Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/95/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200312 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3016200312.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu: P. I., bytom R. XXX/XX, V. X, Česká republika, zastúpeného Mgr. Robertom Cholenským, PhD., advokátom so sídlom Bolzanova 461/5, Brno, Česká republika proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín so sídlom Hviezdoslavova 140/3, Trenčín za účasti: 1/ mal. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín so sídlom M. R. Štefánika 20, Trenčín, 2/ O. Q., bytom R. XXX o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OS1-2016/002241-6 zo dňa 29. februára 2016 takto. r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca žalobou podanou v zákonnej lehote žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného označeného v záhlaví tohto rozsudku v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - riaditeľky Základnej školy s materskou školou v Omšení č. 75/2015 zo dňa 15.12.2015 z dôvodu ukrátenia na jeho právach. V žalobe namietal nezákonnosť uvedených rozhodnutí z dôvodu: a/ nedodržania lehoty v ust. § 60 ods. 2 zák. č. 245/2008 Z.z. (školský zákon), keď rozhodnutie prvostupňového orgánu o prijatí mal. P. do základnej školy bolo vydané po 15.06.2015, a teda bolo vydané oneskorene, čím je možné rozhodnutie považovať za ničotné a materiálne nevykonateľné b/ nerešpektovania nesúhlasu žalobcu s prijatím dieťaťa do Základnej školy v Omšení, keď správny orgán mal situáciu posúdiť ako spor medzi rodičmi dieťaťa v podstatnej otázke a požiadať o jej vyriešenie opatrovnícky súd. 2. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - riaditeľky ZŠ s materskou školou v Omšení č. 75/2015 z 15.12.2015 bola mal. P. Q. prijatá do základnej školy v školskom roku 2015/2016 s nástupom od 01.09.2015. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, že predchádzajúce rozhodnutie č. 18/2015 z 11.02.2015 bolo zrušené Okresným úradom Trenčín, odbor školstva (odvolací orgán) rozhodnutím č. OU-TN-OS1-2015/031983-2 zo dňa 09.11.2015. Následne správny orgán upovedomil účastníkov konania o začatí správneho konania, vyzval ich na vyjadrenie, v ktorom otec dieťaťa uviedol nesúhlas s prijatím mal. P. do Základnej školy v Omšení. Správny orgán poukázal na to, že mal. P. má slovenské štátne občianstvo, trvalé bydlisko v R. a v súlade s § 19 ods. 1 zák. č. 245/2008 Z.z. ju nemožno oslobodiť od plnenia školskej dochádzky. 2.1 Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 29.02.2016 podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodnutie riaditeľky základnej školy potvrdil a odvolanie zamietol. Žalovaný sa s námietkami žalobcu v odvolaní, ktoré sú totožné s námietkami v podanej žalobe, v rozhodnutí riadne vyporiadal. Poukázal na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán rozhodol o prijatí mal. P. prvýkrát dňa 11.02.2015 v súlade s vtedy platnou legislatívou a maloletá dňa 01.09.2015 aj nastúpila na povinnú školskú dochádzku do Základnej školy Omšenie. Rozhodnutie však bolo po podaní odvolania žalobcom zrušené odvolacím orgánom, a preto prvostupňový správny orgán vo veci opätovne rozhodoval, čím vznikla aktuálna situácia, že nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté v termíne uvedenom v ust. § 60 ods. 2 školského zákona. Správne konanie - prvostupňové a druhostupňové konanie tvoria jeden celok a využitím práva účastníka konania podať odvolanie bude vo veci právoplatne rozhodnuté až právoplatnosťou rozhodnutia o odvolaní. Ďalej poukázal na skutočnosť, že maloletá má dvojité štátne občianstvo a podľa čl. 42 ods. 1 Ústavy SR školská dochádzka je povinná. Zákonný zástupca dieťaťa má povinnosť prihlásiť dieťa na plnenie školskej dochádzky (§ 20 ods. 2 školského zákona) a skutočnosť, že mal. P. bola právoplatne prijatá na vzdelávanie v Českej republike, nebráni v jej prijatí na základnú školu na území Slovenskej republiky, čo vyplýva i zo školského zákona v Slovenskej republike a Českej republike. Nedošlo k porušeniu Dohovoru práva dieťaťa v článkoch, na ktoré poukazoval otec dieťaťa, nakoľko vzhľadom k hlbokému rozvratu medzi rodičmi dieťaťa, neuspokojivej bytovej a finančnej situácii otca dieťaťa je v najlepšom záujme dieťaťa plnenie školskej dochádzky na Základnej škole v Omšení, kde sa úspešne vzdeláva, má kamarátov, navštevuje krúžky a čl. 18 Dohovoru výslovne uvádza, že základným zmyslom starostlivosti rodičov musí byť záujem dieťaťa. Žalovaný konštatoval, že mal. P. je ponechaná v osobnej starostlivosti matky predbežným opatrením vydaným Okresným súdom Trenčín dňa 04.12.2015 č. k. 31P/208/2015-135. Otcovi dieťaťa nebolo upreté právo zúčastniť sa rozhodovania o prijatí maloletej do základnej školy, bol účastníkom konania a využil svoje právo podať odvolanie. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Prvostupňový správny orgán rozhodol o prijatí mal. P. do základnej školy už rozhodnutím č. 19/2015 zo dňa 11.02.2015, čím naplnil zákonné ustanovenie § 60 ods.2 školského zákona. Tým, že žalobca podal odvolanie voči tomuto rozhodnutiu a odvolací orgán rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, vznikla aktuálna situácia, že nebolo rozhodnuté v termíne stanovenom v § 60 ods. 2 školského zákona. Správne konanie však tvorí jeden celok, čo zhodne tvrdí i žalobca. Žalovaný zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukázal, a nestotožnil sa s názorom žalobcu posúdiť situáciu ako spor medzi rodičmi v podstatnej veci. Podľa jeho názoru podstatnou vecou je príprava na budúce povolanie dieťaťa, teda rozhodovanie o prijatí na strednú školu, a nie rozhodovanie o prijatí na základnú školu, kde rodič má zákonnú povinnosť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky prihlásiť, inak by sa dopustil priestupku (§ 37 zák. č. 596/2003 Z.z.). Žalovaný postupoval v súlade s príslušnými všeobecne záväznými predpismi a najmä v záujme účastníčky konania - mal. P., ktorá má vytvorené optimálne podmienky pre výchovu a vzdelávanie v domácom prostredí u účastníčky konania - matky maloletej, ktoré jej žalobca nevie zabezpečiť. 4. Súdom ustanovený opatrovník účastníčky konania - mal. P. v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že maloletá na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 04.12.2015 č. k. 31P/208/2015-135 bola dočasne do rozhodnutia vo veci samej vedenej na Obvodnom súde pre Prahu 1 pod sp. zn. 32P/37/2015 ponechaná v osobnej starostlivosti matky. Návrh otca o navrátenie dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/225/2015-338 zo dňa 29.02.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15CoP/24/2016-425 zo dňa 11.05.2016 zamietnutý. Mal. P. sa v súčasnosti nachádza v osobnej starostlivosti matky, býva na adrese R. č. XXX a plní povinnú školskú dochádzku na Základnej škole s materskou školou v Omšení. 5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného a opatrovníka mal. P. uviedol, že proti rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín o nariadení predbežného opatrenia, ktorým bola maloletá dočasne ponechaná v starostlivosti matky, podal v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté odvolacím súdom. Žalovaný sa podľa jeho názoru doposiaľ nevyporiadal s tým, že rozhodnutie o prijatí dieťaťa do základnej školy bolo vydané opozdene a napriek nesúhlasu žalobcu. Spor medzi rodičmi dieťaťa ohľadom miesta pobytu a vzdelávania nie je príslušný riešiť riaditeľ základnej školy, ale opatrovnícky súd, v danom prípade Obvodný súd pre Prahu 1. 6. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie v správnej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy podľa § 177 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v prejednávanej veci viazaný (§ 134 ods. 1, 2 SSP), a dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech. 7. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil tieto skutočnosti: 8.1 Na základe splnomocnenia matky maloletej (účastníčky 2/) bola dňa 04.02.2015 na Základnej škole s materskou školou v Omšení podaná žiadosť o prijatí mal. P. do 1. ročníka ZŠ, o ktorej rozhodla riaditeľka školy (prvostupňový správny orgán) rozhodnutím č. 19/2015 zo dňa 11.02.2015. Žalobca podal proti rozhodnutiu odvolanie, na základe ktorého odvolací orgán (žalovaný) preskúmal rozhodnutie a postup prvostupňového správneho orgánu a dňa 09.11.2015 rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie (č. rozhodnutia: OU-TN-OS1-2015/031983-2) z dôvodu porušenia ustanovení § 24 ods. 1, § 49 ods. 1, 2 a § 46 Správneho poriadku. Prvostupňový správny orgán po zrušení jeho rozhodnutia zaslal účastníkom konania oznámenie o začatí správneho konania s výzvou na vyjadrenie sa. Žalobca v písomnom vyjadrení nesúhlasil s prijatím maloletej do základnej školy v Slovenskej republike. 8.2 Rozhodnutím zo dňa 15.12.2015 č. 75/2015 prvostupňový správny orgán opätovne rozhodol o prijatí mal. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX do Základnej školy s materskou školou Omšenie v školskom roku 2015/2016 s nástupom od 01.09.2015. 8.3 Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie žalobca, v ktorom vytýkal prvostupňovému správnemu orgánu oneskorenosť rozhodnutia, ktoré nebolo vydané v zákonnej lehote, neúplne zistený skutkový stav, keď maloletá má nielen slovenské, ale i české štátne občianstvo a bola prijatá k základnému vzdelávaniu v Českej republike, nesúhlas otca dieťaťa, napomáhanie medzinárodnému únosu dieťaťa a nerešpektovanie medzinárodných záväzkov SR - Dohovor o právach dieťaťa. 8.4 Žalovaný o podanom odvolaní žalobcu rozhodol tak, ako je uvedené v bode 2.1 tohto rozsudku. 9. Podľa § 42 ods. 1 Ústavy SR školská dochádzka je povinná. 9.1 Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 245/2008 Z.z. výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky. 9.2 Podľa § 20 ods. 2 zák. č. 245/2008 Z.z. zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole (ďalej len „zápis“). Zápis sa koná od 1. apríla do 30. apríla, ktorý predchádza začiatku školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku. 9.3 Podľa § 60 ods. 2 veta prvá zák. č. 245/2008 Z.z. o prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie rozhodne riaditeľ školy do 15. júna, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má základné vzdelávanie začať. 10. Predmetom konania v prejednávanej veci je preskúmanie rozhodnutia a postupu správnych orgánov v konaní o prijatí mal. účastníčky 1/ do Základnej školy s materskou školou v Omšení v školskom roku 2015/2016. Ide teda o plnenie základnej školskej dochádzky dieťaťa, kde existuje spor medzi rodičmi dieťaťa, kde má dieťa školskú dochádzku vykonávať. 11. Subjektom práva na vzdelávanie je dieťa. Účastníkmi konania sú aj rodičia dieťaťa ako zákonní zástupcovia mal. dieťaťa, ktorí môžu byť rozhodnutím dotknutí na rodičovských právach a povinnostiach, keďže majú právo podieľať sa na výchove dieťaťa a tiež povinnosť dieťa prihlásiť na povinnú školskú dochádzku. 12. Krajský súd zhodne s názorom žalobcu zastáva názor, že plnenie školskej dochádzky dieťaťa - miesto, kde bude dieťa navštevovať základnú školu, je podstatou otázkou a pokiaľ sa rodičia o tejto otázke nevedia dohodnúť, na návrh jedného z nich má rozhodnúť opatrovnícky súd, či už o nahradení súhlasu jedného z rodičov na podanie prihlášky k zápisu dieťaťa do základnej školy (ak je návrh podaný s dostatočným časovým predstihom pred zápisom), alebo o tom, ktorú školu bude dieťa navštevovať (ak už bolo prijaté na plnenie školskej dochádzky v rôznych školách). 13. Správny orgán je povinný pri rozhodovaní vychádzať z riadne zisteného skutkového stavu. V prejednávanej veci je nesporné, že mal. P. má jak slovenské, tak i české štátne občianstvo. Podaním žiadosti o prijatie maloletej na základnú školu v slovenskej republike si matka splnila svoju zákonnú povinnosť. Skutočnosť, že rodičia podali žiadosť i na zápis dieťaťa do základnej školy v Českej republike a dieťa bolo prijaté i na základnú školu v Českej republike (rozhodnutie riaditeľky školy č. j. ZŠV-V-52/15 z 05.02.2015 o prijatí mal. P. od 01.09.2015 k základnému vzdelávaniu v Základnej škole Vodičkova, Praha 1), nebráni v prijatí dieťaťa i na základnú školu v Slovenskej republike, pretože slovenský i český školský zákon obsahujú inštitút osobitného plnenia školskej dochádzky mimo územia štátu (§ 23 písm. b/ zák. č. 245/2008 Z.z. v SR a § 38 ods. 1 písm. a/ zák. č. 56/2004 Sb. v ČR). 13.1 Medzi účastníkmi konania je tiež nesporné, že došlo k vážnemu narušeniu vzťahov medzi rodičmi dieťaťa, na základe čoho matka s mal. P. odišli zo spoločnej domácnosti a od augusta 2015 žijú v R., kde má maloletá od narodenia trvalé bydlisko. Mal. P. v Omšení od 01.09.2015 si plní školskú dochádzku na tamojšej základnej škole, v súčasnosti navštevuje 2. ročník. 13.2 Žalobca, proti vôli ktorého zobrala matka maloletú na Slovensko, podal návrh na navrátenie dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, o ktorom rozhodol Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 29.02.2016 č. k. 32P/225/2015-388 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11.05.2016 č. k. 15CoP/24/2016-425 tak, že návrh žalobcu zamietol. 13.3 Na návrh žalobcu prebieha konanie na Obvodnom súde pre Prahu 1 pod sp.zn. 32P/37/2015 o zverenie mal. P. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, konanie nie je právoplatne skončené, vo veci je vytýčený termín pojednávania na 20.12.2016, čo uviedli zhodne rodičia mal. P. na pojednávaní pred správnym súdom. 13.4 Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 04.12.2015 č.k. 31P/208/2015-135 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14.07.2016 č.k. 4Co/43/2016-226 bola mal. P. predbežným opatrením ponechaná dočasne do rozhodnutia vo veci samej, vedenej na Obvodnom súde pre Prahu 1 pod sp. zn. 32P/37/2015, v osobnej starostlivosti matky. 14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že v predmetnej veci je prvoradý záujem mal. dieťaťa, ktoré už druhý školský rok navštevuje Základnú školu v Omšení. Zákony SR, ale i medzinárodné zákony, Dohovor o právach dieťaťa, Listina základných práv a slobôd zhodne kladú na prvé miesto vo všetkých záležitostiach, ktoré sa dotýkajú mal. dieťaťa, jeho najlepší záujem. V danom prípade, i keď správne orgány svojimi rozhodnutiami nezohľadnili nesúhlas žalobcu s tým, aby mal. P. bola prijatá do ZŠ v Omšení a dospeli k nesprávnemu právnemu záveru, že nezhoda medzi rodičmi v otázke, kde si dieťa bude plniť základnú školskú dochádzku, nie je podstatnou vecou, o ktorej má rozhodnúť opatrovnícky súd dieťaťa, rozhodli v čo najlepšom záujme mal. P., ktorá ešte pred nástupom do základnej školy bývala a aj v súčasnosti býva v R., navštevuje už 2. ročník základnej školy, má v bydlisku vytvorené všetky podmienky pre svoj úspešný vývoj a rast. Nezhody medzi rodičmi sa netýkajú len výberu základnej školy, ale i ďalších podstatných otázok, a budú riešené opatrovníckym súdom, ktorý musí rozhodnúť o úprave práv a povinností rodičov k mal. P.. Takéto konanie v súčasnosti ešte len prebieha. 15. Pokiaľ teda žalobca namietal porušenie jeho práv, keď správne orgány nezohľadnili jeho nesúhlas s prijatím mal. P. do slovenskej školy, správny súd s poukazom na prvoradý záujem dieťaťa námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. 16. Tiež pokiaľ žalobca namietal porušenie ust. § 60 ods. 2 školského zákona, i túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V predmetnej veci prvostupňový správny orgán rozhodol o prijatí mal. P. do základnej školy v zákonom stanovenej lehote a z dôvodu využitia práv žalobcu, ktorý dôvodne podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu odvolacím orgánom zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z dôvodu využitia procesných práv žalobcu teda nemohlo byť vo veci právoplatne rozhodnuté v lehote ustanovenej v § 60 ods. 2 školského zákona. Uvedené ustanovenie však neupravuje, že o prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie musí byť právoplatne rozhodnuté riaditeľom školy do stanoveného termínu a vzhľadom k tomu, že ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie a žalobca toto právo i využil, nemôže byť rozhodnutím, ktoré bolo vydané následne, t. j. už po lehote stanovenej v § 60 ods. 2 školského zákona práve z dôvodu využitia práv žalobcu, žalobca ukrátený na svojich právach a tiež nemožno dospieť k záveru, že takéto rozhodnutie je ničotné. Ako správne uviedol žalovaný, prvostupňové a druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok a situácia, ktorá v danom prípade nastala, nie je v nesúlade so zákonom, ale práve naopak, keďže prvostupňový správny orgán pri vydaní rozhodnutia sa dopustil závažných pochybení, bolo jeho rozhodnutie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Je len logické, že následné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu už bolo po zákonom stanovenej lehote, pretože ak by zákonodarca stanovil, že riaditeľ školy musí právoplatne rozhodnúť o prijatí žiaka na základnú školu v termíne podľa § 60 ods. 2 školského zákona, tak by takéto správne konanie muselo začať v čase, ktorý ďaleko predchádza nástupu dieťaťa do základnej školy. 17. Z uvedených dôvodov, keď vo veci konali a rozhodovali vecne príslušné správne orgány, zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, vo veci zistili skutočný stav, konali v súčinnosti s účastníkmi konania, zohľadnili záujem mal. dieťaťa a rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými zákonmi, obsahuje predpísané náležitosti, správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 18. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní úspech, náhradu trov nepriznal, nakoľko výslovne na pojednávaní uviedol, že si trovy neuplatňuje. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.