Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3To/38/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113010430 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113010430.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému Z. L. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 14. septembra 2016 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn.6T/6/2013 zo dňa 26. januára 2016, a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. januára 2016, č.k.6T/6/2013-89 bol obžalovaný Z. L. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín sp.zn.2Pv/562/13-10 zo dňa 28.10.2013 podľa § 285 písm. f/ Tr. por. s použitím § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zák. na skutkovom základe, že -hoci ako otec mal. A. nar.XX.X.XXXX, je povinný v zmysle § 62 a nasl. Zákona o rodine, ako aj rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn.30P/345/2006 zo dňa 14.5.2007, právoplatným dňa 21.5.2007, povinný prispievať na výživu svojej dcéry A. sumou 58,09 Eur mesačne vždy do 25. dňa vopred s účinnosťou do 1.1.2007 k rukám matky M. M., nar.XX.X.XXXX, trvale bytom V. G. Z., O. I. XXXX/XXX, pričom však svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplní od mesiaca marec 2010 vrátane až doposiaľ, čím mu vznikol dlh na riadnom výživnom v celkovej výške 280,45 Eur, pričom v rozhodnom období nie vždy pracoval a nie vždy bol vedený v evidencii príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, taktiež mu počas evidencie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny boli vyplácané dávky v hmotnej núdzi ako aj nemocenské dávky zo Sociálnej poisťovne, nakoľko obžalovaný svoju povinnosť dodatočne splnil skôr než sa súd odobral na záverečnú poradu a trestný čin nemal trvale nepriaznivé následky, čím trestnosť činu z dôvodu účinnej ľútosti zanikla. Zároveň tým istým rozsudkom bol obžalovaný Z. L. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín sp.zn.2Pv/821/12-12 zo dňa 19.2.2013 podľa § 285 písm. a/ Tr. por. pre skutok právne kvalifikovaný ako pokus prečinu krádeže podľa § 14 ods. 1, § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. na skutkovom základe, že -dňa 7.8.2012 v čase asi o 19.00 hod. v obvode železničnej stanice V. nQ. Z. v priestore skládky železničných podvalov a pásov chcel odcudziť 8 kusov oceľových skrutiek s podložkami a 2 kusy oceľových podkladníc vopred pripraveným náradím, a to hasákom a oceľovou rúrou tým spôsobom, že po príchode na miesto vytiahol z trávy oceľovú rúru a nasadil ju na hasák, ktorý mal zo sebou a chcel povoliť skrutky na podkladniciach, avšak k ich odcudzeniu nedošlo, nakoľko ako zbadal železničiara odložil náradie do ruksaku a z miesta odišiel, čím by svojím konaním spôsobil poškodenému J. A. P., C. X, K., škodu vo výške 4,-Eur, hoci bol za odcudzenie železného šrotu a medených káblov v V. nad Z. dňa 21.10.2011 právoplatne postihnutý rozkazom Obvodného úradu Trenčín č.218/2011-00729-Tu za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č.372/1990Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 35,-Eur, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý, je obžalovaný stíhaný. Okresný súd zároveň podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodenú spoločnosť J. A. P. odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko ihneď po jeho vyhlásení ho napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len „prokurátor“) pre nesprávnosť výroku o vine vo vzťahu k prečinu krádeže v štádiu pokusu (vo vzťahu k prečinu zanedbania povinnej výživy sa prokurátor vzdal práva na podanie odvolania). V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že s napadnutým rozsudkom sa nestotožňuje, nakoľko podľa jeho názoru okresný súd nedostatočným spôsobom vyhodnotil zadovážené dôkazy. Poukázal na to, že v prípravnom konaní bol ako svedok vypočutý K. Z. a v tejto svojej výpovedi jednoznačne usvedčil obžalovaného zo spáchania predmetného skutku. Uvedený svedok vypovedal aj na hlavnom pojednávaní, pričom jeho výpoveď bola nejednoznačná a útržkovitá, na položené otázky vypovedal vyhýbavo a pripustil, že obžalovaný mal pri sebe hasák. Prokurátor má za to, že práve uvedený hasák mohol byť ako nástroj použitý na spáchanie skutku, teda na povolenie skrutiek na pokladniciach, ktoré by bolo možné následne spolu s pokladnicami odcudziť. Prokurátor zdôraznil, že obžaloba kladie za vinu obžalovanému spáchanie skutku iba v štádiu pokusu. Podľa jeho názoru okresný súd nesprávnym a nedostatočným spôsobom vyhodnotil výpoveď svedka K. Z.. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por., § 322 ods. 1, 4 písm. a/ Tr. zák. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 10. mája 2016, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 14. septembra 2016 v neprítomnosti obžalovaného Z. L., ktorý upovedomenie o termíne verejného zasadnutia prevzal dňa 7.7.2016, pričom svoju neprítomnosť v zmysle § 293 ods. 8 Tr. por. hodnoverným spôsobom neospravedlnil. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel o výpovede obžalovaného Z. L., o svedecké výpovede B.. O. C., K. Z. a ostatné listinné dôkazy vzťahujúce sa na uvedenú trestnú vec a osobu obžalovaného, na ktoré v napadnutom rozsudku podrobne poukázal a na ich podklade dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom uvedených v napadnutom rozsudku. E. v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje. Okresný súd na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, správne zistil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, že nevytvárajú ucelenú reťaz priamych a nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo možné odvodiť vinu obžalovaného Z. L.. Odvolací súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že vykonané dôkazy nevyzneli jednoznačne a dôkazy nesvedčia k vyvodeniu bezpečného záveru, že žalovaný skutok sa stal tak ako je kladené obžalovanému za vinu, pričom záver o vine obžalovaného musí byť založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach. U. Z. L. na hlavnom pojednávaní okresného súdu v celom rozsahu poprel čo sa mu obžalobou kladie za vinu a vyjadril presvedčenie, že je nevinný. Rovnako zo samotnej výpovede svedka K. Z. a výpovede svedka B.. O. C. a ani v ich vzájomnej súvislosti a ani v spojení s listinnými dôkazmi tieto nedávajú i podľa záveru odvolacieho súdu rozumnú istotu, že sa skutok stal. Z výpovede svedka K. Z. vyplynulo, že spolu s obžalovaným boli v inkriminovanom čase tam čúrať a to bolo všetko. Vie, že obžalovaný nič tam neukradol. Obžalovaný mal hasák, no okrem čúrania nič nerobili. Jednoducho keď tam boli na druhej strane boli železničiari a oni zavolali policajtov. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že predpokladá, že predtým im mal ktosi údajne dáky kábel ukradnúť a chceli to hodiť na obžalovaného. Svedok poprel, že by obžalovaný s tým mal niečo spoločné. Svedok sa vyjadril, že obžalovaný so žiadnym káblom ani s ničím ostatným nemá nič spoločné. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvod dospel k záveru, že prokurátor ako nositeľ dôkazného bremena v uvedenom smere neuniesol v predmetnej veci dôkazné bremeno. Vzhľadom na uvedené dôvody postupoval okresný súd správne, keď obžalovaného Z. L. podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. K otázke hodnotenia dôkazov treba dodať, že podľa ustálenej súdnej praxe výrok o vine sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom a pritom celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, že ho spáchal obvinený a pritom ako trestne zodpovedný subjekt z hľadiska jeho príčetnosti. Náležité zistenie skutkového stavu vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za náležité zistenie skutkového stavu veci preto nemožno považovať len zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru. Ak po vykonanom dokazovaní zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, dôležitej pre posúdenie veci, treba rozhodnúť v prospech obvineného (pravidlo in dubio pro reo vyplývajúce zo zásady prezumpcie neviny). Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako okresný súd a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním námietok prednesených už pred okresným súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci kontradiktórnym spôsobom vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní. Rovnako správne okresný súd v súlade s ustanovením § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal poškodenú spoločnosť J. Slovenskej republiky so svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, nakoľko obžalovaný Z. L. bol spod obžaloby oslobodený. Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátora za dôvodné, preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.