Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/949/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106216153 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3106216153.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci navrhovateľa W. proti odporcovi N., o zaplatenie 489,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. septembra 2015, č.k. 14C/98/2007-157 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti II., vo výrokoch o trovách konania III. a IV. p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie sumy 21,72 eur s úrokom z omeškania 8% ročne od 14.12.2004 do zaplatenie a v časti úrokov z omeškania 8% zo sumy 41,13 eur od 14.12.2004 do zaplatenia zastavil. Vo výroku II. návrh navrhovateľa o zaplatenie náhrady škody zamietol. Vo výroku III. odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Vo výroku IV. navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu 196,07 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Trenčín. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ kúpil od svojho brata N. J., osobný automobil zn. LANCIA PRISMA TDS 831, rok výroby 1989, ev.č. T. spolu s 2 sadami pneumatík a to letnými na hliníkových diskoch a zimnými na plechových diskoch. Vozidlo bolo zverené do opravy odporcovi a počas obdobia, po ktoré bolo v oprave, dňa 09.11.2004 boli z auta patriaceho navrhovateľovi odcudzené 4 ks kolies pneumatikami a skrutkami. Navrhovateľ tvrdil, že mu boli ukradnuté nové pneumatiky s 5 % opotrebením a liatinové disky s novými skrutkami. Odporca tvrdil, že disky a pneumatiky boli také staré ako bolo auto. V danom prípade bolo sporné, aké pneumatiky malo vozidlo navrhovateľa namontované v čase, keď ho navrhovateľ priviezol k odporcovi na opravu; teda či letné na hliníkových diskoch alebo zimné na plechových diskoch. Navrhovateľ nežiadal v konaní na túto skutočnosť vypočuť žiadnych svedkov a predložená faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 13.07.2004 svedčí iba o tom, že boli zakúpené súčiastky v nej uvedené za kúpnu cenu 14.761,- Sk, avšak nedokazuje skutočnosť, že tieto veci boli na vozidlo namontované v čase jeho zverenia odporcovi na opravu a na vozidle sa nachádzali aj v čase krádeže dňa 09.11.2004. Svedok N. J., ktorý auto navrhovateľovi predal sa vedel vyjadriť len k tomu, aké pneumatiky predal navrhovateľovi, ale nevedel uviesť, ktoré z nich boli na vozidle namontované v čase jeho predaja. Svedok T. U., ktorý vypomáhal v dielni odporcu pri opravách áut však potvrdil, že auto navrhovateľa malo v čase opravy staré kolesá. Dôkazné bremeno, o hodnote pneumatík, diskov a skrutiek namontovaných na vozidle navrhovateľa v čase ich krádeže, zaťažuje navrhovateľa. Tento nepreukázal, že by jeho vozidlo malo v čase krádeže dňa 09.11.2004 v areáli odporcu namontované hliníkové disky s letnými pneumatikami s 5 % opotrebením a novými skrutkami. Zo zhodných výpovedí odporcu a svedka T. U. vyplývalo, že auto malo v čase krádeže staré pneumatiky neznámej značky a stupňa opotrebenia a plechové disky v neznámej hodnote. Odporca navrhovateľovi po krádeži namontoval namiesto ukradnutých kolies staré pneumatiky neznámeho stupňa opotrebenia a značky s plechovými diskami a navrhovateľ si auto dňa 30.11.2004 od odporcu prevzal. Z týchto dôvodov mal súd za to, že skutočná škoda vzniknutá pri krádeži bola navrhovateľovi v plnom rozsahu uhradená uvedením do pôvodného stavu. Odporca nepochybne zodpovedá za škodu vzniknutú krádežou na majetku navrhovateľa, pretože mu svoje vozidlo zveril do opravy. V konaní sa preukázalo, že vzniknutú škodu na ukradnutých kolesách a skrutkách odporca nahradil poskytnutím opotrebených kolies s pneumatikami, teda vecí rovnakého druhu a približne rovnakého veku. Z týchto dôvodov považoval súd škodu na majetku navrhovateľa za uhradenú, vyššiu škodu , ktorú si uplatnil navrhovateľ v konaní ako nepreukázanú, a preto návrh ako nedôvodný zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 421, § 442 ods. 1, 3, § 443 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že navrhovateľ sa konečným návrhom domáhal zaplatenia sumy 468,26 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 14.12.2004 do zaplatenia a vo zvyšku vzal návrh späť. Preto súd konanie v späťvzatej časti za súhlasu odporcu zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že odporcovi , ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil. V konaní vznikli trovy štátu za znalecký posudok č. XX/XXXX znalca z odboru cestnej dopravy X.. K.B. v sume 196,07 eur, ktoré štát platil z rozpočtových prostriedkov tamojšieho súdu. Štát má podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. právo požadovať od procesne neúspešného účastníka konania, ktorým bol navrhovateľ náhradu trov konania a preto súd zaviazal navrhovateľa, u ktorého nie sú predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, aby štátu tieto trovy zaplatil. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku II. o zamietnutí návrhu a výroku IV. o uložení povinnosti zaplatiť náhradu trov konania štátu, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Dôvodil, že súd prvého stupňa z vykonaných dôkazov prijal nesprávne skutkové závery a vec nesprávne právne posúdil. Namietal, že súd prvého stupňa sa pri hodnotení výpovedí odporcu a svedka U., ako aj v spojení s ostatnými dôkazmi, najmä s obsahom trestného spisu ČVS: V. dopustil nesprávnych skutkových zistení. Poukázal na to, že na odporcu podal cca 3 týždne po prevzatí vozidla trestné oznámenie, pričom v trestnom konaní bol odporca vypočutý a pri svojej výpovedi okrem iného uviedol, že nevie, či vozidlo malo elektróny, avšak je si vedomý toho, že za vozidlo bol zodpovedný a preto nahradí škodu navrhovateľovi. Významné pre hodnotenie dôkazov v tomto konaní bolo, že trestné konanie prebehlo bezprostredne po udalosti. Výpoveď odporcu v ňom uskutočnená je tak časovo najbližšia udalosti a nebola uskutočnená v spore, čím je daná vysoká miera jej hodnovernosti. Súd prvého stupňa toto hľadisko vôbec nebral do úvahy a ohľadom toho, aké kolesá boli na vozidle pri odovzdaní do opravy považoval za zodpovedajúce skutočnosti podstatne neskoršie výpovede odporcu v tomto konaní. Pritom výpovede odporcu v konaní boli v tomto smere s trestným konaním v priamom rozpore a často zjavne nelogické. Závažné pochybenie v skutkových zisteniach súdu prvého stupňa spočíva najmä v tom, že súd prijal z trestného spisu skutkové zistenie, že dňa 19.01.2005 odporca popieral, že by na vozidle navrhovateľa boli elektróny. Záznam z výpovede odporcu v trestnom konaní zo dňa 19.01.2005 však obsahuje tvrdenie odporcu, že nevie, či vozidlo malo elektróny. Odporca teda v tom čase jednoznačne netvrdil, že vozidlo elektróny nemalo, ale podľa záznamu z 19.01.2005 toto spochybňoval. Skutkové zistenie súdu je tu v priamom rozpore s obsahom listiny vykonanej ako dôkaz. Ďalej namietal vierohodnosť svedeckej výpovede svedka U. ohľadom možnosti pamätať si po takmer 11-tich rokoch z ním tvrdenej pozície pomocníka v servise odporcu takú skutočnosť, akou je stav kolies na bežnom vozidle prijatom do opravy. Poukázal na to, že svedok v čase opravy mal 15 rokov a jeho zamestnanie v prevádzke odporcu je tak diskutabilné. To však napokon ani nie je dôležité, pretože sám odporca na pojednávaní dňa 03.10.2007 uviedol, že stav diskov a pneumatík v čase odovzdania a prevzatia z opravy nemôže potvrdiť nikto, pretože on spravuje autá sám, sám si ich aj lakuje. Svedecká výpoveď je tu v priamom rozpore so skorším tvrdením odporcu. Z uvedeného je zrejmé, že ohľadom stavu kolies vozidla pri jeho odovzdaní do opravy odporcu nemožno z výpovede odporcu a výpovede svedka U. prijať skutkové zistenie, že vozidlo malo v čase odovzdania do opravy staré kolesá. Nesprávny bol potom z toho plynúci právny záver súdu, že vzniknutá škoda bola nahradená uvedením do pôvodného stavu spočívajúceho v tom, že odporca namontoval po krádeži na vozidlo staré pneumatiky a plechové disky. Naopak z vykonaných dôkazov vyplýva, že odcudzené kolesá mali hodnotu žalovanej istiny. Zásadnú spornú otázku, či malo vozidlo v čase odovzdania do opravy namontované letné kolesá v žalovanej hodnote, zakúpené v júli 2014 alebo zimné kolesá v nižšej hodnote, nemožno vyriešiť žiadnym listinným dôkazom typu potvrdenia o montáži konkrétnych kolies na konkrétne vozidlo. Nebol objektívne schopný preukázať namontovanie letných kolies v čase odovzdania vozidla do opravy ani svedeckou výpoveďou, keď nenašiel nikoho, kto by si po 11-tich rokoch pamätal stav kolies jeho vozidla. V konaní však vyšli najavo skutočnosti, z ktorých možno mať nepriamo za preukázané, že vozidlo malo v čase odovzdania do opravy práve letné kolesá v žalovanej hodnote, a to vzhľadom na to, že z areálu odporcu nič iné, ako štyri kusy kolies z jeho vozidla ukradnuté nebolo. Samotná skutočnosť, že práve a len jeho kolesá z vozidla boli odcudzené, nasvedčuje tomu, že neboli bez hodnoty. Taktiež poukázal na výpoveď odporcu v trestnom konaní, kedy sám uviedol, že si je vedomý povinnosti nahradiť škodu a aj potom, čo na vozidlo sám namontoval nehodnotné kolesá. I keď k odcudzeniu kolies došlo v období, kedy sa používajú zimné pneumatiky, bolo vozidlo od nehody v lete 2004 nepojazdné, ako nepojazdné bolo aj ním kúpené. Preto nebol dôvod na ňom meniť letné kolesá za zimné. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie a odporcovi uloží povinnosť zaplatiť mu náhradu trov konania, vrátane trov konania štátu. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (t. j. vo výrokovej zamietajúcej časti II. a vo výrokoch o trovách konania III., IV.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Navrhovateľ ako odvolací dôvod uplatnil nesprávne vyhodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a nesprávne právne posúdenie veci. Odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Navrhovateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Za daného stavu si osvojil dôvody napadnutého rozsudku v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a v celom rozsahu na ne poukazuje. K jednotlivým námietkam navrhovateľa uvádzaných v odvolaní odvolací súd dodáva: Odvolací súd poukazuje na to, že občianske súdne konanie je ovládané prejednacou zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Dokazujú sa len tie skutočnosti, ktoré zostávajú medzi účastníkmi sporné. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Platí zásada, že každý z účastníkov ( a teda nielen navrhovateľ, ktorý sa domáha určitého práva alebo nároku ) preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v spore, pričom právne posúdenie uplatneného nároku spočíva na súde. Odvolací súd môže hodnotenie dôkazov vykonané okresným súdom preskúmavať len vtedy, pokiaľ je toto hodnotenie v rozpore s pravidlami logického myslenia. Odvolací súd je v sporovom konaní viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje len vtedy, ak má za to, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkmi môže za podmienky, že ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol alebo za podmienok ustanovených v § 205a O.s.p. ( § 213 ods. 4 O.s.p. ). Podľa § 421 Občianskeho zákonníka každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak. Podľa § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvého stupňa založil svoj právny záver o neopodstatnenosti žalobného návrhu navrhovateľa v podstate na dôkaznom bremene. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ kúpil v septembri 2004 od svojho brata N. J. havarovaný osobný automobil zn. LANCIA PRISMA TDS 831, ev.č. T., rok výroby 1989 spolu s 2 sadami pneumatík, a to letnými na hliníkových diskoch a zimnými na plechových diskoch. Vozidlo bolo zverené do opravy odporcovi a počas obdobia kedy bolo v oprave, dňa 09.11.2004 boli z auta patriaceho navrhovateľovi odcudzené 4 ks kolies s pneumatikami a skrutkami. Medzi účastníkmi bolo sporné, aké pneumatiky malo vozidlo navrhovateľa namontované v čase, keď navrhovateľ odovzdal odporcovi vozidlo na opravu, teda či letné na hliníkových diskoch alebo zimné na plechových diskoch. Navrhovateľ tvrdil, že mu boli ukradnuté nové pneumatiky s 5% opotrebením a liatinové disky s novými skrutkami, odporca tvrdil, že disky a pneumatiky boli také staré, ako bolo auto. Dôkazné bremeno o hodnote pneumatík, diskov a skrutiek namontovaných na vozidle v čase ich krádeže zaťažovalo navrhovateľa. Podľa názoru súdu prvého stupňa tento nepreukázal, že by jeho vozidlo malo v čase krádeže v areáli odporcu dňa 09.11.2004 namontované hliníkové disky s letnými pneumatikami s 5% opotrebením a novými skrutkami. Zo zhodných výpovedí odporcu a svedka T. U. mal za preukázané, že auto malo v čase krádeže staré pneumatiky neznámej značky a stupeň opotrebenia a plechové disky v neznámej hodnote. Odporca navrhovateľovi po krádeži namontoval namiesto ukradnutých kolies staré pneumatiky neznámeho stupňa opotrebenia a značky s plechovými diskami a navrhovateľ si dňa 30.11.2004 od odporcu auto prevzal. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa dospel k záveru, že skutočná škoda vzniknutá pri krádeži bola navrhovateľovi v plnom rozsahu uhradená uvedením do pôvodného stavu. Odporca nepochybne zodpovedá za škodu vzniknutú krádežou na majetku navrhovateľa, avšak vzniknutú škodu na ukradnutých kolesách a skrutkách odporca nahradil poskytnutím opotrebených kolies s pneumatikami, teda vecí rovnakého druhu a približne rovnakého veku. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa pri posudzovaní nároku navrhovateľa na zaplatenie náhrady škody rozhodol správne, keď dospel k záveru, že odporca zodpovedá za škodu vzniknutú krádežou na majetku navrhovateľa, ktorému zveril svoje vozidlo do opravy, avšak vzniknutú škodu na ukradnutých kolesách a skrutkách odporca nahradil poskytnutím opotrebených kolies s pneumatikami, teda skutočnú škodu spôsobenú navrhovateľovi uhradil uvedením do pôvodného stavu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu si navrhovateľ v danej veci nesplnil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť k preukázaniu hodnoty pneumatík, diskov a skrutiek namontovaných na jeho vozidle v čase ich krádeže. Z výsluchu svedka N. J. vyplýva, že v roku 2004 predal havarované vozidlo navrhovateľovi spolu s dvoma sadami pneumatík, a to zimnými na plechových diskoch a letnými na hliníkových diskoch. Svedok pri svojej výpovedi uviedol, že si nepamätá, aké pneumatiky malo auto v čase nehody, ani v čase odovzdania do opravy. Svedok T. U. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 21.09.2015 uviedol, že vozidlo navrhovateľa v čase jeho zverenia odporcovi na opravu malo namontované staré pneumatiky. Z výsluchu svedka bolo zistené, že pomáhal pri oprave vozidla v dielni odporcu a bol by si všimol, keby staré auto malo namontované nové pneumatiky. Vychádzajúc z výpovede odporcu a svedka T. U. súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu názoru, že odporca, ktorý nepochybne zodpovedá za škodu vzniknutú krádežou diskov a pneumatík na vozidle navrhovateľa, uhradil škodu navrhovateľovi v plnom rozsahu uvedením do pôvodného stavu tým, že vzniknutú škodu nahradil poskytnutím opotrebovaných kolies s pneumatikami, teda vecí rovnakého druhu a približne rovnakého veku. Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní spochybňoval vierohodnosť výpovede svedka T. U., k tomu je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa sa pri hodnotení svedeckej výpovede svedka T. U. neodchýlil od hodnotenia skutočností, ktoré sa podľa všeobecných skúseností k vierohodnosti výpovede vzťahujú, keď prihliadal k tomu, že výpoveď svedka bola presvedčivá. Svedok T. U. bol pred výsluchom riadne poučený podľa § 126 O.s.p., svedok vypovedal konkrétne na položené otázky súdu a súd prvého stupňa nemal pochybnosti o vierohodnosti výpovede svedka. Preto nemožno dôvodiť, že by súd v danej veci hodnotil dôkazy v rozpore s § 132 O.s.p. Odvolacie námietky navrhovateľa boli preto neopodstatnené. Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku II. , ktorým súd návrh navrhovateľa zamietol, vo výrokoch III., IV. o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi a o trovách konania štátu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko nepodal návrh na ich priznanie. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .