Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/192/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200652 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3014200652.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu MEDIN Plus, s.r.o. so sídlom Kostolná-Záriečie 149, IČO: 36 328 855, zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom Gelnická č. 33, Košice proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/248481/2014/5051 zo dňa 28. mája 2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 1100306/1/248481/2014/5051 zo dňa 28. mája 201 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. d) O.s.p.. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 435,66 € a iné trovy konania (za zaplatený súdny poplatok) vo výške 70 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám jeho advokátky. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/248481/2014/5051 zo dňa 28. mája 2014, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín zo dňa 10.02.2014, č. 9301402/5/524310/2014/Jud, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 vo výške 163 771,15 eur znížením nadmerného odpočtu zo sumy 80 907,26 eura a vyrubením vlastnej daňovej povinnosti v sume 82 863,89 eura, keď správca dane neuznal žalobcovi právo odpočítať si uplatnenú DPH, za súčasného uloženia povinnosti zaplatiť daň z pridanej hodnoty za dodanie iného tovaru v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo zistenia, že pri trojstrannom obchode medzi žalobcom v pozícii dodávateľa, spoločnosťou PROTECO Praha, spol. s r.o. ako prvým odberateľom a spoločnosťou KLANEX Kft., Maďarsko ako druhým odberateľom neboli splnené podmienky oslobodenia od dane v zmysle ust. § 45 zák.č. 222/2004 Z.z., predmetnú dodávku posúdili ako dodanie tovaru v tuzemsku a určili rozdiel dane. Taktiež správca dane neuznal odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa WELLFIN, s.r.o. za nákup repky a odpočítanie dane z nákupu PHL v sume 36,36 eur. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania správne orgány dospeli k záveru, že z preverovania prepráv tovaru spoločnosťou PLATINA STAR Kft a AMMINPEX 2007 Kft od žalobcu k maďarskému odberateľovi, ako aj preverenia dodania repky spoločnosti PROTECO Praha, spol. s r.o. vyplynulo, že obchod v rámci trojstranného obchodu a dodania do iného členského štátu neprebehol. Správca dane prijal záver, že transakcia medzi žalobcom a spoločnosťou KLANEX Kft. bola fiktívna. Podľa dokladov, tovar bol následne prepravený z Maďarska opäť na Slovensko a kupujúcimi mali byť spoločnosti RATMAX, s.r.o. a JAMBUL, s.r.o.. Správca dane dospel k záveru, že daňové subjekty vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázali, že tovar uvedený na faktúrach vystavených žalobcom pre spoločnosť PROTECO Praha, spol. s r.o. s prepravou pre KLANEX Kft. bol reálne dodaný do iného členského štátu, nebola teda splnená podmienka oslobodenia od dane pri trojstrannom obchode v zmysle § 45 zák.č. 222/2004 Z.z.. Prepravcovia PLATINA STAR kft. a AMMINPEX 2007 Kft. neumožnili preveriť prepravu repky zo Slovenska do Maďarska a na druhej strane žalobca a ani spoločnosti PROTECO Praha, spol. s r.o. a KLANEX Kft. nepreukázali, že v prípade vykonania prepravy išlo o ten istý tovar, ktorý mal byť obstaraný na základe sporných faktúr za apríl 2012. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru o neuskutočniteľnosti zdaniteľných obchodov s repkou medzi spoločnosťou WELLFIN, s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom, vrátane záveru o preprave už iného tovaru maďarskou prepravnou spoločnosťou, pri ktorom nebolo preukázané jeho dodanie do iného členského štátu. Trojstranného obchodu sa týkajú faktúry od žalobcu ako dodávateľa pre prvého odberateľa PROTECO Praha, s.r.o., IČ DPH: CZ 26145448 (druhého odberateľa KLANEX KFT, HU), a to konkrétne: - faktúra č. 20120036 zo dňa 23.04.2012, názov tovaru - repka, množstvo 60,65 t, cena bez DPH 29.779,15 euro, - faktúra č. 20120037 zo dňa 24.04.2012, názov tovaru - repka, množstvo 125,02 t, cena bez DPH 61.384,82 euro, - faktúra č. 20120044 zo dňa 25.04.2012, názov tovaru - repka, množstvo 199,97 t, cena bez DPH 98.185,27 euro, - faktúra č. 20120045 zo dňa 26.04.2012, názov tovaru - repka, množstvo 224,05 t, cena bez DPH 110.008,55 euro, - faktúra č. 20120046 zo dňa 30.04.2012, názov tovaru - repka, množstvo 224,84 t, cena bez DPH 110 396,44 euro. Z dôvodu neuznania realizácie uvedeného trojstranného obchodu tak správca dane uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť z vyššie uvedených faktúr 20% zo základu dane 409.754,23 euro (29.779,15+61.384,82+98.185,27+110.008,55+110.396,44), čo predstavuje 81.950,85 euro. Zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou WELLFIN, s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom sa týkajú konkrétne faktúry: - faktúra č. 2012VF0049 zo dňa 23.04.2012, názov tovaru - repka, množstvo 60,65 t, cena bez DPH 29.718,50 euro, 20% DPH 5.943,70 euro, - faktúra č. 2012VF0053 zo dňa 24.04.2012, názov tovaru - repka, množstvo 125,02 t, cena bez DPH 61.259,80 euro, 20% DPH 12.251,96 euro, - faktúra č. 2012VF0056 zo dňa 25.04.2012, názov tovaru - repka, množstvo 199,97 t, cena bez DPH 97.985,30 euro, 20% DPH 19.597,06 euro, - faktúra č. 2012VF0061 zo dňa 26.04.2012, názov tovaru - repka, množstvo 224,05 t, cena bez DPH 110.008,55 euro, 20% DPH 21.956,90 euro, - faktúra č. 2012VF0063 zo dňa 30.04.2012, názov tovaru - repka, množstvo 224,84 t, cena bez DPH 110 396,44 euro, 20% DPH 22.034,32 euro. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočet DPH z vyššie uvedených faktúr úhrnom vo výške 81.783,94 euro (5.943,70+12.251,96+19.597,06+21.956,90+22.034,32). Taktiež správca dane neuznal žalobcovi odpočet DPH vo výške 36,36 euro z nákupu PHL, v tejto časti však žalobca správnu žalobu nepodal. V končenom vyčíslení tak správca dane pri žalobcom uplatnenom nadmernom odpočte DPH vo výške 80 907,26 euro vyrubil žalobcovi vlastnú daňovú povinnosť v sume 82 863,89 euro (81.950,85+81.783,94+36,36-80.907,26). Žalobca napadol vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného včas podanou žalobou. V podanej správnej žalobe namietal, že zistený rozdiel dane pozostáva z troch ťažiskových komponentov, pričom jedným z nich je posúdenie dodávky, ktorá bola predmetom trojstranného obchodu za dodanie tovaru v tuzemsku podľa § 8 zák.č. 222/2004 Z.z.. Mal za to, že z obsahu odôvodnenia správcu dane ako aj rozhodnutia žalovaného vyplýva, že podľa nich tovar reálne neexistoval. Správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol, že pripúšťa možnosť, že od žalobcu sa prepravoval iný tovar, o ktorom sa však nepreukázalo, či skončil v Maďarskej republike a či spĺňa podmienky oslobodenia podľa § 45 zák.č. 222/2004 Z.z.. Žalobca poukázal na to, že podľa správnych orgánov dodávka na jednej strane neexistovala, a to pre účely oslobodenia od dane v rámci trojstranného obchodu a pre účely odpočítania dane od dodávateľa WELLFIN, s.r.o., ale tá istá dodávka fiktívneho množstva tovaru mala pre účely dodania tovaru v tuzemsku existovať a jej fiktívna hodnota bola základom pre výpočet dane z dodania v tuzemsku. Žalobca už v podanom odvolaní namietal, že správca dane si vytvoril umelú konštrukciu, ktorá bola založená na dodaní iného tovaru, ktorý však neskončil v Maďarskej republike, ale na Slovensku. Zdôraznil, že touto jeho odvolacou námietkou sa však žalovaný vôbec nezaoberal. V podanej žalobe taktiež poukázal na to, že je úlohou správcu dane, aby podľa vnútroštátnych pravidiel dokazovania overil, či došlo k zneužívajúcemu konaniu u dodávateľa daňového subjektu a či daňový subjekt o takomto konaní vedel alebo musel vedieť. Toto dôkazné bremeno je spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností. Pre rozhodnutie odmietnuť priznanie práva na odpočet nepostačujú len pochybnosti, umelo vytvorené konštrukcie správcu dane a domnienky o tom, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že plnenie je poznačené podvodom, ale je potrebné jednoznačné preukázanie tejto skutočnosti. Podľa žalobcu zistenia daňových orgánov nemožno osvedčiť ani ako nepriame dôkazy postačujúce k prijatiu tak závažného záveru o jeho účasti na daňovom podvode vo vzťahu k DPH. Žalobca poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora k tejto otázke. Žalobca taktiež zdôrazňoval, že bolo povinnosťou správcu dane v súlade s ust. § 24 ods. 2 daňového poriadku zistiť presne a úplne skutočný stav veci, za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. K dodávateľovi WELLFIN, s.r.o. určil správca dane spôsob dokazovania tak, že nemohol viesť k objasneniu rozhodujúcich okolností . Mal za to, že bolo potrebné vypočuť k veci najmä p. Z., ktorá komunikovala so všetkými účastníkmi obchodného reťazca a pravdepodobne bola v kontakte aj s prepravnými spoločnosťami. V podanej žalobe taktiež poukázal na to, že v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane bola úmyselne zmenená informácia ohľadne zistení vyplývajúcich z medzinárodnej výmeny informácií a to v neprospech žalobcu. Súčasne žalovaný uvádzal vo svojom rozhodnutí nové dôkazy, ktoré prvostupňové rozhodnutie neobsahovalo a žalobcovi nie je známe, ako ich žalovaný zabezpečil. Poukázal na to, že podľa žalovaného skutkové zistenia nepotvrdzujú pôsobenie X. B. v Maďarsku, pritom však žalovanému nič nebránilo predvolať túto osobu v odvolacom konaní ako svedka. Uvedené žalovaný nevykonal, teda to nepovažoval za potrebné. Žalobca ďalej poukazoval na to, že otázka prepravy tovaru zostala sporná hlavne z dôvodu, že prepravné spoločnosti sú nezastihnuteľné. Podľa žalovaného uvedené nemôže byť podkladom pre poskytovanie úľav žalobcovi spočívajúcich v obmedzení povinnosti riadne preukázať všetky podklady pre overenie správnosti uplatneného odpočítania dane. Žalovaný týmto konštatovaním zakladá zodpovednosť žalobcu bez zavinenia a priznanie odpočítania dane, teda nie úľavu, podmieňuje skutočnosťami, na ktoré nemal dosah. Taktiež trojstranný obchod nie je podmienený vyložením tovaru druhým odberateľom v Maďarsku. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že svoje rozhodnutie oprel o zistenia, s ktorými bol žalobca riadne oboznámený a ktoré boli súčasťou spisu. Žalobca podľa neho splieta jednotlivé zistenia o maďarských daňových subjektoch medzi sebou s úmyslom ich spochybniť. Zo všetkých zistení maďarskej daňovej správy vznikla vážna pochybnosť, či tovar opustil Slovensko a či uvedený trojstranný obchod nebol fakturovaný iba na papieri. Uviedol, že výpoveď X. B. je súčasťou odpovede na medzinárodnú výmenu informácii a preto nebolo potrebné túto osobu opätovne vypočuť, aj keď to žalobca navrhoval. Poukázal na to, že konateľka žalobcu nemala informácie a potrebné vedomosti o zdaniteľných obchodoch, ani ich nekontrolovala. Všetky prebiehali len formálne. Vo veci vypočutia pani Z. žalobca neuviedol počas daňovej kontroly a daňových konaní, z akého titulu mala táto osoba zabezpečovať predmetné obchody, nakoľko nebola oprávnená konať za žiadnu zo zúčastnených spoločností a nebola ani zamestnancom dodávateľskej spoločnosti. K námietke, že nebol vykonaný výsluch žalobcov navrhnutého svedka taktiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/84/2012. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaných rozhodnutí (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých rozhodnutí (§ 250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.) zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.) v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), súd vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.). Po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 1100306/1/248481/2014/5051 zo dňa 28. mája 2014, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín zo dňa 10.02.2014, č. 9301402/5/524310/2014/Jud, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 vo výške 163 771,15 eur znížením nadmerného odpočtu zo sumy 80 907,26 eura a vyrubením vlastnej daňovej povinnosti v sume 82 863,89 eura, keď správca dane neuznal žalobcovi právo odpočítať si uplatnenú DPH, za súčasného uloženia povinnosti zaplatiť daň z pridanej hodnoty za dodanie iného tovaru v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti: Kúpnou zmluvou zo dňa 23.4.2012 sa žalobca ako kupujúci a spoločnosť WELLFIN, s.r.o. ako predávajúci dohodli na dodaní repky olejnej - úroda 2011 v množstve 3.000 ton v cene 490 eur za tonu plus DPH s termínom dodania apríl - máj 2012 s paritou dodania FCA sklad predávajúceho na Západnom Slovensku a spôsobom dopravy nákladným autom s platbou pri nakládke. Žalobca ako dôkaz o použití nakúpeného tovaru predložil faktúry č. 20120036, č. 20120037, č. 20120044, č. 20120045, č. 20120046 pre odberateľa PROTECO PRAHA, spol. s r.o. na predaj repky s poznámkou „trojstranný obchod podľa § 45 ods. 3“. Ďalej žalobca predložil kúpne zmluvy uzavreté s týmto odberateľom, a to č. 20120109 zo dňa 20.4.2012, č. 20120112 zo dňa 24.4.2012, č. 20120187 zo dňa 25.7.2012, predmetom ktorých bolo dodanie repky olejnej úroda 2011 a zmluvy č. 20120189 zo dňa 27.7.2012, č. 20120207 zo dňa 7.8.2012, č. 20120208 zo dňa 8.8.2012 na úrodu repky 2012. V kúpnych zmluvách bola dohodnutá kúpna cena, termín dodania, spôsob platby a aj miesto dodania a spôsob prepravy. Bývalá konateľka žalobcu A.. W. A. uviedla, že fakturovaná repka od spoločnosti WELLFIN, s.r.o. bola nakladaná na Slovensku, jej pôvod a prvovýrobcu však nevedela preukázať a nepoznala ani dodávateľov spoločnosti WELLFIN, s.r.o.. Doklady o kvalite repky nemala k dispozícii. Uviedla, že žalobca nevlastnil žiadne sklady, prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť WELLFIN, s.r.o.. Za žalobcu sa nikto nezúčastnil nakládky alebo vykládky. Za dodávateľa WELLFIN, s.r.o. bola v kontakte s pani Z.. Konateľka nevedela konkretizovať, kto zabezpečil dopravu vykonanú maďarskými kamiónmi. Z medzinárodnej výmeny informácii bolo správcovi dane oznámené, že odberateľská spoločnosť PROTECO PRAHA, spol. s r.o. potvrdila trojstranný obchod v mesiacoch apríl, august a september 2012, kedy nakúpila od žalobcu repku olejnú za 409 754 eur (apríl 2012), 1 413 458,27 eur (august 2012), 753 203,40 eur (september 2012) a predala ju maďarskému daňovému subjektu KLANEX Kft. a daňovému subjektu AGRONA, a.s.. Správca dane zistil, že tovar - repka mal byť nadobudnutý od spoločnosti RATMAX, s.r.o. so sídlom v Bratislave, ktorá bola dodávateľom spoločnosti WELLFIN, s.r.o. a odberateľom spoločnosti KLANEX Kft, Budaors. Správcovi dane sa nepodarilo skontaktovať s bývalým konateľom dodávateľskej spoločnosti RATMAX, s.r.o.. Súčasný konateľ spoločnosti RATMAX, s.r.o. síce predvolanie na výsluch prevzal, ale so správcom dane nespolupracoval a požadované doklady nepredložil. Žalobca dodanie repky spoločnosti PROTECO Praha, s.r.o. preukazoval faktúrami č. 20120036 zo dňa 23.04.2012, č. 20120037 zo dňa 24.04.2012, č. 20120044 zo dňa 25.04.2012, č. 20120045 zo dňa 26.04.2012, č. 20120046 zo dňa 30.04.2012. Podľa týchto faktúr bol dodaný tovar predmetom trojstranného obchodu. Realizáciu prepravy tovaru maďarskými prepravnými spoločnosťami priamo maďarskej spoločnosti KLANEX Kft. ako druhému odberateľovi v rámci trojstranného obchodu správca dane overoval prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácii u maďarskej daňovej správy. Ta oznámila, že spoločnosť AMMINPEX 2700, Kft. a PLATINA STAR REKLÁM Kft. sú nekontaktné. Maďarská daňová správa ďalej oznámila, že väčšina evidenčných čísel na CMR dokladoch patrí osobným vozidlám, čo bolo preverené aj u ich vlastníkov, ktorí neboli v žiadnom vzťahu so žalobcom, so spoločnosťou KLANEX Kft. alebo PROTECO PRAHA, spol. s r.o.. Konateľ spoločnosti KLANEX, Kft. pán X. B. potvrdil vystavenie faktúr zo strany českej spoločnosti PROTECO Praha, s.r.o.. Nemal vedomosť, že by sa obchodnej transakcie zúčastnili ostatné spoločnosti. Názov žalobcu mu nebol známy. Nevedel odkiaľ bol tovar dovezený do Maďarska, kde ale nebol vyložený, nakoľko len vstúpil na územie Maďarska a rovnakými dopravnými prostriedkami bol prepravený na Slovensko. Rozhodnutím Daňového úradu Trenčín, č. 9301402/5/524310/2014/Jud zo dňa 10. februára 2014 správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012 vo výške 80 907,26 eura a súčasne mu vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 82 863,89 eura. Rozhodnutie bolo zdôvodnené neuskutočnením zdaniteľných obchodov s repkou medzi spoločnosťou WELLFIN, s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom a následným predajom iného tovaru žalobcom, pri ktorom nebolo preukázané jeho dodanie do iného členského štátu v rámci deklarovaného trojstranného obchodu. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pretože sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi správcu dane. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zopakoval skutočnosti zistené správcom dane. Uviedol podklady, z ktorých správca dane vychádzal, pričom taktiež žalovaný dospel k záveru o neuskutočniteľnosti zdaniteľných obchodov s repkou medzi spoločnosťou WELLFIN, s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom, vrátane záveru o preprave už iného tovaru maďarskou prepravnou spoločnosťou, pri ktorom ale nebolo preukázané jeho dodanie do iného členského štátu. Preto pre porušenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH nepriznal žalobcovi odpočet DPH. Pre nesplnenie podmienok na oslobodenie od DPH podľa § 45 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH pri deklarovanom intrakomunitárnom obchode, správca dane a žalovaný dodanie iného tovaru posúdili ako tuzemské dodanie plnenia, pri ktorom žalobcovi vznikla vlastná daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ - d/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), dovoz tovaru do tuzemska. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní /daňový poriadok/ daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní /daňový poriadok/ správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní /daňový poriadok/ správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní /daňový poriadok/, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, keď žalobou napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Vykonaným dokazovaním správca dane a žalovaný ustálili, že predmet zdaniteľného obchodu mala spoločnosť WELLFIN, s.r.o., dodať žalobcovi a následne žalobca mal tento tovar v rámci deklarovaného trojstranného obchodu dodať spoločnosti PROTECO Praha, s.r.o. v Českej republike ako svojmu prvému odberateľovi s priamym dodaním spoločnosti KLANEX, Kft. v Maďarskej republike ako druhému odberateľovi, ktorý bol zmluvným obchodným partnerom spoločnosti PROTECO Praha, s.r.o.. Správne orgány dospeli ku skutkovému záveru, že podľa informácii z medzinárodnej výmeny informácii nebol tovar v Maďarskej republike vyložený a rovnakými dopravnými prostriedkami mal byť prepravený na Slovensko spoločnostiam Ratmax, s.r.o. a Jambul, s.r.o.. Správca dane a žalovaný mali za to, že v dôsledku nesplnenia kumulatívnych podmienok trojstranného obchodu medzi spoločnosťami MEDIN Plus, s.r.o., PROTECO Praha, s.r.o. a KLANEX, Kft. nie je možné priznať žalobcovi oslobodenie od DPH podľa § 45 č. 222/2004 Z.z. o DPH. Správne orgány poukázali na nepreukázaný pôvod deklarovaného tovaru, nepreukázanú prepravu tovaru maďarskými prepravnými spoločnosťami a nevyloženie plnenia na mieste konečnej spotreby v Maďarskej republike. Predmetné skutočnosti vylučovali, aby tovar fakturovaný žalobcom pre spoločnosť PROTECO Praha, s.r.o. bol skutočne dodaný do iného členského štátu, t.j. do Maďarskej republiky pre spoločnosť KLANEX, Kft. Z uvedeného správca dane a žalovaný zhodne vyvodili, že tovar obstaraný od spoločnosti WELLFIN, s.r.o. nemohol byť predmetom dodania pri trojstrannom obchode. Pripustili však možnosť, že maďarská prepravná spoločnosť Amminpex 2007, Kft. prepravovala iný tovar, o ktorom nebolo preukázané, že skončil v Maďarskej republike. Preto dodanie iného tovaru vyhodnotili za dodanie tovaru v tuzemsku, pri ktorom vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH ako dôsledok nesplnenia podmienok na oslobodenie od DPH pri trojstrannom obchode zo strany žalobcu, ktorý nepreukázal intrakomunitárne dodanie do iného členského štátu. Vo všeobecnosti súd konštatuje, že správny orgán je v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval. Pri právnom posúdení veci musí správny orgán uviesť, konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí pritom iba citácia tohto zákonného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Jeho správna úvaha použitá pri rozhodovaní pritom musí zodpovedať zásadám logiky a musí z nej byť zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil pri svojom rozhodovaní. Je pritom zrejmé, že je povinnosťou odvolacieho správneho orgánu, aby sa zaoberal jednotlivými odvolacími námietkami odvolateľa a dal odpoveď na nastolené odvolacie dôvody. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný sa riadne nezaoberal jeho odvolacou námietkou ohľadne zdanenia plnenia podľa § 19 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z.. K uvedenému odvolaciemu dôvodu nezaujal jasné a jednoznačné stanovisko, pričom aj podľa názoru súdu ide o ťažiskový argument, ktorý má vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Žalovaný neuviedol aká úvaha ho viedla k aplikácii ust. § 19 zák.č. 222/2004 Z.z. na predmetné zdaniteľné obchody a to najmä za situácie, keď tak ako správca dane dospel na základe výsledkov vykonaného dokazovania k záveru, že existencia tovaru sa v danom prípade nepreukázala. Na konkrétnu námietku žalobcu, že mu nemohla vzniknúť daňová povinnosť v tuzemsku, však nedal žiadnu odpoveď. Vzhľadom na uvedené napadnuté rozhodnutie žalovaného nespĺňa nároky riadneho odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, tak ako ho má na mysli ustanovenie § 63 zák.č. 563/2009 Z.z.. Ak sa teda žalovaný riadne nezaoberal odvolacou námietkou žalobcu, ktorá má pre posúdenie veci zásadný význam, zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, ktorá viedla k zrušeniu rozhodnutia, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súčasne súd konštatuje, že taktiež nie je možné považovať za riadne a zrozumiteľné odôvodnenie správneho rozhodnutia, ak správne orgány konštatujú, že pripúšťajú možnosť, že prepravcovia prepravovali od spoločnosti žalobcu iný tovar, o ktorom sa však nepreukázalo, či skončil v Maďarskej republike. Odhliadnuc od toho, že tento skutkový záver je nejednoznačný, pripúšťa existenciu dvoch rozdielnych skutkových dejov, nie je z uvedeného zrejmé na základe čoho dospeli správne orgány k takémuto záveru, ktorý bol podkladom pre ich ďalšie rozhodovanie a právne posúdenie veci. Rovnako sa správne orgány dostatočným spôsobom nevysporiadali s námietkou žalobcu, že nebola v konaní vypočutá ním navrhnutá svedkyňa pani Z., ktorá podľa jeho vyjadrenia komunikovala so všetkými spoločnosťami v obchodnom reťazci a pravdepodobne aj s prepravcami. Je pravdou, že správca dane nemá absolútnu povinnosť viesť dokazovanie dovtedy pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Rovnako je na ňom, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní. Avšak toto ho nezbavuje povinnosti svoje rozhodnutie o nevykonaní určitého dôkazu riadne zdôvodniť. V predmetnej veci bolo dôvodom nevykonania žalobcom navrhnutého dôkazu, že označená svedkyňa nebola štatutárom dodávateľskej spoločnosti WELLFIN, s.r.o. a ani jej zamestnankyňou (keďže spoločnosť nemá zamestnancov). Uvedené však žalobca nikdy netvrdil, sám uviedol, že išlo o obchodnú zástupkyňu, ktorá nemusí a spravidla ani nie je zamestnancom spoločnosti, napriek uvedenému môže mať oprávnenie za ňu uzatvárať obchody. Žalobca v podstate označil túto svedkyňu za osobu, ktorá má najúplnejšie informácie o obchode, nakoľko bola v kontakte s jednotlivými spoločnosťami z obchodného reťazca a zabezpečovala aj dojednanie prepravy. Ak táto osoba mala v značnej miere obchody, ktoré sú predmetom preverovania organizovať, nie je zrejmé, z akých vážnych dôvodov nepovažoval správca dane a žalovaný jej vypočutie za potrebné. Potreba riadneho odôvodnenia takéhoto postupu správcu dane je namieste najmä za situácie, keď správne orgány od žalobcu žiadali, aby preukázal jednak hodnovernosť ním predložených listinných dôkazov a vyčítali mu neunesenie jeho dôkazného bremena. Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom na vyššie uvedené závery a za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že krajský súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušuje. Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je v zmysle ust. § 11 ods. 4 veta prvá vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. jedna šestina výpočtového základu, čo predstavuje v roku 2014 suma 134 euro a v roku 2016 suma 143 euro (na súdenú vec sa nevzťahuje veta druhá cit. ust. § 11 ods. 4, keďže nejde o žiadne z konaní tam uvedených). Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd podľa cit. ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 70 € (iné trovy konania) ako i trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 134 € - prevzatie a prípravu právneho zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), podanie správnej žaloby (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 1 úkon právnej služby po 143 € - účasť na pojednávaní 11.05.2016 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 2 x 8,04 € a 1 x 8,58 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Úhrnom tak súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 505,66 euro, ktoré v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť k rukám advokátky žalobcu. Trovy právneho zastúpenia neboli priznané spolu s DPH (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), nakoľko nebol súdu predložený doklad, že advokát žalobcu je platcom DPH. Na tomto mieste sa žiada poznamenať, že nie je úlohou krajského súdu vyhľadávať na verejne dostupnej internetovej stránke Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, či je advokát platcom DPH. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.