Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6CoE/331/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815208317 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3815208317.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/ A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému: L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. cesta XX/ X, XXX XX H., o vymoženie istiny vo výške 331,94 eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. júna 2015, č. k. 15Er/1763/2015-13, v senáte jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd zastavil exekučné konanie, keď z úradnej činnosti mal preukázané, že exekučné konanie vedené pod sp. zn. 15Er/1713/2011 (EX 1153/2011) v prospech oprávneného: PRO CIVITAS, IČO: 45869464, proti povinnej: Eva Machajdíková, narodená 09.01.1983, bytom Ciglianska cesta 88/2, 971 01 Prievidza, bolo zastavené uznesením tamojšieho súdu zo dňa 24.01.2014, č. k. 15Er/1713/2011 - 103 podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku po tom, ako tamojší súd uznesením zo dňa 27.10.2011, č. k. 15Er/1713/2011-56 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov tam uvedených. Toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25.05.2012, č k. 19CoE/70/2012-81 nadobudlo právoplatnosť 03.09.2012. Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne Najvyšší súd SR odmietol uznesením zo dňa 25.07.2013, sp. zn. 3ECdo 85/2013. Exekučným titulom v tomto a vo vyššie označenom exekučnom konaní bol identický rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁRNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IBC 0410236 zo dňa 24.11.2010. Okresný súd Prievidza v odôvodnení uznesenia č.k. 15Er/1713/2011-56 zo dňa 27.10.2011 okrem iného uviedol, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, na podklade ktorej oprávnený inicioval voči povinnému rozhodcovské konanie, nebola dojednaná individuálne a považoval ju za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z tohto dôvodu za absolútne neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, nemohol byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol a exekučné konanie zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Z uvedeného je teda zrejmé, že exekučné konanie vedené pod sp.zn. 15Er/1713/2011, sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako toto exekučné konanie a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného voči povinnému. Vzhľadom na uvedené zistenia, okresný súd dospel k záveru, že v danej veci bráni konaniu zákonná prekážka, ktorá je neodstrániteľná a jej dôsledkom je zastavenie konania. Ide o prekážku veci právoplatne rozhodnutej - res iudicatae, keďže ide o totožnosť nároku - predmetu konania a totožnosť osôb a platí ústavnoprávna zásada ne bis ia idem, teda nie dvakrát o tej istej veci. Vo veci okresný súd aplikoval a citoval ustanovenia § 251 ods. 4 v spojení s ustanoveniami § 103, § 104, § 159 ods. 3 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. Proti tomuto uzneseniu oprávnený podal včas odvolanie. Deklaroval, že uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) O.s.p. Žiadal uznesenie okresného súdu zrušiť pre vady podľa ust. § 221 ods. 1 písm. d), f), h) O.s.p. Vytýkal okresnému súdu, že ho ani nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Uviedol, že v predmetnej exekučnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku. Súdny exekútor požiadal exekučný súd o vydanie poverenia. V predmetnej veci bolo úlohou súdu v súlade s ust. § 44 ods. 2 preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie. V tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie, alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Napriek tomu súd v predmetnom konaní nerozhodol ani jedným z uvedených spôsobov, ale exekučné konanie zastavil z dôvodu prekážky veci rozhodnutej. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Poverenie súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie vykonávať exekúcie (k tomu viď bližšie uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/205/2011). Exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 veta prvá a § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Exekučné konanie z hľadiska jeho charakteru a zmyslu, sa začleňuje medzi vykonávacie konania, v ktorom sa uspokojujú oprávnenia priznané individuálnymi aktmi aplikácie práva, a teda sa autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov. Z uvedeného hľadiska exekučné konanie nie je objektívne spôsobilé založiť vadu konania v zmysle § 237 písm. d) O.s.p. vo vzťahu k inému ako exekučnému konaniu, teda ani k rozhodcovskému konaniu, v ktorom sa právo ešte len nachádza (hľadá), t. j. ktorého účastníci za participácie zvolených rozhodcov dobrovoľne na seba preberajú hmotné práva a povinnosti. Podľa ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania, a to už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku, ak je uznesenie , ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (IV. ÚS 252/04). Z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 85/06 - k úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických záruk uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd občanov. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, je úlohou štátu zabezpečiť takú právnu úpravu týchto konaní, ktorá zaručuje každému nositeľovi základných práv a slobôd prostredníctvom procesných záruk reálny výkon a ochranu jeho základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konanie uskutočňuje, koná nestranne, nezávisle a s využitím všetkých zákonom vytvorených prostriedkov na dosiahnutie účelu takýchto procesných postupov. Ústavný súd osobitne upozorňuje na objektivitu postupu orgánu verejnej moci (napr. II. ÚS 143/02, III. ÚS 60/04). Len objektívnym prístupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ako aj ničím nepodložená možnosť úvahy orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych hraníc, ktoré sú vymedzené zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu pre prijatie rozhodnutia. Exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu , či neexistenciu práva, skúmať podmienky predchádzajúce vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť, ako neprípustné. Oprávnený je toho právneho názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahrádza pasivitu povinného, svojím konaní a svojou vôľou, bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite. Práve súdy by mali viesť k dodržiavaniu zákonov a povinností, a nie jednostranne zvýhodňovať dlžníkov, ktorý sa vlastným konaním ocitol na prahu exekúcie. Exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Navrhol zmeniť uznesenie okresného súdu a žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie vyhovieť, alternatívne uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu je vecne správne, a preto je potrebné toto potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní oprávneného rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Po preskúmaní uznesenia okresného súdu, ktorým rozhodol o zastavení exekučného konania v dôsledku prekážky veci rozsúdenej, odvolací súd zistil, že uznesenie okresného súdu je správne a odôvodnenie zodpovedá zákonným kritériám podľa § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. je úplné, správne a presvedčivé, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa s nim odvolací súd plne stotožnil a v podrobnostiach naň poukazuje. Súčasne akcentuje, že posudzovanie negatívnych procesných podmienok t. j. existenciu veci právoplatne rozsúdenej (§ 159 ods. 3 O.s.p.) a prekážky veci začatej (§ 83 O.s.p.), na rozdiel od hmotnoprávneho výkladu pojmu totožnej veci v občianskom súdnom konaní, v exekučnom konaní je potrebné vykladať pojem totožnosti vecne procesne. V exekučnom konaní ide totiž o nútený výkon povinnosti, judikovanej exekučným titulom. To znamená, že totožnosť exekučného konania je potrebné posudzovať nielen z aspektu, či ide medzi identickými subjektmi o identický nárok, ale exekučný súd musí prihliadnuť aj na spôsob núteného výkonu povinnosti uloženej v titule. V prejednávanej veci okresný súd zistil, že o totožnom návrhu na nútený výkon uloženej povinnosti už raz právoplatne rozhodol tak, že exekúciu pre jej neprípustnosť zastavil, keď zistil, že ide o nespôsobilý exekučný titul (rozhodcovský rozsudok). Prvostupňový súd rozhodol takto vo veci sp. zn. 15Er/1713/2011, jeho rozhodnutie potvrdil aj odvolací súd v konaní sp. zn. 19CoE/70/2012. Dovolací súd sp. zn. 3ECdo 85/2013 dovolanie oprávneného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odmietol. Okresný súd teda správne posudzoval, či sú splnené podmienky, za ktorých môže v exekučnom konaní konať (§ 103 v spojení § 251 ods. 4 O.s.p.) a keď zistil, že tu existuje negatívna procesná podmienka v podobe veci rozsúdenej - res iudicatae podľa § 159 ods. 3 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p., ktorá je neodstrániteľnou prekážkou konania, v dôsledku ktorej správne exekučné konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .