Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 15Sd/7/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200030 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Zaťková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3016200030.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľky: K.. R. T., bytom F. T. R. č. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta 8, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. novembra 2015 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. novembra 2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. novembra 2015 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. novembra 2015 ako zákonné a vecne správne. Krajský súd n e p r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Poznamenáva sa, že od 1. júla 2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), ktorý je nahradený tromi procesnými kódexmi, a to - zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), - zákonom č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), - zákonom č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Nahradenie Občianskeho súdneho poriadku tromi procesnými kódexmi si vyžaduje zmenu splnomocňovacích ustanovení odkazujúcich na O.s.p.. Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 492 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, vrátane odvolacieho konania a lehôt na podanie odvolania, ktoré plynú podľa doterajších predpisov a ich právne účinky zostávajú zachované. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd preskúmal rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.11.2015 (ďalej len napadnuté rozhodnutie), ktorým jej bol podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z o sociálnom poistení (ďalej len zákona) v znení zákona č. 140/2015 Z.z. zvýšený od 1.7.2015 starobný dôchodok na sumu 281,30 € mesačne. V písomných dôvodoch podania poukázala na skutočnosť, že podľa jej názoru bola napadnutým rozhodnutím ukrátená. Odporkyňa jej nepriznala všetky doby do kvalifikovaného obdobia, hoci riadne platila odvody a bola dôchodkovo poistená. Ide o obdobia od 1.7.2004 do 31.12.2004, t.j. 184 dní a potom aj obdobie od 1.1.2009 do 30.6.2009, t.j. 181 dní. Do vzniku nároku na dôchodok získala 12 510 dní, t.j. 34 rokov a 100 dní a odporkyňa jej zhodnotila o jeden rok menej. Tiež poukázala na to, že za obdobie SZČO zaplatila oveľa vyššie sumy na odvodoch, rôzne penále a iné platby, ako mala a tieto jej boli neoprávnene vymáhané exekútorom. Oneskorené úhrady pritom neboli zapríčinené ňou, ale veľmi zlou finančnou situáciou rodiny s tromi deťmi a žiadnou pomocou od štátu. Namietla, že odporkyňa v napadnutom rozhodnutí a vo vyjadrení nepoužila správne znenie § 60 ods. 9 zákona. Na podklade uvedeného navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa zaslala krajskému súdu dňa 9.2.2016 písomné vyjadrenie zo dňa 4.2.2016, v ktorom žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na okolnosť, že navrhovateľke bol zvýšený starobný dôchodok na sumu minimálneho dôchodku v súlade so zákonom o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z.z., a to za splnenia tam uvedených zákonných podmienok. Keďže suma starobného dôchodku navrhovateľky bola nižšia (270,20 €) ako suma minimálneho dôchodku (281,30 €) bol jej tento zvýšený o 11,10 €. Odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľka má riadne započítané všetky namietané obdobia v súlade so zákonom. Súd vykonal prieskum oboznámením návrhu navrhovateľky, jej výsluchom, písomným vyjadrením odporkyne, napadnutým rozhodnutím odporkyne, administratívnym spisom, stanoviskom zástupkyne odporkyne a ostatným spisovým materiálom. Z obsahu administratívneho spisu zistil, že navrhovateľke napadnutým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.11.2015 bol zvýšený od 1. júla 2015 starobný dôchodok na sumu 281,30 € mesačne. Druhým rozhodnutím toho istého čísla, vydaného v ten istý deň odporkyňa podľa § 82 zákona v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2016 navrhovateľke od 1.1.2016 zvýšila starobný dôchodok na sumu 272,10 € mesačne. Podľa § 82b zákona v znení zákona č. 140/2015 Z.z. jej od 1.1.2016 patrí starobný dôchodok zvýšený na sumu minimálneho dôchodku v sume 281,30 € mesačne. Súd tieto rozhodnutia preskúmal po všetkých stránkach a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť. Podľa § 82b zákona v znení zákona č. 140/2015 Z.z. nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku vzniká, ak poberateľ tohto dôchodku a) získal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, b) uplatnil si nárok na pozostalostný dôchodok podľa zákona v znení neskorších predpisov, nárok na dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nárok na pozostalostný dôchodok na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak boli splnené podmienky nároku na dôchodok podľa uvedených právnych predpisov, a c) suma starobného dôchodku vrátane sumy pozostalostného dôchodku podľa zákona v znení neskorších predpisov, sumy dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, sumy pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, sumy dôchodku vyplácaného z cudziny nedosahuje sumu minimálneho dôchodku zodpovedajúcu získanému počtu rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Na účely zvýšenia dôchodku na minimálny dôchodok umožňuje zákon zhodnotiť len kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia. Platí pritom, že nie každé obdobie dôchodkového poistenia je súčasne kvalifikovaným obdobím. Počet dní obdobia dôchodkového poistenia (vrátane odpracovaných rokov) zhodnotený pri priznaní dôchodku nemusí byť totožný s počtom dní kvalifikovaného obdobia zhodnoteným na účely minimálneho dôchodku. Výška minimálneho dôchodku sa mení v závislosti od počtu získaných rokov kvalifikovaného obdobia. Či vznikne nárok na minimálny dôchodok sa bude porovnávať vždy s výškou minimálneho dôchodku zodpovedajúcou získaným rokom kvalifikovaného obdobia. Do kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia sa v plnom rozsahu započítajú všetky doby získané pred 1.1.1993 a tiež doby získané po 31.12.1992, ak boli získané v cudzine (zákon presne definuje pojem cudzina), v kalendárnom roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok alebo v kalendárnom roku, od ktorého bol dôchodok priznaný, od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Z ostatných dôb získaných po 31.12.1992 sa v závislosti od výšky ročného príjmu poistenca (ročného osobného vymeriavacieho základu) započítavajú do kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia iba tie doby získané v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241 (t.j. zárobok bol v danom roku najmenej 24,1 % priemernej ročnej mzdy). Za kalendárne roky, za ktoré už raz boli určené osobné mzdové body v predchádzajúcich rozhodnutiach patria už raz určené mzdové body. Navrhovateľka k 1.7.2015 (k účinnosti zákona č. 140/2015 Z.z.) získala 12 145 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 33 rokov a 100 dní. Suma minimálneho dôchodku je určená tiež v závislosti od sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ktorá k 1.1.2015 predstavuje 198,09 € mesačne. Suma minimálneho dôchodku za 33 rokov kvalifikovaného obdobia je 142 % sumy životného minima, čo predstavuje 281,30 € mesačne. Suma starobného dôchodku navrhovateľky je 270,20 € mesačne, t.j, je nižšia ako suma minimálneho dôchodku, preto bola zvýšená o 11,10 € mesačne (270,20 € + 11,10 € = 281,30 € mesačne) na sumu minimálneho dôchodku. K námietkam navrhovateľky je potrebné uviesť, že práve v ňou uvádzaných obdobiach dosiahla osobný mzdový bod nižší ako 0,241. V roku 2004 je to 0,1988 (poistenie od 1.7.2004 do 31.12.2004) a v roku 2009 je to 0,1985 (poistenie od 1.1.2009 do 30.6.2009), preto tieto kalendárne roky nepatria do kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia a neprihliada sa na ne zo zákona. K ďalšej námietke, že odporkyňa nesprávne interpretovala ustanovenie § 60 ods. 9 zákona súd uvádza, že v čase vydania zákona č. 140/2015 Z.z. účinného od 1.7.2015 to bolo správne, zmena nastala od 1.1.2016 tak, že znenie ods. 9 § 60 sa posunulo na ods. 10 § 60. Rok dôchodkového poistenia je vždy 365 dní dôchodkového poistenia, ktorá skutočnosť nespôsobuje vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Platenie odvodov, penále, resp. exekúcie nesúvisia s nárokmi na priznanie minimálneho dôchodku, ale s výberom poistného. Podľa § 244 a nasl. O.s.p. súd má kompetenciu na preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Inými slovami, súd preskúmava zákonnosť konkrétneho rozhodnutia, ktoré je napadnuté opravným prostriedkom a teda predmet súdneho konania je vymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia a inými nárokmi, ktoré neboli riešené napadnutým rozhodnutím správneho orgánu nemá právomoc sa zaoberať. Podľa § 250q ods. 2 veta prvá O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Odporkyňa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzala z platných právnych predpisov, t.j. zvýšila starobný dôchodok navrhovateľke od 1.7.2015 v takom rozsahu, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. K námietkam navrhovateľky nemožno preto prihliadnuť, lebo nie sú spôsobilé zmeniť napadnuté rozhodnutia a zvýšenie jej dôchodku nemohlo byť vykonané spôsobom, ako žiadala. Treba poznamenať, že predchádzajúce rozhodnutie vo veci priznania a zvýšenia starobného dôchodku navrhovateľky sa stalo právoplatné. Potvrdzujúci rozsudok bol v konaní, sp.zn. 15Sd/50/2015, vyhlásený tunajším súdom dňa 22.2.2016, právoplatným dňa 5.5.2016, a preto ani nepodlieha prieskumu. Podľa názoru krajského súdu, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu v čase vydania napadnutých rozhodnutí, (ktorý je pre súd v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. rozhodujúci) postupu odporkyne, ktorý predchádzal ich vydaniu nemožno v zmysle námietok navrhovateľky vytýkať porušenie zákona odôvodňujúce ich zrušenie. Účelom minimálneho dôchodku je zabezpečiť poistencovi garantovaný dôchodkový príjem, čím sa mu určitým spôsobom zvýši životná úroveň, čo sa v posudzovanej veci prejavilo zvýšením starobného dôchodku navrhovateľky na úroveň sumy teraz platného minimálneho dôchodku. Na podklade týchto skutočností bolo potom napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. novembra 2015 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. novembra 2015 potvrdené ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľka v konaní nebola úspešná, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal a odporkyni sa v zmysle ustanovenia § 250k O.s.p. trovy konania nepriznávajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má uviesť, kto ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.