Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3To/85/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010988 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116010988.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému M. Z., pre pokus zločinu znásilnenia podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a iné, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. novembra 2016, odvolania obžalovaného M. Z. a prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v neprospech obžalovaného podané proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. augusta 2016, sp. zn. 4T/62/2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania prokurátora a obžalovaného M. Z. zamietajú, pretože nie sú dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. augusta 2016, sp. zn. 4T/62/2016, bol obžalovaný M. Z. uznaný za vinného z pokusu zločinu znásilnenia podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zák. a s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 23.03.2016 v čase zhruba o 16.00 hod. v bytovom dome na ulici R. II. XX/XX v V. nad Z. v byte č. XX sa pokúsil násilím donútiť poškodenú J. A., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom K. XXX, V. nad Z., s ktorou intímne žije zhruba 3 roky, proti jej vôli k súloži a to takým spôsobom, že ju chytil za ruky, hodil ju na posteľ, priľahol ju, strhol jej rifle a nohavičky a hovoril jej, viem, že to máš rada, iba preto si sem prišla, so mnou ti to chutí najlepšie, pričom poškodená mu povedala, že to nechce a aktívne sa bránila, kopala ho, na základe čoho upustil od dokonania súlože, avšak naďalej zostala poškodená páchateľom priľahnutá na posteli a počas toho sa jej vyhrážal, že živá odtiaľto neodíde, začal ju dusiť pod krkom a hovoril jej, že nikam nepôjde, povedala mu, že chce ísť na WC, s čím súhlasil, keď sa vracala, tak si chcela obliecť rifle, pristúpil ku nej, dal jej facku do pravej časti tváre, načo spadla na zem, priložil jej plastovú pištoľ k hlave a povedal, aby sa zdvihla, opäť ju hodil na posteľ a povedal jej, že tu zostane až do rána, na čo poškodená povedala, že tu ostať nechce, na čo ju privalil na posteli a povedal, že nikam nepôjde, po chvíli odišiel do kuchyne a poškodená sa postavila z postele, na čo jej znova dal facku do pravej časti tváre, v dôsledku čoho spadla na zem, podišiel k nej a povedal vstávaj, vyhodím ťa von oknom, začal ju ťahať znova do postele, kde ju opätovne priľahol a povedal, že tu ostane až do rána, pričom z dôvodu strachu sa poškodená pomočila do postele. Za tieto trestné činy bol obžalovaný M. Z. odsúdený podľa § 199 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 39 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci a to 1 ks čierna plastová pištoľ so zásobníkom, ktorej vlastníkom sa v zmysle § 60 ods. 6 Tr. zák. stáva štát. Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. obžalovanému M. Z. bolo zároveň uložené aj ochranné ambulantné protialkoholické liečenie. Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť len vo výrokoch o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, pretože ho v zákonnej 15-dňovej lehote včas podanými odvolaniami napadli pre nesprávnosť uvedených výrokov obžalovaný M. Z. a prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len prokurátor) v neprospech obžalovaného. Obžalovaný M. Z. vo svojom písomnom odvolaní odôvodnenom prostredníctvom obhajcu, ako aj na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, namietal správnosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste odňatia slobody, ktorý s poukazom na spôsob, okolnosti, pohnútku, povahu a závažnosť pokusu najprísnejšieho trestného činu považoval za neprimerane prísny. Poukazoval na to, že priznal svoju vinu, úprimne oľutoval čin, že jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli v čase činu významne zmenšené, že v prípade najprísnejšieho trestného činu znásilnenia išlo len o štádium pokusu v dôsledku jeho upustenia od ďalšieho konania, že jeho pobyt na slobode pre spoločnosť nie je nebezpečný, že o jeho riadnom a bezproblémovom zaradení do spoločnosti nemožno pochybovať, keďže riadne pracoval, nemá asociálne prvky, okrem ambulantného liečenia iniciatívne so snahou riešiť svoju závislosť nastúpil do resocializačného zariadenia v Koši a začal opäť plánovať spoločný život s bývalou manželkou, pričom jeho ďalšou významnou motiváciou je aj zdravotný stav jeho XX-ročnej matky, ktorej zistili onkologické ochorenie. Vzhľadom na uvedené okolnosti sa domnieval, že na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a aby sám uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere neprevyšujúcej 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu a so súčasne uloženým probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Súčasne navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Prokurátor v odvolaní podanom v neprospech obžalovaného M. Z. namietal správnosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste odňatia slobody uloženom obžalovanému vo výmere 4 roky, ktorý považoval za neprimerane mierny a uložený pritom podľa jeho názoru v rozpore s ustanoveniami trestného zákona upravujúcimi ukladanie trestu. Podľa jeho názoru trest uložený obžalovanému okresným súdom nezohľadňuje dostatočne násilný charakter spáchanej trestnej činnosti i osobu páchateľa, ktorý vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie aj za trestný čin ublíženia na zdraví, má sklony k páchaniu trestnej činnosti. Namietal, že okresný súd priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. n/ Tr. zák., teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Podľa jeho názoru aplikovanie tejto poľahčujúcej okolnosti v prípade obžalovaného nie je dôvodné, keďže je založená na aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní svojej trestnej činnosti a vyžaduje si aktívnu účasť páchateľa pri vyšetrovaní trestnej činnosti, pričom je rozhodujúce, do akej miery páchateľ sám svojím prístupom participuje na objasnení trestnej činnosti. Obžalovaný však v priebehu celého prípravného konania popieral spáchanie skutku a uvádzal, že celý incident je výmysel zo strany poškodenej. Namietal tiež mimoriadne zníženie trestu postupom podľa § 39 Tr. zák., pre aplikáciu ktorého podľa názoru prokurátora neboli splnené dôvody. Poukázal na okolnosti prípadu spočívajúce v tom, že obžalovaný, napriek jeho priznaniu, sa dopustil násilnej trestnej činnosti, pri ktorej poškodená utrpela zranenia, ktoré podľa neho neumožňovali mimoriadne zníženie trestu a rovnako ani pomery obžalovaného ako páchateľa, keďže bol už v minulosti odsúdený aj pre trestný čin ublíženia na zdraví na nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý neviedol k jeho náprave, navyše skutku sa dopustil pod vplyvom alkoholu, pričom opilosť si privodil sám napriek vedomosti a skúsenostiam, že pod vplyvom alkoholu sa môže prejavovať aj neprimeraným agresívnym správaním. Podľa názoru prokurátora okresným súdom uložený trest vo výmere 4 roky, vzhľadom na uvedené dôvody, nezohľadňuje dostatočne individuálnu a generálnu prevenciu a nemôže plniť účel v zmysle § 34 Tr. zák. Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody uloženom obžalovanému a aby následne za použitia § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obžalovanému M. Z. zákonný a spravodlivý trest. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaného M. Z., ako aj prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 26. septembra 2016, vykonal dňa 7. novembra 2016 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len obžalovaným a prokurátorom napadnutých výrokov rozsudku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaného M. Z. nie sú dôvodné. Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaného M. Z. ako pokusu zločinu znásilnenia podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zák. a s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného M. Z. o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, postupoval pri ukladaní trestu odňatia slobody, pri určení druhu a výmery trestu, ako aj spôsobu jeho výkonu v súlade so zákonom. V posudzovanom prípade boli splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody s použitím § 39 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. a trest uložený obžalovanému M. Z. je primeraný. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prejednávanom prípade zo spáchaných zbiehajúcich sa trestných činov je najprísnejšie trestný zločin znásilnenia podľa § 199 Tr. zák., za ktorý v odseku 2 je stanovená trestná sadzba na 7 až 15 rokov odňatia slobody a ktorý vzhľadom na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností hrozil aj obžalovanému. V posudzovanom prípade u spáchaného skutku nedošlo k dokonaniu tohto trestného činu, a to práve v dôsledku upustenia od ďalšieho konania smerujúceho k dokonaniu činu obžalovaným a konanie obžalovaného M. Z. bolo preto posúdené len ako pokus zločinu znásilnenia podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. Obžalovanému M. Z. pritom poľahčovalo nielen to, že sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti a že trestné činy úprimne oľutoval, ale aj to, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Obžalovanému poľahčovali teda dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l/ a písm. n/ Tr. zák., pričom u obžalovaného boli zároveň zistené dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h/, m/ Tr. zák. spočívajúce v tom, že spáchal viac trestných činov a že bol už za trestný čin odsúdený. Odvolací súd zaoberajúc sa argumentáciou prokurátora uvádzanou v odvolaní vo vzťahu k trestu odňatia slobody uloženému obžalovanému považuje za potrebné ďalej uviesť, že na jednej strane štát chráni svoj záujem na ochrane slobody a ľudskej dôstojnosti, ľudského života a zdravia, a to aj za použitia prísnych sankcií postihujúcich také protiprávne konanie, akého sa dopustil obžalovaný M. Z., v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Na druhej strane Trestný zákon v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. zakotvuje účel trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. Jedným zo zákonných nástrojov zohľadnenia uvedeného je aj možnosť použitia § 39 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., podľa ktorého môže súd znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, ako aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť pokusu má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. V posudzovanej veci sa okresný súd dôsledne zaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami majúcimi vplyv na potrestanie obžalovaného M. Z., vzal pri tom do úvahy najmä to, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu protiprávnej činnosti v celom rozsahu a napomáhal tak príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti tým, že svoje priznanie, oľutovanie a napomáhanie potvrdil vyhlásením o vine pred súdom prvého stupňa. U obžalovaného nebola teda zistená len jedna poľahčujúca okolnosť ako sa mylne domnieval v odvolaní prokurátor, ale okresným súdom boli správne zistené dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l/ a písm. n/ Tr. zák. (priznal sa k spáchaniu trestnej činnosti, trestný čin úprimne oľutoval a tiež napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom). V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. spočívajúca v napomáhaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré sú určené na objasňovanie trestnej činnosti, teda orgánom činným v trestnom konaní (§ 10 ods. 1 Tr. por.) a súdu (§ 10 ods. 2 Tr. por.), pričom aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., t.j. že páchateľ napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti, možno priznať aj v prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257 Tr. por.). Najmä od 1. januára 2006, kedy nadobudli účinnosť nové trestnoprávne normy, došlo aj k zmene v posudzovaní obsahu jednotlivých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Za situácie, kedy došlo k významnému posilneniu kontradiktórnosti konania pred súdom, keď prakticky ťažisko dokazovania prešlo na konanie pred súdom, má postoj obžalovaného k tomuto dokazovaniu dôležitý význam. Podľa § 257 ods. 7 Tr.por., ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma, zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Obžalovaný takýmto postupom umožní "prevziať" výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný M. Z. tým, že pred súdom urobil vyhlásenie o vine, podstatne teda uľahčil súdu dokazovanie jeho trestnej činnosti, preto takýto postoj obžalovaného bolo potrebné pri ukladaní trestu tiež zohľadniť práve pri aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Vzhľadom na povahu i závažnosť pokusu najprísnejšie trestného zločinu znásilnenia a s prihliadnutím na uvedené poľahčujúce okolnosti i ďalšie okolnosti prípadu, na ktoré vecne správne poukázal v napadnutom rozsudku okresný súd, má totiž aj odvolací súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom za zločin znásilnenia podľa § 199 Tr. zák. by bolo pre obžalovaného M. Z. ako páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Za tejto situácie vyhodnotiť tento postoj obžalovaného iba ako poľahčujúcu okolnosť, spočívajúcu v priznaní páchateľa, oľutovaní trestného činu, či napomáhaní príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti, by bolo podľa názoru odvolacieho súdu nepostačujúce, pretože ide o pomerne výraznejší postoj ku spáchanej trestnej činnosti. Okresný súd, vzhľadom na okolnosti dôvodne a vecne správne uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, vyvodil preto vecne správny záver, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného ako páchateľa postačí aj úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky, teda trest odňatia slobody znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom s použitím § 39 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. a v súlade s ustanovením § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák. Úhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky uložený obžalovanému M. Z. za tri úmyselné trestné činy spáchané jedným skutkom so súčasne uloženým trestom prepadnutia veci i ochranným protialkoholickým liečením ambulantnou formou je trestom primeraným. Zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 Tr. zák., konkrétnej miere závažnosti spáchaných trestných činov vyplývajúcej z ich povahy a spôsobu spáchania, zisteným poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam, ako aj pomerom obžalovaného a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie tak, ako na ne poukázal v napadnutom rozsudku okresný súd, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je súčasne dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Trest odňatia slobody v rozsahu uloženom obžalovanému M. Z. okresným súdom zodpovedá podľa zistenia odvolacieho súdu zákonným požiadavkám proporcionality trestu - jeho primeranosti a spravodlivosti, dostatočne odrádza ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov a u ostatných členov spoločnosti posilňuje pocit právnej istoty a spravodlivosti, preto môže v dostatočnej miere plniť funkciu generálnej a individuálnej prevencie trestu. Vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. je aj výrok o zaradení obžalovaného M. Z. na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v prospech a ani v neprospech obžalovaného M. Z. vo vzťahu k výrokom o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, preto v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného i prokurátora nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich. So zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolania obžalovaného M. Z., ako aj prokurátora v jeho neprospech ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.