Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/99/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200436 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3015200436.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu: J. N., bytom R., Z.. U. XXX/XX právne zastúpeného JUDr. Jánom Vaškom, advokátom zo sídlom Prievidza, Podjavorinskej 3, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 18. mája 2015, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 18. mája 2015 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. c), d) O.s.p..
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 218,76 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám jeho advokáta.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovanej, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. XXXX-XX/XXXX-PD zo dňa 15. januára 2015, ktorým nebol žalobcovi podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 25. júla 1990.
Uvedené rozhodnutie napadol žalobca včas podanou žalobou v ktorej namietal, že rozhodnutím žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu bol ukrátený na svojich právach tým, že mu nebola priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v hodnote 1000 bodov. Uviedol, že dňa 25.7.1990 utrpel vážny pracovný úraz u svojho zamestnávateľa Hornonitrianske bane, a.s., pri ktorom mal poranenú hlavu aj chrbticu. Časom sa jeho stav zhoršoval, a to jednak v dôsledku pracovného úrazu ako aj ďalších mimoriadnych udalostí, ku ktorým došlo u jeho zamestnávateľa (smrteľné hromadné úrazy v Novákoch a Handlovej). Z týchto dôvodov sa u žalobcu začali prejavovať psychické poruchy, v dôsledku ktorých je v trvalej starostlivosti psychiatra. Konštatoval, že za fyzické poranenia, ktoré utrpel v súvislosti s vyššie uvedeným pracovným úrazom mu bol vystavený posudok o bolestnom zo dňa 17.5.2013 a náhrada mu bola vyplatená. Keď však predložil ďalší posudok o jeho psychickom ochorení, náhradu mu už odmietli vyplatiť. Prvostupňový správny orgán požiadal Centrum duševného zdravia s.r.o., Bánovce nad Bebravou o vypracovanie znaleckého posudku. Na podklade takto vypracovaného posudku potom vydal prvostupňové rozhodnutie zo dňa 15.1.2015, ktoré žalobca napadol odvolaním. V podanom opravnom prostriedku namietal správnosť a objektívnosť tohto posudku. Napriek uvedenému žalovaný toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
Žalobca zdôraznil, že naďalej zotrváva na tom, že znalecký posudok bol vypracovaný na základe objednávky žalovaného, pričom znalec vec uzavrel na základe jediného vyšetrenia, čo považuje za
neobjektívne. Naopak ním predložený posudok vypracovaný J.. U. vychádza zo znalosti jeho zdravotného stavu od začiatku liečby a nebol žiaden dôvod na jeho spochybňovanie.
Poukázal na to, že ak by bol znalec ustanovený v občianskom súdnom konaní mal by možnosť a právo vzniesť námietky voči osobe znalca, čo by v danej veci určite učinil. Centrum duševného zdravia, s.r.o. totiž opakovane rozhoduje výlučne v prospech žalovaného, čo nesporne poukazuje na skutočnosť, že ide o dohodnuté postupy, ktoré sú neobjektívne. V tejto súvislosti poukázal na iné právne veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 13S/29/2013 a 13S/10/2013. V oboch týchto prípadoch boli preskúmavané rozhodnutia súdom zrušené a veci boli vrátené na ďalšie konanie.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu v celom rozsahu ako neopodstatnenú zamietnuť. Výslovne uviedol, že dôvodom nepriznania nároku na úrazovú dávku žalobcovi bolo stanovisko znalca J.. H. S., psychiatra, ktorý vo veci vyhotovil znalecký posudok č. 214/2014 zo dňa 14. decembra 2014, v ktorom bolo uvedené, že žalobca netrpí postraumatickou stresovou poruchou a ani pretrvávajúcou zmenou osobnosti po katastrofickej udalosti , ktorá by mohla byť vyústením do chronifikácie postraumatickej stresovej poruchy, ak by táto vznikla pri úraze v roku 1990. Žalovaný uviedol podrobnú genézu jednotlivých úkonov vo veci s tým, že konštatoval, že z vykonaného dokazovania, hlavne zo záverov znaleckého posudku zo dňa 14.12.2014, ktorý odstránil rozpory v bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v prvom a druhom posudku predloženom žalobcom, ktoré vypracoval posudzujúci lekár, mal za preukázané, že žalobca netrpí chronickou postraumatickou stresovou poruchou. Po komplexnom vyšetrení žalobcu znalcom bolo preukázané, že pre uvedenú poruchu u žalobcu nie sú splnené kritéria, keď porucha nebola diagnostikovaná do 6 mesiacov po závažnej traumatickej udalosti, postraumatickú stresovú poruchu u žalobcu nezisti ani psychológ počas vyšetrenia žalobcu počas vyšetrenia žalobcu v máji 2013 a ani psychiater počas ambulantnej liečby žalobcu v roku 2013. Podľa komplexného psychiatrického a psychologického vyšetrenia sa u žalobcu nejedná o chronifikovanú postraumatickú stresovú poruchu a ani pretrvávajúcu zmenu osobnosti po katastrofickej udalosti v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 25.7.1990. Vyššie uvedené medicínske skutočnosti boli potom potvrdené aj posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne vo vykonaných kontrolných bodových ohodnoteniach. K tvrdeniam žalobcu o zaujatosti znalca uviedol, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré nesúhlasí so závermi znalca uvedenými v znaleckom posudku. Poukázal na to, že súdny znalec vykonáva znaleckú činnosť, v danom prípade pre Sociálnu poisťovňu, v súlade so zákonom č. 382/2004 Z.z., čo však neznamená, že ho vykonáva v prospech zadávateľa. V zmysle zákona je povinný vykonávať znaleckú činnosť nestranne a nezaujato, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Ak by vypracovaný posudok trpel odbornými, medicínskymi nedostatkami, posudkoví lekári pobočka a ústredia, by nemohli vychádzať z jeho záverov a kontrol.
K vyjadreniu žalovaného podal žalobca stanovisko, v ktorom poukázal na inú právnu vec v ktorej sa jednalo o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. V tejto veci bol prvotne vypracovaný posudok Centrom duševného zdravia, s.r.o., v neprospech žalobkyne. Po zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, ktorý bol potvrdený Najvyšším súdom Slovenskej republiky však došlo k odbornému posúdeniu veci inou znalkyňou, ktorý bol v prospech žalobkyne.
Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., a ustálil, že žaloba bola podaná dôvodne.
Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 18. mája 2015, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. XXXX-XX/XXXX-PD zo dňa 15. decembra 2015, ktorým žalobcovi nebol podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 25. júla 1990.
Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva tento skutkový a právny stav:
Podľa záznamu o úraze utrpel žalobca u svojho zamestnávateľa dňa 25. júla 1990 o 9,20 hod. pracovný úraz, keď pri vŕtaní vrchnej diery vejaru, na neho spadol kus uhlia. Dňa 28.1.2014 požiadal žalobca o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za tento pracovný úraz, pričom predložil
posudok zo dňa 27.1.2014 vypracovaný J.. W. U., psychiatrom. V uvedenom posudku bola ako diagnóza žalobcu určená postraumatická stresová porucha, ťažká forma s mnohopočetnými zlomeninami ohodnotená na 1000 bodov.
V spise sa nachádza dokument datovaný zo dňa 13.2.2014 (pravdepodobne správne má byť 13.3.2014) nazvaný Kontrola bodového ohodnotenia (zápisnica), v ktorom je konštatované, že z priložených vyšetrení (ktoré nie sú súčasťou predloženého administratívneho spisu) nie je zrejmé, že sa u žalobcu jedná o ťažkú mozgovú alebo duševnú poruchu v súvislosti s úrazom z roku 1990, pri ktorom došlo k zlomenine stavca Th7 a Th8. V rozpore s uvedeným dátumom spísania tohto dokumentu (13.2.2014) je v ňom ďalej konštatované, že dňa 14.2.2014 bol J.. U. požiadaný o vyjadrenie resp. opravu lekárskeho posudku o hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia. Dňa 26.2.2014 bola doručená odpoveď posudzujúceho lekára, podľa ktorej trvá na pôvodnom ohodnotení a predložil návrh na posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia psychiatrom znalcom. Bolo konštatované, že vzhľadom k uvedenému bude vyžiadaný súdnoznalecký posudok z odboru psychiatria, o čom bol žalobca oboznámený. Žiadosť posudzujúcemu lekárovi ako aj jeho odpoveď, ktoré sú v zázname uvedené, nie sú súčasťou predloženého administratívneho spisu.
Dňa 19.2.2014 bol vypracovaný posudzujúcim lekárom J.. U. ďalší posudok, ktorým hodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu, pričom ako diagnóza bola určená akútna stresová porucha, psychický šok, ďalej postraumatická stresová porucha, chronifikovaná, vyústená do TS a vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov, s ohodnotením na 1000 bodov. V zdôvodnení lekár uviedol heslovite, že ide u žalobcu o typickú ohrozujúcu udalosť spúšťajúcu F43.1, - stav po banskom úraze s trvalými telesnými a psychickými poškodeniami, - úzkostná porucha spĺňajúca (asi znaky) postraumatickej poruchy, - postupné zhoršovanie telesného a duševného stavu, - istrogenizácia chorého, uschopnený ešte pred dg zlomeniny stavcov, - neliečený psychický stav s neschopnosťou návratu pracovne, sociálne a ani partnersky fungovať, - vyústenie stavu do ťažkej depresie s vysokým rizikom fatálneho zlyhania, opakovaný suicidiálny pokus, - trvale a postupne zhoršujúce spoločenské uplatnenie. Zo spisu nie je zrejmé kedy a v akej súvislosti bol tento posudok predložený. Ide o fotokópiu z ktorej nie je zrejmý úplne celý text zdôvodnenia posudzujúceho lekára.
Ďalej je v spise založená fotokópia znaleckého posudku č. 214/2014 zo dňa 14. decembra 2014 vypracovaného znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia, s.r.o., Bánovce nad Bebravou. Zo spisu nie je zrejmé kedy a s akým zadaním bol posudok vyžiadaný. Z jeho obsahu vyplynulo, že postraumatická stresová vzniká ako oneskorená a (alebo) protrahovaná odozva na stresovú udalosť alebo situáciu neobvykle hrozivého alebo katastrofického rázu. Porucha by mala byť diagnostikovaná len v prípade, že stav vznikol do 6 mesiacov po závažnej traumatizujúcej udalosti. Uvedené je v rozpore s časovým priebehom u posudzovaného, ktorý prekonal úraz pred 24 rokmi. Je konštatované, že J.. U. postraumatickú stresovú poruchu zistil a záveroval až v januári 2014. Znalec konštatoval, že vzhľadom k celkovému priebehu a klinicko-diagnostickému vyšetreniu sa u žalobcu nejedná o chronifikovanú postraumatickú stresovú poruchu a ani o pretrvávajúcu zmenu osobnosti po katastrofickej udalosti, ktorá by vznikla v roku 1990 a pretrvávala do súčasnosti. Obraz skôr imponuje ako pseudoorganicita, prípadne incipientné organické zmeny centrálnej nervovej sústavy, mierna depresívna porucha.
Dňa 12. januára 2015 uskutočnil posudkový lekár pobočky kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, o ktorom bola spísaná zápisnica. Z uvedenej zápisnice vyplýva, že predmetom kontroly bol v poradí prvý vypracovaný lekársky posudok J.. U. zo dňa 27.1.2014 v ktorom je ako diagnóza uvedená postraumatická stresová porucha ťažká forma a s mnohopočetnými zlomeninami. Vo výsledku kontroly je však uvedené, že konajúci posudkový lekár nesúhlasí s oboma lekárskymi posudkami vypracovanými J.. U.. V zdôvodnení nesúhlasu je odkaz na závery J.. S., v ktorých sa konštatuje, že sa u žalobcu nejedná o chronickú postraumatickú stresovú poruchu a ani pretrvávajúcu zmenu osobnosti po katastrofickej udalosti, ak by tou udalosťou mal byť úraz z roku 1990.
Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza rozhodnutím č. XXXX-XX/XXXX-PD zo dňa 15. januára 2015 rozhodla, že žalobca podľa § 99 zák.č. 461/2003 Z.z. nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 25. júla 1990. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje len stručný výpočet podkladov rozhodnutia, ktorými je záznam o
úraze zo dňa 26.7.1990, lekárske posudky J.. U. zo dňa 27. januára 2014 a 19. februára 2014, plnomocenstvo advokáta a zápisnica z kontroly bodového ohodnotenia. Následne prvostupňový správny orgán konštatoval, že v prvom lekárskom posudku bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené na 1000 bodov položkou - postraumatická stresová porucha ťažká forma s mnohopočetnými zlomeninami a v následkom lekárskom posudku položkou vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov. V rozhodnutí je ďalej konštatovaný záver kontroly bodového hodnotenia posudkovým lekárom pobočky s doslovným prepisom textu zápisnice z tohto hodnotenia. Uvedené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je v predloženom administratívnom spise založené vo fotokópii, bez doručenky.
Uvedené rozhodnutie napadol žalobca odvolaním. V odvolacom konaní došlo dňa 29. apríla 2015 k opakovanej kontrole bodového hodnotenia uplatnenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia posudkovým lekárom ústredia. V zápisnici z uvedenej kontroly je označený preskúmavaný lekársky posudok ako posudok „zo dňa 27. januára 2014 s 19.2.2014“. Následne však pod označením „Kontrola bodového hodnotenia“ je uvedený len text lekárskeho posudku zo dňa 27. januára 2014 s diagnózou postraumatická stresová porucha ťažká forma aj mnohopočetnými zlomeninami. Následne sa posudkový lekár ústredia zaoberal v odôvodnení nesúhlasu s lekárskym posudkom J.. U. dôvodmi, prečo sa u žalobcu nejedná o chronickú postresovú poruchu.
O odvolaní žalobcu potom žalovaná rozhodla rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 18. mája 2015 tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila rozhodnutie sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, č. XXXX-XX/XXXX-PD zo dňa 15. januára 2015 s tým, že postup správneho orgánu I. stupňa pri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bol správny. Z vykonaného dokazovania mala žalovaná preukázané, že žalobca netrpí chronickou postraumatickou stresovou poruchou. Pre uvedenú poruchu nie sú u žalobcu splnené kritéria, porucha nebola diagnostikovaná do 6 mesiacov po závažnej traumatickej udalosti, túto poruchu u žalobcu nezistil ani psychológ počas vyšetrenia v máji 2013 a ani psychiater počas jeho ambulantnej liečby v roku 2013. Podľa komplexného psychiatrického a psychologického vyšetrenia sa u žalobcu nejedná o postraumatickú stresovú poruchu a ani o pretrvávajúcu zmenu osobnosti po katastrofickej udalosti, v súvislosti s pracovným úrazom žalobcu zo dňa 25. júla 1990. Žalovaná uviedla, že vyššie uvedené medicínske skutočnosti boli potvrdené aj posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne vo vykonaných kontrolách bodového ohodnotenia, v ktorých zhodne uviedli, že prvý lekársky posudok nie je správny, nakoľko nezodpovedá zdravotnému stavu žalobcu (poškodeného) v súvislosti s pracovným úrazom. Súčasne žalovaná uviedla, že podľa jej názoru druhý posudok vyhotovil posudzujúci lekár pre jeho ďalšie medicínske zdôvodnenie ako doplnok k prvému lekárskemu posudku, na základe žiadosti posudkového lekára pobočky. V súvislosti s námietkami žalobcu voči osobe znalca, žalovaná poukázala na ust. § 16 zákona o znalcoch, podľa ktorého je znalec povinný vykonávať znaleckú činnosť nestranne. Súčasne poukázala na to, že zo skutočnosti, že požiadala o vyhotovenie znaleckého posudku , za ktorý zaplatila neznamená, že tento musí byť vyhotovený v jej prospech.
Podľa § 195 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
Podľa § 196 ods. 1 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z., dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.
Podľa 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.
Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
Súd vo veci vytýčil pojednávanie, ktorého sa žalobca a jeho právny zástupca nezúčastnili a to napriek tomu, že boli o termíne pojednávania riadne upovedomení. Vzhľadom na skutočnosť, že svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnili a nežiadali o odročenie pojednávania, súd pojednával aj v ich neprítomnosti.
Po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov a obsahom administratívneho spisu súd konštatuje, že žalobou napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) O.s.p..
V konaní nebolo sporné, že žalobca dňa 25. júla 1990 ako zamestnanec spoločnosti Hornonitrianske bane, a.s. utrpel pri plnení svojich pracovných úloh úraz, v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu jeho zdravia, konkrétne k zlomeniu stavcov chrbtice Th7 a Th8. K uvedenému pracovnému úrazu došlo tak, že pri vŕtaní do hornej steny komory sa uvoľnil kus uhlia, ktorý padol žalobcovi na hruď. Z obsahu administratívneho spisu nie je možné zistiť, či pred podaním žiadosti, ktorá bola doručená pobočke žalovanej dňa 28.1.2015, bola žalobcovi vyplatená v súvislosti s týmto úrazom náhrada bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.
Z obsahu spisu však bolo zistené, že žalobca požiadal pobočku žalovanej o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, na podklade posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného psychiatrom J.. W. U. dňa 27. januára 2014. V uvedenom posudku posudzujúci lekár vykonal ohodnotenie na 1000 bodov, pričom ako diagnózu žalobcu uviedol postraumatickú stresovú poruchu ťažkú formu aj s mnohopočetnými zlomeninami. Následne súd môže usudzovať z obsahu zápisnice o kontrole bodového ohodnotenia zo dňa 13. februára (pravdepodobne správne marca) 2014, že posudkový lekár pobočky komunikoval s J.. U., žiadal ho opravu posudku, ktorú tento lekár odmietol a mal navrhnúť vykonanie znaleckého dokazovania. Uvedená komunikácia však nie je súčasťou administratívneho spisu a len vyplýva z obsahu zápisnice. Súčasťou administratívneho spisu je však potom ďalší lekársky posudok obsahujúci hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu zo dňa 19. februára 2014, vypracovaný opätovne psychiatrom J.. U.. Nie je zrejmé, kedy bol pobočke žalovanej doručený, v akej súvislosti a kým. Z obsahu vyššie uvedenej zápisnice o prerokovaní vyplýva, že predmetom kontroly bol len posudok zo dňa 27. januára 2014 a z opisu komunikácie posudkového lekára s posudzujúcim lekárom nevyplynulo, že by došlo k vypracovaniu ďalšieho posudku. Naopak je tu výslovne konštatované, že dňa 26. februára 2014 J.. U. oznámil, že trvá na podanom posudku a mal byť z jeho strany predložený návrh na posúdenie veci znalcom.
Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že predložený administratívny spis nie je úplný, čo samo o sebe predstavuje dôvod zrušenia preskúmavaného rozhodnutia podľa § 250j ods. 3 O.s.p.. Odhliadnuc od skutočnosti, že takmer všetky listiny v spise (vrátane prvostupňového rozhodnutia) sú v ňom založené len vo fotokópii a absentujú akékoľvek doručenky, je zrejmé, že v ňom chýbajú listiny, na ktoré odkazujú niektoré dokumenty. Vôbec nie je zrejmé, kedy a kým a za akých okolností bol vypracovaný a predložený v poradí druhý lekársky posudok J.. U.. V spise na nenachádza komunikácia s týmto lekárom, na ktorú odkazuje zápisnica zo dňa 13.2.2014 (pravdepodobne správne 13.3.2014). Taktiež nie je zrejmé akým spôsobom bol zaobstaraný znalecký posudok znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia, s.r.o., Bánovce nad Bebravou zo dňa 14. decembra 2014, ako presne boli formulované otázky pre znalca a podobne. Uvedené nedostatky sú samé o sebe dôvodom pre zrušenie rozhodnutia pre neúplnosť spisu.
Súd však vec prejednal pričom dospel k názoru, že v danej veci nie je zrejmé, či v poradí druhým lekárskym posudkom J.. U. došlo k nahradeniu toho prvého posudku, resp. len k jeho doplneniu. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že žalovaný a prvostupňové správne orgány v zásade v situáciách, keď dôjde k vypracovaniu ďalšieho posudku, vychádzajú z novšieho posudku, ktorý potom svojim obsahom vymedzuje predmet rozhodovania správnych orgánov. V danom prípade, prvostupňový správny orgán potom pri svojom rozhodovaní označoval ako predmet svojej kontroly obidva tieto posudky v spojení, pričom na druhej strane odkazoval len na obsah posudku zo dňa 27. januára 2014. Taktiež vykonané dokazovanie bolo svojimi otázkami (tak ako boli uvedené v znaleckom posudku) zamerané len na diagnózu uvedenú v prvom posudku zo dňa 27. januára 2014. Naopak žalovaný v rozpore s uvedeným postupom, bral do úvahy uplatnený nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia len v zmysle toho ako bol ohodnotený v prvom lekárskom posudku s tým, že si bez ďalšieho uzavrel, že posudok zo dňa 19. februára 2014 je pravdepodobne medicínskym zdôvodnením pôvodného posudku.
Vzhľadom na vyššie uvedené, je súd je toho názoru, že v predmetnej veci je v prvom rade potrebné ustáliť (či už na základe listín, ktoré nie sú predložené v súčasnom neúplnom administratívnom spise alebo dopytom na posudzujúceho lekára), či v poradí druhý vypracovaný lekársky posudok bol v časti určenia diagnózy zmenou voči predchádzajúcemu posudku alebo len jeho bližším zdôvodnením. Až po takomto ustálení predmetu kontroly podľa § 153 zák.č. 461/2003 Z.z. bude možné riadne zistiť skutkový stav, z ktorého potom správne orgány budú môcť v súlade so zákonom vec správne posúdiť. Súčasne súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci boli vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vypracované dve rozdielne posúdenia. Jednak bodové ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu od psychiatra J.. W. U. na 1000 bodov a na druhej strane posúdenie znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia, s.r.o., znalcom J.. H. S., ktorý dospel k záveru, že žalobca netrpí chronickou postraumatickou stresovou poruchou (diagnóza uvedená v prvom lekárskom posudku zo dňa 27. januára) v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý utrpel v roku 1990.
Je evidentné, že uvedené posúdenia a hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu sú navzájom protirečivé. Súd má za to, že za daného stavu bolo potrebné v konaní pred správnym orgánom ustanoviť v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 196 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. nového znalca na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Pričom súčasne len ustanovenie znalca takýmto spôsobom umožní žalobcovi vzniesť prípadné námietky voči osobe znalca. Postup keď sa žalobca pravdepodobne dozvedel o tom, že znaleckú činnosť v predmetnej veci bude vykonávať znalec J.. S. až z jeho predvolania je neprípustný a rovnako skutočnosť, že sa by nebol informovaný o otázkach, ktoré boli znalcovi zo strany orgánu verejnej moci položené. Súd má za to, že len vyššie uvedený postup zabezpečí, že v prejednávanej veci bude náležitým spôsobom zistený skutkový stav. Tunajšiemu krajskému súdu tak s poukazom na vyššie uvedené nezostalo iné ako konštatovať, že rozhodnutie žalovanej je založené na nedostatočnom zistení skutkového stavu pre posúdenie veci.
Ďalším nedostatkom rozhodnutia žalovanej je jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Súd konštatuje, že prvostupňové rozhodnutie v podstate neobsahuje žiadne odôvodnenie, keď je v ňom len konštatované, na podklade čoho správny orgán rozhodoval (mimochodom znalecký posudok J.. S. v ňom uvedený nie je) a ďalej obsahuje v úvodzovkách označený doslovný prepis stanoviska posudkového lekára, ktorý odkazuje na závery znaleckého posudku.
Uvedený nedostatok sa snažil odstrániť v napadnutom rozhodnutí žalovaný, ktorý už preberá jednotlivé závery znaleckého posudku ako skutkové závery, o ktoré opiera svoje rozhodnutie o tom, že žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Vo všeobecnej rovine súd konštatuje, že v zmysle judikatúry a ustálenej súdnej praxe nestačí, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal. Rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania. Pre žalovanú to znamená, že je povinná v zmysle ustanovenia § 196 ods. 7 v spojení s 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v rozhodnutí každý dôkaz, tzn. v danom prípade nielen znalecký posudok J.. H. S., ale i posudok vypracovaný psychiatrom J.. W. U. ako dôkaz vyhodnotiť podľa svojej úvahy, a to každý osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a následne poznatky získané v tomto hodnotiacom procese musí správny orgán v jasnej, stručnej, ale najmä presvedčivej forme vyjaviť účastníkovi prostredníctvom odôvodnenia svojho rozhodnutia. Ak by
tak správny orgán učinil, už v procese hodnotenia týchto dvoch vzájomne si odporujúcich posudkov by musel dôjsť k záveru o potrebe pribratia ďalšieho znalca na vypracovanie kontrolného posudku na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo sa správny orgán priklonil k znaleckému posudku J.. H. S.. Nie je z neho ani zrejmé, z čoho konkrétne vyplýva, že pre kvalifikovanie chronifikovanej postraumatickej stresovej poruchy platí ako jeden z kvalifikačných znakov, že sa musí objaviť len v určitej časovej lehote od katastrofickej udalosti. Pričom práve tento argument bol z hľadiska rozhodovania žalovaného kľúčový. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, má súd za to, že takéto rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napádaného rozhodnutia a procesného postupu predchádzajúceho jeho vydaniu konštatuje, že žalovaná sa neriadila dôsledne zákonnými ustanoveniami na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi. Rozhodnutie žalovanej ako vyplýva z vyššie uvedeného je založené na nedostatočnom zistení skutkového stavu pre posúdenie veci a zároveň je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. S poukazom na to Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby po 64,53 eur - prevzatie a prípravu právneho zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), podanie správnej žaloby (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), podanie stanoviska k vyjadreniu žalovanej k správnej žalobe (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 3 x 8,39 eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Žalobca si uplatnil základnú sadzbu tarifnej odmeny v zmysle § 11 ods. 4 veta druhá cit. vyhlášky a súd mu je v tejto sume priznal, takto celková suma náhrady trov konania prestavuje sumu 218,76 eur.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.