Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2To/169/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115011166 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115011166.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti obžalovanému Y. O. pre zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1 Tr. zák. a iné na verejnom zasadnutí dňa 14.januára 2016 o odvolaní obžalovaného Y. a v jeho neprospech prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín, proti rozsudku Okresného súdu Trenčín z 13.novembra 2015, sp.zn. 6T 95/2015 takto r o z h o d o l : I.Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. napadnutý rozsudok sa zrušuje v celom rozsahu. Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný Y. O., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., E. č. XXXX/X, t.č. v Ústave na výkon väzby Ilava, j e v i n n ý, ž e dňa 30.03.2015 v presne nezistenom čase vo večerných hodinách v bytovom dome na ulici E. XXXX/X v G. v byte č. XX násilím donútil poškodenú V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. K. XXXX/X, G., s ktorou intímne žije zhruba 7 rokov, k súloži a to takým spôsobom, že keď ležala na gauči pristúpil k nej, začal ju obchytkávať, pretočil ju na chrbát, začal ju päsťami udierať po celom tele, nadával jej do kuriev, strhol z nej nočnú košeľu, poškodená sa bránila, kričala aby prestal, kopala do neho, páchateľ ju priľahol, chytil jej ruky a vykonal na nej súlož počas súlože náhle prestal, poškodenú stále jednou rukou násilím držal na gauči a druhou rukou jej strčil vibrátor dlhý cca 20 cm do konečníka a zároveň pokračoval v súloži, následkom čoho pocítia bolesť v oblasti konečníka a začala z konečníka krvácať na čo obvinený prestal, následne sa nad poškodenú postavil a vymočil sa na ňu, po tomto sa išla osprchovať a v čase okolo 00.00 hod. zo dňa 30.03.2015 na deň 31.03.2015 chcela odísť z bytu avšak obvinený zamkol dvere, zaspal na gauči, kde poškodená si ľahla na zem a zaspala, keď sa zobudila chcela odísť z bytu ale dvere boli zamknuté, opäť zaspala a v čase okolo 03.30 hod. obvineného zobudila, ten jej otvoril dvere a odišla preč, čím jej bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, t e d a - násilím donútil ženu k súloži, - násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám, - inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, č í m s p á c h a l - zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona, - zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona, - prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1 Trestného zákona, Za to sa o d s u d z u j e Podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 /šesť/ rokov a 8 /osem/ mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodená V. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. K. XXXX/X, G. odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. II. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 13.novembra 2015, sp.zn. 6T 95/2015 bol obžalovaný Y. O. uznaný za vinného zo spáchania zločinu znásilnenia podľa § 199 odsek 1 Tr. zák., zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1 Tr. zák. a zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že dňa 30.03.2015 v presne nezistenom čase vo večerných hodinách v bytovom dome na ulici E. XXXX/X v G. v byte č. XX násilím donútil poškodenú V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. K. XXXX/X, G., s ktorou intímne žije zhruba 7 rokov, k súloži a to takým spôsobom, že keď ležala na gauči pristúpil k nej, začal ju obchytkávať, pretočil ju na chrbát, začal ju päsťami udierať po celom tele, nadával jej do kuriev, strhol z nej nočnú košeľu, poškodená sa bránila, kričala aby prestal, kopala do neho, páchateľ ju priľahol, chytil jej ruky a vykonal na nej súlož počas súlože náhle prestal, poškodenú stále jednou rukou násilím držal na gauči a druhou rukou jej strčil vibrátor dlhý cca 20 cm do konečníka a zároveň pokračoval v súloži, následkom čoho pocítia bolesť v oblasti konečníka a začala z konečníka krvácať na čo obvinený prestal, následne sa nad poškodenú postavil a vymočil sa na ňu, po tomto sa išla osprchovať a v čase okolo 00.00 hod. zo dňa 30.03.2015 na deň 31.03.2015 chcela odísť z bytu avšak obvinený zamkol dvere, zaspal na gauči, kde poškodená si ľahla na zem a zaspala, keď sa zobudila chcela odísť z bytu ale dvere boli zamknuté, opäť zaspala a v čase okolo 03.30 hod. obvineného zobudila, ten jej otvoril dvere a odišla preč, čím jej bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu. Za tieto trestné činy bol odsúdený podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov a osem mesiacov nepodmienečne s tým, že podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bola poškodená V. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. K. XXXX/X, G. odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku v zákonnej pätnásťdňovej lehote podali odvolania obžalovaný Y. O. sám i prostredníctvom svojej obhajkyne a v jeho neprospech prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín. Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania podaného v neprospech obžalovaného Y. O. namietal správnosť napadnutého rozsudku vo výrokoch o vine a treste s poukazom na to, že okresný súd si nesprávne neosvojil právnu kvalifikáciu uvedenú aj v obžalobe, keď všetky vyššie uvedené dotknuté trestné činy mal obžalovaný spáchať na chránenej osobe - blízkej osobe v zmysle § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.. Okresný súd takýto postup odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by obžalovaný s poškodenou V. Z., či už trvale žili alebo spoločne uhrádzali náklady na svoje potreby a poškodená teda nie je a ani v minulosti nebola družkou obžalovaného a s obžalovaným nežije a ani nežila v spoločnej domácnosti. S týmto právnym názorom súdu prvého stupňa nemožno súhlasiť z dôvodu, že v zmysle odbornej literatúry je zrejmé, že pre to, aby išlo o druha a družku v zmysle § 127 ods. 5 Tr. zák. sa nevyžaduje, aby druhovia spolu žili v spoločnej domácnosti, aj keď je to častým javom, stačí, že chcú byť relatívne často spolu a tento jav je aj relatívne stabilný, t.j. trvá aspoň niekoľko týždňov. Z tohto je zrejmé a v konečnom dôsledku to vyplynulo tak z výpovede samotného obžalovaného, ako aj z výpovede poškodenej, že ich vzťah trval už niekoľko rokov, keď obžalovaný poškodenej dal aj kľúče od svojho bytu, aby ku nemu chodila, aj keď sám nebude doma a vyjadril sa na jej adresu, že ju mal rád. Rovnako sa pritom vyjadrila aj poškodená, podľa ktorej s obžalovaným chodievali spolu aj na výlety a aj keď sa teda u nich nejednalo o klasické spolužitie dvoch ľudí tvoriacich pár žijúci v spoločnej domácnosti, ich vzťah trval niekoľko rokov a nebol vyslovene založený iba na sexuálnom styku a je preto zrejmé, že ich bolo treba v zmysle § 127 ods. 5 Tr. zák. považovať ako blízke osoby, teda za druha a družku. Vzhľadom na uvedené sa domáhal, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný Y. O. v písomných odôvodneniach svojho odvolania sám i prostredníctvom svojej obhajkyne namietal správnosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho výrokoch s poukazom na to, že skutok uvedený v napadnutom rozsudku nespáchal a jeho kamarátka - poškodená V. Z. ho „udala“ za sexuálne násilie a znásilnenie s tým, že jej mal údajne do konečníka dať vibrátor, nedôvodne. Dňa 30.marca 2015 videl poškodenú držať sa za ruky s iným mužom a preto jej oznámil, že je medzi nimi koniec. V čase, keď bola u neho na návšteve, tak si z gauča zobrala vibrátor, čo on zistil až na druhý deň. S vibrátorom mala podľa jej vyjadrenia chodiť aj do práce a okolnosť, že mala v konečníku cudzie teleso zistil ošetrujúci lekár, ku ktorému išla poškodená až po dvoch dňoch, na podklade röntgenového snímku. Pokiaľ boli ako dôkaz z jeho bytu odobraté nejaké veci na skúmanie krvi a spermií, tieto mohli pochádzať z iného obdobia a boli nájdené v dôsledku ich sexuálneho vzťahu, keďže poškodená, ktorá mala od jeho bytu aj kľúče, ku nemu chodievala dobrovoľne a rovnako vždy dobrovoľne mali spolu aj sexuálny styk. Poškodená sa pritom v minulosti aj psychiatricky liečila, keď na rozdiel od nej on bol na podklade špeciálneho vyšetrenia znalkyne z odboru sexuológie posúdený ako človek, u ktorého nebola zistená sexuálna deviácia a nebolo u neho ani zistené, že by bol sexuálne agresívny a preto ani zo sexuologického - ale ani zo psychologického - hľadiska jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný a on ani poškodenú do sexu nikdy nenútil. Motívom konania poškodenej je podľa neho pomsta aj za to, že jej neumožnil, aby bola na adrese jeho bytu evidovaná ako nájomníčka, o čo sa poškodená pokúšala už v čase, keď on bol vo výkone trestu odňatia slobody za iný jeho trestný čin. Z tohto dôvodu aj on sám podal na poškodenú, ktorá sa pritom súdom vyhýbala a z ktorej bolo aj pri vyšetrení v nemocnici cítiť pach alkoholu, podnet na trestné stíhanie za krivé a nepravdivé obvinenia na jeho osobu. Na podklade uvedených dôvodov, keďže sa cíti byť nevinným a žalovaný skutok nespáchal, domáhal sa aj v zhode so svojou obhajkyňou zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby v celom rozsahu. Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu poukázala na odvolacie dôvody prokurátora okresnej prokuratúry, s ktorými sa stotožnila a na ich podklade navrhla napadnutý rozsudok zrušiť vo výrokoch o vine a treste v zmysle § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. s tým, že skutok spáchaný obžalovaným bude právne posúdený v zmysle odvolacích námietok prokurátora okresnej prokuratúry a obžalovanému navrhla uložiť trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a pokiaľ sa týka odvolania obžalovaného, považuje ho za nedôvodné a rozhodnutie o ňom ponecháva na úvahe súdu. Obžalovaný Y. O. na verejnom zasadnutí krajského súdu i v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora okresnej prokuratúry navrhol jeho odvolanie ako nedôvodné zamietnuť s poukazom na to, že predmetného skutku sa nielenže nedopustil, ale naviac poškodená ani nebola a nie je jeho družkou a nemôže byť teda posudzovaná ako chránená osoba tak, ako na to poukazuje prokurátor vo svojom odvolaní. On s poškodenou v spoločnej domácnosti nežil a ani žiadnu spoločnú domácnosť nevytvoril a poškodená teda podľa jeho názoru nespĺňa znaky chránenej osoby. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní odvolateľov podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí dňa 14.januára 2016 na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 15.decembra 2015, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným a prokurátorom napadnutých výrokov rozsudku o vine, treste, spôsobe jeho výkonu a o náhrade škody, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že dôvodné je len odvolanie obžalovaného a naproti tomu odvolanie prokurátora podané v neprospech obžalovaného nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpovede obžalovaného Y. O., ale predovšetkým o výpovede svedkov a z nich najmä o svedecké výpovede samotnej poškodenej V. Z., u ktorej nezistil žiadne právne relevantné okolnosti, ktoré by objektívnosť jej výpovedí spochybňovali, tiež o výpovede svedkov X. X., W.. Y. Kráľa i G. O., ako aj o zistenia a závery vyplývajúce zo znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie i znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice a o listinné dôkazy, z nich predovšetkým o zápisnicu o ohliadke miesta činu zo dňa 4.apríla 2015, zápisnicu o vydaní veci zo dňa 2.apríla 2015, lekársku správu Fakultnej nemocnice Trenčín zo dňa 8.apríla 2015 i lekársku správu z gynekologického vyšetrenia poškodenej na Gynekologickej ambulancii Fakultnej nemocnice Trenčín zo dňa 2.apríla 2015, na ktoré v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne poukázal. Svoje skutkové zistenia podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného Y. O., pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, z nich najmä s jednoznačnými svedeckými výpoveďami poškodenej V. Z., v súlade s ktorými boli aj svedecké výpovede X. X. i W.. Y. N., potvrdenými objektívnymi lekárskymi zisteniami a závermi vo vzťahu k mechanizmu vzniku zranení poškodenej. Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel preto k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd. Uvedené dôkazy vytvárajú totiž aj podľa zistenia odvolacieho súdu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku. Vo vzťahu k uvedeným skutkovým zisteniam okresný súd vykonal všetky pre dané závery nevyhnutné dôkazy zákonom predpísaným spôsobom a vyvodil z nich logicky správne závery, vrátane vyhodnotenia obhajobných tvrdení obžalovaného. Krajský súd pritom považuje za potrebné dodať, že pokiaľ obžalovaný v odvolacích námietkach poukazoval predovšetkým na to, že iniciátorkou jeho trestného stíhania bola samotná poškodená V. Z. a v tejto súvislosti uvádzal ako motív jej konania snahu pomstiť sa mu najmä za to, že jej neumožnil evidovať ju ako nájomníčku jeho bytu, poškodená prišla do nemocnice len na podklade naliehania jej sestry svedkyne X. X. a podnet na začatie trestného stíhania bol daný ošetrujúcim lekárom v rámci jeho povinnosti vyplývajúcej mu z výkonu svojho povolania a teda na rozdiel od názoru obžalovaného poškodená pre začatie jeho trestného stíhania vôbec nebola aktívna. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súdu prvého stupňa preto krajský súd v podrobnostiach len poukazuje na vecne správne a podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Správne je aj právne posúdenie konania obžalovaného Y. O. súdom prvého stupňa ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. a zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd však pochybil pri právnom posúdení konania obžalovaného, ktoré napriek správne zistenému skutkového stavu a na rozdiel od obžalobného návrhu právne kvalifikoval aj ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák., keď pritom pri správnom použití právnej vety iba nesprávne označil spáchaný prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák. ako zločin napriek tomu, že v zmysle § 11 ods. 1 Tr. zák. je zločin úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov a pri trestnom čine obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák. je určená trestná sadzba odňatia slobody s hornou hranicou až na tri roky a teda nie prevyšujúca päť rokov. Chybný je aj výrok napadnutého rozsudku o uloženom treste odňatia slobody obžalovanému, aj keď nie pre nesprávne použitú právnu kvalifikáciu konania obžalovaného vo vyššie uvedenom smere, ale pre chybný postup, pri ktorom súd prvého stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému nesprávne použil aj ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák., pri ktorom síce súd ukladá trest so zvýšením hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu (súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody) v prípade ukladania trestu za dva alebo viac trestných činov z ktorých aspoň jeden je zločinom, avšak za splnenia zákonnej podmienky, že bol spáchaný dvoma alebo viacerými skutkami, čo sa však v prejednávanom prípade nestalo. V dôsledku toho teda nesprávne aplikoval pri ukladaní trestu obžalovanému aj ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák.. Vo vzťahu k odvolacím námietkam prokurátora je však naproti tomu právny záver okresného súdu, podľa ktorého konanie obžalovaného právne neposúdil aj s použitím § 127 ods.5 Tr. zák., teda že všetky tri trestné činy spáchal zároveň aj na blízkej osobe správny a aj tento svoj právny záver v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa vecne správne a podrobne odôvodnil a keďže krajský súd sa s jeho závermi v tomto smere v celom rozsahu stotožňuje, v podrobnostiach na ne len odkazuje a naviac dodáva, že aj s výpovedí nielen obžalovaného, ale aj poškodenej V. Z. a svedka G. O., syna obžalovaného je zrejmé, že v prejednávanom prípade medzi obžalovaným a poškodenou nešlo o taký vzťah, aký vyžaduje ustanovenie § 127 ods. 5 Tr. zák. preto, aby bolo ich vzťah možné posúdiť ako vzťah blízkych osôb. Vzhľadom na uvedené dôvody a na podklade odvolania obžalovaného Y. O. odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods.1 písm. d/ Tr.por. v celom rozsahu a pochybenie okresného súdu napravil tak, že uznal obžalovaného za vinného zo spáchania zločinu znásilnenia podľa § 199 odsek 1 Tr. zák., zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1 Tr. zák. a prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1 Tr. zák. na základe skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený a tento postup bol preto v súlade s ustanovením § 322 ods.3 Tr. por. Aj v nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd obžalovanému podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. (zločin znásilnenia, ktorý je zo všetkých troch zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšie trestný so stanovenou základnou trestnou sadzbou v rozpätí na päť až desať rokov), § 41 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 37 písm. h) Tr. zák. (spáchal viac trestných činov), § 37 písm. m) Tr. zák. (bol už za trestný čin odsúdený) a § 38 ods. 4 Tr. zák. (prevažujúci pomer priťažujúcich okolností, pri ktorom sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby zvyšuje o jednu tretinu) sám uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov a osem mesiacov, teda na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby v súlade s vyššie spomenutým ustanovením § 38 ods. 4 Tr. zák.. Obžalovaného pritom zaradil podľa 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodenú V. Z. s jej nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, keďže v tomto smere správne postupoval už okresný súd a k zrušeniu týchto výrokov došlo len v dôsledku zrušenia výrokov o vine a o treste, v ktorých výroky o spôsobe výkonu trestu a o náhrade škody mali svoj podklad a bez nich nemohli obstáť. Takto stanovený úhrnný nepodmienečný trest vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov podľa odvolacieho súdu zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1 a 4 Tr. zák., konkrétnej vysokej miere závažnosti najmä spáchaných trestných činov - zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. a zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., z ich povahy, spôsobu spáchania a spôsobeného následku, zisteným priťažujúcim okolnostiam, ako aj pomerom obžalovaného a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov, na podklade ktorých odvolací súd rozhodol v prospech obžalovaného Y. O., je zrejmé, že odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o vine a treste v neprospech obžalovaného na podklade prokurátorom podaného odvolania, preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol. Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody o odvolaniach obžalovaného Y. O. a prokurátora okresnej prokuratúry rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokoch pod bodom I. a II. tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.