Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23Tos/107/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010933 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116010933.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. októbra 2016 prejednal sťažnosť odsúdeného K. K., nar. X.X.XXXX v A., trvale bytom Q. V., H. XXX/X, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 2Pp/78/2016 zo dňa 11. augusta 2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr.por. zrušuje sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu. Podľa § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. sa odsúdený K. K., nar. X.X.XXXX v A., podmienečne prepúšťa z výkonu trestov odňatia slobody uložených mu trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp.zn. 5T/133/2013 zo dňa 20.8.2013 vo výmere 28 mesiacov, trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec, sp.zn. 2T/241/2011 zo dňa 7.12.2011 v spojení s uznesením Okresného súdu Lučenec, sp.zn. 2T/241/2011 zo dňa 3.4.2014 vo výmere 10 mesiacov a trestným rozkazom Okresného súdu Poprad, sp.zn. 5T/19/2015 zo dňa 13.2.2015 vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 68 ods. 1 Tr.zák. súd určuje odsúdenému skúšobnú dobu 3 (tri) roky. Zároveň podľa § 68 ods. 1 Tr.zák. súd nariaďuje probačný dohľad nad odsúdeným v skúšobnej dobe vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Tr.zák. sa odsúdenému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe dlžné výživné. Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr.zák. sa odsúdenému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom a iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu zameranému na zvýšenie právneho vedomia v smere vyvarovania sa protiprávnej činnosti. Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Tr.zák. sa odsúdenému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. o d ô v o d n e n i e : Vo výrokovej časti tohto uznesenia uvedenými tromi trestnými rozkazmi bol K. K. postupne odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr.zák., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr.zák. a ďalší prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 2 Tr.zák. k trestom odňatia slobody spolu vo výmere 50 mesiacov (28 mesiacov, 10 mesiacov, 12 mesiacov). Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. v spojení s § 415 ods. 1 Tr.por. zamietnutý návrh odsúdeného K. K. na podmienečné prepustenie z výkonu trestov odňatia slobody uložených vyššie uvedenými trestnými rozkazmi Okresného súdu Lučenec a Okresného súdu Poprad. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený K. K., ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne odsúdený sťažnosť podrobne písomne odôvodnil súčasne dvomi podaniami (odôvodnenie sťažností, záverečná reč). Z odôvodenia sťažností najmä vyplýva, že sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že nespĺňa tretiu podmienku - riziko sociálneho zlyhania. Poukázal tiež na to, že vykonáva tresty odňatia slobody za prečiny (neplatenie výživného, jazda bez vodičského preukazu, vzdialenie sa počas výkonu trestu odňatia slobody z nepriamo stráženého pracoviska), pričom existujú prípady podmienečne prepustených aj za zločiny. Uviedol, že chce viesť riadny život a úprimne sa napraviť. Doposiaľ z uložených trestov vykonal 32 mesiacov, čo považuje za dostačujúce na nápravu svojej osoby, pričom si uvedomil chyby, ktorých sa dopustil. Chce sa napraviť najmä kvôli synovi. Bol jedenkrát odmenený za riadne plnenie pracovných povinností a má tiež 6-krát kladný zápis od službukonajúcich veliteľov (práca nadčas, poriadkové činnosti, ustrojenosť, prístup k príslušníkom ZVJS). Odsúdený navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť s tým, aby bol podmienečne prepustený. Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odsúdeného je možné podmienečne prepustiť, ak súčasne v priebehu skúšobnej doby bude pod dohľadom probačného a mediačného úradníka. V zásade súdu prvého stupňa nemožno nič vytknúť, pokiaľ ide o konštatovanie, že odsúdený splnil jednak formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie (výkon polovice postupne uložených troch trestov odňatia slobody). Súd prvého stupňa však vo výrokovej časti svojho zamietajúceho rozhodnutia dostatočne nevyjadril, že ide o podmienečné prepustenie z výkonu troch postupne uložených trestov. Ak by totiž išlo o podmienečné prepustenie len z dvoch trestov uvedených vo výrokovej časti uznesenia súdu prvého stupňa (trestné rozkazy Okresného súdu Lučenec a Okresného súdu Poprad), potom by odsúdený nespĺňal ani formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie, pretože odsúdený z týchto dvoch trestov ku dňu podania návrhu vykonal len trest odňatia slobody v trvaní 2 týždne. Ak sa však zohľadní aj celý vykonaný trest (trestný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves) vo výmere 28 mesiacov, tak potom vo vzťahu k týmto trom trestom odňatia slobody odsúdený vykonal už viac ako polovicu. Ďalej súd prvého stupňa síce správne tiež uviedol, že odsúdený splnil vo výkone trestu odňatia slobody aj druhú podmienku podľa § 66 ods. 1 Tr.zák. tzv. materiálnu v podobe plnenia povinností a správania sa preukazujúc polepšenie. Senát nadriadeného súdu je však názoru, že kvalitu splnenia tejto podmienky súd prvého stupňa dostatočne nepremietol do svojich úvah o tom, či možno od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Tu k dôvodom sťažnosti odsúdeného je ale potrebné uviesť, že súd nikdy nemôže očakávanie vedenia riadneho života po podmienečnom prepustení, či už z hľadiska kladného alebo negatívneho záveru oprieť o istotu. Preto aj zákonodarca v ustanovení § 66 ods. 1 Tr.zák. neuložil súdu povinnosť zistiť, či odsúdený povedie riadny život, ale či súd môže dôvodne očakávať, že odsúdený na slobode povedie riadny život. Pri stanovovaní nesplnenia takého kladného očakávania vedenia riadneho života, súd prvého stupňa ako už bolo vyššie uvedené nedostatočne prihliadol na obsah hodnotenia odsúdeného zo strany ústavu na výkon trestu odňatia slobody, keď ako správanie, tak aj plnenie povinností a napokon aj vykonávanie pracovnej činnosti je hodnotené veľmi kladne. Veľmi významné je tu aj konštatovanie, že „v zaobchádzaní odsúdený prejavuje kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti“. U odsúdeného síce podľa „hodnotenia rizika sociálneho zlyhania“ (č.l. 10) vyplýva, že tento dosiahol 8 bodov, čo predstavuje stredné riziko, keď do 5 bodov je to riziko hodnotené ako nízke. Tu však senát nadriadeného súdu nemohol prehliadnuť pri plnení svojej zákonnej povinnosti zisťovania očakávania vedenia riadneho života (§ 66 ods. 1 Tr.zák.), že najmenej 2 „negatívne body“ išli prakticky na vrub objektívnej reality v podobe pohlavia a veku. Na druhej strane nebolo možné prehliadnuť, že v tomto hodnotení odsúdený v tak dôležitých oblastiach ako sú identifikované závislosti, požívanie alkoholu alebo drog, postoj odsúdeného k výkonu trestu odňatia slobody, závažnosť spáchanej trestnej činnosti, kvalita výchovného prostredia, emocionálna stabilita, mentálna úroveň nezískal ani jeden negatívny bod. Ide pritom nepochybne o oblasti, ktoré sa u konkrétnej osoby podstatnejšie môžu prejavovať v riziku sociálneho zlyhania. Senát nadriadeného súdu ďalej k súdom prvého stupňa uvádzaným odsúdeniam poukazuje tiež na to, že tento má prvé 4 odsúdenia zahladené (roky 2002 až 2008), pričom vo vzťahu k ďalším trom odsúdeniam sa práve vedie predmetné konanie o podmienečnom prepustení. Takže ani doterajšia súdna trestnosť nemôže preto sama o sebe tak významne v neprospech odsúdeného ovplyvniť záver súdu o možnosti jeho prepustenia. Z takto rozvedených dôvodov, keď nadriadený súd - významnejšie v prospech odsúdeného vyhodnotil „polepšenie“ odsúdeného (podľa jeho správania a plnenia povinností vo výkone trestu odňatia slobody, vrátane pracovnej činnosti), dôslednejšie vyhodnotil resocializačnú prognózu z pohľadu možného rizika sociálneho zlyhania a trestnú minulosť odsúdeného, nadriadený súd podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr.por. zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu. Zároveň sám vo veci rozhodol tak, že odsúdeného z výkonu vo výroku tohto uznesenia uvedených troch trestov odňatia slobody podmienečne prepustil so stanovením skúšobnej doby 3 roky. Pre posilnenie priaznivosti resocializačnej prognózy a zníženia rizika sociálneho zlyhania nadriadený súd uložil odsúdenému probačný dohľad na dva roky a uložil mu tri povinnosti smerujúce k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Úplne na záver, senát nadriadeného súdu odsúdenému pripomína, že v návrhu na podmienečné prepustenie aj v dôvodoch svojej písomnej sťažnosti „slovne“ prezentoval zmenu svojho postoja k životu a záujem viesť riadny život. Nedodržanie týchto „sľubov“ by v budúcnosti mohlo mať pre neho negatívne dôsledky nielen v tom, že by si musel zvyšok trestu odňatia slobody vykonať, ale aj v tom, že by mu už eventuálne v budúcnosti „nikto“ neveril, že sa „napravil“. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.