Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23Tos/55/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115011973 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115011973.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Rastislava Vranku, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 8. júna 2016 prejednal sťažnosť odsúdeného G. D. nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V., ul. X. č. XXXX/X, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 2Nt/153/2014 zo dňa 18. februára 2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná. o d ô v o d n e n i e : Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 8T/162/2009 zo dňa 25. 11. 2010 bol G. D. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. Bol za to odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 39 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na 10 rokov, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 4 Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Ďalej mu bol uložený podľa §§ 76 ods. 1, 78 ods. 1 Tr.zák. aj ochranný dohľad na 1 rok. Zrušený bol výrok o treste uložený mu rozhodnutím Okresného súdu Trenčín pod sp.zn. 3T/89/2008 zo dňa 07.10.2008. Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa § 399 ods. 2 Tr.por. zamietnutý návrh odsúdeného G. D. na povolenie obnovy konania vo vyššie uvedenej trestnej veci. Uznesenie súdu prvého stupňa nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo v zákonnej lehote napadnuté sťažnosťou odsúdeného, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne odsúdený sťažnosť písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Z dôvodov sťažnosti vyplynulo, že súd prvého stupňa nekonkretizuje, v čom mala byť nesprávna argumentácia odsúdeného, resp. ako dospel k záveru, že by obnovené konanie neviedlo k priaznivejšiemu trestu, keď v základnom konaní súd vychádzal z upravenej trestnej sadzby podľa asperačnej zásady. Súd vôbec nekonkretizuje, na základe čoho dospel k záveru, že povolenie obnovy konania by neviedlo k uloženiu priaznivejšieho trestu. Navrhol preto uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa je správny. Úvodom k dôvodom sťažnosti odsúdeného je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa nesprávne odôvodnil svoje rozhodnutie, keď okrem skutočnosti, že G.. D. bol uložený trest aj podľa § 41 ods. 2 Tr.zák. (tzv. asperačná zásada) v znení účinnom pred nálezom Ústavného súdu SR, sp.zn. PL US 106/2011 zo dňa 28. novembra 2012 (časť ustanovenia § 41 ods. 2 Tr.zák. nie je v súlade s Ústavou SR), sa pred svojím rozhodnutím o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, práve z dôvodu vyššie uvedeného nálezu, zaoberal aj otázkou primeranosti právoplatne uloženého trestu odňatia slobody. Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s Ústavou SR, nie je novou skutočnosťou súdu skôr neznámou v zmysle § 394 ods. 1 Tr.por, ale ak bol podaný návrh na obnovu konania z tohto dôvodu, je dôvodom obnovy konania „zo zákona“, t.j. priamo na základe § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii ústavného súdu, o konaní pred ním a postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Preto, ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá sa skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý návrh vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení. Súd už potom nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Tr.por. (v tomto prípade primeranosť trestu), ale obnovu konania povolí podľa § 394 ods. 1 Tr.por. per analógiam z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov. Pokiaľ by sa teda vzal zreteľ len na vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy, obnova konania v tejto veci by mala prichádzať do úvahy. Na druhej strane nadriadený súd nemohol prehliadnuť, že síce G. D. bol ukladaný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 2 Tr.zák., avšak súčasne pri stanovovaní výmery trestu bolo použité ustanovenie § 39 ods.1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu. Na základe toho negatívne účinky použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr.zák. v znení účinnom pred 21. decembrom 2012 (uverejnenie vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov) v časti prvej vety za bodkočiarkou, boli negované použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. Sprísnená sadzba teda v tomto prípade nebola použitá, už v pôvodnom konaní, a to pre jej neprimeranú prísnosť. Vtedy vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa súd v tomto prípade mohol v zákonom ustanovenom rozsahu znížiť trest až pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenú v Osobitnej časti Trestného zákona, teda zníženie sa neodvíjalo od dolnej hranice trestnej sadzby zvýšenej podľa § 41 ods. 2 Tr.zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012 časti prvej vety za bodkočiarkou. Pôvodne konajúci súd v tomto prípade mohol využiť celú časť sadzby pod asperačne zvýšenou spodnou hranicou a uložiť (s obmedzením podľa § 39 ods. 3 Tr.zák.) ešte aj nižší trest odňatia slobody, ako je pôvodná dolná hranica trestnej sadzby pri § 172 ods. 2 Tr.zák. vo výmere 10 rokov. Na základe vyššie uvedeného sa ustanovenie § 41b zák. č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov v spojení s nálezom Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. PL US 106/2011 nepoužije, pretože ústavne nesúladné účinky ustanovenia § 41 ods.2 Tr.zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, na tento prípad nedopadli (zhodne Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2013, sp.zn. Tpj 44/2013 veta III.). Z tohto dôvodu bol podaný návrh na obnovu konania správne podľa § 399 ods. 2 Tr.por. zamietnutý ako nedôvodný. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.