli odovzdané nejaké dokumenty, avšak si nepamätá aké, nevedel ani uviesť, kto, kedy a kde mu ich odovzdal, pričom uviedol, že spoločnosť Brooklyn Stav, s.r.o. nemala v čase, keď sa stal konateľom žiaden majetok. F. Q. žalobcu nepozná, nevie, či spoločnosť Brooklyn Stav, s.r.o. dodávala žalobcovi v roku 2009 nejaké služby. Spoločnosť Brooklyn Stav, s.r.o. podala ročné hlásenie k dani z príjmov zo závislej činnosti za rok 2009, podľa ktorého zamestnávala len troch zamestnancov, čo znamená, že nemohla vykonať položenie dlažby, ktoré podľa tvrdenia žalobcu vykonávalo 10 osôb. Preverovaním subdodávateľa SLOVAKIA STEELS, s.r.o. (ktorého taktiež označil S. C.) bolo preukázané, že táto spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra až dňom 29.05.2010, čo vylučuje, aby bola reálnym dodávateľom týchto prác dodaných v roku 2009. Skutkový stav žalovaný právne posúdil podľa § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 zákona o DPH, rovnako ako správca dane v prvostupňovom rozhodnutí. S odkazom na to, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH, žalovaný rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu s odôvodnením, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci, pričom napádané rozhodnutie má podľa žalobcu i procesné nedostatky. Žalobca konkrétne vytýka žalovanému, že: 1) vo veci vykonané dokazovanie je nedostatočné, pričom žalobca zdôraznil, že zo skutočnosti, že dodávateľ žalobcu nezaplatil za kontrolované obdobie daň, nevyplýva, že služby neboli vykonané, a rovnako žalobca zdôraznil, že správca dane vo veci nevykonal ani len miestne zisťovanie, 2) všetky svedecké výpovede ako aj dôkazy vyhodnotil jednostranne, v neprospech žalobcu, a to aj v prípade, keď bol preukázaný opak (realizáciu obchodných prípadov potvrdili nielen žalobca ale aj jeho obchodní partneri), pričom žalobca je toho názoru, že v prejednávanej veci bola realizácia sporných obchodných prípadov preukázaná s tým, že z pohľadu zákona č. 222/2004 Z.z. je právne bezvýznamné, v akom rozsahu boli práce vykonané priamo dodávateľom a v akom rozsahu subdodávateľsky, 3) správca dane ako i žalovaný nedôvodne nedostatky v podnikaní obchodných partnerov žalobcu pripisovali na ťarchu žalobcu, i keď tento (žalobca) nemohol žiadnym spôsobom tieto nedostatky ovplyvniť, príp. odstrániť (nepodávanie daňových priznaní, nezdržiavanie sa v sídle podnikania), pričom žalobca zdôraznil, že pri výbere svojich dodávateľov si týchto riadne preveril prostredníctvom internetového portálu, 4) s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ, aj keby sa preukázalo, že tovar nebol dodaný žalobcovi F. F. - ELINEX a BF Solutions, spol. s r.o., mohol by správca dane nepriznať žalobcovi právo na odpočet DPH len pod dvojitou podmienkou, a to že 1. ide o podvodné konanie a že 2. žalobca vedel, alebo vedieť mal, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet DPH je súčasťou podvodu, pričom žalobca zdôraznil, že takúto vedomosť nemal a ani mať nemohol, 5) správca dane ako i žalovaný zaťažovali dôkazným bremenom výlučne len žalobcu ako daňový subjekt, 6) napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko v ňom absentujú úvahy, ktorými sa žalovaný a správca dane riadili pri rozhodovaní, čím je rozhodnutie zaťažené vadou arbitrárnosti, 7) vo veci bolo nesprávne aplikované ust. § 49 zákona č. 222/2004 Z.z.. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Zopakoval skutkové zistenia, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal (ide o skutočnosti, ktoré sú uvedené v úvode odôvodnenia tohto rozsudku), pričom zdôraznil, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného je podrobne uvedené, na základe akých zistení správca dane DPH zo sporných faktúr nepriznal. Správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly v súlade so zásadami daňového konania, vykonal riadne dokazovanie a prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Uviedol, že správca dane ani žalovaný vykonanie elektroinštalačných prác v mestskej tržnici a položenie zámkovej dlažby a s tým súvisiace práce nespochybňujú. Spochybnené je však (len) reálne vykonanie prác deklarovanými dodávateľmi a ich subdodávateľmi. Ani deklarovaný dodávateľ a ani jeho subdodávateľ nemali presné informácie o rekonštrukcii elektrického vedenia, ani o pokladaní zámkovej dlažby, neuviedli kto konkrétne práce vykonával, objednávky boli len ústne, neexistujú žiadne preberacie protokoly. F. F. a BF Solutions, spol. s r.o. (dodávatelia žalobcu) len formálne vyhotovili sporné faktúry pre žalobcu, aby si žalobca mohol uplatniť odpočítanie dane, a tak získať daňovú výhodu. Ohľadne spornej faktúry číslo 002/06/2009 (interné číslo DFA 2009161) zo dňa 14.06.2009 žalovaný uviedol, že v danom prípade nebolo zistené, kto konkrétne práce vykonal, kto nakúpil namontovaný a spotrebovaný materiál, keď označený subdodávateľ F. Q. a ani F. F. neevidovali zamestnancov, pričom ani F. F., a ani F. Q. vo svojich daňových priznaniach neuviedli príjem z tohto zdaniteľného plnenia. Ohľadne spornej faktúry číslo 25052015 (interné číslo DFA 2009139) zo dňa 25.05.2009 žalovaný uviedol, že podľa žalobcovho tvrdenia malo položenie zámkovej dlažby vykonávať 10 osôb, avšak ani spoločnosť BF Solutions, spol. s r.o. ako priamy dodávateľ služieb, a ani subdodávateľ Brooklyn Stav, s.r.o. nemali 10 zamestnancov, keď spoločnosť BF Solutions, spol. s r.o. evidovala len troch zamestnancov, z toho boli dvaja konatelia a spoločnosť Brooklyn Stav, s.r.o. neevidovala v roku 2009 žiadnych zamestnancov, pričom spoločnosť BF Solutions, spol. s r.o. vo svojich daňových priznaniach neuviedla príjem z tohto zdaniteľného plnenia. K arbitrárnosti rozhodnutia žalovaný uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú uvedené výsledky preverovania správcu dane pri kontrole DPH u žalobcu za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2009, vlastné vyhodnotenie týchto zistení, ako aj stanovisko k námietkam žalobcu uvedených v odvolaní. Tvrdenie žalobcu, že si preveril hodnovernosť dodávateľov na internetových stránkach je zavádzajúce a účelové, nakoľko vykonaným šetrením bolo preukázané, že obchodnými partnermi žalobcu boli spoločnosti, ktoré sa v registrovanom sídle nenachádzajú, alebo sa jedná o virtuálne sídlo spoločnosti, konatelia si nepamätajú na rokovanie so žalobcom, alebo sú nekontaktní, nevie ich nájsť a predviesť ani polícia, dochádza k častej zmene konateľov a spoločnosti sú prepísané nakoniec na bezdomovca, alebo na osobu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom tieto spoločnosti nevedú účtovníctvo, len formálne vyhotovujú doklady. Sám žalobca sa vyjadril v tom zmysle že dodávateľa F. F. mu odporučil spolužiak a on „nemal na výber“, k dodávateľovi BF Solutions, spol. s r.o. žalobca uviedol, že si nepamätá ako, ani kto ho na túto spoločnosť nakontaktoval, nespomína si ani na meno osoby, s ktorou obchod uzatváral, ani komu dielčimi hotovostnými platbami fakturovanú sumu uhradil. Navyše žalobca nepredložil správcovi dane preberacie protokoly o vykonaní fakturovaných prác. K podielu vykonaných prác priamo dodávateľom a subdodávateľom žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí nie je uvedené, že by práce musel vykonať len dodávateľ. Taktiež v napadnutom rozhodnutí nie je ani uvedené, že by žalobca mal byť zodpovedný za porušenie povinností jeho obchodných partnerov. Miestne zisťovanie nebolo potrebné podľa žalovaného vykonať z toho dôvodu, že ani osobnou obhliadkou v objekte hotela, alebo v mestskej tržnici by nebolo zistené, či fakturované práce vykonal deklarovaný dodávateľ. S odkazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ žalovaný uviedol, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112. Preto pokiaľ správca dane zistil, že dodávatelia uvedení na sporných faktúrach nevykonali pre žalobcu fakturované práce, len formálne vyhotovili sporné faktúry, aby si žalobca mohol uplatniť odpočítanie dane, nemohol žalobcovi priznať uplatnený nárok na odpočítanie DPH. K náležitému zisteniu skutkového stavu veci žalovaný uviedol, že v daňovom konaní platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia zásada. Správca dane teda nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby platiteľ (žalobca) mohol v konaní uplatniť nároky na zníženie daňovej povinnosti uplatnením nároku na odpočítanie dane. Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené platiteľom, je tieto prejednať, umožniť platiteľovi ich existenciu preukázať relevantnými dôkazmi, pričom sám má zabezpečiť k tomu len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá povinnosť predložiť platiteľ. K dôkaznému bremenu žalovaný v závere vyjadrenia uviedol, že správca dane nezaťažoval jednostranne žalobcu, ale sám vykonal preverenie deklarovaného zdaniteľného obchodu, od žalobcu nepožadoval žiadny z dokladov získaný od iných daňových subjektov. Žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu Krajský súd v Trenčíne nevyhovel, o čom bol žalobca prostredníctvom svojho advokáta písomne upovedomený listom zo dňa 18.10.2013, č.k. 13S/47/2013-47, ktorý prevzal jeho advokát dňa 25.10.2013. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne rozhodol o žalobe bez pojednávania, pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom (keď Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.). Pre úplnosť Krajský súd v Trenčíne uvádza, že vo veci už tunajší súd rozhodol, keď konanie svojím uznesením zo dňa 29.01.2014, č.k. 13S/47/2013-51 zastavil z dôvodu, že žaloba bola podaná oneskorene vychádzajúc z právneho názoru, že dvojmesačná lehota (§ 250b ods. 1 O.s.p.) je lehotou hmotnoprávnou. Na odvolanie žalobcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo dňa 27.01.2015, sp. zn. 5Sžf/31/2014 zrušil uvedené uznesenie tunajšieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že k spornej otázke, či sa jedná o hmotnoprávnu, alebo procesnoprávnu lehotu, zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky stanovisko, že dvojmesačná lehota v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p. je lehotou procesnou, teda je zachovaná, pokiaľ je žaloba najneskôr v jej posledný deň odovzdaná na pošte. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/59980/2013/5199-r zo dňa 7. februára 2013, ktorým podľa § 74 ods. 4 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín zo dňa 29.10.2012, č. 9300401/5/3130745/2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Z.z. v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2 905,50 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2009, keď správca dane neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH z dodávateľských faktúr v celkovej výške 2 905,50 €, a to faktúry číslo 002/06/2009 (interné číslo DFA 2009161) zo dňa 14.06.2009 od dodávateľa F. F. - ELINEX, Krásnohorská 9, Bratislava, IČO: 32 186 711, základ dane 6 292 €, 19 % DPH 1 195,50 €, za elektroinštaláciu v objekte „Mestská tržnica“ a faktúry číslo 25052015 (interné číslo DFA 2009139) zo dňa 25.05.2009 od dodávateľa BF Solutions, spol. s r.o., Veľké Bierovce 49, Trenčianske Stankovce, IČO: 44 241 305, základ dane 9 000 €, 19 % DPH 1 710 €, za pokládku dlažby vo výmere 800 m2. Krajský súd v Trenčíne predovšetkým zdôrazňuje, že z rozsiahleho dokazovania, ktoré správca dane vo veci vykonal je zrejmé, že: 1) Dodávateľ žalobcu F. F., rovnako ako subdodávateľ F. Q. vo svojich daňových priznaniach uviedli výšku priznaných príjmov z podnikateľskej činnosti za rok 2009 (a F. F. i v dodatočnom daňovom priznaní na DPH za II. štvrťrok 2009) podstatne nižšiu ako je suma uvedená na faktúrach, ktoré vystavili za poskytnuté služby - elektroinštalačné práce na objekte „Mestská Tržnica“ (F. F. vystavil žalobcovi faktúru č. 002/06/2009 a F. Q. vystavil F. F. faktúru č. 6/2009). 2) Žalobca sa k elektroinštalačným prácam na objekte „Mestská tržnica“ vedel vyjadriť len v tom smere, že práce vykonávali dve osoby, práce riadil F. F., ktorý taktiež zabezpečoval nákup všetkého materiálu, a na ktorého žalobcu nakontaktoval jeho spolužiak, preberací protokol ani inú obdobnú písomnosť nespisovali, faktúru uhradil žalobca v hotovosti osobne F. F.. 3) F. F. nezamestnával žiadnych zamestnancov, dodávku služieb pre žalobcu riešil subdodávateľsky cez F. Q.. 4) Práce na pokladaní dlažby malo vykonať 10 osôb, pričom tieto práce sa mali realizovať subdodávateľsky cez spoločnosť Brooklyn Stav, s.r.o. alebo cez spoločnosť SLOVAKIA STEELS, s.r.o., avšak spoločnosť Brooklyn Stav, s.r.o. v roku 2009 zamestnávala len troch zamestnancov a spoločnosť SLOVAKIA STEELS, s.r.o. v roku 2009 ešte ani neexistovala, keď táto spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra až dňom 29.05.2010. 5) Žalobca si nepamätá, kto ho nakontaktoval na spoločnosť BF Solutions, spol. s r.o., nevie ani to, s kým uzatváral obchod, ani kto samotnú pokládku dlažby riadil, ani čí boli zamestnanci, ktorí pokládku vykonali, práce kontroloval osobne žalobca, doklad o odovzdaní diela sa nespisoval, faktúru za vykonané práce uhradil žalobca svojmu dodávateľovi (BF Solutions, spol. s r.o.) v hotovosti, viacerými dielčimi platbami, hotovosť odovzdával osobne osobe, ktorej meno si nepamätá. 6) Spoločnosť BF Solutions, spol. s r.o. vo svojom daňovom priznaní na DPH za II. štvrťrok 2009 vykázala na DPH z dodania tovaru a služieb nižšiu sumu ako je suma uvedená na faktúre, ktorú táto spoločnosť vystavila žalobcovi. 7) Konateľ spoločnosti BF Solutions, spol. s r.o. S. C. potvrdil pravosť podpisu i pečiatky na účtovných dokladoch, avšak podrobnosti obchodného prípadu popísať nevedel, nevedel miesto, kde sa pokladala dlažba, nepamätal si ani na vystavenie faktúry, ani na preberanie hotovosti, ani na to, kto ho nakontaktoval na žalobcu. Pokládku dlažby nevykonala podľa vyjadrenia S. C. spoločnosť BF Solutions, spol. s r.o. ako priamy dodávateľ, ale obchod sa realizoval subdodávateľsky cez spoločnosti Brooklyn Stav, s.r.o. alebo SLOVAKIA STEELS, s.r.o., pričom mená konateľov týchto spoločností si S. C. nepamätá. Súčasným konateľom spoločnosti BF Solutions, spol. s r.o. je W. a konateľom spoločnosti Brooklyn Stav, s.r.o. je osoba vo Q.. Krajský súd v Trenčíne je jednoznačne toho názoru, že vyššie uvedené skutočnosti vo vzájomnej súvislosti v úplnej zhode preukazujú, že dodávatelia žalobcu F. F. a spoločnosť BF Solutions, spol. s r.o. nedodali žalobcovi reálne služby deklarované na sporných faktúrach. Pokiaľ ide o dodávku služieb - elektroinštalačné práce na objekte „Mestská Tržnica“, ktoré mal žalobcovi dodať F. F., Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že reálnemu dodaniu služby by nasvedčovalo to, žeby mal dodávateľ tejto služby jej dodanie zaúčtované vo svojom účtovníctve a následne by poskytnutie tejto služby priznal jednak v daňovom priznaní na dani z príjmov ako i v daňovom priznaní na DPH. Spoločnosť BF Solutions, spol. s r.o. však dodanie tejto služby nepriznala, z čoho plynie závažná pochybnosť, či vôbec takúto službu žalobcovi poskytla. Záveru, že F. F. vystavil žalobcovi len fiktívnu faktúru nasvedčuje ďalej i tá skutočnosť, že poskytnutie tejto služby - vykonanie elektroinštalačných prác na objekte „Mestská Tržnica“ neuviedol vo svojom daňovom priznaní na dani z príjmu za rok 2009 ani F. Q., ktorý mal uvedené služby realizovať ako subdodávateľ. V úplnej zhode so záverom, že ide len o fiktívnu faktúru je i tá skutočnosť, že žalobca nevedel uviesť žiadne podrobnosti tohto zdaniteľného plnenia, ani to, akým spôsobom získal kontakt na F. F., keď uviedol len to, že ho na neho nakontaktoval bývalý spolužiak. V prípade pokládky dlažby, ktorú službu mala žalobcovi dodať spoločnosť BF Solutions, spol. s r.o. ide o obdobný prípad, t.j. že sporná faktúra je len fiktívnou faktúrou, ktorá nemá podklad v reálnom zdaniteľnom plnení. Práce na pokládke dlažby sa mali realizovať nie priamo (cez BF Solutions, spol. s r.o.), ale taktiež subdodávateľsky, a to v tomto prípade cez spoločnosť Brooklyn Stav, s.r.o. alebo cez spoločnosť SLOVAKIA STEELS, s.r.o., pričom prácu malo vykonať 10 ľudí, čo však nebolo možné, pretože spoločnosť Brooklyn Stav, s.r.o. zamestnávala v roku 2009 len tri osoby a spoločnosť SLOVAKIA STEELS, s.r.o. v roku 2009 ešte ani neexistovala, keď táto spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra až dňom 29.05.2010. V úplnej zhode so záverom, že sporná faktúra od dodávateľa BF Solutions, spol. s r.o. je len fiktívnou faktúrou je i tá skutočnosť, že spoločnosť BF Solutions, spol. s r.o. vo svojom daňovom priznaní na DPH za II. štvrťrok 2009 vykázala na DPH z dodania tovaru a služieb nižšiu sumu ako je suma uvedená na faktúre, ktorú táto spoločnosť vystavila žalobcovi. Ďalšou skutočnosťou, ktorá potvrdzuje fiktívnosť tejto faktúry je to, že žalobca si nepamätá, kto ho nakontaktoval na spoločnosť BF Solutions, spol. s r.o., nevie ani to, s kým uzatváral obchod, ani kto samotnú pokládku dlažby riadil, ani čí boli zamestnanci, ktorí pokládku vykonali, doklad o odovzdaní diela sa nevyhotovoval, faktúru za vykonané práce uhradil žalobca svojmu dodávateľovi (BF Solutions, spol. s r.o.) v hotovosti, viacerými dielčimi platbami, hotovosť odovzdával osobne osobe, ktorej meno si nepamätá. Rovnako ani bývalý konateľ dodávateľa žalobcu (spoločnosti BF Solutions, spol. s r.o.) S. C. nevedel popísať podrobnosti obchodného prípadu, nevedel miesto, kde sa pokladala dlažba, nepamätal si ani na vystavenie faktúry, ani na preberanie hotovosti, ani na to, kto ho nakontaktoval na žalobcu a nakoniec ani na mená konateľov subdodávateľov. Reálnosti zdaniteľného plnenia nenasvedčuje ani ďalší osud spoločností zapojených do deklarovaného dodania služieb, keď súčasným konateľom spoločnosti BF Solutions, spol. s r.o. je W. a konateľom spoločnosti Brooklyn Stav, s.r.o. je osoba vo Q.. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a závery Krajského súdu v Trenčíne je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v žalobe neboli spôsobilé žalobcovi privodiť úspech v konaní. Pokiaľ žalobca namietal, že vo veci nebolo vykonané dokazovanie dostatočne, Krajský súd v Trenčíne sa s touto námietkou absolútne nestotožňuje a konštatuje, že správca dane vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a v tomto smere mu nemožno nič vyčítať. Ako vyplýva z administratívneho spisu a napádaného rozhodnutia, žalovaný nezaložil svoj záver o fiktívnosti faktúr len na skutočnosti, že dodávatelia žalobcu neuviedli vo svojom daňovom priznaní dodanie služieb, ktoré vyfakturovali žalobcovi. Ako je uvedené vyššie v tomto rozsudku, fiktívnosť faktúr je preukázaná ďalšími nespochybniteľnými zisteniami. Pokiaľ správca dane nevykonal miestne zisťovanie, je potrebné zdôrazniť, že ani žalovaný a ani správca dane nespochybnili, že