Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5CoP/43/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116202160 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116202160.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti R. P., nar. XX.XX.XXXX a J. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky Bc. L. F., rod. L., štátnej občianky P. republiky, bytom A., L. XXX/XX, v konaní zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Trenčín, Piaristická 6667 a otca JUDr. L. P., štátneho občana P. republiky, bytom A., Q. XXX/X, v konaní zastúpeného JUDr. Jánom Kanabom, advokátom, so sídlom Trenčín, J.Zemana 3141/101 o zmenu zverenia a iné, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/18/2016-72 zo dňa 13. mája 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletého R. ponechal v starostlivosti matky a otcovi dieťaťa uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého R. sumou 80,- eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd uviedol, že návrhom na nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania vo veci samej sa matka maloletého domáhala nariadenia predbežného opatrenia podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ktorým by súd dočasne zveril maloletého R. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumou 100,- eur mesačne s odôvodnením že maloletý pochádza z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 10C/192/2004-26 zo dňa 05.04.2005. Naposledy bolo vo veci starostlivosti súdu o maloletého R. rozhodované rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 22P/6/2012-19 zo dňa 16.03.2012, ktorým bol maloletý R. zverený do osobnej starostlivosti otca a matka dieťaťa bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého R. vo výške 83,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.04.2012. Uviedla, že maloletý R. má 17,5 roka a pre nezhody s otcom a jeho novou manželkou opustil domácnosť otca a od novembra 2015 žije v jej domácnosti. Uviedla, že na základe uvedeného dňa 09.02.2016 podala na súd návrh na zmenu zverenia a určenie výživného, a vo veci zatiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Otec maloletého s návrhom matky na nariadenie predbežného opatrenia vyjadril svoj nesúhlas a žiadal ho zamietnuť. Vyjadril sa, že takéto predbežné opatrenie nič nerieši, keďže maloletý R. je v súčasnosti u matky a zrejme ide z jej strany iba o určenie výživného do času, kým bude rozhodnuté v konečnom rozsudku o zverení oboch synov do striedavej starostlivosti. Kolízny opatrovník maloletých detí odporučil návrh matky ako nedôvodný zamietnuť z dôvodu vytýčeného termínu pojednávania vo veci samej na deň 30.05.2016. Súdvykonaným dokazovaním zistil, že maloletý R. má necelých 18 rokov, pochádza z manželstva jeho rodičov, ktoré bolo rozvedené jeho rozsudkom č.k. 10C/192/2004-26 zo dňa 05.04.2005. Naposledy bolo vo veci starostlivosti o maloletého R. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 22P/6/2012-19 zo dňa 16.03.2012, ktorým bol maloletý R. zverený do osobnej starostlivosti otca a matka dieťaťa bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého R. vo výške 83,- eur mesačne. Otec maloletému R. do decembra 2015 poskytoval osobnú starostlivosť, zabezpečoval jeho výchovu a výživu. Maloletý R. sa v decembri 2015 dobrovoľne odsťahoval z domácnosti otca do domácnosti matky. V súčasnosti maloletý R. žije v domácnosti matky, otec s tým nesúhlasí a na jeho výživu matke neprispieva. Maloletý R. je študentom II. ročníka Športového gymnázia v Trenčíne a venuje sa hokeju, s čím má jeho matka zvýšené náklady. Maloletý, ktorý je takmer dospelý prejavil vôľu žiť u matky. Tieto skutočnosti súd posúdil podľa § 102 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 75 ods. 1, 2 a § 76 ods. 1 písm. a), b) O.s.p.. Uviedol, že v danom prípade mal za preukázané, že sú splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľka osvedčila existenciu právneho vzťahu účastníkov, právny záujem na vydaní predbežného opatrenia a osvedčila i skutočnosť, že právne vzťahy účastníkov si vyžadujú okamžitú dočasnú úpravu. Súd sa stotožnil s návrhom navrhovateľky, dôvodmi jej návrhu, prihliadol na názor maloletého v tejto veci a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Existujúce rozpory medzi maloletým R. a jeho otcom vyústili do situácie, kedy sa maloletý R., ktorý má necelých 18 rokov odsťahoval z domácnosti otca do domácnosti matky, s čím jeho otec nesúhlasí. Tento stav narušuje vzťahy a bráni zdravému a pokojnému vývoju dieťaťa. Súd preto považoval za potrebné tieto vzťahy upraviť predbežným opatrením, ktorým ponechal maloletého R. v starostlivosti matky. Pri svojom rozhodovaní súd osobitne prihliadol na vek maloletého R., ktorý je blízky veku plnoletosti a jeho vôľu žiť v domácnosti matky. Vzhľadom ku skutočnosti, že otec sa na výžive maloletého R., jeho oprávnených nákladoch od jeho odchodu do domácnosti matky nepodieľa, pričom maloletý R. má vzhľadom k svojmu veku zvýšené náklady na stravu, oblečenie, zdravotnú starostlivosť, náklady spojené s návštevou športovej školy stredného typu, kde sa venuje hokeju, zaviazal súd otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou po 80,- eur mesačne. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti predbežným opatrením platí /§ 76 ods.1 a) O.s.p./, že povinnosť platiť výživné sa stanoví len v nevyhnutnej miere, čomu podľa názoru súdu zodpovedá uvedená čiastka. O úprave rodičovských práv a povinností k maloletému R. vo veci samej bude súd rozhodovať na pojednávaní, po vykonaní riadneho dokazovania. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie otec maloletého R.. Podľa neho predbežné opatrenie rieši otázku už dobrovoľne rodičmi akceptovanú, keď syn už býva u matky a otec už dobrovoľne prispieva na jeho výživu po 170,- eur mesačne /36 eur strava v školskej jedálni, 40 eur návšteva fyzioterapeuta, 22 eur mobil a internet, 25 eur prenájom ľadovej plochy, 26 eur úrazová poistka a 30 eur vreckové/. Vydané predbežné opatrenie teda nič nerieši. Súd prvého stupňa okrem toho ani neprihliadol na názor kolízneho opatrovníka, ktorý sám uviedol, že vydanie predbežného opatrenia nie je potrebné. Zopakoval svoje tvrdenia o tom, prečo sa maloletý David odsťahoval od neho k svojej matke s tým, že je preto tomu aby boli synovia zverený do osobnej starostlivosti matky a požaduje striedavú osobnú starostlivosť. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietne. 3. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletého R.. Uviedla, že sa s tvrdeniami otca uvedenými v odvolaní nestotožňuje. Maloletý R. má už takmer 18 rokov a na základe vlastného rozhodnutia býva od novembra 2015 v spoločnej domácnosti s ňou. Od otca sa odsťahoval pre nezhody s ním a jeho novou manželkou a prejavil záujem žiť s ňou. Z tohto dôvodu podal návrh na súd na zmenu zverenia maloletého R. a o určenie výživného. Nie je pravdou, že otec akceptoval uvedený stav, keď v tomto konaní podal návrh, ktorým sa domáha zverenia maloletého R. do striedavej osobnej starostlivosti. Po podaní návrhu matky okrem toho otec maloletého začal zastrašovať tým, že urobí všetko pre to, aby sa vo veci nerozhodlo, kým bude mať maloletý R. 18 rokov a potom ho bude na súde detailne vypočúvať a klásť mu otázky. Ju, matku maloletého R., upovedomil o tom, že je povinná mu platiť súdom určené výživné na maloletého R., aj keď je teraz syn u nej. Podľa nej otec neprispieva na výživu ani osobné potreby maloletého R.. Dodnes poberá rodinné prídavky a daňový bonus na dieťa. Maloletý R. na ľadovú plochu už nechodí a fyzioterapeuta tiež využíval len obmedzený čas. Matka nakoniec poprela aj tvrdenia otca o príčinách, ktoré viedli maloletého R. k odsťahovaniu od otca a poukázala na to, ako tieto príčiny uviedol maloletý R. pred kolíznym opatrovníkom. Podľa nej má už takmer plnoletý R. dostatočný vek a rozumovú vyspelosť na to, aby sa mohol sám rozhodnúť, u ktorého rodiča bude žiť a súd by mal jeho názoru venovať dostatočnú pozornosť. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. 4. K odvolaniu otca sa vyjadril samotný maloletý R.. Uviedol, že fyzioterapeuta, za ktorého otec platí využíva až od februára 2016 a na ľadovú plochu, za prenájom ktorej má otec platiť, už nechodí, využíval ju asi 1,5 mesiaca. Poprel otcove tvrdenia o tom, prečo sa od neho odsťahoval k mame. R., pre ktoré tak konal už vysvetlil pred kolíznym opatrovníkom. 5. Po podaní odvolania otca maloletého R. došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia rozhodoval súd prvého stupňa. CSP v § 471 ods. 1 stanovil, že predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. V zmysle tohto ustanovenia CSP odvolací súd posudzoval odvolanie otca a danosť dôvodov na nariadenie predbežného opatrenia nariadeného napadnutým uznesením súdu prvého stupňa a rozhodol vo veci odvolania otca podľa príslušných ustanovení CSP a tiež podľa príslušných ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok /ďalej len „CMP“/, keď tento právny predpis upravuje konanie súdu vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, vrátane inštitútu neodkladného opatrenia. 6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z nasledovných dôvodov. 7. Podľa § 367 ods. 1, 2, 3, 4 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. O návrhu na nariadenie odkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 7 dní od doručenia návrhu v tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. Uznesenie o nariadení odkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením, ak sa nevyhlasuje, vykonateľné je len, čo bolo vyhotovené. Uznesenie o nadriadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by výkon rozhodnutia inak bol zmarený účastníkom, ktorý nebol prítomný pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne. 8. V prejednávanej veci z obsahu spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že matka maloletého R. sa podaným návrhom čo do veci samej domáha zverenia maloletého R. do svojej osobnej starostlivosti, určenia výživného otcovi na maloleté R. ako aj zvýšenia výživného otca na maloletého J.. Otec s návrhom matky vyjadril v konaní nesúhlas a sám sa domáha nariadenia striedavej osobnej starostlivosti o obe maloleté deti. 9. Matka maloletého R. podala v priebehu konania návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloletého R. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumou 100,- eur mesačne s odôvodnením že maloletý R., ktorý bol zverený rozhodnutím súdu do osobnej starostlivosti otca pre nezhody s otcom a jeho novou manželkou opustil domácnosť otca a od novembra 2015 žije v jej domácnosti. 10. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že maloletý R. pochádzajúci z rozvedeného manželstva svojich rodičov bol naposledy rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 22P/6/2012-19 zo dňa 16.03.2012 zverený do osobnej starostlivosti otca a matka dieťaťa bola zaviazaná prispievať na jeho výživu vo výške 83,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.04.2012. Tiež bolo zistené, že maloletý R. odišiel od otca v novembri 2015 a odvtedy žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou. 11. Maloletý R. v konaní pred kolíznym opatrovníkom ako aj vo svojom vyjadrení v odvolacom konaní pred súdom vyjadril záujem zostať bývať u svojej matky. 12. V takomto konaní rovnako ako v každom inom konaní o úprave rodičovských práv a povinností musí byť prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu najlepší záujem maloletého dieťaťa /čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa z 30. septembra 1990, čl. 5 Zákona o rodine/. V prípade rozhodovaní o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, preto musí súd zisťovať najmä vhodnosť výchovného prostredia u každého z rodičov, ich podmienky, osobnostné predpoklady pre starostlivosť a výchovu, vzájomné vzťahové väzby. Okrem toho musí byť pri rozhodovaní venovaná názoru maloletého dieťaťa náležitá pozornosť zodpovedajúca veku a rozumovej vyspelosti maloletého dieťaťa /čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa z 30. septembra 1990, čl. 5 Zákona o rodine, § 43 ods. 1 Zákona o rodine, § 100 ods. 3 O.s.p./. 13. V tejto veci bolo zistené, že maloletý R., ktorý je blízky veku plnoletosti /dosiahne ju už o mesiac/ sa odsťahoval od svojho otca, ktorému bol zverený do osobnej starostlivosti a prejavil záujem žiť u svojej matky, do ktorej domácnosti sa nasťahoval už v novembri 2015. Od tej doby nedošlo u maloletého R. k zmene jeho rozhodnutia a možno preto predpokladať, že zo strany maloletého ide o vážne mienené a uvážené rozhodnutie, ktoré je nepochybne schopný vzhľadom na svoj vek prijať. K vhodnosti výchovného prostredia u matky maloletého ani k jej osobným predpokladom pre starostlivosť a výchovu neboli zistené v konaní žiadne negatívne skutočnosti. Je preto vhodné, aby súd rešpektoval názor maloletého R. o tom, v osobnej starostlivosti koho z rodičov chce byť. 14. S ohľadom na skutočnosť, že sa zmenili faktické pomery v osobnej starostlivosti rodičov o maloletého R., kedy sa maloletý odsťahoval od otca, ktorému bol zverený do osobnej starostlivosti k svojej matke, je vhodné, aby tento faktický stav bol až do rozhodnutia súdu vo veci samej ošetrený vydaním predbežného opatrenia, ako to žiadala matka maloletého R.. Bez ohľadu na to, či otec tento faktický stav akceptuje ako tvrdí /hoci o tom možno s ohľadom na jeho postoj v konaní polemizovať/ je nevyhnutné, aby starostlivosť matky o maloletého R. dostala aj právny rámec a nebola len faktickou starostlivosťou, ktorá by bola v rozpore s doterajším právoplatným súdnym rozhodnutím. 15. Keďže bolo predbežným opatrením rozhodnuté o osobnej starostlivosti matky o maloletého R., bolo nepochybne potrebné rozhodnúť aj o povinnosti otca prispievať na výživu maloleté R., keď takéto rozhodnutie tu doposiaľ nebolo a otec podľa matky dobrovoľne na výživu maloletého neprispieval. Súdom prvého stupňa určené výživné 80,- eur zodpovedá kritériu nevyhnutnej miery /§ 366 CMP/, ktoré je nutné rešpektovať pri určení výživného neodkladným opatrením a to s ohľadom na vek maloletého R., náklady na jeho športovú činnosť i zdravotný stav ako aj pomery jeho matky, ktorá má vyživovaciu povinnosť aj k ďalším dvom maloletým deťom. 16. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté senátom jednomyseľne. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .