Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/899/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3608899951 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3608899951.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa Obec Skačany zastúpeného Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou v Nových Zámkoch, Hlavné námestie 7, proti odporcovi B. B., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom A. XXX, zastúpenému Pavlom Trnkom, advokátom v Bánovciach nad Bebravou, Novomeského 1322/25, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 6. mája 2014 č. k. 4C/70/2008-254, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 17 300,58 eur, p o t v r d z u j e . Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o lehote plnenia, vo výroku o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 865 eur do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v tejto časti v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa 6. mája 2014 č. k. 4C/70/2008-254 okresný súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 17 300,58 € v mesačných splátkach vo výške 100 € vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca s účinnosťou od 01.05.2014 do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Konanie v časti o zaplatenie sumy 9 799,51 € zastavil. Odporcovi uložil zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 865 € do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 27 100,09 € (816 417,40 Sk) zníženej o 3 062,60 € (92 264,- Sk) odstupné, t.j. spolu 24 037,48 € (724 153 Sk) a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca ako starosta obce Skačany (v rokoch 1990 - 1998) spôsobil obci škody tým, že - dňa 18.10.1996 uzavrel vo Veľkých Uherciach zmluvu o pôžičke na sumu 30 000 Sk s obcou Veľké Uherce, pričom tieto finančné prostriedky nezaevidoval do pokladne obce, čím spôsobil obci škodu vo výške 30 000 Sk-995,82 €; - od A. M. prijal dňa 29.4.1998 sumu 50 000,-, dňa 13.5.1998 sumu 10 000,- Sk, dňa 28.5.1998 sumu 10 000,- Sk, dňa 12.6.1998 sumu 10 000,- Sk a dňa 25.6.1998 sumu 20 000,- Sk ako splátky za odpredanú obecnú nehnuteľnosť. Príjem týchto peňažných prostriedkov nezaevidoval do pokladne obce, čím spôsobil obci škodu vo výške 100 000,- Sk-3319,39 €; - dňa 20.7.1998 vybral z účtu Miestneho osvetového strediska Skačany č. 0038530605 v Slovenskej sporiteľni, a.s., mestská pobočka Topoľčany, filiálka Partizánske, sumu 500 000,- Sk, ktoré nezaevidoval do pokladne obce, čím spôsobil obci škodu vo výške 500 000,- Sk-16 596,96 €; - dňa 3.12.1998 vybral z účtu ŠK Obecný úrad Skačany č. 0038526948, vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s., mestská pobočka Topoľčany, filiálka Partizánske sumu 80 000,- Sk a 9.12.1998 z toho istého účtu sumu 40 000,- Sk. Tieto finančné prostriedky nezaevidoval do pokladne, čím spôsobil obci Skačany škodu vo výške 120 000,- Sk-3 983,27; - dňa 8.1.1999 prevzal od M. O. sumu 6 000,- Sk za prenájom sály kultúrneho domu na diskotéku. Tieto finančné prostriedky nezaevidoval do pokladne obce, čím spôsobil obci škodu vo výške 6 000,- Sk- 199,16 €; - podľa výpovede vtedajšej pokladníčky M. K. dňa 18.3.1998 prevzal z pokladne obce sumu 60 417,40 Sk na úhradu faktúr za odvoz odpadu Technickým službám mesta Partizánske. Uvedenú sumu nezdokladoval, faktúru neuhradil, čím spôsobil obci škodu vo výške 60 417,40 Sk- 2005,49 €. Uvedené skutočnosti boli predmetom vyšetrovania OR PZ v Partizánskom a sú založené v súdnom spise sp. zn. 1T 144/00. Odporcovi po skončení výkonu funkcie starostu prináležalo odstupné vo výške päťnásobku priemerného zárobku ku dňu 15.1.1999, t.j. 92 264 Sk, ktoré navrhoval navrhovateľ odpočítať zo sumy, ktorú odporca obci dlhuje za škody, ktoré jej spôsobil. Navrhovateľ navrhol pripustiť zmenu návrhu na začatie konania tak, že odporca bude povinný zaplatiť navrhovateľovi 17 300,59 €, ktorá suma už zohľadňuje aj čiastočné späťvzatie nárokov. Táto pozostáva z čiastok 3319,39 €, 9 798,76 €, 3 983,27 €, 199,16 €, tieto nároky v celom rozsahu korešpondujú s výrokmi súdov v trestnom konaní. Okresný súd uznesením zo dňa 6.5.2014 pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 27 100,09 € (816 417,40 Sk) do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd po vykonaní dokazovania a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je po čiastočnom späťvzatí návrhu na začatie konania podaný dôvodne. Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že v trestnom konaní vedenom najskôr na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 1T/144/2000 a neskôr na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. PE-1T/144/2000 bol odporca uznaný vinným zo spáchania viacerých trestných činov v súvislosti s nezákonnými konaniami, ktorých sa dopustil počas výkonu funkcie starostu obce Skačany. Okrem iného bol uznaný vinným aj na tom skutkovom základe, že ako starosta obce Skačany dňa 18.10.1996 uzavrel vo Veľkých Uherciach zmluvu o pôžičke na sumu 30 000 Sk s obcou Veľké Uherce, zastúpenou starostom obce Antonom Foltánom, bez súhlasu obecného zastupiteľstva, pričom tieto finančné prostriedky nezaevidoval do pokladne obce, použil ich pre svoju potrebu, čím spôsobil obci Skačany škodu vo výške 995,82 € (30 000 Sk) /bod 6 rozsudku OS Topoľčany/; ako starosta obce Skačany prijal v obci Skačany od A. M. dňa 29.4.1998 sumu 50 000,- Sk, dňa 13.5.1998 sumu 10 000,- Sk, dňa 28.5.1998 sumu 10 000,- Sk, dňa 12.6.1998 sumu 10 000,- Sk a dňa 25.6.1998 sumu 20 000,- Sk ako splátky za odpredanú obecnú nehnuteľnosť - parcela č. 229 dom, dvor o výmere 694 m2 v obci Skačany, príjem týchto peňažných prostriedkov nezaevidoval do pokladne obce, použil ich pre svoju potrebu, čím spôsobil obci Skačany škodu vo výške 3 319,39 € (100 000,- Sk) /bod 10 rozsudku OS Topoľčany/; ako starosta obce Skačany dňa 20.7.1998 v Partizánskom vybral z účtu Miestneho osvetového strediska Skačany č. 0038530605 vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s., mestská pobočka Topoľčany, filiálka Partizánske, sumu 500 000,- Sk, ktoré patrili obci Skačany a boli poukázané na tento účet Slovenským plynárenským priemyslom, š.p., odštepný závod Nitra ako kompenzácia finančných prostriedkov na výstavbu plynofikácie obce, pričom tieto peňažné prostriedky nezaevidoval do pokladne obce a použil z nich pre svoju potrebu sumu 295 197,50 Sk, čím spôsobil obci Skačany škodu vo výške 9 798,76 € (295 197,50 Sk) /bod 11 rozsudku OS Topoľčany/; ako starosta obce Skačany vybral z účtu ŠK Obecný úrad Skačany č. 0038526948 vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s., mestská pobočka Topoľčany, filiálka Partizánske, dňa 3.12.1998 sumu 80 000,- Sk a dňa 9.12.1998 sumu 40 000,- Sk, ktoré patrili obci Skačany a boli poukázané na tento účet firmou STARDUST, a.s. Trnava a firmou PROGRAM, spol. s r.o. Trenčín ako správny poplatok za prevádzkovanie výherných hracích prístrojov, pričom tieto finančné prostriedky nezaevidoval do pokladne obce, použil ich pre svoju potrebu, čím spôsobil obci Skačany škodu vo výške 3 983,27 € (120 000,- Sk) /bod 15 rozsudku OS Topoľčany/; ako starosta obce Skačany dňa 8.1.1999 prevzal v Skačanoch od M. O. sumu 6000,- Sk za prenájom sály kultúrneho domu vo vlastníctve obce Skačany na diskotéky, pričom tieto finančné prostriedky nezaevidoval do pokladne obce, použil ich pre svoju potrebu, čím spôsobil obci Skačany škodu vo výške 199,16 € (6 000,- Sk) /bod 16 rozsudku OS Topoľčany/. Za všetky uvedené skutky bol v trestnom konaní právoplatne odsúdený. Súd je v súlade s § 135 ods. 1 viazaný rozhodnutím o tom, že odporca spáchal trestný čin. Základ nároku (skutočnosť, že odporca spôsobil navrhovateľovi škodu v uplatnenom rozsahu) teda bol v konaní nepochybne preukázaný rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 14.11.2011 sp. zn. PE-1T/144/2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 11.12.2012 č.k. 1To/32/2012-2851. Súd teda vychádzal z toho, že odporca spôsobil navrhovateľovi trestnými činmi, za ktoré bol právoplatne odsúdený, škodu v sume 3 319,39 € (skutok č. 10 trestného rozsudku), v sume 9 798,76 € (skutok č. 11 trestného rozsudku), v sume 3 983,27 € (skutok č. 15 trestného rozsudku) a v sume 199,16 € (skutok č. 16 trestného rozsudku). Spolu teda nepochybne spôsobil svojim protiprávnym konaním škodu vo výške 17 300,58 €. Výška spôsobenej škody bola dostatočne preukázaná rozsiahlym dokazovaním vykonaným v trestnom konaní a medzi účastníkmi v uplatnenom rozsahu (okrem námietky premlčania vznesenej odporcom čo do sumy 3 062,62 €) nie je sporná. Z uvedených dôvodov súd priznal navrhovateľovi sumu 17 300,58 €. V súlade s § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd určil, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach vo výške 100 € mesačne vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca s účinnosťou od 1.5.2014 do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Rozhodol tak z dôvodu nepriaznivej sociálnej situácie na strane odporcu, ako i z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu, s prihliadnutím na výšku prisúdenej sumy, ktoré mu neumožňujú zaplatiť sumu 17 300,58 € navrhovateľovi naraz. Pokiaľ ide o námietku premlčania časti nároku navrhovateľa v sume 3062,60 € / 92 264,-Sk/ vznesenú odporcom súd dospel k záveru, že nárok na zaplatenie sumy 3062,60 € (92 264 ,-Sk) bol od začiatku konania predmetom konania. Z obsahu návrhu na začatie konania jednoznačne vyplýva akými skutkami a v akej výške odporca škodu navrhovateľovi spôsobil. Výšku tejto škody v sume 816 417,40 Sk t.j. 27 100,09 € navrhovateľ jednoznačne v podanom návrhu na začatie konania ustálil a podaným návrhom uplatnil. Je jednoznačné, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáha zaplatenia škody vo výške 816 417,40Sk t.j. 27 100,09 €. Je pravdou, že navrhovateľ v podanom návrhu navrhol na úhradu škody započítanie sumy 92 264,- Sk t.j. 3062,60 €, ktorá mala byť odporcovi ako odstupné po skončení výkonu funkcie starostu vyplatená. Z vykonaného dokazovania ale vyplýva, že táto suma započítaná nebola, nebola použitá na úhradu škody a bola odporcovi ako odstupné vyplatená. Navrhovaný spôsob úhrady časti žalovanej sumy navrhovateľovi nebol uskutočnený a preto navrhovateľ jednoducho zotrval na podanom návrhu na začatie konania v celom rozsahu /po zohľadnení čiastočného späťvzatia návrhu/. Okrem toho súd pri rozhodnutí vychádzal aj z toho, že navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu škody aj v trestnom konaní, čo je zrejmé z obsahu zápisnice z 29.12.1999, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ sa ako poškodený pripája k trestnému konaniu a bude si uplatňovať nárok na náhradu škody v plnej výške. Trestné konanie proti odporcovi bolo právoplatne skončené 11.12.2012. Navrhovateľ ako poškodený bol právoplatným rozhodnutím súdu v trestnom konaní odkázaný s nárokom na náhradu škody v občianskoprávnom konaní. Navrhovateľ si teda uplatnil nárok na náhradu škody aj v trestnom konaní a to už v roku 1999. Počas doby trestného konania premlčacia lehota neplynula. Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu škody aj v občianskoprávnom konaní a po ukončení trestného konania, pokračoval v občianskoprávnom konaní o náhradu škody. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nepovažoval časť nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 3062,60 € za premlčanú. Keď navrhovateľ na pojednávaní dňa 6.5.2014 navrhol za prítomnosti odporcu a jeho zástupcu zmenu petitu návrhu na začatie konania tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 17 300,59 € / 521 197,50 SK/, ktorá suma už však zohľadňuje aj späťvzaté nároky z čoho vyplýva, že sa domáha zmeny petitu návrhu na začatie konania tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 27 100,09 € /816 417,40 Sk/ vrátane sumy 9 799,51 €, v ktorej časti vzal navrhovateľ návrh späť, súd nemal dôvod nepripustiť návrh na zmenu petitu návrhu na začatie konania a preto uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 6.5.2014 pripustil zmenu návrhu tak, že predmetom konania je zaplatenie sumy 27 100,09 €. Išlo len o spresnenie petitu návrhu na začatie konania v tom zmysle, že predmetom konania nebude započítanie sumy 92 264,- Sk (3.062,60 €) , čo je pohľadávka odporcu na odstupné oproti nároku navrhovateľa na náhradu škody. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval námietku premlčania vznesenú zo strany odporcu za dôvodnú a neprihliadol na ňu. Vzhľadom na to, že navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v časti o zaplatenie sumy 9 799,51 € so súhlasom odporcu späť, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 9 799,51 € zastavil. O povinnosti odporcu zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 865 € do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Navrhovateľ bol od súdnych poplatkov osobne oslobodený z dôvodu, že predmetom konania bola náhrada škody spôsobenej trestným činom. Odporca bol v konaní v časti o zaplatenie sumy 17 300,58 € neúspešný, preto je povinný zaplatiť zodpovedajúcu časť súdneho poplatku z návrhu na začatie konania. Súd preto uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške účinnej ku dňu 9.10.2002 ( ku dňu podania návrhu na začatie konania) , t.j vo výške 5% zo základu 17 300 €, v sume 865,- €. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval námietku premlčania vznesenú zo strany odporcu za dôvodnú a neprihliadol na ňu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ bol v časti predmetu konania úspešný a v časti predmetu konania vzal návrh na začatie konania späť z iných dôvodov ako pre správanie odporcu, v časti predmetu konania bol teda neúspešný. Ak mal účastník vo veci len čiastočný úspech, súd môže vysloviť, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z uvedených dôvodov súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal Proti tomuto rozsudku do výroku o plnení v splátkach a do výroku o trovách konania podal navrhovateľ včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté výroky tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 17.300,58 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť navrhovateľovi trovy prvostupňového aj odvolacieho konania vo výške, v akej budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku. Namietal, že okresný súd zohľadňoval sociálnu situáciu odporcu. To podľa neho nie je namieste v prípade, ak ide o škodu spôsobenú trestným činom a vina odporcu je jednoznačne preukázaná v trestnom konaní. Okresný súd neprihliadol na skutočnosť, že v čase začatia trestného konania sa odporca úmyselne zbavil majetku a nehnuteľnosť značnej hodnoty previedol do vlastníctva svojej dcéry. Poskytovanie akýchkoľvek výhod odporcovi je za daných podmienok nedôvodné voči poškodenému z trestného činu odporcu. Pri súdom určenej výške splátok ide o plnenie rozpočítané na čas viac ako 14 rokov, teda minimálne do veku 86 rokov veku odporcu. Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania v čase keď žalobu podával, nemohol výšku škody jednoznačne ustáliť, pretože, ako konštatoval súd v trestných rozsudkoch, škoda vznikla v príčinnej súvislosti so zanedbaním povinnosti odporcu ako štatutára obce. účtovníctvo nebolo vedené správne, bale chaoticky, a preto ani súd v trestnom konaní nemohol pri ustálení škody vychádzať zo účtovných dokladov, ale výšku škody uložil určiť znalcovi. Preto nešlo o späťvzatie návrhu nedôvodné, ale o prípad, keď rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. Procesný úspech odporcu sa javí ako nepatrný, a preto za správne rozhodnutie o náhrade trov konania by považoval rozhodnutie podľa § 142 ods. 3 O.s.p. resp. podľa § 142 ods. 2 O.s.p.