rekonštrukcia elektroinštalácie a pokládka dlažby bola vykonaná. Ak by aj správca dane vykonal miestne zisťovanie, toto by nedalo odpoveď na otázku, či rekonštrukciu elektroinštalácie a pokládku dlažby reálne vykonali dodávatelia uvedení na sporných faktúrach. Námietka 1 nie je dôvodná. S námietkou 1 súvisí ďalšia námietka žalobcu, ktorú Krajský súd v Trenčíne taktiež vyhodnotil ako neopodstatnenú. Krajský súd v Trenčíne je toho názoru, že na základe vyššie uvedených zistení nemohli správca dane a žalovaný dospieť k inému záveru len k tomu, že služby, dodanie ktorých je deklarované na sporných faktúrach, nedodali žalobcovi dodávatelia uvedení na týchto sporných faktúrach. V danom prípade ide o tak závažné zistenia, že ich presvedčivosť nemohla byť spochybnená výpoveďami žalobcu a jeho dodávateľov, ktorí verbálne potvrdili dodanie služieb. Správne žalovaný ako aj správca dane vyhodnotili tieto svedecké výpovede ako účelové. Len zo skutočnosti, že v konečnom dôsledku svedecké výpovede znejúce v prospech žalobcu neobstoja proti presvedčivejším dôkazom znejúcim v neprospech žalobcu, nemožno vyvodzovať záver, že dôkazy boli v daňovom konaní vyhodnocované jednostranne v neprospech žalobcu. Faktom zostáva, že v súdenej veci neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by mal byť žalobcovi priznaný nárok na odpočet DPH (pokiaľ platiteľovi DPH nie je reálne dodané zdaniteľné plnenie subjektom uvedeným na faktúre, nemôže si uplatňovať DPH na vstupe z tejto faktúry). V žiadnom prípade sa Krajský súd v Trenčíne nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že realizácia sporných obchodov bola preukázaná. Otázka, či dodanie služby bolo v súdenej veci vykonané priamo dodávateľom alebo cez subdodávateľa nebola v danom prípade otázkou rozhodujúcou, nakoľko nepriznanie odpočtu DPH v súdenej veci je dané tým, že po vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že k reálnemu dodaniu služieb vôbec nedošlo, a to ani priamym dodaním, a ani subdodávateľsky. Námietka 2 je nedôvodná. Ani námietka 3 nie je dôvodná. Je potrebné si uvedomiť, že pokiaľ žalobca prijme do svojho účtovníctva faktúry od dodávateľov, ktorí reálne nevykonávajú podnikateľskú činnosť, nemôže očakávať nič iné len to, že v prípade zistenia takéhoto konania mu nebude uznané právo na odpočet DPH. Dôvodom nepriznania práva na odpočet DPH teda nie je nedostatok v podnikaní žalobcových dodávateľov, ale len to, že títo dodávatelia reálne nepodnikajú, len fiktívne vystavujú faktúry. Nedostatky takýchto dodávateľov spočívajúce v tom, že nepodávajú daňové priznania, prípadne, že nemajú reálne sídlo, sú len dôsledkom toho, že nevykonávajú reálne podnikateľskú činnosť. Výčitky žalobcu v tom smere, že správca dane pripisuje na ťarchu žalobcovi skutočnosti, ktoré nemôže ovplyvniť teda nie sú namieste. Krajský súd v Trenčíne opätovne zdôrazňuje, že negatívny dôsledok v podobe neuznania práva na odpočet DPH je dôsledkom len tej skutočnosti, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k reálnemu plneniu zo strany dodávateľov uvedených na sporných faktúrach v prospech žalobcu nedošlo. Taktiež sa krajský súd v Trenčíne nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že si overoval svojich dodávateľov. Sám žalobca pred správcom dane uviedol, že dodávateľa F. F. mu odporučil spolužiak a on „nemal na výber“, k dodávateľovi BF Solutions, spol. s r.o. žalobca uviedol, že si nepamätá ako, ani kto ho na túto spoločnosť nakontaktoval, nespomína si ani na meno osoby, s ktorou obchod uzatváral, ani komu dielčimi hotovostnými platbami fakturovanú sumu uhradil. Uvedené skutočnosti nenasvedčujú tomu, že žalobca dodržiaval pri výbere svojich dodávateľom obozretnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať. Pokiaľ žalobca v námietke 4 tvrdil, že nepriznať žalobcovi právo na odpočet DPH je možné len pod dvojitou podmienkou, Krajský súd v Trenčíne v tejto súvislosti konštatuje, že v prejednávanej veci boli splnené obe podmienky, pre ktoré nebolo možné žalobcovi priznať odpočet DPH. Ako je vyššie uvedené, keďže dodávatelia žalobcu neodviedli do štátneho rozpočtu DPH na výstupe a žalobca si túto DPH uplatnil na vstupe, niet pochýb, že vo vzťahu k štátnemu rozpočtu došlo k daňovému úniku. Zároveň je splnená i druhá podmienka, a to vedomosť žalobcu, že uplatnením odpočtu DPH sa zúčastňuje na daňovom úniku. Dodávatelia žalobcu nedodali žalobcovi reálne služby deklarované na sporných faktúrach, čo znamená, že žalobcovi vystavili len fiktívnu faktúru (bez reálneho dodania služieb). Pokiaľ žalobca prijal sporné faktúry bez toho, aby zároveň prijal i služby, je jeho vedomosť o fiktívnosti takéhoto zdaniteľného plnenia nespochybniteľná. Žalobná námietka 4 nie je dôvodná. V námietke 5 žalobca tvrdí, že správne orgány oboch stupňov prenášali na žalobcu dôkazné bremeno, čo v žiadnom prípade nie je pravdou. Naopak, správne orgány oboch stupňov nezaťažovali žalobcu nad mieru prípustnú a zákonom akceptovateľnú, vo veci si zaobstarali podklady pre rozhodnutie či už sami alebo prostredníctvom dožiadania, žalobcovi neukladali žiadne povinnosti nad rámec zákona. Námietka 5 nie je dôvodná. Tvrdenie žalobcu obsiahnuté v jeho námietke 6, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nie je dôvodné. Naopak, súd je toho názoru, že žalovaný sa dôsledne vysporiadal so všetkými otázkami rozhodujúcimi pre správne posúdenie veci a zrozumiteľným spôsobom popísal svoje úvahy, ktorými bol vedený pri rozhodovaní. Z rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, z ktorých dôvodov nebolo žalobcovi priznané právo na odpočet DPH zo sporných faktúr, nemožno teda tvrdiť, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a že je arbitrárne. Žalovaný a aj správca dane výslovne vo svojich rozhodnutiach uviedli, že dôvodom nepriznania odpočtu DPH je zistenie, že služby deklarované na sporných faktúrach nedodali žalobcovi dodávatelia uvedení na týchto faktúrach. Námietka 6 nie je dôvodná. Žalobca spochybňuje i to, že v súdenej veci správca dane a žalovaný nesprávne vec právne posúdili, s čím sa súd nestotožňuje, nakoľko aplikácia ust. § 49 zákona o DPH je správna. Práve ust. § 49 zákona o DPH ustanovuje hmotnoprávne podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mal daňovník právo na odpočet DPH. Námietka 7 taktiež nie je dôvodná. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať jednak to, že 1. zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, a jednak, že 2. prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou priznania nároku na odpočet DPH, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie nároku na odpočet DPH pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akúkoľvek faktúru, akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t. j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na priznanie nároku na odpočet DPH vyjadrenej predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bol na základe týchto dokladov priznaný nárok na odpočet DPH, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Jednoducho povedané, ak daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nemôžu založiť nárok na odpočet DPH, nakoľko ide o fiktívne plnenie. V súdenej veci správne orgány oboch stupňov dôvodne ustálili, že zdaniteľné plnenia neboli reálne uskutočnené, preto žalobcovi nemohlo byť priznané právo na odpočet DPH na vstupe podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že krajský súd žalobu zamieta. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.