Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/112/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200565 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3015200565.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Juraja Florovič a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu: X. E. LUKY SERVIS, s miestom podnikania Nedožerská cesta 14, Prievidza, právne zastúpený JUDr. Darinou Korábovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Záborského 42, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 8832-24/2015-PD zo dňa 18. júna 2015, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného číslo 8832-24/2015-PD zo dňa 18. júna 2015 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. d) O.s.p.. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 736,61 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám jeho advokáta. o d ô v o d n e n i e : Žalobca včas podanou žalobou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného číslo 8832-24/2015-PD zo dňa 18. júna 2015 a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nezákonnosti. Žalovaný napadnutým rozhodnutím nevyhovel žiadosti žalobcu o odpustenie povinnosti zaplatiť penále v sume 15 064,93 eur a súčasne mu uložil povinnosť zaplatiť penále predpísané rozhodnutím č. 161/1998- A a 161/1998-C zo dňa 30. apríla 1998 v sume 737,67 Eur, rozhodnutím č. j. 12959/804/108/96/FZ zo dňa 19. decembra 1996, penále v sume 12 791,97 eur predpísané výkazom nedoplatkov č. 269/97 zo dňa 24.septembra 1997, penále v sume 13,46 eur predpísané rozhodnutím č. 12951/796/107/96/FZ zo dňa 19. decembra 1996 a predpísané platobným výmerom č. 248/1995 zo dňa 2. novembra 1995. Žalobca vo včas podanej žalobe poukazoval na to, že rozhodovanie žalovaného o jeho žiadosti o odpustenie penále, už bolo podrobené súdnemu prieskumu. Krajský súd v Trenčíne na základe jeho žaloby rozhodnutie žalovaného už zrušil s tým, že správny orgán bol povinný posúdiť žiadosť žalobcu aj z hľadiska podmienok stanovených v ust. § 293 bl zákona o sociálnom poistení. Taktiež uložil žalovanému povinnosť vysporiadať sa s jeho tvrdením, že celé dlžné poistné uhradil dňa 14.8.2009, pričom dlžné poistné za október, november a december 1995 zaplatil už dňa 6.10.2004 a 14.8.2009 a platba zo dňa 7.6.2010 bola duplicitná. Rovnako mal povinnosť sa vysporiadať s argumentáciou, že z pohľadávky postúpenej spoločnosti BENCONT INVESTMENT s.r.o. nie je možné predpísať penále. V nadväznosti na vyššie uvedené rozhodnutia krajského súdu žalovaný o veci opätovne rozhodol tak, že žiadosť zamietol. Žalobca mal za to, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s rozhodujúcimi právnymi skutočnosťami, na ktoré poukazoval krajský súd v rámci zrušujúceho rozhodnutia. Rozporoval tvrdenie žalovaného, že neuhradil dlžné poistné za obdobie od decembra 2009 do 30.apríla 2010. Poistné v sume 42,02 eur, na ktoré žalovaný poukazuje bolo predpísané ešte v roku 1998 rozhodnutím č. 161/1998-A, 161/1998-B a 161/1998-C zo dňa 30. apríla 1998. Poistné za celé obdobie mesiacov január 1993 až december 1995 žalobca uhradil dňa 6. októbra 2004 a 14. augusta 2009. Túto skutočnosť mal potvrdiť aj žalovaný, a to opakovane, v rámci písomnej komunikácie so žalobcom. Uvedené bolo dokonca konštatované aj v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 13. januára 2014, ktoré bolo napadnuté žalobou a krajským súdom zrušené rozsudkom sp. zn. 13S/75/2014. S ohľadom na tieto skutočnosti vyznieva podľa žalobcu značne kontroverzne a vágne súčasná právna argumentácia žalovaného., Ten v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že až na základe údajov z Daňového riaditeľstva predpísal poistné v správnej výške a toto poistné bolo zaplatené až 7. júna 2010. Podľa názoru žalobcu, konanie žalovaného, ktorý na jednej strane vydá potvrdenie o neexistencii nedoplatkov ku dňu 29.1.2010 a túto skutočnosť potvrdí aj v rámci individuálneho správneho aktu a na druhej strane postupuje v rozpore s týmito skutočnosťami a odmieta aplikáciu ust. § 293bl zákona o sociálnom poistení je nezákonné. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný po 15 rokoch predpísal žalobcovi poistné za mesiace október, november, december 1995 vo výške 42,05 eur, a to napriek tomu, že toto poistné bolo preukázateľne uhradené. Žalobca opakovane zdôrazňoval, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, že žalobca celé dlžné poistné za október, november a december 1995 zaplatil dňa 6. októbra 2004 a 14. augusta 2009 a platba zo dňa 7.6.2010 bola duplicitnou. Ďalej poukazoval na to, že pokiaľ ide o pohľadávky, ktoré boli postúpené spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., tak tieto uvedeným postúpením nadobudli súkromnoprávny charakter a pri ich vymáhaní nemožno postupovať podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení. Žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť odpustiť žalobcovi penále v súlade s ust. § 293 bj event. § 293 bl zákona o sociálnom poistení. Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že podľa § 240 ods. 3 zákona o sociálnom poistení účinného do 31. decembra 2004 mala Sociálna poisťovňa dispozičné rozhodovacie právo na základe žiadosti odpustiť povinnosť zaplatiť penále,znížiť penále, resp. nevyhovieť žiadosti. Žalobca nemal právny nárok na odpustenie penále a žalobcom uvádzané okolnosti boli pre posúdenie jeho žiadosti irelevantné. Žalovaný zdôraznil, že žalobca si dlhodobo neplnil svoje zákonné odvodové povinnosti a bežné poistné a príspevky neplatil riadne a včas. Pre jeho postoj k plneniu zákonných povinností nebol dôvod, aby bolo vyhovené jeho žiadosti. Žalovaný súčasne poukázal na to, že v zmysle zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/75/2014-110 zo dňa 11. marca 2014 mu bola uložená povinnosť skúmať podmienky tzv. generálnych pardonov, vysporiadať sa s tvrdením žalobcu ohľadne duplicitnej platby, otázkou možnosti predpísania penále z poistného, ktoré bolo postúpené, ako aj námietkou žalobcu ohľadom existencie pohľadávok, vzhľadom na vydané potvrdenie zo dňa 29. januára 2010. Na základe uvedeného rozsudku a v jeho intenciách teda konal opätovne, pričom preskúmal skutkový a právny stav veci a vydal dňa 18. júna 2015 nové rozhodnutie, ktoré je v súčasnosti predmetom súdneho prieskumu. Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O. s. p., preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby. Dospel k záveru, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote a oprávnenou osobou a že rozhodnutie je preskúmateľné súdom. Súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému, pretože napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2, písm. d/ O.s.p.). Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). V danej veci žalovaný rozhodoval o žiadosti žalobcu o odpustenie povinnosti zaplatiť penále podľa § 178 ods. 1, bod 11, zákona č. 461/2003 Z.z.. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca doručil žalovanému opakovane žiadosti o odpustenie povinnosti zaplatiť penále alebo zníženie penále. Žalovaný rozhodnutím č 9331-14/2014- OD zo dňa 13. januára 2014 rozhodol o žiadosti žalobcu, a to tak, že tejto žiadosti nevyhovel. Uvedené rozhodnutie bolo predmetom súdneho prieskumu a rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 13S/75/2014-115 zo dňa 11. marca 2014 bolo zrušené podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.. Následne o veci žalovaný rozhodol opätovne, a to rozhodnutím č. 8832-24/2015-PD zo dňa 18. júna 2015, ktoré je napadnuté žalobou. V uvedenom rozhodnutí žalovaný zrekapituloval jednotlivé platobné výmery a rozhodnutia, ktorými bolo žalobcovi predpísané poistné a penále. K jednotlivým pohľadávkam potom uviedol aj súdneho exekútora, u ktorého sa vedie exekučné konanie o ich vymoženie a stav exekúcie, prípadne skutočnosť či bola pohľadávka postúpená. V administratívnom spise žalovaného je pripojený zápis z rokovania medzi žalobcom a žalovaným z 22. apríla 2014, z ktorého je zrejmé, že žalovaný informoval žalobcu o nesplnení podmienok na odpustenie penále v zmysle Metodického usmernenia č. 22/2008, čl. 10, ods. 15, písm. f) a h), a čl. 3 ods. 14. Podľa citov. Metodického usmernenia ak bolo právo Sociálnej poisťovne vynútené alebo ak bola pohľadávka postúpená tretej osobe podľa § 149 zákona o sociálnom poistení nie sú splnené podmienky pre odpustenie penále. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca podniká od roku 1989 na základe živnostenského oprávnenia a to pod obchodným menom X. E. - LUKY SERVIS. Ako samostatne zárobkovo činná osoba bol povinný platiť v zmysle zákona č. 463/2003 Z.z. poistné (§ 141 ods. 1), na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu (§ 142 ods. 1), pričom poistné bolo splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý platil poistné (§ 143 ods. 1). Medzi účastníkmi konania tiež nebolo sporné, že žalobca si povinnosti platiť poistné neplnil riadne a včas. Vo všeobecnosti je žalovaná zo zákona o sociálnom poistení povinná predpísať subjektu, ktorý neodviedol poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedol v nižšej sume, penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov (§ 240 ods. 1). Penále je sankciou za neodvedenie poistného včas alebo za odvedenie poistného v nižšej sume. Podľa § 277a zákona o sociálnom poistení v konaniach o odpustení povinnosti zaplatiť penále alebo znížiť penále, ktoré sa viaže na poistné, ktoré nebolo odvedené včas alebo bolo odvedené v nižšej sume do 31. decembra 2004, sa postupuje podľa predpisu účinného do 31. decembra 2004. Podľa § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení (ide o prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2010, ktoré bolo prijaté zákonom č. 572/2009 Z.z.) Sociálna poisťovňa nepredpíše alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pre 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010. Súd konštatuje, že rozhodovanie žalovaného o žiadosti žalobcu o odpustenie penále už bolo predmetom súdneho prieskumu, pričom tunajší súd jeho rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.. V tomto rozhodnutí ho okrem iného zaviazal vyporiadať sa s otázkou uplatnenia § 293bl zák. 461/2003 Z.z. na predmetnú právnu vec. Žalovaný k predmetnej otázke pri opätovnom rozhodovaní o veci uviedol, že podmienkou na odpustenie penále bolo zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 1. januárom 2010. Žalobca v zákonom stanovenej lehote, t.j. do 30. apríla 2010 nezaplatil poistné v sume 42,02 eur za rok 1995. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne nešpecifikoval vyššie uvedené dlžné poistné, súd však má za to, že by malo ísť o poistné, ktoré bolo vyrubené žalobcovi až po lehote uvedenej v ust. § 293bl zákona o sociálnom poistení. V administratívnom spise sa nenachádza toto rozhodnutie žalovaného č. 700-1040003610-GC04/10 zo dňa 31. mája 2010, ktorým malo byť žalobcovi pravdepodobne dovyrubené poistné za mesiace október, november a december 1995 v celkovej sume 42,02 eur. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia však nie je jasne a zrozumiteľne vysvetlená úvaha žalovaného, z akého dôvodu má za to, že je možné pri aplikácii ust. § 293bl zákona prihliadať aj na poistné, ktoré bolo žalobcovi vyrubené rozhodnutím po 30. apríli 2010. Taktiež žalovaný uviedol, že k nesplneniu podmienok došlo aj z dôvodu neuhradenia pohľadávok, ktoré boli postúpené. Vychádzal pritom pravdepodobne zo záveru, že postúpená pohľadávka sa vo všeobecnosti považuje pre nároky fyzickej osoby za neuhradenú. V odôvodnení rozhodnutia však nie je dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlený tento jeho záver, ktorý by de facto znamenal, že postupom Sociálnej poisťovne, by časti poistencov bola v dôsledku postúpenia pohľadávky, trvalo odňatá možnosť splniť podmienky stanovené v ust. § 293bl zákona o sociálnom poistení. Žalovaný sa taktiež nevysporiadal so splnením podmienok tzv. generálneho pardonu tak, ako vyplývajú z najnovšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rovnako postupoval žalovaný pri vysporiadaní sa námietkou žalobcu ohľadne duplicitnej platby. Jeho odôvodnenie obsahuje najmä opis jeho úkonov vo veci vydania rozhodnutia o predpísaní poistného v sume 42,02 eur, ktoré malo byť uhradené dňa 7. júna 2010. Takéto odôvodnenie bez ďalšieho nepredstavuje riadne, jasné a zrozumiteľné vyporiadanie s námietkou žalobcu ohľadne duplicity jeho platby. S poukazom na vyššie uvedené vady napadnutého rozhodnutia súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. júna 2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2, písm. d) O.s.p. z dôvodu, že ide o rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný je v ďalšom konaní povinný sa opätovne riadne vysporiadať so splnením podmienok tzv. generálneho pardonu podľa § 293bl zákona o sociálnom poistení a jasne a zrozumiteľne sa vysporiadať s otázkou duplicity platby žalobcu za poistné za mesiace október až december 2005. Súd priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. takto za 2 úkony právnej služby á 139,80 eur podľa § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (1x prevzatie, príprava, 1x podanie žaloby,), 1 úkon á 143 eur za účasť na pojednávaní konanom dňa 27.1.2016 a 1 x úkon za písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe á 143 eur teda v celkovej sume 565,60 eur. Ďalej 2x režijný paušál á 8,39 eur za úkony vykonané v roku 2015 a 2 x režijný paušál za úkony vykonané v roku 2016 v celkovej sume 33,94 eur. Žalobcovi patrí aj náhrada trov za cestovné jeho právneho zástupcu z miesta sídla jeho kancelárie do miesta sídla súdu na pojednávanie konané dňa 27.1.2016 v celkovej sume 69,11 eur a náhrada za stratu času za takto vykonanú cestu v sume 85,80 eur (za 6 polhodín á 14,30 eur). Vzhľadom na skutočnosť, že advokát je platcom DPH bola odmena priznaná aj s 20 % DPH v sume 137,07 eur (DPH bola vypočítaná z odmeny advokáta vrátane režijného paušálu a náhrady za stratu času). Takto predstavujú trovy žalobcu sumu 736,61 eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.