Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5CoP/9/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115226403 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115226403.1 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloletého X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky M. F., štátnej občianky Q. republiky, bytom K., O. XX a otca X. H., štátneho občana Q. republiky, trvale bytom V., Z. XX, t. č. bytom B. - A. V., X. XX, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/189/2015-20 zo dňa 19. januára 20156, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh matky maloletého dieťaťa na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd dočasne /do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej/ zveril maloletého X. do osobnej starostlivosti matky a otca maloletého dočasne zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 200,- eur mesačne. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že matka podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia s odôvodnením, že s otcom dieťaťa nie sú manželia, dňa 11.6.2015 sa im narodil syn X. a v spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa žili od februára 2014 do 13.12.2015 v byte otca v Bratislave. Ďalej matka uviedla, že dňa 13.12.2015 ona spolu s maloletým 6-mesačným synom X. opustila spoločnú domácnosť a v súčasnosti sa so synom zdržiava u jej rodičov. Odišla len s najnevyhnutnejšími vecami, nakoľko spory a konflikty, ktoré sa často medzi ňou a otcom dieťaťa opakovali, dosiahli taký rozmer, že by nebolo v záujme maloletého, aby aj naďalej zotrvávali v jednej domácnosti. Poukázala na to, že otec maloletého ju neustále urážal a ponižoval, dopúšťal sa na nej psychického aj fyzického násilia /facky/, neustále ju kontroloval. Musela mu hlásiť, keď chcela ísť so synom čo i len na prechádzku, posielať mu sms-ku, trpieť jeho žiarlivostné výstupy. Pri meškaní jej robil problémy a scény. Uviedla, že otec maloletého nepripustil, aby k nim prišiel jej syn T. z predchádzajúceho manželstva, ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti svojho otca /jej bývalého manžela/. Poukázala na to, že otec maloletého od nej požadoval, aby prispievala na nájomné napriek tomu, že bola na materskej, bolo voči nej vedené konkurzné konanie a je zrejmé, že nemá finančné prostriedky, zatiaľ čo on je podnikateľ s príjmami cca 2000,- eur mesačne. Zdôraznila, že otec maloletého je držiteľom strelnej zbrane a keďže z jeho strany opakovane dochádzalo k násilnému správaniu a vyhrážkam, nemôže riskovať ďalšie zotrvávanie v spoločnej domácnosti s ohľadom na život a zdravie šesťmesačného syna, ako aj jej vlastné. Preto sa domáha urýchlenej úpravy rodičovských práv a povinností a vydania predbežného opatrenia. Uviedla, že po oznámení jej úmyslu odísť jej otec maloletého povedal: "Môžeš vypadnúť, ale syna mi necháš." Zdôraznila, že je nemysliteľné, aby nechala polročné dieťa s otcom /navyše keď má násilné sklony/, v takom veku potrebuje jej neustálu starostlivosť, syna kojí a syn potrebuje pokojné prostredie. Poukázala na to, že ona je na materskej dovolenke, bol proti nej vedený konkurz a bolo jej povolené oddlženie. Okrem maloletého X. ona má ešte z predchádzajúceho manželstva syna T. E. nar. X.X.XXXX. Návrh vo veci samej matka dieťaťa zatiaľ nepodala, uviedla, že vo veci samej sa mieni domáhať úpravy práv a povinností k maloletému a to zverenia syna do jej starostlivosti a určenia výživného. Otec maloletého nesúhlasil s podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, údaje uvedené v návrhu označil za nepravdivé. Poprel akékoľvek fyzické a psychické týranie. Uviedol, že zmena bydliska dieťaťa mu nebola dopredu oznámená, nesúhlasil so zmenou jeho bydliska. Poukázal na to, že matka sama opustila ich spoločnú domácnosť a má za to, že primárnym dôvodom ich problémov sú jej podnikateľské dlhy, pre ktoré bol na ňu vyhlásený bankrot a zároveň jej vedomé a účelové klamstvá. Taktiež podľa neho matka emocionálne nezvládala skutočnosť, že napriek jeho nesúhlasu sa dobrovoľne vzdala svojho prvorodeného dieťaťa, ktoré mala s exmanželom, a ktoré bolo zverené do starostlivosti otca uvedeného dieťaťa žijúceho v Trenčíne. Preto dochádzalo k neustálym odchodom matky z Bratislavy na návštevy jej rodičov do Trenčína. Poukázal na to, že zlá finančná situácia matky zasahovala do ich spoločného rodinného života neprispievaním na chod domácnosti. Otcovi nie je zrejmé, na základe čoho sa matka domáha výživného na maloletého v sume 200,-eur mesačne, hoci náklady na maloletého vôbec nešpecifikovala a odvodzovanie výšky výživného od jej zlej finančnej situácie považuje za neprípustné, nakoľko výživné je určené len jeho synovi a nemá slúžiť na riešenie finančných problémov matky, resp. úhradu výživného, ktoré má ona uhrádzať na jej prvorodené dieťa. Okrem toho pre maloletého dostali väčšinu vecí od známych a blízkych, nie je potrebné obstarávať ďalšiu výbavu a zo svojej skúsenosti vie, že mesačné náklady na výživu maloletého boli v rozmedzí 50,- až 80,-eur mesačne. Uviedol, že jeho príjem nedosahuje sumu uvádzanú matkou. Otec ďalej uviedol, že uznáva, že maloletý X. je jeho dieťaťom, je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti, ktorú si aj dobrovoľne plní a je ochotný aj naďalej dobrovoľne poukazovať k rukám matky výživné v rozsahu od 50,- do 70,- eur mesačne a predložil súdu poštový poukaz zo dňa 29.12.2015 o úhrade výživného v sume 50,- eur. Otec uviedol, že nesúhlasí, aby súd predbežným opatrením zveril maloletého X. do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej do osobnej starostlivosti matky a navrhol, aby ho súd zatiaľ zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 50,- eur mesačne. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov a pohovor s matkou maloletého. V závere uviedol, že v domácnosti matky neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa. Matka má vytvorené predpoklady pre zdravý rast a vývin maloletého. Nakoľko matka pri pohovore v domácnosti deklarovala, že na styku otca s maloletým sa vedia dohodnúť, domnievajú sa, že nie je potrebný okamžitý zásah súdu vydaním predbežného opatrenia vo veci zverenia maloletého do starostlivosti matky. Vzhľadom k tomu, že otec na výživu maloletého dobrovoľne neprispieva, bolo by v záujme maloletého upraviť vyživovaciu povinnosť primerane majetkovým a finančným schopnostiam otca. V riadnom konaní bude potrebné vykonať hlbšie dokazovanie. Na základe uvedeného odporúčajú návrh matky zamietnuť. Súd z návrhu matky na vydanie predbežného opatrenia, rozhodnutia súdu o povolení oddlženia dlžníka, rodného listu maloletého dieťaťa, vyjadrenia otca maloletého, poštového poukazu a správy kolízneho opatrovníka zistil, že maloletý X. má 7 mesiacov a pochádza z mimomanželského vzťahu jeho rodičov, ktorí spolu nežijú od 13.12.2015, kedy sa matka aj s maloletým X. odsťahovala zo spoločnej domácnosti od otca dieťaťa a presťahovala sa do domácnosti jej rodičov. Odvtedy maloletý býva s matkou a matka pred kolíznym opatrovníkom deklarovala, že na styku s maloletým sa vedia s otcom dieťaťa dohodnúť, sú v telefonickom kontakte. Otec maloletého uviedol, že nesúhlasil so zmenou bydliska dieťaťa ani s nariadením predbežného opatrenia o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a je ochotný aj naďalej dobrovoľne prispievať na výživu maloletého sumou 50,- až 70,- eur mesačne. Tieto skutočnosti súd posúdil podľa § 75 ods.1 a 2, § 76 ods.1 písm. a), b) O.s.p. a uviedol, že pred začatím konania alebo po jeho začatí môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený a za predpokladu naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Účelom predbežných opatrení vo všeobecnosti je rýchla, i keď dočasná úprava práv a povinností, a to nielen právnych, ale aj faktických. Predbežné opatrenie je právnym inštitútom procesného práva, ktoré možno vydať za predpokladu, že sú aspoň osvedčené základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana, a súčasne, že sa jedná o stav kedy vec neznesie odklad, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu formou predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie si vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby výchovného operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. V danej veci mal súd za to, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodný, pretože nebola splnená podmienka naliehavosti veci a potreby okamžitého zásahu súdu formou navrhovaného predbežného opatrenia. Maloletý X. je v dojčenskom veku, má 7 mesiacov a od prerušenia spolužitia jeho rodičov je vo faktickej osobnej starostlivosti matky a ako vyplynulo z vyjadrenia matky dieťaťa, s otcom maloletého sa vedia dohodnúť na jeho styku s maloletým. Otec maloletého síce uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky na nariadenie predbežného opatrenia, ale je zrejmé, že súčasný stav, kedy je maloletý v osobnej starostlivosti matky, akceptuje, posiela matke výživné na dieťa, o čom predložil súdu aj poštový poukaz zo dňa 29.12.2015 a vyjadril sa, že je ochotný aj naďalej takto dobrovoľne poukazovať k rukám matky výživné na maloletého v sume 50,- až 70,- eur mesačne. V danej veci nie je medzi rodičmi v otázke osobnej starostlivosti o dieťa vážny rozpor a otec sa ani nedomáha zverenia maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti a súčasný faktický stav akceptuje. Preto nie je potrebné, aby vzťahy medzi účastníkmi ohľadom osobnej starostlivosti o maloletého boli okamžite súdne upravované predbežným opatrením. Teda nejedná sa o vec, ktorá by nezniesla odklad do rozhodnutia súdu vo veci samej, a pri ktorej by bolo potrebné okamžite zasiahnuť súdnym rozhodnutím formou predbežného opatrenia. Rovnako nie je podľa súdu splnená podmienka naliehavosti veci a potreby okamžitého zásahu súdu ani v časti návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia na uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého. Rodičia maloletého prerušili spolužitie dňa 13.12.2015 a už dňa 29.12.2015 otec dieťaťa dobrovoľne zaslal matke výživné na syna v sume 50,-Eur, o čom predložil súdu ústrižok poštového poukazu a vyjadril, že je ochotný aj naďalej takto dobrovoľne prispievať na výživu maloletého v sumách 50,- až 70,- eur mesačne. Nie je preto potrebné mu túto povinnosť okamžite ukladať predbežným opatrením. Okrem toho predbežným opatrením možno povinnej osobe uložiť platenie výživného len v nevyhnutnej miere, pričom matkou navrhovaná suma vysoko prevyšuje požiadavku nevyhnutnej miery a možno konštatovať, že otec si vyživovaciu povinnosť v nevyhnutnej miere dobrovoľne plní. Preto súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolania matka maloletého dieťaťa. Uviedla, že chce požiadať súd o predbežnú úpravu styku otca s maloletým X., pretože od podania pôvodného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa situácia zmenila. S otcom maloletého X. sa nedokáže dohodnúť na styku. Aj keď otcovi v styku so synom nebráni, ale v poslednom čase otec nerešpektuje, že maloletý z dôvodu kojenia musí byť s matkou počas noci. S otcom komunikuje matka SMS správami a otec párkrát navštívil syna v Trenčíne, čo mu umožnila. Pokiaľ ide o predbežnú úpravu výživného otca na maloletého X., matka vyčíslila svoje mesačné náklady na jeho výživu na sumu 205,- eur /strava - prikrmovanie, plienky, doprava, drogéria, hračky, oblečenie/. Výživné vo výške 50,- eur mesačne, ktoré otec dobrovoľne posiela nepostačuje na uspokojenie základných životných potrieb maloletého. Matka sa domnieva, že vydanie predbežného opatrenia, ktorým by sa upravili rodičovské práva a povinnosti k maloletému X., teda by bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, otcovi by bol upravený styk s maloletým a bola by mu uložená povinnosť platiť výživné 205,- eur mesačne, je nevyhnutné a v záujme maloletého X. a v danej situácii nemožno čakať na rozhodnutie vo veci samej, z dôvodu zdravého telesného a duševného vývoja maloletého X.. Navrhla preto, aby odvolací súd nariadil vo veci predbežné opatrenie v zmysle jej návrhu a to spolu s úpravou styku otca s maloletým X.. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spočíva na správnych dôvodoch, odvolací súd sa v plnom rozsahu s jeho odôvodnením stotožňuje a preto je napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdiť. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa nasledovné: Základným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ktorá vyplýva z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy právu alebo právom chránenému záujmu navrhovateľa predbežného opatrenia /§ 74 ods. 1 O.s.p./. Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci, avšak ani predbežné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdenia jedného z účastníkov bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy tomuto nároku. V danom prípade je odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že neexistuje dôvod na nariadenie predbežného opatrenia žiadaného matkou maloletého X., keď matka neosvedčila, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy právam jej alebo maloletého X.. Z obsahu podaní matky a otca maloletého dieťaťa a zo správ kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, ktoré sú súčasťou spisu vyplýva, že otec maloletého X. rešpektuje faktický stav osobnej starostlivosti matky o maloletého X., ktorý nastal po odsťahovaní matky spolu s maloletým zo spoločnej domácnosti a žiadnym spôsobom sa nedomáha realizácie svojho práva na osobnú starostlivosť o syna. Nie je teda žiadny dôvod aby do rozhodnutia vo veci samej bol maloletý X. formou predbežného opatrenia zverený do osobnej starostlivosti matky. Rovnako tak odvolací súd nevidí dôvod na dočasnú, predbežnú úpravu výživného otca na maloletého X.. Ako správne poukázal súd prvého stupňa, otec si svoju vyživovaciu povinnosť na maloletého nateraz dobrovoľne plní. Ak aj matka pokladá otcom zasielanú sumu výživného, 50,- eur mesačne, za nedostatočnú, musí jej odvolací súd jednak pripomenúť skutočnosť, že podľa § 62 Zákona o rodine majú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu obaja rodičia a preto je aj ona povinná, popri osobnej starostlivosti o maloletého, plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému X. aj formou úhrad nákladov na jeho odôvodnené potreby. Okrem toho v zmysle § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. môže súd predbežným opatrením nariadiť platenie výživného len v nevyhnutnej miere. Vzhľadom na vek maloletého X. /8 mesiacov/, náklady na jeho výživu, ktoré matka vyčíslila v odvolaní a skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť k maloletému X. má aj matka, sa odvolaciemu súdu javí, že otec si nateraz platením 50,- eur mesačne plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému X. v nevyhnutnej miere a dobrovoľne, a preto nie je žiadny dôvod mu túto povinnosť ukladať predbežným opatrením. Nakoniec odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým Patrikom formou predbežného opatrenia, matka v pôvodnom návrhu takéto predbežné opatrenie nežiadala vydať, o takomto návrhu súd prvého stupňa preto ani nerozhodoval a v tejto otázke nemôže byť preto vec predmetom preskúmania odvolacím súdom. Odvolanie matky v časti požadovanej úpravy styku formou predbežného opatrenia súd prvého stupňa vyhodnotí ako nový návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia a rozhodne o ňom samostatným rozhodnutím. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .