Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/397/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3196899571 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubinyi ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3196899571.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobkyne: Q. zastúpenej Advokátskou kanceláriou B. proti žalovanému: E. zastúpeného B. v konaní o určenie vlastníckeho práva a o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. júna 2016, č.k. 22C/529/1996-456 takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 503,82 Eur, k rukám právneho zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 1.007,63 Eur, k rukám právneho zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 22C/529/1996- 450 zo dňa 05.02.2016 súd žalobu žalobkyne o určenie, že parcela KN označená geometrickým plánom T.. M. Z. č. 22C 529/96 zo dňa 07.11.2005 ako diel 2 patrí do vlastníctva žalobkyne, vylúčil na samostatné konanie, žalobu žalobkyne o určenie, že geometrickým plánom Ing. M. Z. č. 22C 529/96 zo dňa 07.11.2005 novovytvorená parcela označená podľa geometrického plánu, patrí do dedičstva po neb. B. R., zamietol. O trovách konania uviedol, že o nich rozhodne samostatným uznesením s v odôvodnení uvedeným odkazom na § 151 ods. 3 O.s.p. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. patrí plná náhrada trov konania. Nakoľko hodnotu veci nemožno vyjadriť v peniazoch, súd určil základnú sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa vyhlášky č. č. 240/1990 Zb. vo výške 200 Sk, podľa vyhlášky č. 163/2002 Z.z. ako je jedna desatina výpočtového základu, ktorá v roku 2003 predstavovala sumu 1281,- Sk (42,52 Eur) a podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako jedna trinástinu výpočtového základu, ktorá v roku 2006 predstavovala sumu 1260,- Sk ( 41,82 Eur), v roku 2009 sumu 53,49 Eur, v roku 2010 sumu 55,49 Eur, v roku 2015 64,53 Eur a v roku 2016 sumu 66,- Eur. Z obsahu spisu súd zistil, že právnym zástupcom žalovaného boli vykonané úkony právnej služby - úkon prevzatie a príprava právneho zastúpenia rok 1993 (6,64 Eur + 2,32 Eur režijný paušál za rok 1993); - účasť na konaní pred súdom dňa 08.10.1996 (6,64 Eur + 2,32 Eur režijný paušál za rok 1996); účasť na konaní pred súdom dňa 29.10.1996 (6,64 Eur + 2,32 Eur režijný paušál za rok 1996); účasť na konaní pred súdom dňa 14.03.1997 (6,64 Eur + 2,32 Eur režijný paušál za rok 1997); účasť na konaní pred súdom dňa 18.06.1997 (6,64 Eur + 2,32 Eur režijný paušál za rok 1997); písomné vyjadrenie zo dňa 16.06.1997 (6,64 Eur + 2,32 Eur režijný paušál za rok 1997); účasť na konaní pred súdom dňa 11.03.1998 (6,64 Eur + 2,32 Eur režijný paušál za rok 1998); účasť na konaní pred súdom dňa 16.03.1999 (6,64 Eur + 2,32 Eur režijný paušál za rok 1999); účasť na konaní pred súdom dňa 21.05.1999 (6,64 Eur + 2,32 Eur režijný paušál za rok 1999); účasť na konaní pred súdom dňa 31.08.1999 (6,64 Eur + 2,32 Eur režijný paušál za rok 1999); účasť na konaní pred súdom dňa 21.03.2003 (42,52 Eur + 4,25 Eur režijný paušál za rok 2003); účasť na konaní pred súdom dňa 10.03.2006 (41,82 Eur + 5,44 Eur režijný paušál za rok 2006); účasť na konaní pred súdom dňa 09.05.2006 (41,82 Eur + 5,44 Eur režijný paušál za rok 2006); účasť na konaní pred súdom dňa 23.06.2006 (41,82 Eur + 5,44 Eur režijný paušál za rok 2006); účasť na konaní pred súdom dňa 18.11.2009 (53,49 Eur + 6,95 Eur režijný paušál za rok 2009); účasť na konaní pred súdom dňa 07.04.2010 (55,49 Eur + 7,21 Eur režijný paušál za rok 2010); účasť na konaní pred súdom dňa 12.05.2010 (55,49 Eur + 7,21 Eur režijný paušál za rok 2010); účasť na konaní pred súdom dňa 16.12.2015 (64,53 Eur + 8,39 Eur režijný paušál za rok 2015); účasť na konaní pred súdom dňa 05.02.2016 (66 Eur + 8,58 Eur režijný paušál za rok 2016). Za vykonané právne úkony súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného odmenu vo výške 611,49 Eur. Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalovaného odmenu za úkon- podanie návrhu na súd dňa 28.06.2007, nakoľko uvedené podanie nie je súčasťou spisu. Zároveň súd nepriznal odmenu za účasť na pojednávaní dňa 09.04.1999, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 09.04.1999. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj náhradu za stratu času, a to podľa právnych predpisov účinných v čase vykonania úkonov, za čas strávený cestou na pojednávania na trase Trenčianske Teplice - Trenčín a späť v trvaní 1 hodina, t.j. 2 polhodiny za účasť na jednotlivých konaniach, spolu náhradu za stratu času priznal vo výške 228,20 Eur. Súd nepriznal náhradu za stratu času v uplatnenej výške, nakoľko právny zástupca žalovaného si uplatnil za roky 1996-1999 náhradu za stratu času za cestu na 11 pojednávaní, avšak súd mal zo spisu preukázanú účasť na 8 pojednávaniach v tomto období. Súd prvej inštancie na základe uvedeného priznal žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 839,69 Eur, a nakoľko je právny zástupca žalovaného platcom DPH zvyšuje sa jeho odmena s poukazom na § 18 ods. 3 vyhlášky o 20 % DPH (zo sumy 839,69 Eur 20 % DPH) o sumu 167,94 Eur. Spolu teda trovy právneho zastúpenia predstavujú výšku 1.007,63 Eur. 2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie, prostredníctvom právneho zástupcu, žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Uviedla, že žalobu podala z dôvodu, že štátnymi orgánmi bola ukrátená na jej vlastníckom práve, pričom žalobu podala ešte v roku 1996. V časti odvodzovala svoje vlastnícke právo od vlastníckeho práva jej nebohého otca B. R., avšak ostatní dedičia po jej otcovi už nechceli, aby ich do sporu zaťahovala. V časti odvodzovala svoje vlastnícke právo od jej právneho úkonu kúpy a tento jej nárok súd prvej inštancie vylúčil na samostatné konanie. Bola názoru, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania mal súd prvej inštancie postupovať tak, že o tejto rozhodne až po celkovom ukončení sporu o jej vlastnícke nároky. Zároveň žiadala, aby súd pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie § 150 O.s.p.. Uviedla, že je starobná dôchodkyňa a nie je schopná napadnutým rozhodnutím uloženú výšku trov právneho zastúpenia zaplatiť. Má 80 rokov a jej zdravotný stav nie je priaznivý. Jej jediným príjmom je starobný dôchodok a vdovský dôchodok, ktoré poberá spolu vo výške 440,- Eur mesačne. Užíva viac liekov vrátane inzulínu a má prísnu diétu. Na lieky dopláca cca 35,- Eur mesačne, na stravu 100-120 Eur mesačne, náklady na bývanie má vo výške 220,- Eur mesačne. Od smrti manžela býva v dome sama a má značné problémy zaplatiť každý mesiac všetky náklady na bývanie. Zvyšok dôchodku minie žalobkyňa na hygienické potreby a ojedinele na ošatenie. Od času, kedy jej bolo priznané právo na bezplatnú právnu pomoc, sa jej životná úroveň ešte zhoršila. 3. K odvolaniu žalobkyne vyjadrenie písomne podané nebolo. 4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť. 5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"). 6. Súd prvej inštancie rozhodnutie o továch konania vydal v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok), preto odvolací súd vzhľadom k prechodným ustanoveniam CSP (§ 470 ods. 2) vec posudzoval podľa právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, t.j. zákona č. 99/1963 Zb. 7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 9. V zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Ide o možnosť súdu zmierniť dôsledky náhrady trov konania (neprimeranú tvrdosť zákona a jeho dopady na povinného účastníka), avšak iba pokiaľ sú splnené predpoklady uvedené v tomto ustanovení. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Zo znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významným z hľadiska aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.. 10. V predmetnej veci sa žalobkyňa žalobou podanou proti pôvodnému žalovanému A. domáhala zaplatenia náhrady škody vo výške 46.900 Sk s úrokom z omeškania 19% ročne od 01.07.1996 do zaplatenia titulom zabratého pozemku pod výstavbu cesty. V priebehu konania žalobkyňa viackrát menila petit žaloby. Zmenenou žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia, že parcela KN označená geometrickým plánom Ing. M. Z. č. 22C 529/96 zo dňa 07.11.2005 ako diel 2 patrí do vlastníctva žalobkyne a druhým petitom žaloby žiadala, aby súd určil, že geometrickým plánom T.. M. Z. č. 22C 529/96 zo dňa 07.11.2005 novovytvorená parcela označená podľa geometrického plánu patrí do dedičstva po neb. B. R.. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 22C/529/1996- 450 zo dňa 05.02.2016 súd žalobu žalobkyne o určenie, že parcela KN označená geometrickým plánom T.. M. Z. č. 22C 529/96 zo dňa 07.11.2005 ako diel 2 patrí do vlastníctva žalobkyne, vylúčil na samostatné konanie, žalobu žalobkyne o určenie, že geometrickým plánom T.. M. Z. č. 22C 529/96 zo dňa 07.11.2005 novovytvorená parcela označená podľa geometrického plánu patrí do dedičstva po neb. B. R., zamietol. Súd prvej inštancie mal vzhľadom na uvedené za to, že žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal plnú náhradu trov konania, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia žalovaného v celkovej výške 1.007,63 Eur. 11. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., upravujúceho zásadu úspechu vo veci, týkajúceho sa náhrady trov konania úspešného účastníka, a s vyčíslením náhrady trov konania súdom prvej inštancie sa stotožňuje. K námietke žalobkyne v odvolaní, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania mal súd prvej inštancie postupovať tak, že o tejto rozhodne až po celkovom ukončení sporu o jej vlastnícke nároky, sa odvolací súd nestotožňuje. V časti, v ktorej súd prvej inštancie vylúčil žalobu žalobkyne na samostatné konanie, sa o trovách konania rozhodne podľa výsledku sporu v tejto veci, ktorá sa jej vylúčením od konania vedeného pod sp.zn. 22C/529/1996 stala samostatnou vecou. 12. Napriek tomu, že boli v danom prípade naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie uložiť žalobkyni povinnosť zaplatiť náhradu trov konania v plnej výške vyčíslených trov v sume 1.007,63 Eur. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú predovšetkým v osobných a majetkových pomeroch žalobkyne. Žalobkyňa je starobná dôchodkyňa s výškou starobného dôchodku spolu s vdovským dôchodkom vo výške 440,- Eur. Z tohto príjmu uhrádza výdavky na lieky nevyhnutné v súvislosti s jej zhoršeným zdravotným stavom, na stravu v rámci ktorej musí dodržiavať prísnu diétu, náklady na bývanie iné nevyhnutné výdavky na život. V prejednávanej veci tak vystupuje do popredia najmä sociálny aspekt, nakoľko žalobkyňa by len s veľkými ťažkosťami mohla uhradiť trovy konania vo výške uloženej jej súdom prvej inštancie bez ohrozenia možnosti zabezpečovať jej základné životné potreby. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené skutočnosti sú takými výnimočnými okolnosťami, ktoré opodstatňujú uplatnenie moderačného práva súdu podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a v tejto súvislosti tak zníženie výšky náhrady trov konania uloženej žalobkyni súdom prvej inštancie. Odvolací súd považoval v danom prípade za primerané uložiť žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 503,82 Eur. 13. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 14. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keď obe strany boli vo veci čiastočne úspešné. 15. Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch uvádza, že uznesenie prijal jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).