Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/77/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200724 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3015200724.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu: Ing. H. U., bytom J. X, W., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou BÁNOS s.r.o. so sídlom Mierové námestie 2, Galanta proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky so sídlom Hviezdoslavova 3, Trenčín za účasti pribratých účastníkov: J. O., bytom J. XXX/X, W., Ing. F. O., bytom J. XXX/X, W., R. X., bytom T. XXXX/X, W. a X. X., bytom T. XXXX/X, W. o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU- TN-OVBP2-2015/018085-2 Br zo dňa 4. augusta 2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-TN- OVBP2-2015/018085-2 Br zo dňa 04.08.2015, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 SP čiastočne zmenil a v ostatnej časti potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Trenčín č. ÚSŽP 2015/179/50734/33-Mi zo dňa 15.04.2015, ktorým Mesto Trenčín ako prvostupňový stavebný orgán dodatočne povolilo zmenu stavby „Rekonštrukcia rodinného domu“ J. XXX/X, W. umiestnenú na pozemkoch registra C parcela č. XXX/ X a XXX/X v katastrálnom území M. a súčasne povolil jej užívanie. Podľa prvostupňového rozhodnutia zmena stavby sa vykonala v podkroví rodinného domu a v jeho prízemí, ktoré sa schodiskom prepojilo s podkrovím. Súčasne sa plocha vjazdu na parcelu č. XXX/X a plocha dvora spevnila zámkovou dlažbou. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí početné námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné s poukazom na tvrdenie, že neboli zistené také pochybenia, pre ktoré by bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie zrušiť, resp. ho vrátiť na nové prejednania a rozhodnutie. Žalobca v správnej žalobe vzniesol voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného viaceré námietky popísané v bodoch III.A až III.H a IV. žaloby, z ktorých väčšina mala svoj pôvod v námietkach, ktoré žalobca podal ešte počas stavebného konania. Ostatné námietky sa týkali procesnej stránky veci a obsahových nedostatkov napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie podľa jeho názoru trpí viacerými nedostatkami, a to nesprávnym právnym posúdením veci, zisteným skutkovým stavom, ktorý nemá oporu v obsahu spisu, resp. nedostatočným zisteným skutkového stavu, nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a vadou konania, ktorá mala za následok nezákonnosť rozhodnutia. V konaní pred súdom žalobu spresnil tak, že ako vlastník susedného pozemku sa cíti byť ukrátený na svojich právach tým, že povolená stavba sa sčasti nachádza na jeho pozemku, keď dlažba zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Aj napriek poučeniu zo strany správneho orgánu o možnosti obrátiť sa na súd so žalobou o určenie vlastníckeho práva, resp. negatórnou žalobou, žalobca uviedol, že žiadnu žalobu nepodal. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Okrem zaujatia stanoviska ku každej námietke vyjadril v závere názor, že vznesené námietky nie sú takými skutočnosťami a dôvodmi, ktoré by ukracovali žalobcu na jeho právach. Mal za to, že postupoval v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, spoľahlivo zistil skutkový stav veci a predmetnú vec správne právne posúdil. Potom, ako žalobca zotrval na žalobe namietajúc, že povolená zmena stavby vrátane jej užívania zasahuje do jeho vlastníckeho práva, žalovaný sa vyjadril, že povolená stavba je v celom rozsahu na pozemku stavebníkov. Ohľadom tvrdenia žalobcu o presahu dlažby domu na jeho pozemok bol vypracovaný geometrický plán, ktorý žalobcom tvrdené skutočnosti nepotvrdil. Uznesením sp. zn. 11S/77/2015-74 zo dňa 29.03.2016 boli podľa § 250 ods. 1 OSP pribratí do konania účastníci J. O., bytom J. XXX/X,W., Ing. F. O., bytom J. XXX/X, W., R. X., bytom T. XXXX/X, W. a X. X., bytom T. XXXX/X. W.. Dôvodom bolo zistenie, že v spojenom stavebnom a kolaudačnom konaní uvedené osoby boli účastníkmi pôvodného administratívneho konania a ich práva a povinnosti by prípadným vyhovením návrhu mohli byť dotknuté. Pribratí účastníci vo svojich vyjadreniach fakticky zhodne konštatovali ataky žalobcu voči nim. Neboli si vedomí ukrátenia práv žalobcu, resp. že k dodatočne povolenej stavbe nemali žiadne výhrady. Krajský súd v Trenčíne vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup správnych orgánov podľa § 247 a nasl. OSP v rozsahu a z dôvodov tvrdených žalobcom. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 OSP) v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 OSP) proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu, po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného a s vyjadreniami účastníkov konania súd dospel jednohlasne k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného sú v súlade so zákonom, správnej žalobe nie je možné priznať úspech, a preto rozhodol tak, že žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti: Dňa 18.06.2013 stavebníci J. a Ing. F. O. požiadali prvostupňový stavebný úrad o dodatočné povolenie stavby podľa § 58 a § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom konaní a stavebnom poriadku /stavebný zákon/ na parcele č. XXX/X a XXX/X v katastrálnom území M., ku ktorým vlastnícke právo preukázali čiastočným listom vlastníctva č. XXX. Podľa informatívnej kópie katastrálnej mapy hraničí s parcelami stavebníkov parcela č. XXX, ktorej vlastníkom podľa listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie M. je žalobca. Podaním č. ÚŽPDI 2013/31381/9014/6-Ki zo dňa 30.09.2013 prvostupňový stavebný úrad oznámil známym účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie konania o dodatočnom povolení stavby a kolaudačného konania podľa § 88a stavebného zákona. Rozhodnutím zo dňa 05.12.2013 prvostupňový stavebný úrad prerušil stavebné konanie za účelom predloženia porealizačného zamerania zmeny stavby v lehote 60 dní. V súlade s výzvou stavebníci predložili stavebnému úradu geometrický plán č. 45477795-42-13 vyhotovený geodetickou kanceláriou Ing. Michal Muran M-Geo o porealizačnom zameraní stavby. Mesto Trenčín ako prvostupňový stavebný orgán rozhodnutím č. ÚSŽPDI 2014/27356/8843/17-DV, MsÚ 74576/2013 zo dňa 11.03.2014 dodatočne povolilo zmenu stavby „Rekonštrukcia rodinného domu“ J. XXX/X, W. umiestnenú na pozemkoch registra C parcela č. XXX/X a XXX/X v katastrálnom území M. a súčasne povolil jej užívanie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že dôvodom zamietnutia námietky žalobcu týkajúcej sa presahu terénnej úpravy - osadenie zámkovej dlažby na jeho pozemok bol predložený geometrický plán č. 45477795-42-13 vyhotovený geodetickou kanceláriou Ing. Michal Muran M-Geo. Z neho malo podľa úvahy prvostupňového stavebného úradu vyplývať, že spevnená plocha je realizovaná výlučne na pozemku stavebníka. Nakoľko poloha rodinného domu ostala v pôvodnom stave, nie je potrebné vyznačovať jeho vzdialenosť od susedných pozemkov. Rozhodnutím žalovaného č. OU-TN-OVBP2-2014/014932-2 Br zo dňa 28.07.2014 bolo prvostupňové rozhodnutie na odvolanie žalobcu zrušené a vrátené prvostupňovému stavebnému úradu na nové konanie. Odvolací orgán okrem iného vytýkal prvostupňovému stavebnému úradu, že z predloženého geometrického plánu nie je možné zistiť, či vyhotovené terénne úpravy nezasahujú na pozemok odvolateľa. Preto mu uložil povinnosť, aby nanovo vyzval stavebníka na doplnenie projektovej dokumentácie o odstupové vzdialenosti domu vrátane spevnenej plochy. Ak i napriek tomu bude odvolateľ namietať, že vykonané zmeny zasahujú do jeho vlastníckeho práva, odkáže odvolateľa na súd a konanie preruší. Výzvou zo dňa 22.09.2014 prvostupňový stavebný úrad vyzval stavebníkov okrem iného na doplnenie odstupových vzdialeností domu vrátane spevnených plôch s vyznačením odstupových plôch /rozsah terénnych úprav/. Na výzvu stavebného úradu stavebníci reagovali včasným predložením plánu o podrobnej situácii so zameraním odstupových vzdialeností zo septembra 2014. Prvostupňový správny orgán oznámením zo dňa 20.11.2014 oznámil známym účastníkom konania a dotknutým orgánom pokračovanie v konaní o dodatočnom povolení stavby v spojení s kolaudačným konaním a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 11.12.2014. Pre nezachovanie zákonných lehôt opakovaným oznámením zo dňa 07.01.2015 prvostupňový správny orgán oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom pokračovanie v stavebnom konaní. Stavebník e-mailovým podaním zo dňa 14.04.2015 zaslal prvostupňovému stavebnému úradu fotografiu zachytávajúcu vzdialenosť realizovanej spevnenej plochy od oplotenia žalobcu, z ktorej vyplynulo, že zámková dlažba vyhotovená na parcele č. XXX/X je ukončená obrubníkom vzdialeným od obvodového múru suseda 0,42 m, a nie, ako sa nesprávne domnieva žalobca, len 0,36 m, čo je vzdialenosť katastrálnej hranice od obvodového domu žalobcu. Z toho vyplýva, že zámková dlažba je ukončená na ich pozemku, ešte pred hranicou rozhrania susedných parciel XXX/X a XXX/X. Rozhodnutím č. ÚSŽP 2015/179/50734/33-Mi zo dňa 15.04.2015 prvostupňový stavebný orgán dodatočne povolil zmenu stavby „Rekonštrukcia rodinného domu“ J. XXX/X, W. umiestnenú na pozemkoch registra C parcela č. XXX/X a XXX/X v katastrálnom území M. a súčasne povolil jej užívanie. Napadnutým právoplatným rozhodnutím zo dňa 04.08.2015 žalovaný na základe včas podaného odvolania žalobcu prvostupňové rozhodnutie sčasti zmenil a v ostatnej časti potvrdil. S námietkou žalobcu o zasahovaní zmenenej stavby na jeho pozemok sa žalovaný vysporiadal tak, že bolo preukázané, že spevnená plocha sa nachádza výlučne na pozemku stavebníka. V prípade nespokojnosti žalobcu tohto poučil o možnosti preukázať svoje tvrdenie súdnou cestou. Poznamenal, že ani následná možná úprava spevnenej plochy nemá vplyv na dodatočné povolenie zmeny stavby a jej užívanie. Podľa § 54 stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Podľa § 55 1 stavebného zákona stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Podľa § 59 ods. 2 stavebného zákona účastníkmi stavebného konania podľa odseku 1 písm. b) nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov. Podľa § 76 ods. 1 stavebného zákona dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať. Podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa § 88a ods. 3 stavebného zákona ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo ( § 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší ( § 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. Podľa § 88a ods. 7 stavebného zákona na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. Podľa § 88a ods. 9 stavebného zákona s konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená, môže stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie. Podľa § 137 ods. 1 až 3 stavebného zákona stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. Stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má súd za to, že preskúmavané rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v medziach žaloby v súlade so zákonom. S poukazom na dôkazy zabezpečené správnymi orgánmi súd zistil, že stavebníci J. a Ing. F. O. ako spoluvlastníci rodinného domu na adrese J. XXX/X, W. bez stavebného povolenia vykonali úpravy tohto rodinného domu a priľahlých pozemkov, ktoré sa nachádzajú na parcele č. XXX/X a XXX/X v katastrálnom území M., a s ktorými hraničí parcela č. XXX vo vlastníctve žalobcu. Až po vykonaní zmien, ktoré spočívali v zmene podkrovia a čiastočne aj prízemia rodinného domu vrátane spevnenia plochy vjazdu na parcelu č. XXX/X. a plochy dvora zámkovou dlažbou, požiadali o dodatočné povolenie zmeny stavby. Na jej základe prvostupňový stavebný úrad začal konanie o dodatočné povolenie stavby spojené s kolaudačným konaním. V priebehu spojeného konania žalobca ako účastník konania opakovane vznášal viaceré námietky vrátane výhrady, že realizované spevnenie povrchu okolia rodinného domu stavebníkov zámkovou dlažbou presahuje na jeho pozemok, čím sa v medziach tvrdenia žalobcu následne vymedzil predmet sporu medzi účastníkmi súdneho konania. V prvom rade je potrebné zo strany súdu zdôrazniť, že žalobca bol účastníkom spoločného stavebného konania práve z dôvodu vlastníctva parcely č. XXX, ktorá hraničí s parcelami č. XXX/X a XXX/X vo vlastníctve stavebníkov. Predmetné parcely ako aj stavba na nich stojaca boli pritom zaťažené vykonanými zmenami, ktoré boli predmetom opakovaného posudzovania zo strany správnych orgánov. Žalobca ako vlastník susedného pozemku sa považoval za dotknutého na svojom vlastníckom práve z dôvodu stavebných úprav vykonaných na nehnuteľnostiach vo vlastníctve stavebníkov. To znamená, že dôvod, ktorý zakladá účasť žalobcu na stavebnom konaní, súčasne limituje okruh námietok a výhrad, ktoré môže v stavebnom konaní vzniesť. Preto ak sa vlastník susedného /hraničiaceho/ pozemku domnieva, že jeho vlastnícke právo alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti suseda môžu byť stavebným povolením dotknuté, stáva sa s prihliadnutím na okolnosti prípadu účastníkom konania a môže len z tohto titulu vznášať námietky, ktoré vecne súvisia s jeho vlastníckym právom /resp. iným právom k nehnuteľnosti/ a slúžia na ochranu jeho vlastníckeho práva k parcele č. XXX. Z toho potom vyplýva, že žalobca bol v preskúmavanom stavebnom konaní s poukazom na koncentračnú zásadu a následne v konaní pred súdom oprávnený podávať len námietky, ktoré bezprostredne súviseli s možným ukrátením jeho práv ako vlastníka susedného pozemku /vrátane procesných námietok/. S poukazom na fakt, že z mnohých v žalobe uvádzaných námietok mala takýto charakter len výhrada týkajúca sa tvrdení žalobcu, že osadená dlažba zasahuje do jeho pozemku, ktorá podľa súdu ako jediná mohla vecne odôvodniť ukrátenie žalobcu na jeho právach, súd zameral pozornosť práve na ňu, nezistiac pritom iné procesné pochybenia, ktoré by žalobca namietal a ktoré by boli spôsobilé privodiť nezákonnosť či už žalobou napadnutého rozhodnutia alebo aj prvostupňového správneho rozhodnutia vrátane procesných postupov, ktoré predchádzali ich vydaniu. Súd pritom zohľadnil aj vyjadrenia žalobcu prednesené na pojednávaní, že predmetom žaloby nie je pôvodne vznášaná námietka zaujatosti. Podľa názoru súdu správne orgány v prejednávanom prípade zaobstarali dostatok podkladov na prijatie zákonných rozhodnutí a správne aplikovali príslušné právne predpisy. Potom, čo odvolací správny orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na nové konanie, stavebníci predložili relevantné dôkazné prostriedky, ktoré nadovšetku pochybnosť preukázali, že nimi vykonané úpravy neukrátili žalobcu na jeho vlastníckom práve k parcele č. XXX. Na výzvu stavebného úradu stavebníci doručili správnemu orgánu plán o podrobnej porealizačnej situácii so zameraním odstupových vzdialeností zo septembra 2014 vrátane fotografie, ktorá zaznamenala reálny odstup okraja dlažby od obvodového múru oplotenia žalobcu. Z nich bolo zrejmé, že zámková dlažba je ukončená na pozemku stavebníkov, ešte pred hranicou rozhrania susedných parciel XXX/X a XXX. S prihliadnutím na fakt, že stavebníci jednoznačne preukázali, že nedošlo k porušeniu vlastníckeho práva žalobcu, a že stavbu, resp. jej zmeny realizovali výlučne na svojich vlastných pozemkoch, má súd za to, že neboli splnené zákonné podmienky na prerušeniu stavebného konania podľa § 88a ods. 3 v spojení s § 137 stavebného zákona. Nepriamo to dosvedčuje správanie žalobcu, ktorý nepodal na súd žalobu o určenie vlastníckeho práva, resp. negatórnu žalobu, že stavebníci nie sú vlastníkmi určitej časti parcely. Ani v tomto bode tak súd nezistil pochybenia správnych orgánov pri vydávaní dotknutých rozhodnutí. S poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie i postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom a žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. O trovách konania krajský súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, náhradu trov nepriznal (§ 250k ods. 1 OSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 OSP pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.