- pomerné priznanie nároku na náhradu trov konania v pomere reálneho procesného úspechu účastníkov. Proti tomuto rozsudku do výroku o uložení povinnosti na plnenie, do výroku o plnení v splátkach, do výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania a do výroku o trovách konania podal odporca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 14.237,96 Eur v mesačných splátkach vo výške 40,- Eur vždy do 25. Dňa v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, pričom konanie o zaplatenie sumy 3.062,60 Eur zastavuje. Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 711,50 Eur do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že napáda výrok iba do výšky 3.062,62 eur, čo do výroku o povinnosti uhradiť dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 100 eur a čo do výroku, ktorým ho súd zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania. Pokiaľ ide o výrok, ktorým ho súd zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 17.300,58 eur, tento napáda len v časti nároku 3.062,62 eur, ktorý pokladá za premlčaný z nasledovných dôvodov. Návrhom podaným na Okresnom súde v Partizánskom dňa 09.10.2002 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 724.153 Sk, čo nesporne vyplýva z navrhovaného petitu uvedeného v návrhu na začatie konania. Celkom žiada zaplatiť navrhovateľovi sumu 724.153 Sk a nie sumu 816,417,40 Sk, pretože vo výške 92.264 Sk prináleží odporcovi nárok na odstupné. Skutočnosť, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia istiny 724.153 Sk a nie istiny vo výške 816.417,40 Sk nepochybne vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 06.05.2014, podľa ktorej právna zástupkyňa navrhovateľa navrhla, aby súd rozhodol o zmene návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 521.197,50 Sk, ktorá suma už zohľadňuje aj späťvzaté nároky vo výške celkom 9.799,51 eur. Právna zástupkyňa navrhovateľa nielenže zohľadnila sumu 92.264 Sk, t. j. sumu odstupného, ktoré mu bolo vyplatené a o ktorú pôvodný návrh rozšírila, ale aj zohľadnila i sumu, ktorá bola predmetom späťvzatia návrhu, t. j. sumu 9.799,51 eur. K rozšíreniu návrhu o spornú sumu 3.062,62 eur totiž došlo po viac ako 11tich rokoch od podania návrhu na začatie konania, teda k uplatneniu tohto nároku nepochybne došlo až po uplynutí či už subjektívnej alebo objektívnej premlčacej lehoty. Pokiaľ okresný súd uvádza, že v danom prípade nedošlo k premlčaniu nároku z toho dôvodu, že navrhovateľ si náhradu škody uplatnil v trestnom konaní, ani s týmto názorom nemožno súhlasiť. Okresný súd považuje túto skutočnosť za preukázanú z obsahu zápisnice zo dňa 29.12.1999, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ sa ako poškodený pripája k trestnému konaniu a bude si uplatňovať nárok na náhradu škody v plnej výške. Takéto vyjadrenie uvedené do zápisnice nemožno však považovať za riadne uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu totiž vyplýva, že pokiaľ poškodený podá návrh v období, ktoré pripúšťa Trestný poriadok, je riadne podaný z hľadiska doby podania návrhu, aby však takýto návrh spĺňal náležitosti riadneho návrhu poškodeného na náhradu škody v adhéznom konaní a mal za dôsledok spočívanie plynutia premlčacej doby, musí z neho byť zrejmé, z akých dôvodov, v akej výške a voči komu sa uplatňuje. Riadnym uplatnením nároku na náhradu škody v adhéznom konaní nie je samotné podanie trestného oznámenia, ak neobsahuje požiadavku, aby konkrétnej osobe bola uložená povinnosť na náhradu škody v určitej výške. Nakoľko je nárok navrhovateľa vo výške 3.062,60 eur premlčaný, nie je návrh v tejto časti o zaplatenie 3.062,60 eur dôvodný a treba ho zamietnuť, resp. aj v tejto časti je treba konanie zastaviť. Vzhľadom na to, že jeho sociálna situácia mu nedovoľuje hradiť predmetný dlh v splátkach vo výške 100 eur mesačne, týmto odvolaním napáda predmetný výrok aj v tejto časti, pričom sa domáha, aby mu odvolací súd umožnil splácať predmetnú istinu v nižších splátkach, teda sumu 40 eur mesačne. V tomto smere poukazuje na svoje majetkové pomery a sociálnu situáciu, ale aj na jeho zdravotný stav. Týmto odvolaním napáda tiež výrok, ktorým ho súd zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 865 eur, pretože pokiaľ by sa odvolací súd stotožnil s jeho názorom o tom, že nárok v časti sumy 3.062,62 eur je premlčaný, potom by bol v konaný neúspešný v časti o zaplatenie 14.237,96 eur (17.300,58 eur mínus 3.062,62 eur) a v takomto prípade by bol povinný zaplatiť tomu zodpovedajúcu časť súdneho poplatku z návrhu na začatie konania t. j. 5% zo základu 14.237 eur, teda súdny poplatok vo výške 711,50 eur a nie 5% zo sumy 17.300 eur, t. j. 865 eur. Odporca sa nevyjadril k odvolaniu navrhovateľa. Navrhovateľ sa nevyjadril k odvolaniu odporcu. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu v napadnutej časti o uložení povinnosti na plnenie je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov: Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody odvolateľ prezentoval už počas konania pred okresným súdom. Na zdôraznenie odvolací súd poukazuje na správne závery okresného súdu, podľa ktorých z obsahu návrhu na začatie konania jednoznačne vyplýva akými skutkami a v akej výške odporca škodu navrhovateľovi spôsobil. Výšku tejto škody v sume 816 417,40 Sk t.j. 27 100,09 € navrhovateľ jednoznačne v podanom návrhu na začatie konania ustálil a podaným návrhom uplatnil. Je jednoznačné, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáha zaplatenia škody vo výške 816 417,40Sk t.j. 27 100,09 €. K danému správnemu záveru okresného súdu odvolací súd dodáva, že v súvislosti s vymedzením predmetu konania nie je možné poukazovať len na vyčíslenie konečnej výšky požadovanej peňažnej sumy v žalobnej žiadosti (petite návrhu na začatie konania). Nemožno opomenúť ostatné časti petitu, najmä časť, kde navrhovateľ uvádza, že žiada súd, aby rozhodol o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť mu dlžnú sumu, ktorá činí 816 417,40 Sk (27 100,09 Eur). Ďalej nemožno opomenúť ani opísanie rozhodujúcich skutočností v návrhu, ktoré tiež vymedzuje predmet konania. V návrhu na začatie konania navrhovateľ určite a zrozumiteľne uviedol, čo považuje za svoju pohľadávku voči odporcovi, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť, ozrejmil skutkový dej (skutok), na základe ktorého uplatňuje právo, a to v takom rozsahu, ktorý umožňoval jeho jednoznačnú individualizáciu (vylučoval možnosť zámeny s iným skutkovým dejom). Opísaním rozhodujúcich skutočností v návrhu bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke. Z toho opisu v spojení s petitom návrhu vyplynulo, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia: - sumy 995,82 € z titulu náhrady škody za pôžičku poskytnutú obcou Veľké Uherce, - sumy 3319,39 € z titulu splátok prijatých od A. a nezaevidovaných do pokladne obce, - sumy 16 596,96 € z titulu sumy vybratej z účtu Miestneho osvetového strediska a nezaevidovanej do pokladne obce, - sumy 3 983,27 € z titulu sumy vybratej z účtu ŠK Obecný úrad Skačany a nezaevidovanej do pokladne obce, - sumy 199,16 € z titulu prijatých prostriedkov od M. O. za prenájom sály kultúrneho domu, nezaevidovaných do pokladne obce, - sumy 2005,49 € z titulu výberu sumy na úhradu faktúr za odvoz odpadu, z pokladne obce. Spolu sa tak podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 816 417,40 Sk, po prepočte 27 100,09 €. V časti o zaplatenie sumy 2 005,49 € (suma na úhradu faktúr za odvoz odpadu), v časti o zaplatenie sumy 995,82 € (suma pôžičky od obce Veľké Uherce) a v časti o zaplatenie sumy 6 798,20 € (časť sumy vybratej z účtu Miestneho osvetového strediska), teda spolu v časti o zaplatenie sumy 9 799,51 € / 2005,49 € + 995,82 € + 6798,20 €/ vzal navrhovateľ návrh na začatie konania so súhlasom odporcu späť. Predmetom konania teda zostal nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 17 300,58 € (27 100,09 € - 9 799,51 €). Okresný súd teda rozhodoval o predmete konania vymedzenom nielen výškou, ale aj základom - skutkovým dejom, pričom suma 3 062,60 € nepredstavovala nárok navrhovateľa voči odporcovi opísaný skutkovým dejom titulom náhrady škody. Keď okresný súd posúdil ústne podanie- prejav navrhovateľa na pojednávaní ako zmenu návrhu a túto uznesením v zmysle § 95 O.s.p. pripustil, nedošlo k rozšíreniu návrhu o nový predmet konania vymedzený novými rozhodujúcimi skutočnosťami a k uplatneniu ďalšieho nároku odporcu. Tento predmet konania bol už v návrhu na začatie konania vymedzený a to v petite návrhu a opise rozhodujúcich skutočností v návrhu. Aj keby sme prijali názor odporcu, že suma 3.062,60 €, ktorá prestavuje výšku odstupného odporcu voči navrhovateľovi, sa stala predmetom súdneho konania až zmenou návrhu dňa 6.5.2014, nemožno uznať námietku premlčania vznesenú odporcom za dôvodnú. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Podľa § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Odvolací súd sa stotožnil správnym posúdením námietky premlčania, ako vykonal okresný súd. Okresný súd v rozsudku konštatoval, že „navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu škody aj v trestnom konaní, čo je zrejmé z obsahu zápisnice z 29.12.1999, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ sa ako poškodený pripája k trestnému konaniu a bude si uplatňovať nárok na náhradu škody v plnej výške. Trestné konanie proti odporcovi bolo právoplatne skončené 11.12.2012.“ Odporca nenamietal voči uvedenému skutkovému zisteniu. Namietal však právne posúdenie a síce, že by došlo k riadnemu uplatneniu nároku v trestnom konaní vzhľadom na skutočnosť, že takýto (okresným súdom v odôvodnení rozsudku uvedený) návrh navrhovateľa na náhradu škody nespĺňa náležitosti riadneho návrhu. Z pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. PE-1T/144/2000, ktorým vykonal okresný súd dôkaz na pojednávaní dňa 10.09.2013, odvolací súd zistil, že návrh navrhovateľa na náhradu škody podaný v trestnom konaní spĺňa náležitosti riadneho návrhu tak, ako sa dovoláva odporca. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného starostu navrhovateľa zo dňa 29.12.1999 vyplynulo, že si navrhovateľ voči odporcovi v trestnom konaní cit „ nárokoval spôsobenú škodu resp. jej náhradu v plnej výške a to vo výške 1.167.360,- Sk“. Pred učinením uvedenej žiadosti navrhovateľ do zápisnice presne popísal jednotlivé skutky, na základe ktorých si nárok na vyčíslenú náhradu škody uplatňuje a ktoré sú predmetom daného súdneho konania. Z uvedeného dôkazu je zrejmé, že návrh na náhradu škody učinený poškodeným navrhovateľom v trestnom konaní spĺňa všetky náležitosti riadneho, určitého a zrozumiteľného návrhu, v ktorom navrhovateľ vymedzil z akých dôvodov, v akej výške a voči komu uplatňuje nárok na zaplatenie peňažnej sumy, preto vyvolal všetky právne účinky začatia konania vrátane hmotnoprávnych účinkov (spočívanie -prerušenie plynutia premlčacej doby). Vychádzajúc z § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka potom možno konštatovať, že v období od 19.12.1999 do 11.12.2012 (právoplatné skončenie trestného konania) premlčacia doba neplynula. Od 12.12.2012 začala plynúť premlčacia doba, ktorej plynutie skončilo 06.05.2014 (zmena návrhu na začatie konania). Počas tejto doby neuplynula doba dvoch rokov. Pritom z obsahu trestného spisu je zrejmé, že navrhovateľ sa o výške škody dozvedel až v dobe uplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Je teda zrejmé, že, aj keď by sme prijali názor, že nárok na náhradu vo výške 3. 062,60 € (aj keď nie je zrejmé na základe ktorého dôvodu, skutku opísaného v návrhu) sa stal predmetom konania až zmenou návrhu dňa 06.05.2014, k premlčaniu práva navrhovateľa na zaplatenie 3062,60 € nedošlo a navrhovateľovi možno právo v tejto výške priznať. Navrhovateľom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku okresného súdu do výroku o uložení povinnosti na plnenie 3 062,60 € preto nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 17 300,58 € potvrdiť. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania odporcu, potvrdil napadnutý výrok rozsudku okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pokiaľ ide o výrok rozsudku okresného súdu o lehote plnenia, odvolací súd poukazuje na súdnu prax (R 87/1966), podľa ktorej, ak má súd za to, že v prejednávanom prípade je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach. V danej veci sa okresný súd dôsledne neriadil uvedeným záverom súdnej praxe. Okresný súd v napadnutom rozsudku neuviedol, o ktoré konkrétne skutočnosti zistené z ktorých dôkazov oprel svoje úvahy o nepriaznivej sociálnej situácii odporcu, ktorá mu dovoľuje splniť dlh len v splátkach po 100,- eur mesačne. Nezaoberal sa okolnosťami vzniku dlhu a vekom odporcu, ktoré skutočnosti namietal navrhovateľ. Výrok rozsudku súdu o lehote plnenia je tak nepreskúmateľný. Nepreskúmateľnosť výroku okresného súdu majúca za následok jeho nepresvedčivosť je vadou konania, ktorou sa, účastníkovi odníma možnosť riadne konať pred súdom. Odvolaním napadnutý výrok nebolo možné v odvolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo vzhľadom na už spomenutú vadu konania, nemožno posúdiť, či napadnutý výrok rozsudku okresného súdu spočíva na (ne)správnom právnom posúdení veci. Takýmto postupom bola, ako už bolo vyššie uvedené, účastníkovi odňatá možnosť konať pre súdom, preto v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. odvolací súd vec v tejto časti zrušil a vrátil okresnému súdu podľa § 221 ods. 2 na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd uvedie dôkazy a z nich preukázané skutočnosti odôvodňujúce plnenie dlhu odporcom inak ako v trojdňovej lehote. Odvolaním bol napadnutý aj výrok rozsudku o náhrade trov konania. Okresný súd na náhradu trov konania aplikoval § 142 ods. 2 O.s.p. a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, súd rozhodne v prípade, ak sa úspech a neúspech oboch účastníkov vyrovnáva, inak povedané, ak je úspech a súčasne neúspech oboch účastníkov rovnaký. V danom prípade tomu tak nie je. Úspech navrhovateľa je vo výške priznanej sumy 17 300,58 € a neúspech v časti späťvzatej sumy 9,799,51 Eur (čiastočné späťvzatie návrhu, ktorým navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania - § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.) Z uvedených skutočností je zrejmé, že sa úspech a neúspech oboch účastníkov vo veci nerovná, preto rozhodnutie okresného súdu, podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nie je správne. Do úvahy prichádza v prípade aplikácie § 142 ods. 2 O.s.sp. len pomerné rozdelenie náhrady trov konania. Krajský súd z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania a podľa § 221 ods. 2 mu vec vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania . Pokiaľ ide o výrok, ktorým okresný súd uložil odporcovi zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 865 € do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, tento odvolací súd zrušil z dôvodu neskoršieho rozhodnutia okresného súdu (uznesenie zo dňa 11.09.2014 č.k.4C/70/2008-289) o čiastočnom oslobodení odporcu od súdneho poplatku. Podľa § 138 ods. 1 veta druhá pred bodkočiarkou O.s.p., ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť. Krajský súd z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu a podľa § 221 ods. 2 mu vec vrátil na ďalšie konanie. V priebehu ďalšieho konania je okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 O.s.p. v spojení s § 142 ods. a § 151 ods. 1, 2 O.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. je účastník povinný vyčísliť trovy konania najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. Navrhovateľ tak nevykonal, preto mu súd v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. mohol priznať len náhradu trov odvolacieho konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Keďže mu však žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .