Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17CoP/67/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112214745 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112214745.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa Z. F., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., dieťa rodičov: matky, Z. O., bytom XX. októbra XXXX/XX, H., zast. Mgr. Z. G., advokátkou so sídlom H., A. X a otca, Z. F., bytom G. 6, X. C., T. republika, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín, o nariadenie ústavnej starostlivosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. novembra 2014, č.k. 26P/163/2012-199, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku o výživnom zo strany otca potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom nariadil ústavnú starostlivosť nad maloletým, určil výživné zo strany matky v mesačnej výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, určil výživné zo strany otca vo výške 150 eur mesačne, rozhodol o nedoplatkoch matky a otca na výživnom a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. V časti o výživnom zo strany otca odôvodnil okresný súd rozhodnutie súhlasom otca so sumou 150 eur mesačne, ktorú mal podľa svojho vyjadrenia platiť matke na maloletého aj v čase keď bol maloletý v jej starostlivosti. Platenie výživného v tejto výške považoval okresný súd za zodpovedajúce možnostiam a schopnostiam otca, keď bol otec schopný platiť matke uvedenú sumu 150 eur mesačne aj svoj nájom 100 eur mesačne pri príjme vykazovanom vo výške 70 - 140 eur mesačne. Z vyššieho rozsahu výdavkov nad vykazovanými príjmami dovodil okresný súd existenciu ďalších príjmov na strane otca, ktoré napokon vyplynuli aj vyjadrenia otca, že si dokázal zarobiť aj 300 - 500 eur mesačne. Zárobkové možnosti otca tak okresný súd určil vo výške cca 500 eur mesačne, z ktorých výživné 150 eur mesačne považoval za primerané. Ohľadom vyživovacej povinnosti otca vychádzal okresný súd z právneho posúdenia podľa § 62 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, a to do výroku o výživnom z jeho strany. S rozhodnutím okresného súdu nesúhlasil. Uviedol, že okresný súd neakceptoval jeho aktuálny príjem, z ktorého nie je možné uhrádzať výživné v sume 150 eur mesačne. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z čoho vychádzal pri rozhodnutí o určení výživného zo strany otca na maloletého. Otec žiadal zmeniť napadnuté rozhodnutia a určiť výživné sumou 50 eur mesačne. Matka, kolízny opatrovník ani prokurátor vyjadrenie k odvolaniu nepodali. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a viazaný dôvodmi odvolania zistil, že je potrebné rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je v napadnutom výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu. Skutkové východiská okresného súdu k napadnutému rozhodnutie boli založené na zisteniach, že otec prispieval matke na výživu maloletého pred jeho umiestnením do detského domova sumou 150 eur mesačne a vyjadril súhlas s určením výživného v tejto sume. Tieto zistenia zodpovedajú výpovedi otca na pojednávaní dňa 2.4.2014 kde otec uviedol, že matke sumou 150 eur mesačne prispieval, a že nemá problém s určením výživného v rovnakej výške ani v prípade nariadenia ústavnej starostlivosti na maloletým. Podľa ust. § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine (ZoR), pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. V danom prípade sám otec uviedol také skutočnosti, z ktorých súd prvého stupňa prijal záver, že platenie výživného vo výške 150 eur mesačne je v schopnostiach a možnostiach otca a zodpovedá jeho majetkovým pomerom. Pokiaľ sám rodič vyjadrí súhlas s platením výživného v určitej výške, je to dostatočný, a v zásade najvýznamnejší dôkaz o takých jeho pomeroch, ktoré umožňujú platenie výživného v danej výške. Záver okresného súdu, o určení výživného zo strany otca vo výške 150 eur mesačne bol preto správny. Napokon otec ani v odvolaní neuvádza také skutočnosti o svojich pomeroch, ktoré by nasvedčovali nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ale iba poukazuje, že okresný súd nepreskúmal príjem otca riadne. Ako bolo uvedené, poskytol otec svojim súhlasom s výživným 150 eur mesačne súdu taký dôkaz o jeho príjmových a ostatných pomeroch, ktorý bol pre rozhodnutie dostatočný. Vzhľadom na uvedené krajský súd rozhodnutie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .