Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6CoP/2/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115206441 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115206441.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. a to: K., nar. XX.XX.XXXX a M., nar.XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: Q. A., rod. A., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom O. Q., X. XXX/XX, právne zastúpenej P.. F. F., advokátom so sídlom Z., H. XXX/XX a P. A., štátneho občana Q. republiky, trvale bytom O. Q., X. XXX/XX, t. č. bytom B. nad B., X. XXX/X, právne zastúpeného P.. F. I., advokátom so sídlom F., P..XXXX/XX, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. novembra 2015, č. k. 34P/49/2015 - 119, takto r o z h o d o l : M e n í rozsudok súdu prvého stupňa a s c h v a ľ u j e dohodu rodičov nasledovného znenia: Otec s a z a v ä z u j e prispievať zníženým výživným na maloletého K. A., nar. XX.XX.XXXX, v sume 150,- eur mesačne a na maloletú M. A., nar. XX.XX.XXXX, v sume 110,- eur mesačne, u oboch s účinnosťou od 1.11.2015, ktoré sa zaväzuje poukazovať k rukám matky mal. detí vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Týmto s a m e n í rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.05.2014, č. k. 26P/153/2013-29 v časti vyživovacej povinnosti otca k mal. K. a k mal. M.. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa znížil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému K. A., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 170,-Eur mesačne na sumu 125,-Eur mesačne a k maloletej M. A., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 130,-Eur mesačne na sumu 90,-Eur mesačne, u oboch s účinnosťou od 01.11.2015, s povinnosťou toto poukazovať k rukám matky vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred. Súčasne v časti o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletému K. a k maloletej M. zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.05.2014, č.k. 26P/153/2013-29. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že otec maloletých detí sa domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k maloletému K. z doterajšej sumy 170,- Eur mesačne na sumu 60,- Eur mesačne a k maloletej M. z doterajšej sumy 130,-Eur mesačne na sumu 50,- Eur mesačne, s účinnosťou od rozhodnutia súdu, dôvodiac, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.5.2014, č.k. 26P/153/2013, bolo jeho manželstvo s matkou detí rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a on bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 170,- Eur mesačne na mal. K. a 130,-Eur mesačne na mal. M.. S touto dohodou súhlasil, nakoľko mal na zreteli výlučne záujem detí, potom si ale uvedomil, že uvedená výška výživného nie je v jeho schopnostiach a možnostiach. Za účelom platenia výživného si musel vziať úver v Tatra banke a.s. vo výške 5.000,- Eur. Od rozvodu došlo k zmene pomerov, mu znížil sa mu príjem (po odčítaní povinných odvodov na zdravotné a sociálne poistenie, je tento cca 380,-Eur mesačne). K poklesu jeho príjmu došlo z dôvodu, že ako kuriéri sú ochotní pracovať aj mladí ľudia za nižšiu odmenu a tiež v dôsledku toho, že od mája sa zmenil majiteľ firmy, pre ktorú pracuje. Začali sa mu objavovať zdravotné problémy, s následnými PN, čo malo tiež vplyv na výšku jeho príjmu. Zamestnávateľa nemenil, pretože má možnosť využívať firemné auto na stretávanie sa s deťmi, keďže on nemá svoje vlastné. Zvýšili sa tiež jeho výdavky na bývanie, spláca pôžičky spolu 256,65 Eur mesačne. Napriek tomu sa snaží deťom prispievať aj nad rámec stanovenej vyživovacej povinnosti, chodí s nimi často na výlety, kupuje im darčeky na sviatky, synovi prispel na mobil, kupuje im oblečenie a pod. Mal za to, že doterajšia suma výživného nie je adekvátna jeho osobným a zárobkovým pomerom, rovnako ani oprávneným potrebám maloletých detí. Matka maloletých detí nesúhlasila s návrhom otca na zníženie výživného. Poukázala na to, že k zmene pomerov došlo aj strane maloletých detí, maloletý K. prešiel na strednú školu a maloletá M. nastúpila na 2. stupeň ZŠ, čo by naopak odôvodňovalo zvýšenie výživného. Kolízny opatrovník uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí a otec by mal vyvíjať maximálne úsilie pre zabezpečenie si finančných prostriedkov a nie spoliehať sa na úvery. Poukázal tiež na to, že na strane detí došlo k zmene pomerov, pričom matka nepožiadala o zvýšenie výživného. Doporučil návrh otca na zníženie výživného zamietnuť. Súd prvého stupňa na danú vec aplikoval ust. § 62 ods. 1, 5 Zákona o rodine, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá ods. 2 a 3 Zákona o rodine, s odkazom na ktoré dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného s poukazom na preukázateľnú zmenu pomerov na jeho strane od doby poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, spočívajúcej v tom, že na jeho strane došlo k zníženiu príjmu, zohľadniac však tiež skutočnosť, spočívajúcu tiež v zmene pomerov na strane maloletých detí, ktoré sú od doby posledného rozhodnutia o výživnom staršie, a teda už len v dôsledku plynutia času došlo k zvýšeniu nákladov na zabezpečenie ich potrieb. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa prihliadol tiež na skutočnosť, že o deti sa otec zaujíma, s týmito sa stretáva, venuje sa im, chodí s nimi na výlety a v rámci svojich možností sa im snaží sporadicky tiež zakupovať rôzne darčeky. Rozhodnutie o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla matka maloletých detí prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhovala odvolaciemu súdu jeho zmenu, a to tak, že návrh otca maloletých detí na zníženie vyživovacej povinnosti bude ako nedôvodný zamietnutý. Dôvodila nesprávnymi skutkovými zisteniami vyvodenými z vykonaných dôkazov, čím uplatnil dôvod odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. Namietala, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s jej skutkovým tvrdením, že za prácu, ktorú otec vykonáva, je možné získať oveľa vyššiu mzdu, ako príjem uvádzaný otcom, v súvislosti s čím poukázala na inzertné ponuky práce vodičov, vykonávajúcich kuriérske služby, a preto otec by mal vyvinúť snahu dosiahnuť lepšie pracovné odmeňovanie v snahe zabezpečiť aj lepšiu životnú úroveň detí. Namietala tvrdenie otca, že v súvislosti s plnením si vyživovacej povinnosti sa musel zaťažiť úverom, ktorý na tento účel použil. Spochybnila tiež otcom uvádzanú výšku príjmov a výdavkov, porovnaním ktorých je zrejmé, že otec by mesačne musel vyprodukovať stratu 179,- eur, s pripočítaním mesačne určeného výživného 300,- eur dokonca mesačnú stratu 479,- eur, pričom naviac si otec musí zabezpečovať svoje vlastné potreby, ako stravu, oblečenie a náklady na osobnú hygienu a musí tiež mať náklady na zabezpečenie ním tvrdených aktivít v súvislosti s časom, ktorý trávi s maloletými deťmi, z čoho je zrejmé, že už len v tomto smere otec detí zavádza, pretože takéto výdavky nehovoriac o znášaní nákladov na samostatné bývanie, by si zo svojho príjmu nemohol dovoliť. Poukázala tiež na to, že pokiaľ ona s cieľom zabezpečenia odôvodnených potrieb detí je schopná pracovať v zamestnaní, z ktorého jej plynie príjem, umožňujúci jej aspoň čiastočne potreby detí zabezpečiť, mal by takúto snahu nepochybne vyvinúť aj otec, ako druhý z povinných rodičov. Otec maloletých detí, ani kolízny opatrovník nevyužili svoje zákonné právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu. Krajský súd v Trenčíne vo veci nariadil odvolacie pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania podľa ustanovenia § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p., a po preskúmaní veci za použitia § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné za použitia § 220 O.s.p. zmeniť, nakoľko neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219 ods. 1 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.). Súd prvého stupňa vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania čiastočne vyhovel návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k mal. deťom, konštatujúc zmenu pomerov na strane otca spočívajúcu v znížení jeho príjmu a to u mal. K. zo sumy 170,- eur na sumu 125,- eur mesačne a u mal. M. zo sumy 130,- eur na sumu 90,- eur mesačne s účinnosťou od 1.11.2015. Matka odvolaním namietala, že pre takúto zmenu nie sú splnené zákonné predpoklady, túto považovala za rozpornú so záujmom mal. detí u ktorých sa plynutím času zvýšili náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb, čo nesvedčí v prospech správnosti tejto zmeny. V priebehu odvolacieho konania, na pojednávaní nariadenom odvolacím súdom rodičia uzatvorili dohodu, v zmysle ktorej sa otec detí zaviazal na tieto prispievať zníženým výživným v sume 150,- eur na mal. K. a v sume 110,- eur na mal. M. u oboch s účinnosťou od 1.11.2015 a žiadali o jej schválenie súdom, čo doporučoval v zmysle svojho vyjadrenia pred odvolacím súdom tiež kolízny opatrovník. Možnosť schválenia dohody rodičov v otázke výživného vyplýva z ust. § 65 ods. 1 zákona o rodine. Zákon o rodine teda umožňuje rodičom maloletého dieťaťa dohodnúť sa v konaní tiež v otázke výživného. Pokiaľ rodičia prejavia vôľu uzavrieť dohodu o výške výživného, súd posudzuje, či táto spĺňa všetky zákonné kritériá, predovšetkým, či je v záujme maloletého dieťaťa. V prípade zistenia nedostatkov takejto dohody, túto nemôže schváliť a o výške výživného rozhodne sám autoritatívnym spôsobom. Dohoda rodičov teda nemá povahu súdneho zmieru a o jej schválení rozhoduje súd rozsudkom. Zákon dohodu uprednostňuje, avšak pri jej posudzovaní musí mať súd na zreteli vodiace kritérium celého konania starostlivosti o maloletých a právnej úpravy vyživovacej povinnosti a to záujem mal. detí. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 62 ods. 3 Zákona rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tiež smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Súd zohľadňuje pri posudzovaní výživného, aj výkon osobnej starostlivosti o dieťa, ktorým sa kompenzuje výživné vo finančnom vyjadrení. Hmotnoprávnym predpokladom pre zmenu určeného výživného, vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine je zmena pomerov a to tak na strane detí, v dôsledku pribúdajúceho veku, zvyšovania nákladov na zabezpečovanie ich odôvodnených potrieb, ako aj na strane rodičov a to zvýšením, alebo znížením príjmu, prípadne existenciou iných okolností, ktoré môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov na strane či už rodičov, alebo dieťaťa došlo. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78, ods. 3 Zákona o rodine). V preskúmavanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloleté deti K. a M. pochádzajú z manželského vzťahu ich rodičov, ktoré manželstvo rodičov mal. detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.5.2014, č.k. 26P/153/2013-29, právoplatným dňa 10.6.2014, ktorým súčasne bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. K. sumou 170,-Eur mesačne a na výživu mal. M. sumou 130,- Eur mesačne. V tom čase mal maloletý K. necelých 15 rokov, bol žiakom 9. ročníka ZŠ. Navštevoval bezplatné záujmové krúžky, stravoval sa v škole, nosil okuliare, užíval lieky na alergiu s doplatkom 2,-Eurá a pod. Maloletá M. mala vtedy necelých 10 rokov a bola žiačkou 3. ročníka ZŠ. Navštevovala bezplatné záujmové krúžky, bola zdravá, mala veku primerané potreby. Matka deťom platila poistky, K. po 10,39 Eur mesačne a M. po 11,20 Eur mesačne. S deťmi bývala v rodinnom dome, ktorého bola podielovou spoluvlastníčkou v dôsledku darovania. Priemerný čistý mesačný príjem matky zisťovaný z obdobia od 05/2013 do 04/2014 bol 664,71 Eur. Splácala tri pôžičky. Otec býval v prenajatej garsónke, kde platil nájom 150,-Eur mesačne. Pracoval ako živnostník, vykonával prácu kuriéra a podľa vlastného udania dosahoval príjem cca 750,-Eur mesačne, z čoho si platil odvody na sociálne poistenie 133,42 Eur mesačne a na zdravotné poistenie 57,-Eur mesačne. Platil si tiež dve poistky a splácal tri úvery (úvery spolu v sume 185,- Eur mesačne). Podľa daňového priznania za rok 2013 dosiahol príjmy zo živnosti 10.136,22 Eur, jeho výdavky predstavovali 6.252,92 Eur, jeho základ dane čiastkový predstavoval 3.883,30 Eur a jeho základ dane bol 147,36 Eur. V súčasnosti má maloletý K. 16 rokov a je žiakom 2. ročníka Obchodnej akadémie v Trenčíne. Stravuje sa doma, jeho cestovné výdavky predstavujú 28,-Eur mesačne. Navštevuje futbalový krúžok, ktorý je bezplatný. Maloletý je epileptik, užíva liehy hradené poisťovňou, 2x ročne chodí na kontroly. Má alergiu, užíva lieky hradené poisťovňou, nosí okuliare. Maloletá M. má 11 rokov a je žiačkou 5. ročníka ZŠ. Stravuje sa doma. Navštevuje folklórny krúžok, ktorý je bezplatný. Je zdravá. Matka s deťmi býva v rodinnom dome, ktorý je v jej vlastníctve. Náklady na bývanie vyčíslila sumou 200,-Eur mesačne. Pracuje s priemerným čistým mesačným príjmom zisťovaným z obdobia po rozvode od 06/2014 do 09/2015 vo výške 772,51 Eur. Poberá prídavky na dve deti spolu 47,04 Eur mesačne. Okrem týchto dvoch detí nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Otec detí býva v prenajatom 2-izbovom byte, jeho náklady na bývanie predstavujú 230,-Eur mesačne. Je živnostníkom, pracuje ako kuriér. Podľa vlastného udania zarába v priemere 500,-Eur mesačne brutto, z čoho si mesačne platí zákonné odvody na sociálne poistenie 136,57 Eur a na zdravotné poistenie 57,68 Eur. Podľa jeho daňového priznania za rok 2014 jeho príjmy zo živnosti predstavovali 6.541,84 Eur, výdavky predstavovali 4.896,65 Eur, základ dane čiastkový predstavoval 1.645,19 Eur a základ dane znížený o nezdaniteľné časti predstavoval 0,-Eur. Z predložených faktúr vyplynulo, že za kuriérske služby do apríla 2014 fakturoval odberateľovi Q. X. - X. a od 05/2014 ich fakturuje odberateľovi Q. s.r.o.. Po rozvode manželstva, dňa 24.9.2014 si otec zobral z Tatra banky a.s. úver v sume 5.000,-Eur, o ktorom tvrdil, že si ho zobral za účelom platenia výživného na maloleté deti. Spláca tri pôžičky, spolu v sume cca 256,-Eur mesačne. Okrem týchto dvoch detí nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Otec vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom uviedol, že náklady na bývanie znáša v celom rozsahu sám, a to napriek tomu, že predmetný byt obýva spoločne so svojou priateľkou, ktorá mu však na tieto náklady žiadnou čiastkou neprispieva. Pokiaľ ide o ním tvrdený úver, ktorý si mal vziať z bankovej inštitúcie za účelom plnenia si vyživovacej povinnosti vo výške 5.000,- Eur, jeho využitie na ním tvrdený účel nepreukázal. Tvrdil, že predmetné finančné prostriedky po tom, ako mu boli poukázané na jeho účet, vedený v rovnakej bankovej inštitúcii, ktorá mu tieto finančné prostriedky poskytla, tieto v hotovosti vybral, mal ich následne u seba doma a z týchto podľa jeho tvrdenia mal priebežne si vyživovaciu povinnosť plniť, a to spôsobom, že ich následne mesačne znova na účet vkladal, z ktorého účtu tieto prostriedky poukazoval matke mal. detí. Odvolací súd pri posudzovaní rodičmi uzatvorenej dohody vo veci zmeny vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, so zreteľom na určujúce zákonné kritériá, upravujúce výšku vyživovacej povinnosti, dospel k záveru o existencii takej kvalifikovanej zmeny pomerov na strane otca mal. detí (zníženie jeho príjmu), ktorá schválenie takejto dohody, v zmysle ktorej dochádza k zníženiu vyživovacej povinnosti vo vzťahu ku každému maloletému dieťaťu o 20,- Eur mesačne opodstatňuje, a to napriek nespornému faktu, že akékoľvek obmedzenie výšky vyživovacej povinnosti povinného rodiča k maloletým deťom vo svojej podstate nemôže byť považované za korešpondujúce so záujmom maloletých detí o to viac, že nemožno tiež nevziať na zreteľ, že ku kvalifikovanej zmene pomerov, opodstatňujúce naopak zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca, došlo na strane maloletých detí, ktoré od doby posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti otca sú staršie, naviac maloletý K. od septembra 2014 začal navštevovať vyšší typ školy (obchodnú akadémiu) a maloletá M. od septembra 20154 prešla na druhý stupeň základnej školy, takže už len v dôsledku týchto skutočností a plynutia času s prihliadnutím na tzv. valorizačnú klauzulu došlo k zvýšeniu nákladov na zabezpečenie ich odôvodnených potrieb, ktoré matka okrem vlastného príjmu pokrýva aj z výživného, poukazovaného otcom maloletých detí. Faktom však je, že kvalifikovanú zmenu pomerov na strane otca maloletých detí, ktorá spočíva v znížení jeho príjmu, keď tento podľa daňového priznania za rok 2014 dosiahol brutto príjmy zo živnosti len v sume 6.541,84 Eur, čo je v priemere 545,15 Eur mesačne brutto, do určitej miery nebolo možné nezohľadniť, a to aj pokiaľ by súd rozhodoval o návrhu otca autoritatívnym rozhodnutím. Na strane druhej, však nemá za daných okolností opodstatnenie zníženie vyživovacej povinnosti otca v ním požadovanej miere a tiež ani v rozsahu, akým túto upravil súd prvého stupňa, so zreteľom na v odvolacom konaní z vykonaného dokazovania vyplývajúce skutkové zistenia, spočívajúce v tom, že otec, ktorému sa od doby poslednej úpravy výživného zvýšili náklady na zabezpečenie svojho bývania v súvislosti s tým, že sa presťahoval z garsónky do dvojizbového bytu s mesačnými nákladmi 230,- Eur mesačne, tento byt obýva spolu so svojou priateľkou, avšak podľa jeho vlastného vyjadrenia, táto mu na tieto náklady ničím neprispieva, napriek tomu, že takáto povinnosť jej ako spolubývajúcej osobe v rovnakej miere ako otcovi prináleží, teda uvedený výdavok v jednej polovici (v sume 115,- Eur) nie je na strane otca nevyhnutným. Rovnako nebolo možné prihliadnuť ani na ním tvrdené finančné zaťaženie v podobe ďalšieho úveru, ktorým sa zaťažil v období po rozvode manželstva, v celkovej výške 5.000,- Eur, čím mesačne od doby posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti k maloletým deťom sa zvýšilo jeho úverové zaťaženie o cca 71,- Eur mesačne (rozdiel medzi dovtedajšími úvermi vo výške 185,- Eur mesačne a terajšími nákladmi na splácanie úverov vo výške 256,- Eur mesačne), keďže hodnoverným spôsobom v konaní nepreukázal ním tvrdený účel, na ktorý mali byť tieto finančné prostriedky použité (konštrukcia skutkových tvrdení v tomto smere zo strany otca produkovaná v priebehu odvolacieho konania vykazovala znaky nevieryhodnosti - tvrdenie, že otec pôžičku po jej poskytnutí v hotovosti z účtu vybral, peniaze uložil doma a následne ich mesačne na plnenie si vyživovacej povinnosti opätovne vkladá na účet a poukazuje matke). Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností vo svetle aspektov rozhodujúcich pre zmenu určenej vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, odvolací súd dospel k záveru, že dohoda rodičov, uzatvorená v otázke výživného zohľadňuje z hľadiska zákonných určujúcich kritérií zmenu pomerov na strane otca, ktorými pomermi je nepochybne výška vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom limitovaná (a na ktorú zmenu by nebolo možné v primeranom rozsahu prihliadnuť), pri súčasnom závere tiež o zmene pomerov na strane detí s prihliadnutím na výšku nákladov, ktoré sú potrebné vynaložiť na zabezpečenie všetkých odôvodnených potrieb maloletých detí, z ktorého dôvodu túto dohodu schválil. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu za použitia § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia § 224 ods. 1 v spojitosti s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .