Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/362/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3608899951 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3608899951.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu U. A. zastúpeného Mgr. N. A., advokátkou v G. J., I. G. proti žalovanému B. B., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom A. XXX, zastúpenému O. E., advokátom v K. nad K., G. XXXX/XX, o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 25. februára 2016, č. k. 4C/70/2008-341, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o lehote plnenia a o trovách konania p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 25. februára 2016 č. k. 4C/70/2008-341 súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 17 300,58 € priznanú rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 06.05.2014 č.k. 4C/70/2008-254 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.11.2015 č.k. 6Co/899/2014-300 v mesačných splátkach vo výške 100 € vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca s účinnosťou od 01.03.2016 do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť na účet súdu súdny poplatok zo žaloby v sume 216,25 € do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania v sume 450,46 € pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 450,46 € do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 6.5.2014 č.k. 4C/70/2008-254 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17 300,58 € v mesačných splátkach vo výške 100 € vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca s účinnosťou od 1.5.2014 do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V časti o zaplatenie sumy 9.799,51 € konanie zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok zo žaloby v sume 865 € do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Výrok o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 9 799,51 € nadobudol dňa 30.7.2014 právoplatnosť. Proti rozsudku v časti, v ktorej uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu do výšky 3 062,62 €, v časti v ktorej rozhodol o splatnosti prisúdeného plnenia v splátkach a v časti o povinnosti zaplatiť súdny poplatok v sume 865 € podal odvolanie žalovaný a v časti, v ktorej rozhodol o splatnosti prisúdeného plnenia v splátkach a o trovách konania podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 24.11.2015 č.k. 6Co/889/2014-300 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 17 300,58 € potvrdil a vo výroku o lehote plnenia, o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 865 eur do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V zrušujúcej časti krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že, pokiaľ ide o výrok rozsudku o lehote plnenia, poukázal na súdnu prax (R 87/1966), podľa ktorej, ak má súd za to, že v prejednávanom prípade je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach. Odvolaním bol napadnutý aj výrok rozsudku o náhrade trov konania. Súd na náhradu trov konania aplikoval § 142 ods. 2 O.s.p. (v tom čase účinný) a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Tak, že žiadny z účastníkov (strán sporu) nemá právo na náhradu trov konania, súd rozhodne v prípade, ak sa úspech a neúspech oboch účastníkov (strán sporu) vyrovnáva, inak povedané, ak je úspech a súčasne neúspech oboch účastníkov(strán sporu) rovnaký. V danom prípade tomu tak nie je. Úspech žalobcu je vo výške priznanej sumy 17 300,58 € a neúspech v časti späťvzatej sumy 9,799,51 Eur (čiastočné späťvzatie, ktorým žalobca procesne zavinil zastavenie konania - § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.) Z uvedených skutočností je zrejmé, že sa úspech a neúspech oboch účastníkov (strán sporu) vo veci nerovná, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nie je správne. Do úvahy prichádza v prípade aplikácie § 142 ods. 2 O.s.p. len pomerné rozdelenie náhrady trov konania. Krajský súd z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania a podľa § 221 ods. 2 mu vec vrátil na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o výrok, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok zo žalobyv sume 865 € do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, tento odvolací súd zrušil z dôvodu neskoršieho rozhodnutia súdu prvej inštancie (uznesenie zo dňa 11.09.2014 č.k.4C/70/2008-289) o čiastočnom oslobodení žalovaného od súdneho poplatku. Predmetom konania po rozhodnutí krajského súdu ostalo rozhodnutie o lehote na plnenie, o povinnosti zaplatiť súdny poplatok z žaloby a o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu (starostu) žalobcu, výsluchom žalovaného, správami sociálnej poisťovne a Obce A., lekárskymi správami o zdravotnom stave , platobnými dokladmi SIPO, dokladmi o výdavkoch žalovaného. Súd po doplnení dokazovania a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť sumu priznanú rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 6.5.2014 č.k. 4C/70/2008-254 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.11.2015 č.k. 6Co/899/2014-300 v mesačných splátkach vo výške 100 € vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca s účinnosťou od 1.3.2016 do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd rozhodol o splatnosti priznaného peňažného splnenia v splátkach z dôvodu, že zárobkové a majetkové pomery žalovaného mu neumožňujú zaplatiť priznanú sumu vo výške 17 300,58 € naraz. Žalovaný je starobný dôchodca s dôchodkom vo výške 479,20 €. Iný príjem nemá. Býva v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá je starobnou dôchodkyňou s dôchodkom vo výške 294,90 €. Spolu majú teda čistý mesačný príjem vo výške 774,10 €. Z tohto príjmu platia náklady na bývanie vo výške 199,68 €. Po ich zaplatení im ostane suma 574,42 €. Z tejto sumy uhrádzajú náklady na lieky vo výške 90 € (60 € + 30 €). Po zaplatení nákladov na lieky im ostáva suma 484,42 €. Životné minimum na dve plnoleté fyzické osoby žijúce v spoločnej domácnosti je 336,28 € (§ 2 písm. a), písm. b) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Súd dospel k záveru, že po zaplatení všetkých nevyhnutných výdavkov ostáva žalovanému dostatočný príjem na to, aby mohol platiť rozsudkom priznanú sumu 17 300,58 € v mesačných splátkach po 100 €. Zaplatením sumy 100 € mesačne sa žalovaný nedostane do stavu hmotnej núdze. Zároveň vychádzal aj z toho, že ak by aj rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť prisúdenú sumu jednorazovo, je veľmi nízka (skôr žiadna) pravdepodobnosť, že by priznanú sumu žalovaný v jednej splátke žalobcovi zaplatil (jeho príjem z dôchodku mu to neumožňuje a nie je vlastníkom nehnuteľného majetku ani hnuteľného majetku väčšej hodnoty). Je preto dôvodný predpoklad, že by žalobca musel svoju pohľadávku vymáhať v exekučnom konaní. Vek žalovaného a výška dlžnej sumy je v obidvoch prípadoch, tak v prípade, že bude pohľadávka splácaná po splátkach určených súdom alebo zrážkami v exekučnom konaní, v neprospech žalobcu. Okrem toho prihliadol aj na vyjadrenia štatutárneho zástupcu žalobcu, ktorý so splácaním priznanej sumy v primeraných splátkach súhlasil. Súd prvej inštancie pri určení výšky splátok prihliadal aj na to, že žalovanému bola uložená aj povinnosť zaplatiť časť súdneho poplatku zo žaloby v sume 216,25 € a náhradu trov konania žalobcu vo výške 450,46 €, pričom pri oboch nárokoch nebolo rozhodnuté o plnení v splátkach. Aby bol žalovaný popri splátkach sumy priznanej žalobcovi schopný zaplatiť aj súdny poplatok a náhradu trov konania žalobcu, určil výšku splátok na 100,- € mesačne. Súd pri rozhodnutí o splatnosti priznanej sumy v splátkach neprihliadol na to, že žalovaný doposiaľ nezaplatil ani časť priznanej sumy a to z dôvodu, že rozhodnutie o splatnosti priznanej sumy doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, nezaplatenie dlhu dobrovoľne pred právoplatnosťou rozhodnutia preto nemožno považovať za skutočnosť v neprospech žalovaného. Rovnako súd neprihliadol na to, že ide o náhradu škody spôsobenej trestným činom. Ustanovenie § 160 ods. 2 totiž neustanovuje ako podmienku priznania plnenia v dlhšej lehote alebo v splátkach skutočnosť, že nesmie ísť o nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom. Súd môže určiť dlhšiu lehotu na plnenie alebo povoliť splácať akékoľvek priznané peňažné plnenie, bez ohľadu na jeho právny základ. Súd takisto nemohol prihliadnuť na to, že sa žalovaný údajne úmyselne zbavil majetku prevodom nehnuteľnosti na dcéru. Táto skutočnosť môže mať význam pri prípadnom posúdení právneho úkonu žalovaného, ktorým majetok previedol, ako odporovateľného právneho úkonu, a prípadne aj v trestnom konaní. Vo vzťahu k splatnosti priznanej sumy však význam nemá, pretože súd pri rozhodovaní musel vychádzať z právneho stavu, ktorý tu je v čase vyhlásenia rozhodnutia, kedy už žalovaný vlastníkom prevedenej nehnuteľnosti nie je. V konaní ide o náhradu škody spôsobenej trestným činom. Žalobca je podľa § 4 ods. 2 písm. i) citovaného zákona oslobodený od súdnych poplatkov. Keďže súd jeho žalobe v časti o zaplatenie 17 300,58 € vyhovel, je súdny poplatok povinný zaplatiť žalovaný. Súdny poplatok je vo výške 865 € (5% zo základu 17 300 €). Žalovanému bolo uznesením zo dňa 11.9.2014 č.k. 4C/70/2008-289 priznané čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov do výšky 75%. Preto je povinný zaplatiť 25% zo súdneho poplatku zo žalobyv sume 216,25 €. Vzhľadom na majetkové pomery žalovaného súd určil lehotu na zaplatenie súdneho poplatku 3 mesiace od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2, § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ( v tom čase účinného) tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil medzi účastníkov (strany sporu). Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 27 100,09 €. Žalobca bol úspešný čo do zaplatenia sumy 17 300,58 €. V časti o zaplatenie sumy 9 799,51 € vzal žalobca návrh na začatie konania späť bez zavinenia žalovaného, preto v tejto časti predmetu konania bol procesne úspešný žalovaný. Procesný úspech žalobcu je vo výške 63,84% (17300,58 / 27100,09 x 100%) a procesný úspech žalovaného je vo výške 36,16% (9799,51 / 27100,09 x 100%). Čistý procesný úspech žalobcu je 27,68% (63,84% - 36,16%). Súd prvej inštancie preto žalobcovi priznal nárok na náhradu 27,68% účelne vynaložených trov konania. Trovy konania žalobcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia za úkony prevzatie a príprava zastúpenia dňa 5.3.2004 v sume 394,73 €, účasť na pojednávaní dňa 10.9.2013 v sume 403,34 €, účasť na pojednávaní dňa 6.5.2014 v sume 403,34 €, podanie odvolania dňa 1.8.2014 v sume 403,34 €, z jedného režijného paušálu vo výške 4,51 € (za úkon vykonaný v roku 2004), z jedného režijného paušálu vo výške 7,81 € (za úkon vykonaný v roku 2013) a z dvoch režijných paušálov po 8,04 €, spolu v sume 16,08 € (za úkony vykonané v roku 2014), z náhrady hotových výdavkov za cestovné na trase G. a späť dňa 10.9.2013 (pri vzdialenosti 175 km, základnej náhrade 0,183 €/km, spotrebe motorového vozidla 7,7l paliva na 100 km, cene pohonných hmôt 1,36 € / l) v sume 50,36 €, z náhrady hotových výdavkov za cestovné na trase G. a späť dňa 6.5.2014 (pri vzdialenosti 175 km, základnej náhrade 0,183 €/km, spotrebe motorového vozidla 6l paliva na 100 km, cene pohonných hmôt 1,44 € / l) v sume 47,15 €, z náhrady za stratu času za 6 polhodín po 13,01 € v sume 78,06 € a z náhrady za stratu času za 6 polhodín po 13,40 € v sume 80,40 €. Spolu sú trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 1.889,12 €. Vzhľadom na to, že žalobca si uplatnil trovy právneho zastúpenia za prvostupňové konanie len vo výške 1290,44 € a za druhostupňové konanie vo výške 336,94 €, v súlade s § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku mu je možné priznal náhradu trov právneho zastúpenia len do uplatnenej výšky 1.627,38 €. Keďže čistý procesný úspech žalobcu v konaní je vo výške 27,68%, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 27,68% zo sumy 1627,38 €, čo je suma 450,46 €. Vzhľadom na majetkové pomery žalovaného, s prihliadnutím na to, že s účinnosťou od 1.3.2016 je povinný platiť žalobcovi splátky priznaného plnenia vo výške 100 € mesačne a s prihliadnutím na to, že mu bola uložená aj povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 216,25 €, určil súd splatnosť náhrady trov právneho zastúpenia na 3 mesiace od právoplatnosti rozsudku. Počas tejto doby má žalovaný možnosť zaobstarať si sumu potrebnú na zaplatenie náhrady trov konania buď z vlastných príjmov a úspor alebo z iných zdrojov. Súd prvej inštancie nezistil dôvod na postup podľa § 150 Občianskeho súdneho poriadku. V konaní neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd náhradu trov konania nemal žalobcovi priznať. Skutočnosť, že žalovaný má nepriaznivé majetkové pomery a že má zhoršený zdravotný stav sama osebe nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, najmä ak ide o uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej podľa právoplatného rozsudku vydaného v trestnom konaní trestnou činnosťou žalovaného. Súd na to, že žalovaný má nepriaznivé majetkové pomery a zhoršený zdravotný stav prihliadol pri splatnosti náhrady trov konania a určil splatnosť náhrady na 3 mesiace od právoplatnosti rozsudku. 2. Proti tomuto rozsudku do výroku o lehote plnenia a do výroku o trovách konania podal žalovaný včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté výroky tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 17 300,58 Eur v mesačných splátkach vo výške 50,- Eur vždy do 25. dňa v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a čo do výroku o náhrade trov konania tak, že sa účastníkom (stranám sporu) náhrada trov konania nepriznáva. Domnieva sa, že splátky mali byť určené v sume nižšej ako 100 eur mesačne, keďže bude povinný zaplatiť žalobcovi a na účet súdu za obdobie prvých troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku spolu sumu 966,71 eur, nezostane mu v tomto období ani suma životného minima na pokrytie nevyhnutných nákladov, takže už v tomto období bude reálne hroziť, že vzniknú podmienky pre splatnosť celej pohľadávky a následne dôjde k jej exekučnému vymáhaniu. Bude tu neustála hrozba, že sa dostane s úhradou splátok vo výške 100 eur do omeškania, čo vyvolá následnú splatnosť celého dlhu, pretože, pokiaľ vznikne potreba akéhokoľvek hoci jednorazového vyššieho výdavku (čo vzhľadom na jeho a manželkin zdravotný stav je nielenže možné, ale skôr isté), nebude schopný splátkové termíny dodržať. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, nenamieta to, ako súd trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v konaní vypočítal, ani spôsob, ako určil percentuálnu procesnú úspešnosť v spore. Nesúhlasí však s tým, ak súd v okolnostiach, ktoré vo vzťahu k jeho majetkovým pomerom a zdravotnému stavu boli vykonaným dokazovaním zistené, nevidel dôvod na postup podľa § 150 O.s.p. Z obsahu trestného spisu je zrejmé, že v rámci trestného konania nebolo zistené, že by sa bol na škodu žalobcu sám obohatil. Vzhľadom na okolnosti, za ktorých mala škoda podľa obsahu trestného spisu vzniknúť, nemožnosť ktoréhokoľvek starostu ktorejkoľvek malej obce pri ekonomických podmienkach, nedostatočnom odborom aparáte, sústavne sa meniacich právnych normách, zvládať svoju funkciu bez porušenia zákonných noriem, to, že pri výkone tejto funkcie prišiel o zdravie, premietnuť aspoň do výroku o trovách konania postupom podľa § 150 O.s.p.( účinný do 30.06.2016). 3. Žalobca sa nevyjadril k odvolaniu žalovaného. 4. Po podaní odvolania dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „C.s.p.“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok / O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie postupoval v predmetnom spore. Ustanovenie § 470 ods. 1 C.s.p. určuje, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov: 6. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o lehote plnenia a o náhrade trov konania, dospel k správnym záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré je logické a podrobne vysvetlené. Zároveň sa súd prvej inštancie už v napadnutom rozsudku vyčerpajúco a správne vyporiadal so všetkými dôvodmi odvolania žalovaného, preto odvolací súd nemá dôvod meniť rozsudok súdu prvej inštancie a ani dopĺňať ďalšie dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje. 7. Odvolací súd poukazuje i na skutočnosť, že od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 6.5.2014 č.k. 4C/70/2008-254 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.11.2015 č.k. 6Co/899/2014-300 t.j. od 04.02.2016 si je žalovaný vedomý svojej súdom právoplatne uloženej povinnosti plniť žalobcovi. 8. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 9. Ku skutočnostiam, ktorými žalovaný odôvodňoval svoj odvolací návrh na výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi (okolnosti vzniku náhrady škody), odvolací súd uvádza, že tieto okolnosti sú vzhľadom na základ sporu (škoda vznikla v dôsledku správania žalovaného, ktoré dosiahlo intenzitu trestného činu skonštatovaného súdnym rozhodnutím) bez významu. 10. Vzhľadom na zistené skutočnosti nemal ani odvolací súd preukázané splnenie podmienok podľa § 150 O.s.p ani podľa v súčasnosti účinného § 257 C.s.p. pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania inak oprávnenému žalobcovi. 11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy odvolacieho konania žalobcu v zmysle § 251 ods. 1 C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. 14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).