Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 16Cob/4/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110215263 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3110215263.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej, v právnej veci žalobkyne J. X., bydliskom XXX XX A. XXX, právne zastúpenej SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO 36 862 711 proti žalovanému Antares Risk s.r.o. so sídlom Hurbanova 42, 911 01 Trenčín, IČO 36 312 037, právne zastúpenému Mgr. X. T., advokátom, H. 2, XXX XX W., o zaplatenie 9 374 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 38Cb/141/2010-89 zo dňa 1. októbra 2014, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania vo výške 314,80 eur, pozostávajúca z trov právneho zastúpenia, ktorú je žalobkyňa p o v i n n á zaplatiť Mgr. X. T., advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 1 341,04 eur, k rukám právneho zástupcu žalovaného Mgr. X. T., advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že dňa 1.1.2004 uzavrela žalobkyňa (mandatár) so žalovaným (mandant) mandátnu zmluvu č. 150500, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sa stali prílohy č. 1, 2, 3. Na skutkový stav aplikoval čl. I bod 1 zmluvy v spojení s prílohou č. 1, čl. I bod 2 zmluvy v spojení s prílohou č. 2, čl. I. bod 3 zmluvy v spojení s prílohou č. 3, čl. II (provízia) zmluvy, čl. IV bod 1 zmluvy, čl. V bod 3 písm. c/ zmluvy, čl. V bod 4 písm. b/ zmluvy, čl. IX bod 1 (záverečné ustanovenia) zmluvy, čl. IX bod 2 zmluvy, čl. IX bod 4 zmluvy, čl. IX bod 6 a 13 zmluvy, § 566 ods. 1, § 652 ods. 1, § 654 ods. 1, § 659 ods. 1, § 659a, § 660 ods. 1, 2, 3, § 263 ods. 1, § 668 ods. 2, 3, § 671, § 365, § 369 ods. 1, § 502 ods. 1, § 264 ods. 1, 2, § 272 ods. 2 a § 265 Obchodného zákonníka, § 39, § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 3, 6, § 13 ods. 1, 2, 3, § 13 ods. 10 zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve v znení účinnom do 30.4.2004 a dospel k záveru, že nárok žalobkyne uplatnený podanou žalobou nie je dôvodný a žalobu zamietol. Poukázal na to, že z obsahu mandátnej zmluvy zo dňa 1.1.2004 je zrejmé, že dňa 1.1.2004 uzavreli účastníci konania v zmysle § 652 ods. 1 Obch. zák. zmluvu o obchodnom zastúpení, a to i napriek jej označeniu ako mandátna zmluva. Zmluva o obchodnom zastúpení je zmluva, ktorou sa obchodný zástupca zaväzuje, že bude pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť mu províziu. Zmluva o obchodnom zastúpení patrí do skupiny obstarávateľských zmlúv a jej prepojenie s mandátnou zmluvou je založené § 654 ods. 2 Obch. zák. Obchodné zastúpenie možno charakterizovať ako sústavnú činnosť, ktorá spočíva v sprostredkovaní zmlúv alebo v uzavieraní zmlúv v mene zastúpeného, pričom § 652 Obch. zák. nevyžaduje dohodu zmluvných strán o obsahu tejto činnosti a túto činnosť
ani nešpecifikuje. Účastníkmi konania (podnikateľmi) uzavretá mandátna zmluva mala trvalý charakter a má podstatné náležitosti zmluvy o obchodnom zastúpení (určenie zmluvných strán a určenie druhu sprostredkovaných zmlúv - poistné zmluvy), pričom na rozdiel od mandátnej zmluvy v zmysle § 566 ods. 1 Obch. zák. je jej predmetom sprostredkovanie neurčitého počtu poistných zmlúv, teda nielen zariadenie určitej obchodnej záležitosti. Okrem toho, predmetné poistné zmluvy boli uzavreté poisťovňou na jej účet, nie na účet žalovaného. Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Zmluva zanikla v zmysle § 668 ods. 2 Obch. zák. výpoveďou žalobkyne v zmysle čl. IX bod 1 zmluvy. V čl. IX bodu 1 druhej vety zmluvy. mali účastníci konania dohodnutú dvojmesačnú výpovednú lehotu bez ohľadu na dĺžku trvania zmluvy v čase jej výpovede. V zmysle § 39 ods. 1 Obč. zák. súd považoval dohodu účastníkov o dvojmesačnej výpovednej lehote za neplatnú pre jej rozpor so zákonom, nakoľko § 668 ods. 3 Obch. zák. je podľa § 263 ods. 1 Obch. zák. kogentným ustanovením, a preto zmluvné strany mohli dohodnúť výpovednú lehotu iba v závislosti od dĺžky trvania zmluvy v súlade s § 668 ods. 3 Obch. zák., prípadne dlhšiu výpovednú lehotu. V danom prípade predmetná zmluva o obchodnom zastúpení ku dňu výpovede zo strany žalobkyne trvala od 1.1.2004 do 7.4.2006, teda výpoveď bola žalobkyňou daná v priebehu tretieho roka, v dôsledku čoho bola podľa § 668 ods. 3 Obch. zák. výpovedná lehota 3 mesiace. Vzhľadom k tomu, keďže v zmysle čl. IX bodu 1 tretej vety zmluvy výpovedná lehota začala plynúť prvým dňom mesiaca, nasledujúceho po do doručení výpovede druhej zmluvnej strane (7.4.2006), mandátna zmluva zanikla dňom 31.7.2006 uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty. Záväzok žalobkyne uskutočňovať činnosť, ktorá bola predmetom zmluvy, v danom prípade zanikol v zmysle § 572 ods. 2 Obč. zák. dohodou účastníkov konania v čl. IX bodu 1 štvrtej vety zmluvy, dňom doručenia výpovede žalovanému. Súd prvého stupňa vyslovil, že zánik záväzku obchodného zástupcu neznamená automaticky zánik jeho nároku na províziu. Podľa § 671 Obch. zák. má obchodný zástupca nárok na províziu i v prípade, že obchod bol uzavretý alebo záväzok tretej osoby bol splnený až po zániku záväzku obchodného zástupcu podľa § 668 alebo § 370 Obch. zák., ak zastúpený využil k uzavretiu zmluvy činnosť obchodného zástupcu, ktorá bola uskutočnená za trvania jeho záväzku zo zmluvy o obchodnom zastúpení. Súd prvého stupňa mal za to, že táto úprava nároku na províziu v prípade zrušenia zmluvy je predmetom dohody zmluvných strán, obsiahnutej v čl. IX bode 4 mandátnej zmluvy, podľa ktorého zrušenie tejto zmluvy sa nevzťahuje na povinnosti mandanta, pokiaľ ide o výplatu provízií, ktoré patria mandatárovi z titulu poistných zmlúv, ktoré boli uzavreté pred okamžikom vypovedania zmluvy. Výpoveď zmluvy totiž nemá za následok spätný zánik práv a povinností zo zmluvy, a preto výpoveďou nie sú dotknuté do tej doby vzniknuté nároky strán, vrátane nároku na zaplatenie dohodnutej provízie, ktorá patrila žalobkyni z titulu poistných zmlúv, ktoré boli uzavreté pred okamžikom vypovedania zmluvy za jej činnosť obchodného zástupcu do zániku jej záväzku. V zmysle čl. II mandátnej zmluvy však vzniká žalobkyni pri predmetných poistných zmluvách nárok na zaplatenie provízie iba za činnosť podľa čl. I bodov 1, 2, 3 zmluvy a pokiaľ túto dohodnutú činnosť nevykonala, nárok na províziu za nevykonanú činnosť jej v súlade s § 659 ods. 1 Obch. zák. nevznikne. Čl. IX bod 4 mandátnej zmluvy neupravuje podmienky, ani nezakladá vznik nároku žalobkyne na zaplatenie provízie za činnosť obchodného zástupcu, ktorú by prípadne vykonávala pre žalovaného po zániku jej záväzku uskutočňovať činnosť obchodného zástupcu z predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení, resp. po jej zániku výpoveďou. Žalobkyňa si v žalobe uplatnila právo na zaplatenie provízií, na ktoré jej mal vzniknúť nárok na základe činností v súlade s čl. 1 ods. 1 a prílohy č. 1 zmluvy - Individuálne poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (PZP) - produkt 136, z poistných zmlúv uvedených v zozname provízií z uzatvorených poistných, ktorý tvoril prílohu č. 1 k žalobe (zoznam PZ 136), a tiež provízií, na ktoré mal žalobkyni vzniknúť nárok na základe činností v súlade s čl. 1 ods. 2 a prílohy č. 2 zmluvy v znení dodatku - všetky druhy majetkového poistenia, z poistných zmlúv uvedených v zozname provízií z uzatvorených poistných, ktorý tvoril prílohu č. 2 k žalobe (zostava E - Výplaty). Zoznam PZ 136, pripojený k žalobe, obsahoval číslo mandátnej zmluvy (150500), meno a priezvisko klientov, prípadne aj ich adresu, čísla poistných zmlúv, poisťovňu, začiatok a koniec poistenia a výšku pohľadávky pri jednotlivých klientoch. Zostava E - Výplaty, pripojená k žalobe, obsahovala číslo mandátnej zmluvy, meno a príp. aj adresu klientov, čísla zmlúv, poisťovňu, dátum splátky, splatnosť a výšku pohľadávky pri jednotlivých klientoch. Podľa názoru súdu prvého stupňa žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala výšku provízie uplatnenej v žalobe a špecifikovanej v zozname PZ 136 a zostave E - Výplaty. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že poistné zmluvy uvedené v označených prehľadoch skutočne uzavrela, nakoľko tieto poistné zmluvy v konaní nepredložila, nebola preukázaná dĺžka trvania poistenia na základe poistných zmlúv, ani dôvod jeho zániku. Žalobkyňa nezdôvodnila a nepreukázala spôsob výpočtu uplatnenej provízie pri jednotlivých poistných zmluvách. Žalobkyňa taktiež nepreukázala, že by sa výsledky (resp. okolnosti, príp. podmienky pre vznik nároku na províziu) jej činnosti obchodného zástupcu podľa čl. I bodu 2 mandátnej zmluvy, ktorú
vykonávala do zániku tohto jej záväzku, prejavili až po zániku jej záväzku alebo po zániku mandátnej zmluvy. Súd prvého stupňa zaujal právny názor, že pokiaľ žalobkyňa uplatnila províziu i z poistného za obdobie po 7.4.2006 v závislosti od doby trvania poistnej zmluvy, je výkon jej práva v rozpore s poctivým obchodným stykom a v zmysle § 265 Obch. zák. nepožíva právnu ochranu . V dôsledku tohto súd prvého stupňa nepriznal žalobkyni províziu z poistného plnenia prijatého v rámci jednotlivých poistných zmlúv za obdobie po 7.4.2006, nakoľko žalobkyňa v tomto období už nevykonávala činnosť obchodného zástupcu pre žalovaného a žiadnym spôsobom neovplyvnila trvanie poistných zmlúv po 7.4.2006. V tejto súvislosti poukázal súd prvého stupňa na rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/314/2008-414 zo dňa 13.8.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/202/2010-473 zo dňa 18.9.2012 a s jeho závermi sa stotožnil.
Súd prvého stupňa v súlade s rozsudkom odvolacieho súdu bol toho názoru, že v nadväznosti na zánik práv a povinností žalobkyne ďalej uskutočňovať činnosti vyplývajúce pre ňu z predmetu zmluvy obsiahnutého v čl. I bod 1, 2, 3 v dôsledku zániku záväzkového vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným zanikol aj nárok žalobkyne na provízie, ktoré si uplatňovala aj za obdobie po 7.4.2006, pretože tieto žalobkyni patrili len za vykonávanie činností uvedených v čl. I bod 1, 2, 3 ako predmetu zmluvy. Ak žalobkyňa túto činnosť po 7.4.2006 (po doručení výpovede predmetnej zmluvy žalovanému) už nevykonávala, nárok na províziu za nevykonanú činnosť jej s poukazom na § 659 ods. 1 Obch. zák. nevznikol. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že pokiaľ žalobkyňa odvodzovala svoj nárok na provízie v celkovej výške 9 374 eur z dojednania v čl. IX bod 4 zmluvy, ktoré vykladala tak, že nárok na províziu má aj po skončení záväzkového vzťahu so žalovaným z tých poistných zmlúv, ktoré boli uzavreté jej činnosťou, a to až do doby, po ktorú tieto poistné zmluvy trvali, súd prvého stupňa v súlade s označeným rozsudkom odvolacieho súdu zdôraznil, že dojednanie zmluvných strán v čl. IX bod 4 zmluvy je potrebné vykladať v nadväznosti na ich dojednanie obsiahnuté v čl. II predmetnej zmluvy, v zmysle ktorého mohol žalobkyni vzniknúť nárok na zaplatenie provízií z poistných zmlúv iba za reálne vykonanú činnosť podľa čl. I bod 1, 2, 3. Pokiaľ však žalobkyňa takto dohodnutú činnosť po 7.4.2006 už nevykonala, uplatňovaná provízia za obdobie po 7.4.2006 do dňa trvania jednotlivých poistných zmlúv jej nepatrí. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že pre vznik a výšku nároku na provízie nie je podstatné trvanie záväzkového vzťahu so žalovaným, ale podstatné je trvanie jednotlivých sprostredkovaných poistných zmlúv, a pokiaľ tieto poistné zmluvy platili, žalovaný jej bol povinný vyplácať ich provízie. Podľa názoru súdu prvého stupňa, žalobkyni mohol vzniknúť nárok na províziu len za činnosť tvoriacu predmet zmluvy v zmysle čl. I bod 1, 2, 3. Vzhľadom na takto vymedzený predmet zmluvy neobstojí tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého nárok na provízie v žalovanej výške jej v zmysle § 660 ods. 1 písm. c/ Obch. zák. vznikol už samotným uzavretím poistných zmlúv pred ukončením platnosti tzv. mandátnej zmluvy a trvaním týchto poistných zmlúv, bez ohľadu na zánik mandátnej zmluvy výpoveďou z jej strany. Súd prvého stupňa v zmysle označeného rozsudku odvolacieho súdu tiež považoval za potrebné zdôrazniť, že z čl. IX bod 4 mandátnej zmluvy nevyplýva záväzok žalovaného platiť žalobkyni provízie aj po skončení zmluvného vzťahu medzi nimi až do doby zániku poistných zmlúv uzavretých činnosťou žalobkyne. Účastníci konania mali v predmetnej mandátnej zmluve, a teda aj v jej čl. IX bode 9.4 riadne dohodnuté podmienky, za ktorých mohlo vzniknúť žalobkyni právo na zaplatenie zmluvne dohodnutej provízie. Vzhľadom k tomu súd prvého stupňa považoval obchodné zvyklosti, ktoré v zmysle § 264 Obch. zák. predstavujú určité interpretačné pravidlo, ktoré však žalobkyňa v konaní ani nepreukázala, za právne irelevantné. Vyslovil, že pokiaľ žalobkyňa mienila požadovať provízie za určitých podmienok aj po zániku obchodného zastúpenia, mala si podmienky, za ktorých by jej provízie patrili, so žalovaným riadne dohodnúť. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie výsluchom svedkom J. R., J. U. a R. U., nakoľko tieto dôkazy považoval vo vzťahu k ostatným vykonaným dôkazom a konštatovaným skutkovým a právnym záverom za nadbytočné. Súd prvého stupňa poukázal na to, že v konaní sa oboznámil s písomnými vyhláseniami J. R. zo dňa 7.11.2012 a Z.. J. U. zo dňa 27.11.2013, pričom k výkladu čl. IX bodu 9.4 mandátnej zmluvy zaujal v obdobnej právnej veci stanovisko i odvolací súd vo vyššie označenom rozsudku. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v sume 1 341,04 eur za trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorým tento rozsudok napadla v celom rozsahu z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., podľa ktorého sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K odňatiu možnosti konať pre súdom malo podľa názoru žalobkyne dôjsť z dôvodu, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že poistné zmluvy uvedené v predloženom zozname PZP 136 a zostave E - Výplaty, skutočne uzavrela, nakoľko tieto v konaní nepredložila. Uviedla, že v priebehu celého konania mala uvedené zmluvy fakticky k dispozícii na pojednávaniach a z týchto zmlúv vychádzala pri zdôvodňovaní svojho nároku a bola ich schopná kedykoľvek súdu predložiť. Dôvodom ich nepredloženia bola skutočnosť, že ešte pred ukončením dokazovania je stále priestor na ich doloženie ako aj to, že žalobkyňa mala v priebehu konania snahu, aby súd prvého stupňa vo veci posudzoval v prvom rade právny nárok na provízie, pričom vzhľadom na obsiahlosť a počet týchto listín, žalobkyňa tvrdila, že nie je účelné a hospodárne, aby sa súd v tomto štádiu konania zaoberal rozborom týchto zmlúv. Žalobkyňa navrhovala, aby súd prvého stupňa z hľadiska hospodárnosti rozhodol vec medzitýmnym rozsudkom. Zároveň žalobkyňa uviedla, že vzhľadom na vývoj konania by predložila tieto zmluvy za účelom splnenia dôkaznej povinnosti určite pred ukončením dokazovania. V danej situácii však dokazovanie bolo ukončené súdom prvého stupňa na pojednávaní, na ktorom žalobkyňa ani jej právny zástupca neboli prítomní. Dôvodom neprítomnosti právneho zástupcu žalobkyne bola náhla zdravotná indispozícia v deň konania pojednávania, ktorá si napokon nevyžiadala ambulantné ošetrenie. O nemožnosti právneho zástupcu žalobkyne zúčastniť sa pojednávania, sa právny zástupca žalobkyne pokúšal bezúspešne informovať telefonicky súd prvého stupňa, žiadosť o odročenie pojednávania bola vykonaná aj telefonicky prostredníctvom pracovníčky právneho zástupcu. Bez ohľadu na uvedené súd prvého stupňa na pojednávaní ukončil dokazovanie a rozhodol vo veci samej. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. žalobkyňa odôvodnila nevykonaním výsluchov svedkov J. R., J. U. a R. U., pričom títo svedkovia mali založený obdobný právny vzťah so žalovaným a z ich výpovedí mali vyplynúť skutočnosti týkajúce sa významu čl. IX bod 4 zmluvy, ktorý korešponduje s úmyslom účastníkov konania ako aj s bežnou praxou v oblasti finančného sprostredkovania. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. žalobkyňa odôvodnila tým, že podstatnou a jedinou skutočnosťou zakladajúcou vznik nároku žalobkyne na výplatu provízií v súlade s čl. IX bod 4 zmluvy je uzatvorenie poistnej zmluvy na základe činnosti žalobkyne. Podľa názoru žalobkyne súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka na právny vzťah, keď konštatoval, že predmetom dohody v čl. IX bod 4 zmluvy je v podstate úprava nároku na províziu podľa § 671 Obchodného zákonníka a následne na tento záver sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal časťou uplatňovanej provízie k dátumu vypovedania zmluvy, do 7.4.2006. Zdôraznila, že existencia nároku na vyplatenie provízií aj po zániku zmluvy vyplýva nielen z čl. IX bod 4 zmluvy, ale aj z § 659, § 659a a § 660 Obchodného zákonníka. Uviedla, že s posúdením obsahu predmetného článku zmluvy súdom prvého stupňa nesúhlasí a toto považuje za výsledok nesprávnej interpretácie zmluvy ako takej, ako aj zmluvnej úpravy vzťahu nielen medzi účastníkmi sporu, ale aj samotnej praxi sprostredkovania poistenia. S prihliadnutím na obsah zmluvy, nie je existencia vzniku nároku viazaná na žiadnu povinnosť realizácie predmetu zmluvy, podľa predmetného článku zmluvy zrušenie zmluvy sa nevzťahuje na povinnosti mandanta pokiaľ ide o provízie, ktoré patria mandatárovi z titulu poistných zmlúv uzavretých pred okamžikom vypovedania zmluvy. Predmetné ustanovenie zmluvy nad rámec dispozitívnych ustanovení Obchodného zákonníka počíta jednoznačne s výplatou provízií aj po ukončení zmluvy aj v prípade, ak mandatár svoju činnosť až naďalej nevykonával. Mandatár sa fakticky naďalej staral o klientov, za ktorých provízie dostával žalovaný a ktoré sú predmetom konania až do dňa skončenia platnosti poistných zmlúv. V danej veci je potrebné brať do úvahy aj základné interpretačné pravidlo záväzkového práva, podľa ktorého je v prípade pochybností potrebné vykladať právny úkon, zmluvu, v prospech toho komu je určený, v prospech žalobkyne. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že žalobkyni prizná nárok v zmysle žaloby, prípade rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K odvolaniu žalobkyne sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 12.1.2015, v ktorom reagoval na jednotlivé odvolacie dôvody uplatnené žalobkyňou v odvolaní. Žalovaný predovšetkým namietal odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., keď zdôraznil, že tvrdenie žalobkyne v súvislosti s týmto odvolacím dôvodom sa nezakladá na pravde. Žalobkyňa ani jej právny zástupca v priebehu konanie nenavrhli rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom. Žalovaný už vo vyjadrení zo dňa 16.11.2011 poukazoval na to, že k zoznamu PZP 136 a zostave E - Výplaty chýbajú listiny poistných zmlúv a že predložené listiny nie sú dostatočným dôkazom osvedčujúcim nárok žalobkyne. Uvedené prezentoval žalovaný aj na pojednávaní dňa 29.11.2013, na ktorom súd prvého stupňa uznesením uložil žalobkyni, aby
predložila všetky listinné dôkazy preukazujúce výšku uplatneného nároku podľa tabuliek pripojených k žalobe. Aj napriek tomu, žalobkyňa nikdy v priebehu konania poistné zmluvy ako rozhodujúci dôkaz nepredložila, hoci od podania žaloby mala na to čas viac ako 4 roky. Žalobkyňa ani jej právny zástupca sa bez ospravedlnenia na pojednávanie dňa 1.10.2014 nedostavili, hoci predvolanie riadne obdržali a prevzali. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci viac ako po 4 rokoch na základe dôkazov predložených účastníkmi konania. Na strane žalobkyne nedošlo k odňatiu práva konať pred súdom. K argumentácii žalobkyne o neúplnom zistení skutkového stavu nevykonaním výsluchu svedkov žalovaný poukázal na to, že meritom veci bol výklad čl. IX bod 4 zmluvy, na ktorý mali účastníci rozdielne názory. Na výklad obsahu tohto dojednania bolo potrebné, aby tento výklad podal súd. Preto súd prvého stupňa správne rozhodol, ak nevykonal výsluch svedkov, nakoľko títo nemohli podať žiadne relevantné svedectvo, ktoré by malo viesť k výkladu sporného dojednania a to aj za situácie, že v totožných právnych sporoch medzi žalovaným a jeho mandatármi už súd prvého stupňa o výklade sporného dojednania viackrát rozhodol a jeho rozhodnutia boli potvrdené odvolacím súdom. Tento odvolací dôvod žalobkyne neobstojí. K dôvodu odvolania o nesprávnom právnom posúdení veci a k tvrdeniu, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal časťou provízie k dátumu vypovedania zmluvy do 7.4.2006, žalovaný uviedol, že súd prvého stupňa nemal dôvod zaoberať sa touto časťou, nakoľko žalobkyňa žalobu postavila na celkovom nároku bez špecifikácie nároku do 7.4.2006 a na nároku po uvedenom termíne, požiadavku na rozdelenie svojho nároku počas pojednávania nepredložila. Na pojednávaní dňa 29.11.2013 žalobkyňa cestou právneho zástupcu uviedla, že pre klientov žalovaného po vypovedaní zmluvy so žalovaným, vykonávala poisťovaciu činnosť prostredníctvom nového finančného agenta, pod ktorým bola po 7.4.2006 zaregistrovaná. Potom i z tohto dôvodu nemá žalobkyňa právo dožadovať sa za takúto činnosť provízie od žalovaného. Ani tento odvolací dôvod žalobkyne neobstojí. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobkyňu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 314,80 eur za jeden úkon právnej služby , vyjadrenie k odvolaniu, podľa § 13a ods. 1 písm. c/, § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 + 20 % DPH vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdiť.
Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1 O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Žalobcom vymedzené dôvody odvolania a ich rozsah, ktorými je odvolací súd podľa § 212 ods.1 O.s.p. viazaný, posúdil odvolací súd podľa § 205 ods.2 písm. f/ O.s.p.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na citované zákonné ustanovenia žalobu zamietol. Pre zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. a ani pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p. v spojení s § 205 ods.1 písm. f/ O.s.p. neboli v právnej veci splnené podmienky.
Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberal, či v konaní pred súdom prvého stupňa nedošlo postupom súdu k procesným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. iným vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody posudzoval odvolací súd podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Žalobkyňou namietaná vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto odvolací súd posudzoval či postupom súdu prvého stupňa nebola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
K pojmovým znakom tohto odňatia patrí odňatie možnosti konať pred súdom, k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu a možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Tieto pojmové znaky musia byť splnené súčasne.
Na prejednanie veci nariadil súd prvého stupňa pojednávanie podľa § 115 ods. 1 O.s.p. pri zachovaní lehoty podľa § 115 ods. 2 O.s.p. po splnení procesných povinností podľa § 114 ods. 2 O.s.p. v dňoch 16.3.2012, 22.8.2012, 23.1.2013, 29.11.2013, 14.3.2014 a dňa 1.10.2014. Prejednanie veci samej vykonal súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 29.11.2013 a dňa 1.10.2014. Ostatné pojednávania boli odročené z dôvodov na strane žalobkyne na jej návrhy, ktoré súd prvého stupňa akceptoval a tieto pojednávania odročil. Na pojednávaní dňa 1.10.2014 súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol bez účasti žalobkyne a právneho zástupcu žalobkyne postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Na strane právneho zástupcu žalobkyne absentoval dôležitý dôvod, pre ktorý by bol súd prvého stupňa povinný pojednávanie dňa 1.10.2014 zrušiť alebo odročiť.
Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti účastníka konania alebo jeho právneho zástupcu v prípade splnenia podmienok, ktoré spočívajú v tom, že účastník konania alebo jeho právny zástupca bol na pojednávanie riadne predvolaný so zachovaním 5-dňovej lehoty na prípravu pojednávania (§ 115 ods. 2 O.s.p.) a tento účastník konania alebo jeho právny zástupca včas nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Tento dôležitý dôvod, pre povahu ktorého sa nemôže pojednávania zúčastniť, sa musí týkať predovšetkým jeho osoby a mal by sa vyznačovať určitou mierou nepredvídateľnosti, mal by byť závažný a svojím rozsahom alebo z iných dôvodov by mal obsahovať dôvodený znak ospravedlnosti. Dôležitosť dôvodu treba hodnotiť ku všetkým okolnostiam konkrétnej veci aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti. Novela Občianskeho súdneho poriadku vykonaná zákonom č. 388/2011 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2012 zaviedla obligatórne náležitosti návrhu na odročenie pojednávania. Právny zástupcu žalobkyne tento návrh v právnej veci nepodal. Naviac odvolací súd pri posudzovaní tohto odvolacieho dôvodu je toho názoru, že pokiaľ právny zástupca žalobkyne v odvolaní tvrdil, že sa pred začiatkom pojednávania dňa 1.10.2014 snažil telefonicky kontaktovať so súdom prvého stupňa na oznámenie dôvodu svojej neúčasti a telefonický kontakt sa uskutočnil až pracovníčkou advokátskej kancelárie, toto jeho tvrdenie je vyvrátené obsahom zápisnice z pojednávania dňa 1.10.2014, kde v jej úvode zákonná sudkyňa zaznamenala, že práve ona vykonala telefonický dopyt na právneho zástupcu žalobkyne, kedy sa pracovníčka advokátskej kancelárie nevedela vyjadriť k neúčasti právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní a až po jej telefonickom dopyte u advokáta, uviedla, že advokát sa nachádza u lekára. Pracovníčka advokátskej kancelárie sa nevedela vyjadriť ani k tomu, či žiada pojednávanie z tohto dôvodu odročiť alebo aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Až na výzvu súdu prvého stupňa pracovníčka advokátskej kancelárie uviedla, že žiada pojednávanie odročiť. Za tejto situácie súd prvého stupňa nezistil dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, a s ohľadom na dĺžku konania a počet pojednávaní, rozhodol, že vec bude pojednávať v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu.
Za daného procesného stavu súd prvého stupňa nariadením pojednávania na prejednanie veci samej na deň 1.10.2014 umožnil sporovým stranám zúčastniť sa prejednania veci vrátane možnosti označiť rozhodné skutočnosti a dôkazy, vyjadriť ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.), vykonať zhrnutie návrhov a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (§ 118 ods. 4 O.s.p.). Odvolací súd preskúmaním postupu súdu prvého stupňa, s prihliadnutím na všetky okolnosti veci, vyhodnotil postup tohto súdu ako správny, keď mal preukázané, že súd prvého stupňa mal pre prejednanie veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalobkyne splnené všetky podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Zo skutočností a postupov súdu prvého stupňa v konaní vyplýva, že právo žalobkyne na kontradiktórnosť súdneho procesu nebolo porušené. Prejednaním veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalobkyne súd prvého stupňa neodňal žalobkyni možnosť konať pred súdom. Odvolaciu námietku žalobkyne o odňatí možnosti konať pred súdom postupom súdu prvého stupňa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vychádzajúc z preukázaného skutkového stavu veci správne postupoval aj v prípade, že nevykonal výsluch žalobkyňou navrhovaných svedkov J. R., J. U. a R. U., pretože jednak vykonal dokazovanie podľa § 129 ods. 1 O.s.p. prečítaním vyhlásenia J. R. a prehlásenia J. U., a jednak z dôvodu, že vo vzťahu k ostatným vykonaným dôkazom, považoval súd prvého stupňa výsluch týchto osôb za nadbytočný. Žalobkyňa ani v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa neuviedla vo vzťahu k výsluchu týchto osôb žiadne významné skutočnosti, ktorými mienila v konaní preukazovať oprávnenosť žalobou uplatneného peňažného nároku na zaplatenie
provízie vo výške 9 374 eur. Na preukázanie skutočností týkajúcich sa významu čl. IX bod 4 zmluvy, ktorý korešponduje s úmyslom účastníkov konania ako aj s bežnou praxou v oblasti finančného sprostredkovania, keďže títo navrhovaní svedkovia mali so žalovaným uzavretý obdobný vzťah ako žalobkyňa, je aj podľa názoru odvolacieho súdu výsluch týchto svedkov bez právneho významu predovšetkým na právne posúdenie veci. Medzi žalobkyňou a žalovaným bol uzavretý konkrétny záväzkový vzťah a tento sa týkal iba týchto účastníkov ako zmluvných strán a vyjadroval ich úmysel a iba ich vôľu byť týmto vzťahom, a v jeho rámci právami a povinnosťami, viazaní.
Odvolací súd je v danej veci toho názoru, že žalobkyňa v konaní nesplnila dôkaznú povinnosť podľa § 120 ods. 1 O.s.p. V sporových konaniach, ako je aj v danej veci, sa nesplnenie dôkaznej povinnosti prejaví v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre účastníka, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol. Dôkazné bremeno je procesný inštitút, ktorý spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť závisí od účastníkov konania, ktorí tým vymedzujú predmet dokazovania, teda to, čo má byť preukázané. Na preukázanie skutočností, ohľadom ktorých má účastník konania dôkazné bremeno slúži dôkaz, dôkazný prostriedok realizovaný v procese dokazovania. Vymedzenie okruhu skutočností, ktoré musí účastník uviesť a následne preukázať závisí od hypotézy hmotnoprávnej normy upravujúcej sporný vzťah medzi účastníkmi. Táto norma zároveň určuje rozsah dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena. Ak žalobkyňa tvrdila, že jej vznikol nárok na provízie v rozsahu prílohy č. 1 (zoznam PZP 136) a v rozsahu prílohy č. 2 (zostava E - Výplaty), ktoré pripojila k žalobe, bola povinná údaje obsiahnuté v týchto listinách preukázať vrátane výšky pohľadávky, ktorú uviedla pri jednotlivých klientoch. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa neuniesla nielen dôkazné bremeno v konaní pred súdom prvého stupňa ani v odvolacom konaní v celom uplatnenom nároku na provízie, teda aj v tej časti nároku, kde súdu prvého stupňa v odvolaní vyčíta, že sa nezaoberal časťou provízie k dátumu vypovedania zmluvy do 7.4.2006 podľa § 120 ods. 1 O.s.p., ale v tejto ňou namietanej časti aj bremeno tvrdenia podľa § 79 ods. 1 O.s.p. v spojení s povinnosťou predloženia listinných dôkazov podľa § 79 ods. 2 O.s.p.
Odvolací súd po posúdení odvolacieho dôvodu týkajúceho sa dôkazného bremena žalobkyne v konaní, považuje za potrebné uviesť, že námietka žalobkyne spočívajúca v tvrdení, že v priebehu celého konania mala poistné zmluvy fakticky k dispozícii a z týchto zmlúv vychádzala pri zdôvodňovaní svojho nároku a bola ich schopná kedykoľvek súdu predložiť, pričom dôvodom ich nepredloženia bola skutočnosť, že ešte pred skončením dokazovania bol podľa jej názoru stále priestor na ich doloženie, pretože žalobkyňa mala v konaní snahu, aby súd prvého stupňa vo veci posudzoval v prvom rade právny nárok na provízie, ako aj na obsiahlosť a počet týchto listín, a preto tvrdila, že nie je účelné a hospodárne, aby sa súd v tomto štádiu konania zaoberal rozborom týchto zmlúv, ako odvolací dôvod nie je dôvodný. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje predovšetkým na povinnosť žalobkyne podľa § 79 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého bola žalobkyňa povinná pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Medzi tieto listinné dôkazy nepochybne v danom spore patrili aj poistné zmluvy, pretože od ich trvania žalobkyňa odvodzovala v žalobe a v súdnom konaní proti žalovanému nárok na zaplatenie provízií. Táto odvolacia námietka zaťažuje v plnom rozsahu žalobkyňu.
Odvolací súd preskúmaním a posúdením zisteného skutkového stavu veci konštatuje, že súd prvého stupňa z tohto skutkového stavu, na ktorý aplikoval ním citované zákonné ustanovenia hmotného práva, vyvodil správny právny názor opierajúc sa aj o právny názor Krajského súdu v Trenčíne v konaní sp.zn. 36Cb/314/2008 (rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/314/2008-414 zo dňa 13.8.2010 v spojení s rozsudkom krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/202/2010-473 zo dňa 18.9.2012) týkajúci sa výkladu sporného čl. IX bod 4 uzavretej zmluvy zo dňa 1.1.2004 a jej príloh č. 1, 2, 3. Odvolací súd v danej veci nezistil žiadne právne významné skutočnosti zakladajúce právny dôvod odkloniť sa od právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v predmetnom vyššie uvedenom konaní, pričom považuje za nutné zdôrazniť, že rozhodujúcou právnou skutočnosťou je dohoda zmluvných strán ohľadne nároku na províziu, pričom v prejednávanej veci bolo potrebné dojednanie podľa čl. IX bod 4 zmluvy vykladať v kontexte a v súvislostiach s čl. I bod 1, 2, 3 zmluvy tak, ako to správne vykonal súd prvého stupňa. Z čl. IX bod 4 zmluvy nevyplýva záväzok žalovaného platiť žalobkyni provízie aj po skončení zmluvného vzťahu medzi nimi až do doby zániku poistných zmlúv uzavretých činnosťou žalobkyne.
Odvolací súd sa podľa § 219 ods.2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal všetkými tvrdeniami a dôkazmi uvedenými a navrhnutými účastníkmi konania, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa niet čo vytknúť a odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje.
Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvého stupňa za aplikácie § 142 ods. 1 O.s.p. vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Účelnosť vynaložených trov konania posudzoval súd prvého stupňa vo vzťahu k vyčíslených trovám právneho zastúpenia a o výške týchto trov rozhodol podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania účelne vynaložených na uplatňovanie a bránenie práva. Náhrada trov odvolacieho konania pozostáva z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vyjadrenie k odvolaniu vo výške 253,94 eur určenej podľa § 10 ods. 1 tejto vyhlášky, vo výške 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 tejto vyhlášky a vo výške 52,47 eur podľa § 18 ods. 3 tejto vyhlášky, spolu vo výške 314, 80 eur, ktorú je žalobkyňa povinná podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného (miesto plnenia) v lehote stanovenej podľa § 160 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.