Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6CoP/56/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215200076 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3215200076.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členov JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa L. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, dieťa rodičov: matky K. O., štátnej občianky Slovenskej republiky bytom A. č. XX, a otca G. D., štátneho občana Slovenskej republiky bytom G. O. č. XXX, o zníženie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 9. júna 2015 č. k. 4P/6/2015- 112, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd rozsudkom zo dňa 9. júna 2015 č. k. 4P/6/2015- 112 zamietol návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči mal. L. O. zo sumy 80,-eur mesačne na sumu 33,19 eur mesačne. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil nasledovným skutkovým zistením: Predchádzajúca úprava vyživovacej povinnosti otca k mal. L. O. vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 03.12.2013 č. k. 3P/56/2013-51, právoplatným dňa 21.01.2014. Mal. L. mala v čase rozhodovania o výživnom 10 rokov, bola žiačkou 5. ročníka ZŠ v A.. V tom čase bola matka zamestnaná s čistým mesačným príjmom 595,80 € a otec pracoval v chránenej dielni G. L., kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 372,77 € a okrem príjmu poberal invalidný dôchodok vo výške 161,50 €. Na strane matky nedošlo k zmene pomerov od posledného rozhodovania, naďalej je zamestnaná a dosahuje porovnateľný príjem, ako v čase rozhodovania v decembri 2013. S prihliadnutím na vek mal. matke naďalej vznikajú výdavky na uspokojovanie základných potrieb bývania, ošatenia a stravy mal. i ďalších opodstatnených potrieb mal., ako na úhradu poplatku za ZRPŠ - 20 € ročne, pomôcok do školy - 100 €, zakúpenia úboru na telesnú výchovu a tenisiek - 60 €, pracovných zošitov - 30 €, stravy v škole vo výške 30 € mesačne, poistky vo výške 13 € mesačne, stavebného sporenia - 15 € mesačne a dobíjania kreditu do mobilu vo výške 12 € mesačne. Pri posudzovaní pomerov na strane otca, ktorý sa zníženia vyživovacej povinnosti domáhal, vychádzal súd jednak z jeho výpovede, ako i ním preukázaných príjmov a výdavkov. Okresný súd v konaní skúmal, či na strane otca došlo k takej zmene pomerov, ktoré by opodstatňovali zmenu doterajšieho rozhodnutia o určení výšky vyživovacej povinnosti k mal. L. a či k zmene pomerov na strane otca došlo z dôležitého dôvodu. Otec tvrdil, že nie je schopný platiť výživné v súdom stanovenej výške, nakoľko bývalý zamestnávateľ mu dal výpoveď a v súčasnosti mu z invalidného dôchodku ostane suma 80,-eur. Otec v konaní pred súdom uviedol, že na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny sa doposiaľ nezaevidoval a ani nepožiadal o poskytnutie štátnych sociálnych dávok resp. príspevku na kompenzáciu na opotrebenie šatstva alebo bielizne z dôvodu jeho zdravotného postihnutia. Otec uviedol, že doposiaľ si prácu hľadal v spoločnostiach Tesco, Kaufland, Lidl na pozíciu upratovača, avšak jeho žiadosti boli zamietnuté. Okrem chránenej dielne p. L., iné chránené dielne neoslovoval. Na otázku súdu, či premýšľal nad možnosťou, aby sa jeho priateľka zamestnala a on namiesto nej ostal na rodičovskej dovolenke s mal. synom, aby si tak rodina mohla zvýšiť príjem, otec uviedol, že nad touto možnosťou vôbec neuvažoval. V konaní pred súdom ďalej otec potvrdil, že denne vyfajčí 10 cigariet a mesačne vynaloží na tabak 5 eur. Na mobilný telefón má náklady 6 eur mesačne. Otcovi bol zo strany súdu dňa 15.05.2015 zaslaný zoznam chránených dielní a chránených pracovísk, kde by sa mohol ako osoba so zdravotným postihnutím uchádzať o zamestnanie. Súdu sa zásielka vrátila ako nedoručená, otec si zásielku nevyzdvihol v úložnej dobe, pričom pred súdom uviedol, že na poštu má ďaleko a odvoz si nemohol zohnať. Čo sa týka skončenia pracovného pomeru u otca mal. dieťaťa s jeho predchádzajúcim zamestnávateľom p. G. L., tak súd z oznámenia zamestnávateľa zo dňa 14.03.2014 zistil, že dôvodom skončenia pracovného pomeru otca dieťaťa bola jeho absencia - neprítomnosť práci. Svoje tvrdenia o dôvode skončenia pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa žiadnym spôsobom nepreukázal. Otec tvrdil, že mu zamestnávateľ nemal vyplatiť to, čo zarobil, pričom žalobu - o zaplatenie mzdy na súd nepodal. Otec sa ani u predchádzajúceho zamestnávateľa opätovne nezamestnal a ani sa nepokúsil u tohto zamestnávateľa zamestnať. Obrana otca, že nie je schopný platiť výživné v doterajšej výške, sa súdu javila ako účelová, pretože, pokiaľ by jeho finančná situácia bola taká, ako prezentoval pred súdom, bolo by v jeho záujme vynaložiť čo najväčšie úsilie, aby sa zamestnal a mal vyšší príjem. Naopak bolo preukázané, že otec nevyužil všetky možnosti sa zamestnať, čím sa vzdal možnosti zvýšenia svojho zárobku. Uviedol, že je schopný zabezpečiť celodennú starostlivosť o mal. syna. S priateľkou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a s ktorou má mal. dieťa -syna nevyužili tú možnosť, aby on zabezpečoval starostlivosť o mal. syna a priateľka by sa naspäť vrátila do práce, ktorú pred narodením syna u zamestnávateľa vykonávala, čím by mohlo dôjsť k zlepšeniu ich majetkových pomerov. Súd pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného zohľadnil i doterajší postoj otca k dieťaťu, nakoľko otec sa o mal. L. nezaujíma, na výživné prispieva maloletej nepravidelne a v súčasnosti má evidovaný dlh na výživnom. Súd zároveň uvádza, že otec mal. dieťaťa si musí byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti, že výživné má prednosť pred inými výdavkami (výdavky otca na tabak, kredit do mobilného telefónu a pod.) Okresný súd dospel k záveru, že je nepochybne v možnostiach a schopnostiach otca, aby si našiel prácu primeranú jeho zdravotnému hendikepu (otec aj napriek preukázanému zdravotnému postihnutiu je schopný v nezmennej miere vykonávať zárobkovú činnosť), a to nielen v chránených dielňach alebo chránených pracoviskách, (o čom bol otec aj prostredníctvom súdu oboznámený), ktorá mu zabezpečí dostatočný príjem na to, aby mohol platiť výživné pre mal. dieťa v doposiaľ určenej výške. Pokles zárobkovej činnosti v rozsahu 60 % mal otec i v čase, keď súd rozhodoval naposledy o výške vyživovacej povinnosti. Uvedené vyplýva z posudkov o invalidite, ktoré si súd vyžiadal zo Sociálnej poisťovne. Aj keď otec tvrdil, že prácu si hľadá, toto svoje tvrdenie nepreukázal, okrem jednej žiadosti o prijatie do zamestnania, iné dôkazy o tom, že prácu si riadne a intenzívne hľadá, nepredložil, a to aj napriek výzve súdu. Z priebehu konania mu boli známe skutočnosti o možnosti obrátiť sa na chránené dielne a pracoviská, avšak ani jednu z chránených dielní a pracovísk neoslovil, zostal nečinný, nekontaktoval príslušný úrad práce o sprostredkovania zamestnania. Otec nezabezpečuje osobnú starostlivosť ani o mal. L. a ani o mal. syna, pochádzajúceho z jeho terajšieho vzťahu, ktorá by ho obmedzovala v hľadaní si práce. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať naďalej na výživu mal. L. O. výživným v doteraz určenej výške 80,-eur mesačne. Na základe týchto skutočností súd, preto návrhu otca mal. dieťaťa na zníženie vyživovacej povinnosti voči mal. L. O. nevyhovel a jeho návrh v celom rozsahu zamietol. Na vec aplikoval § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3, § 36 ods. 1, § 26 , § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. , kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Proti tomuto rozsudku otec podal v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie eventuálne zmeniť a znížiť rozsah jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu na 33,19 Eur mesačne od 1.9.2013. Je si vedomý, že je dlžný na výživnom 1.342,52 Eur. Odôvodňuje to tým, že poberá len invalidný dôchodok vo výške 168,- Eur. Zvýšenie vyživovacej povinnosti na 80 Eur mesačne nie je možné, nakoľko má ďalšie dieťa vo veku 5 rokov, ktoré je choré. Nikto mu nepovedal, že má nárok na kompenzáciu. To na súde počul prvýkrát. Nesúhlasí so záverom súdu, že mohol zostať na materskej dovolenke a priateľka mohla ísť do práce, pretože dovolenka končí v 6. roku veku dieťaťa a potom za nepoberá nič, tak by ostal bez peňazí. Uviedol, že tieto problémy sa netýkajú jeho matky, preto nemá byť do sporu vťahovaná. Poukazoval, že matka dieťaťa zarába 613, 39 Eur, či považuje za dostatočný príjem pre jeho dcéru, ktorú matka vychováva a ku ktorej ho nepustí. Viackrát žiadal o stretnutie s dcérou. Matka klame, pokiaľ tvrdí, že nemá o ňu záujem. Nie je mu umožnené osobné stretnutie s ňou. Navrhuje vypočuť dcéru na súde, ale zároveň uvádza, že sa môže stáť, že bude svedčiť proti nemu. Je si vedomý, že na prvom mieste je dieťa, ale nemá toľko peňazí na platenie výživného. Keďže poberá invalidný dôchodok vo výške 168 Eur, ak bude platiť výživné vo výške 80 eur, zostane mu 88 eur a nebude mať za čo žiť. Do práce u C. L. prestal chodiť, pretože ho zamestnávateľ okradol o dane a dlží mu cca 400,- eur. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca. Stotožnila sa so skutkovým záverom okresného súdu a jeho právnym posúdením veci a žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedla, že, tvrdenia otca v odvolaní sú klamstvom. Poukazovala, že otec nevyužil možnosti zamestnať sa v chránených dielňach resp. zaevidovať sa na úrade práce, kde by mu poskytli informácie o možnostiach zvýšenia príjmu. Konštatovala, že otcovi sa nikdy nechcelo pracovať. Poprela, že by mu zakazovala stretnutie s dcérou. Dcére nikdy ku sviatkom nič neposlal. Jej príjem nepostačuje na výživu dieťaťa, ako tvrdí otec, ktorý nemá predstavu o výdavkoch pre školopovinné dieťa. Sťažuje sa, že nemá peniaze, ale ona ho vídava robiť veľké nákupy, prerábať dom, k čomu sú potrebné dostatočné financie. Uviedla, že otec nepoužíva francúzsku barlu, ktorú má vzhľadom na svoj zdravotný stav predpísanú, mal ju so sebou len na pojednávaní na okresnom súde. Poukazovala na to, že, keď otec nemá financie, nemal si zakladať ďalšiu rodinu. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť, s odvolaním otca nesúhlasil. Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok a predchádzajúce konanie v intenciách ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p.. a zistil, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, a preto je potrebné tento podľa § 219 O.s.p. potvrdiť. O odvolaní otca rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Podľa ustanovenia § 163 ods. 1 O.s.p. aj bez návrhu môže súd zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom na maloleté deti. Hmotnoprávnym predpokladom na zmenu rozsahu skôr určenej vyživovacej povinnosti je zmena pomerov podľa § 78 Zákona o rodine, ktoré môžu spočívať v zmene pomerov tak na strane oprávneného dieťaťa, tak na strane povinného rodiča. Zmena právne významných skutočností, ktoré boli podkladom pri skoršej úprave rozsahu vyživovacej povinnosti, však musí byť kvalifikovaná, čo znamená, že musí byť výrazná a musí mať táto zmena trvalejší charakter. Súdna prax za právne významné považuje zmeny v pomeroch oprávneného dieťaťa, ktoré vyplývajú z jeho veku a nárastu životných nákladov na základné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj nárastu nákladov na vzdelávanie a ďalšie kultúrne potreby dieťaťa, jeho rôzne aktivity, ktoré sú rodičia povinní podporovať podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov v záujme výchovy dieťaťa v kultúrneho človeka. Zmena pomerov na strane povinného rodiča môže spočívať v zmene jeho príjmových a majetkových pomerov, ktoré nastali z objektívnych príčin a sú trvalejšieho charakteru. Pri posudzovaní a rozhodovaní o výživnom všeobecne platí pre súd všeobecná zásada preferovania potencionality príjmov povinného pred jeho faktickým príjmom vyjadrená vo viacerých ustanoveniach Zákona o rodine najmä však ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine. Krajský súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, že kvalifikovaná zmena pomerov oproti skoršej úprave rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu je tak na strane maloletého dieťaťa, ktorého životné náklady od predošlého stavu vzrástli, a to v súvislosti s jeho vekom, vzdelávaním, kultúrnymi potrebami. Na nákladoch dieťaťa, ktoré správne považoval okresný súd za opodstatnené a prospešné pre dieťa, majú participovať obaja rodičia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Otec svoje odvolanie odôvodňuje poklesom príjmu z dôvodu straty zamestnania a následnej nemožnosti sa zamestnať vzhľadom na jeho zdravotný stav. Ako správne uviedol okresný súd, aj v čase posledného rozhodovania o výživnom bola pracovná schopnosť otca vzhľadom na jeho zdravotný stav znížená, no napriek tomu otec v tom čase pracoval v chránených dielňach a dosahoval príjem postačujúci na úhradu výživného vo výške 80,- eur, ani vtedy si však svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil. S otcom bol pracovný pomer v chránených dielňach skončený dňa 14.03.2014. Dôvodom skončenia bolo jeho zavinené konanie- neospravedlnená neprítomnosť v práci. Otec však tvrdil, že dôvodom skončenia pracovnoprávneho vzťahu a neprítomnosti v práci bolo, že mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu. Toto svoje tvrdenie nijako nepreukázal. Predovšetkým však ako zodpovedný rodič mal využiť zákonné prostriedky a brániť sa či už podaním žaloby o vyplatenie mzdy alebo podaním trestného oznámenia na zamestnávateľa pre trestný čin nevyplatenia mzdy. Otec tak neurobil. Preto jeho tvrdenie o dôvode skončenia pracovného pomeru je nedôveryhodné, nepreukázané a zároveň neodôvodňujúce zníženie vyživovacej povinnosti otca. Okresný súd nad rámec svojich povinností zadovážil a otcovi aj zaslal písomný zoznam chránených dielní a chránených pracovísk, kde by sa mohol ako osoba so zdravotným postihnutím uchádzať o zamestnanie. Otec si zásielku v úložnej dobe nevyzdvihol z dôvodu, že nemal odvoz na poštu. Takáto obrana otca neobstojí. Zásielky sa doručujú v prvom rade v mieste bydliska adresáta. Otec, ktorý nepracuje a má problém s chôdzou (ako tvrdí), sa zrejme celodenne zdržiava v mieste svojho bydliska, preto niet dôvodu prečo zásielku nemohol prevziať od doručovateľa. Pokiaľ sa v tom čase zdržiaval mimo bydliska, musel mať odvoz (ak sa inak nedokáže pohybovať), ktorý si potom mohol zabezpečiť aj na poštu pre prevzatie zásielky súdu. Pokiaľ otec tvrdí, že si prácu hľadal u iných zamestnávateľov, nič mu nebránilo hľadať si prácu aj v týchto chránených dielňach. Otec tak bez ospravedlniteľného dôvodu nevykonal a nevyužil príležitosť nájsť si vhodné zamestnanie zodpovedajúce jeho zdravotnému stavu. Okresný súd ho zároveň informoval o možnostiach žiadať o sociálne dávky. Hoci ho informoval už na pojednávaní dňa 28.04.2015, otec tak do podania odvolania nevykonal. Nežiadať o sociálne kompenzácie napriek vzniku nároku môže len ten, kto nemá zo zákona vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu a finančné prostriedky potrebuje iba na hradenie svojich vlastných životných nákladov. Je mimo pochybnosť, že je povinnosťou rodičov využiť všetky možnosti na čo najoptimálnejšie zabezpečenie výživy a ďalších potrieb svojich detí, a to podľa faktických schopností a možností. Ako správne uzavrel okresný súd, výdavky na úhradu potrieb maloletého dieťaťa sú prioritné (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine), preto otec je povinný v prvom rade uhradiť výživné pre maloleté dieťa a potom uspokojiť svoje iné ako nevyhnutné výdavky. Je totiž neprípustné, aby maloleté dieťa, ktoré nie je schopné si samé zabezpečiť prostriedky na živobytie, bolo vystavené ekonomickej biede za situácie, že jeho rodičia majú schopnosti a možnosti túto výživu zabezpečiť. Vzhľadom na preukázané náklady maloletej L. ktorej potreby výživné 80 eur od otca ani nepokryje, s poukazom na vyššie uvedené zistenia okresného súdu o možnostiach otca, akcentujúc zásadu potencionality príjmov otca dieťaťa, bol jeho návrh na zníženie výživného správne zamietnutý. Krajský súd z dôvodu nadbytočnosti a nespôsobilosti zvrátiť konštatovanú vecnú správnosť rozsudku okresného súdu nevykonal otcom navrhovaný dôkaz výsluchom dieťaťa ohľadom nepravdivosti tvrdenia matky o tom, že sa o dieťa nezaujíma. Otec však predpokladal pre seba nepriaznivú výpoveď dieťaťa a vopred popieral jej dôveryhodnosť. Z uvedených dôvodov odvolací sú podľa §219 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .