Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/181/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3209203867 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3209203867.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľky: N.., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. 145, zastúpená advokátom I.. Rastislavom Škultétym, so sídlom Radlinského 678/1, Bánovce nad Bebravou, proti odporcovi: N. Y., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XX, zastúpený advokátom Jozefom Opetom, so sídlom Hroznová 2318, 911 05 Trenčín, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 4. decembra 2014, č.k. 5C/137/2009-431, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd svojím (v poradí druhým) rozhodnutím vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) účastníkov konania, pretože o vyporiadaní BSM sa medzi účastníkmi BSM, ktoré zaniklo rozvodom manželstva ku dňu 07.10.2008, nedosiahla dohoda. Do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal: 1. šijací stroj v hodnote 50 eur 2. plážové ležadlá v hodnote 25 eur 3. žehličku v hodnote 3 eurá 4. elektrické šípky v hodnote 16 eur 5. vysávač PSC v hodnote 5 eur 6. sumu 587,69, ako zostatok na účet navrhovateľky vedenom v Tatrabanke, a.s., č. ú. 2619349184 7. sumu 4.811,39 eur 8. práčku Whirlpool, typ AWE 6416 v hodnote 212,20 eur 9. stacionárny bicykel v hodnote 150 eur. Do výlučného vlastníctva odporcu prikázal: 10. osobné motorové vozidlo typu Seat Ibiza, r. v. 2005, výrobné číslo karosérie: VSSZZZ6LZ5D014867, ev. č. BN-869AY v hodnote 2.540 eur 11. horský bicykel MADISON DALLAS v hodnote 25 eur 12. spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/4 k benzínovej kosačke AL-KO 46BR v hodnote podielu 18,25 eur, 13. TV OVP ORAVA - typ CTV 289 B, v hodnote 20,40 eur, 14. videorekordér PHILIPS, typ VR171 v hodnote 4,60 eur, 15. PlayStation 2 v hodnote 116,30 eur, 16. DVD PHILIPS, typ DVP-3142, výrobné číslo VN1E0736675649 v hodnote 22,90 eur, 17. satelitná súprava - satelitná parabola + ovládač + satelitný prijímač OPENBOX X-810 2xUNICAS TV karta v hodnote 54,30 eur, 18. sieťová anténa - parabolika v hodnote 0,80 eur, 19. sedacia súprava zložená z trojsedačky + dvojsedačky + jednosedačky typ EVITA OAK v hodnote 45,60 eur, 20. obývacia stena so stolíkom v hodnote 192,80 eur, 21. dva botníky s vešiakovou stenou v hodnote 159,60 eur, 22. manželská posteľ s matracami v hodnote 49,20 eur, 23. garniže 5 ks v hodnote 47,80 eur, 24. záclony v obývacej izbe 2ks 2,5 x 1,5 m v hodnote 27,20 eur, 25. sklenené poháre 30 ks v hodnote 29,60 eur, 26. ručná elektrická kosačka bez hodnoty, 27. mikrovlnná rúra v hodnote 50 eur, 28. vysávač Philips v hodnote 30 eur, 29. práčka Whirlpool v hodnote 100 eur, 30. suma 216,81 eur ako zostatok na účte č. XXXXX-XXXXXXXX/XXXX, 31. suma 703,39 eur ako zostatok na účte odporcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, 32. suma 565,96 eur ako zostatok na podnikateľskom účte odporcu č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX, 33. odkupná hodnota poistenia z poistnej zmluvy č. XXXXXXX. v poisťovni MetLife Amslico poisťovňa, a.s., vo výške 1.851,92 eur. Odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu z BSM sumu 1.500 eur, do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil zisteným skutkovým stavom o tom, čo je predmetom vyporiadania BSM účastníkov konania ku dňu jeho zániku. Účastníci uzatvorili manželstvo 19.02.2000 a toto bolo rozvedené rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. 3C/158/2008-28, ktorý nadobudol právoplatnosť 07.10.2008. Konštatoval svoje zistenia o hnuteľných veciach, o finančných prostriedkoch účastníkov, hodnote osobného motorového vozidla a investícií. Navrhovateľke bolo dňa 18.02.2008 odporcom zrušené dispozičné oprávnenie k účtu č. XXXXX-XXXXXXXX/XXXX (resp. 4900 - ISTROBANKA). Tento účet bol vedený na odporcu a z tohto boli realizované aj platby za elektriku vo výške 600,- Sk mesačne. Okrem iného boli na účet vo februári 2008 pripísané prostriedky vo výške 1 989,- Sk zo spoločnosti ZSE Energia, a.s., vo výške 33 626,- Sk od Českej poisťovne, a.s., dňa 05.05.2008 vo výške 8 474,- Sk z Poisťovne KOOPERATIVA a dňa 19.09.2008 vo výške 8 000,- Sk z podnikateľského účtu odporcu. Dňa 18.02.2008 bol z uvedeného účtu vykonaný prevod na vnútrobankový účet vo výške 30 000,- Sk. Inak boli z účtu vykonávané výbery (v celkovej sume 28 700,- Sk za obdobie od februára 2008 do 07.10.2008), platby u obchodníkov a platby poplatkov za služby banke. Podľa výpisov z účtu bola v roku 2008 počas manželstva účastníkov vyplatená na účet odporcu suma 16 753,- Sk (556,10 eur) titulom nemocenských dávok z práceneschopnosti navrhovateľky, ktorú odporca navrhovateľke poukázal ešte počas manželstva (podľa výpisu z účtu dňa 26.08.2008), pričom dňa 25.08.2008 mal odporca na účte iba 8 745,39 Sk, dňa 26.08.2008 mu bola na účet U. Y. poukázaná suma 17 000,- Sk a následne v ten istý deň previedol odporca sumu 16 753,- Sk navrhovateľke. Ku dňu právoplatnosti rozvodu bol zostatok na účte vo výške 216,81 eur. Účastníci mali počas manželstva vkladnú knižku č. XXXXX-XXXXXXX/ XXXX, na ktorú bola dňa 04.12.2006 z účtu odporcu prevedená suma 50 000,- Sk a dňa 04.12.2007 suma 50 000,- Sk. Z vkladnej knižky navrhovateľka dňa 09.01.2008 vybrala sumu 25 004,- Sk, dňa 04.02.2008 sumu 71 000,- Sk a odporca dňa 25.02.2008 vybral sumu 5 555,50 Sk a vkladnú knižku zrušil. Odporca mal v ISTROBANKE vedený účet XXXXX-XXXXXXX/XXXX (podnikateľský), na ktorý mu boli od H. K. v období od januára 2008 do 07.10.2008 poukázané platby v celkovej sume 111 981,- Sk, suma 6 124,- Sk ako preplatok dane a dňa 28.10.2008 suma 41 500,- Sk od H. K. (1 377,55 eur), ktorú odporkyňa navrhla v roku 2014 vyporiadať ako pohľadávku BSM. Ku dňu 07.10.2008 bol zostatok na uvedenom účte 17 050,19 Sk (565,96 eur) a ku dňu 31.10.2008 vo výške 44 065,69 Sk. Z uvedeného účtu boli odporcom realizované platby na zdravotné poistenie, sociálne poistenie, platby telefónu, platby u obchodníkov, platby za služby banke, ako aj výbery v hotovosti a prevody na vnútrobankový účet a transakcie platobnou kartou za obdobie február 2008 - 07.10.2008 v celkovom objeme 63 000,- Sk, z čoho suma 8 000,- Sk bola prevedená na osobný účet odporcu. Z prostriedkov patriacich do BSM bola na životné poistenie odporcu v poisťovni AMSLICO uhradená na poistnú zmluvu č. XXXXXXX suma 4 327,96 eur, pričom odkupná hodnota tohto poistenia bola ku dňu 03.05.2008 vo výške 1 851,92 eur a k 03.05.2009 vo výške 2 314,30 eur, pričom táto sa vyjadruje vždy k výročnému dátumu poistenia. Na poistenie stavieb, domácnosti a zodpovednosti za škodu bola poisťovni Allianz uhradená suma 526,30 eur (poistenie stavieb 299,42 eur + poistenie domácnosti 216,92 eur + poistenie zodpovednosti 2 x 4,98 eur). Na kapitálové a úrazové poistenie navrhovateľky bola uhradená suma 600,18 eur, pričom táto poistná zmluva zanikla a navrhovateľke bola vyplatená odkupná hodnota vo výške 222,80 eur v auguste 2008. Na kapitálové a úrazové poistenie navrhovateľky bolo ďalej uhradené poistné 173,28 eur, pričom táto zmluva je naďalej v platnosti a odkupná hodnota z poistnej zmluvy č. 0354259657 bola ku dňu 07.10.2008 vo výške 0,00 eur. Na ďalšie poistenie navrhovateľky bolo počas manželstva uhradené poistné vo výške 749,84 eur a z tohto bola navrhovateľke dňa 19.07.2007 vyplatená suma 936,50 eur. Na povinné zmluvné poistenie navrhovateľka uhradila 597,96 eur. Navrhovateľka mala v roku 2007 podľa daňového priznania základ dane vo výške 348 574,- Sk, z ktorého platila daň 38 014,- Sk. Za spracovanie daňového priznania hradila sumu 1 000,- Sk. Tieto sumy navrhovateľka uhradila z prostriedkov, ktoré vybrala z vkladnej knižky. Z prostriedkov, ktoré navrhovateľka vybrala z vkladnej knižky, zakúpila dňa 09.02.2008 práčku za sumu 10 299,- Sk (341,86 eur). Odporca dosiahol za rok 2007 podľa daňového priznania stratu vo výške 26 234,- Sk, jeho základ dane bol 131 143,- Sk a preplatok na dani 6 128,- Sk. V roku 2008 dosiahol príjmy vo výške 355 806,- Sk, výdavky mal 269 607 Sk a jeho základ dane bol vo výške 86 199,- Sk. Vozidlo Seat Ibiza TDI, VIN D nadobudli účastníci dňa 03.12.2007 za kúpnu cenu 260 000,- Sk. Podľa znaleckého posudku č. 33/2010 znalca Ing. Jaroslava Moravíka bola jeho všeobecná (trhová) hodnota ku dňu 19.07.2010 vo výške 4 027,55 eur. Podľa doplnku k tomuto znaleckému posudku bola hodnota vozidla ku dňu 15.06.2014 vo výške 2 240,- eur a ku dňu 07.10.2008 vo výške 5 643,- eur (v doplnku neboli zohľadnené hodnoty zimných pneumatík a autorádia). Účastníci sa dohodli na navýšení ceny vozidla o 300,- eur, pokiaľ bude súd brať za rozhodujúcu jeho hodnotu ku dňu vypracovania doplnku znaleckého posudku vo výške 2 240,- eur, a to z dôvodu, že znalec neohodnotil zimné pneumatiky a rádio, ktoré je súčasťou vozidla. Na jeseň roku 2007 požičali účastníci bratovi navrhovateľky sumu 200 000,- Sk, ktorú tento navrhovateľke vrátil v júni 2008 a ku dňu zániku manželstva mala navrhovateľka z tejto sumy 120 000,- Sk (3 983,27 eur). Účastníci počas manželstva nenadobudli žiadnu nehnuteľnosť a žili v nehnuteľnosti, ktorá bola v spoluvlastníctve odporcu a jeho brata. Išlo o dvojdom, ktorý bol skolaudovaný dňa 11.01.2000. Do domu boli zo spoločných prostriedkov preukázateľne investované finančné prostriedky v sume 995,82 eur (30 000,- Sk), a to na krb. Z vykonaného dokazovania, najmä zo zhodných stanovísk účastníkov, mal súd preukázané, že ku dňu zániku BSM do tohto patrili hnuteľné veci uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd u častí vecí vychádzal z ceny týchto vecí, na ktorej sa účastníci zhodli, resp. ktorú nerozporovali (položky č. 1/, 2/, 3/, 4, 5/, 9/, 26/, 27/, 28/, 29/) a vo zvyšku vecí z ceny, ktorú určili súdom ustanovení znalci v znaleckých posudkoch, resp. pri osobnom motorovom vozidle z ceny určenej znalcom a následne na základe dohody účastníkov zvýšenej o sumu 300,- eur v nadväznosti na skutočnosť, že znalec neohodnotil všetko jeho príslušenstvo. Pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva, vychádzal súd zo zásady, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tento záver vyplýva aj z Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Cdo 9/97 (publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod číslom 25/1998). Takto určená cena jednotlivých hnuteľných vecí medzi účastníkmi pritom nebola sporná s výnimkou ceny osobného motorového vozidla, keď navrhovateľka poukazovala aj na iné rozhodnutia súdov. Súd však považuje za rozhodujúci uvedený, publikovaný judikát, a to aj s poukazom na osobitosť tohto prípadu, keď do vozidla bol vykonaný neoprávnený zásah, vozidlo je zložené z dvoch častí, čím je vozidlo fakticky aj za cenu určenú v doplnku znaleckého posudku ku dňu jeho vypracovania nepredajné. Faktom je, že vozidlo posledné mesiace trvania manželstva účastníkov, ako aj po ich rozvode užíval výlučne odporca, čím došlo k opotrebovaniu vozidla a tým aj k zníženiu jeho ceny, no zároveň sa však odporca výlučne podieľal na nákladoch na údržbu a prevádzku vozidla, pričom nie sú podstatné náklady, ktoré vznikli v dôsledku používania vozidla odporcom, ale tie, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť bez ohľadu na jeho používanie. Rozhodujúcim faktorom na určenie ceny vozidla však nebol jeho vek, alebo opotrebenie, ale podľa záverov znalca, s ktorým sa stotožnil aj súd, koeficient dopytu trhu K5, ktorý bol síce ovplyvnený technickým stavom vozidla v čase preukázania vozidla, ale hlavne výsledkom skúmania na stanici THG Y. breh zo dňa 07.12.2007, kde je uvedené: "overované vozidlo zvárané z dvoch častí - neoprávnený úmyselný zásah do konštrukcie vozidla". Aj z tohto dôvodu súd považuje na účely vyporiadania BSM za rozhodujúcu cenu vozidla 2 240,- eur (bez príslušenstva; účastníkmi dohodou zvýšenú o 300,- eur). Bolo ďalej preukázané, že počas manželstva účastníci poskytli bratovi navrhovateľky pôžičku vo výške 200 000,- Sk, ktorú celú tento vrátil iba navrhovateľke a ku dnu zániku BSM z týchto prostriedkov existovala suma 120 000,- Sk (3 983,27 eur) a sumu 80 000,- Sk navrhovateľka spotrebovala. Navrhovateľka zo spoločného účtu (z vkladnej knižky) vybrala dňa 09.01.2008 sumu 25 004,- Sk a dňa 04.02.2008 sumu 71 000,- eur. Keďže sama bez súhlasu manžela disponovala takýmito väčšími sumami (prijatie plnenia zo zmluvy o pôžičke od brata a výbery), ide v zmysle § 145 ods. 1 a § 40a o neplatné dispozície, a preto by tieto prostriedky mali byť zaradené do BSM. Je však potrebné zároveň zohľadniť a teda do aktív BSM nezaradiť z týchto financií prostriedky, za ktoré navrhovateľka nadobudla nejaké veci, ktoré sa stali predmetom BSM, ako aj prostriedky, ktoré navrhovateľka spotrebovala na svoje životné potreby, a ktoré možno považovať za primerané. Navrhovateľka nespotrebovala sumu 120 000,- Sk (3 983,27 eur), ktorá je bez pochybností predmetom vyporiadania BSM. Suma, ktorou navrhovateľka disponovala, a ktorú spotrebovala, bola vo výške 182 716,- Sk (6 065,06 eur), keď k výberom 25 004,- Sk a 71 000,- Sk treba pripočítať sumu 80 000,- Sk (spotrebovanú časť vrátenej pôžičky od brata navrhovateľky) a sumu vyplateného poistného plnenia 6 712,- Sk. Navrhovateľka mala za obdobie 9 mesiacov (od 18.02.2008, odkedy nemohla disponovať prostriedkami na spoločnom účte až do 07.10.2008) nepochybne náklady na svoje životné potreby, ako bývanie, stravu, poistku, mobilný telefón, benzín do auta, ošatenie a hygienické potreby. V súčasnosti je takmer nemožné preukázať konkrétnu výšku nákladov na životné potreby, a preto súd akceptoval a vzhľadom na pomery účastníkov, najmä veľmi dobré zárobkové pomery, ktoré dosahovali v zahraničí, považoval za bežné primerané výdavky na životné potreby navrhovateľky sumu 400,- eur mesačne, teda za obdobie 9 mesiacov sumu 3 600,- eur. Túto sumu považoval z uvedených dôvodov súd za spotrebovanú a odpočítal ju od sumy 6 065,06 eur. Od uvedenej sumy súd ďalej odpočítal sumu 341,86 eur, za ktorú navrhovateľka kúpila vo februári 2008 práčku, ktorá sa stala majetkom v BSM, a ktorá je predmetom vyporiadania. Od uvedenej sumy súd ďalej odpočítal sumu 33,19 eur (1 000,- Sk) a sumu 1 261,83 eur (38 014,- Sk), ktoré navrhovateľka vynaložila na zaplatenie spracovania daňového priznania za rok 2007 a zaplatenie dane z príjmov za rok 2007. Zostáva tak suma 828,12 eur, ktorá nebola preukázateľne spotrebovaná na životné potreby navrhovateľky, čo spolu so sumou 120 000,- Sk (3 983,27 eur), ktorú navrhovateľka nespotrebovala z vrátenej pôžičky, predstavuje sumu 4 811,39 eur, ktorá zostala navrhovateľke z prostriedkov patriacich do BSM, a ktorú je potrebné vyporiadať. Navrhovateľka síce tvrdila aj spotrebovanie sumy 25 000,- Sk (829,85 eur) na zakúpenie zimných pneumatík na spoločné osobné motorové vozidlo, avšak toto jej tvrdenie nebolo preukázané a súdu o ňom nebol predložený žiaden dôkaz, pričom odporca to popieral a tvrdil, že pneumatiky boli kúpené skôr, než navrhovateľka uvedenú sumu vybrala a za nižšiu sumu, ako tvrdila navrhovateľka. Z potvrdení ČSOB banky, a.s. a z výpisov z účtov mal súd ďalej preukázané, že do BSM patria finančné prostriedky na účtoch odporcu vo výške 216,81 eur, vo výške 703,39 eur a vo výške 565,96 eur (na podnikateľskom účte), ktoré boli na vyššie uvedených účtoch ku dňu 07.10.2008, t. j. ku dňu zániku BSM. Odporca mal uzatvorenú v poisťovni MetLife Amslico poisťovňa, a.s., poistnú zmluvu č. 6192225, ktorá mala sporiaci charakter. Ku dňu zániku manželstva mal odporca ako poistenec nárok na poistnú sumu vo výške 1 851,92 eur, tzv. odkupnú cenu, ktorú možno považovať za majetkové právo, ktoré je potrebné vyporiadať. Z výpisov z účtov odporcu (osobného a aj podnikateľského) boli zistené aj vyššie sumy, ktoré odporca použil neznámym spôsobom krátko pred zánikom manželstva. Išlo o sumu 30 000,- Sk, ktorá bola v januári 2008 prevedená (vnútrobankový účet) z osobného účtu odporcu, o sumu 21 000,- Sk, ktorá bola použitá v júli 2008 transakciami platobnou kartou z osobného účtu odporcu, o sumu 45 000,- Sk, prevedenú z podnikateľského účtu odporu (vnútrobankový účet) a o sumu 10 000,- Sk prevedenú z podnikateľského účtu odporu transakciami platobnou kartou. Celkovo sa jednalo o sumu 106 000,- Sk (3 518,56 eur). Túto však možno považovať za spotrebovanú, keďže aj odporca mal nevyhnutné výdavky na svoje potreby, a to okrem sociálneho poistenia, zdravotného poistenia, nákladov na elektriku a telefón, ktoré pri uvedenej sume nemožno zohľadniť, keďže boli realizované aj napriek uvedeným prevodom, a to na bývanie, údržbu domu, naftu, stravu, oblečenie, hygienické potreby, voľný čas, povinné zmluvné poistenie motorového vozidla, poistenie domu (v párnom roku), údržbu motorového vozidla a drevo na kúrenie. V súčasnosti je takmer nemožné preukázať konkrétnu výšku nákladov na životné potreby, a preto súd akceptoval a vzhľadom na pomery účastníkov, najmä veľmi dobré zárobkové pomery, ktoré dosahovali v zahraničí, považoval za bežné primerané výdavky na životné potreby odporcu sumu 400,- eur mesačne, teda za obdobie 9 mesiacov sumu 3 600,- eur rovnako ako u navrhovateľky. Pokiaľ navrhovateľka namietala uhrádzanie bežných životný potrieb odporcom v rozsahu na údržbu domu, voľný čas a náklady na dom, tak tieto námietky navrhovateľky považoval súd za nedôvodné. Rodinný dom si vyžaduje údržbu aj v čase krátko po jeho dokončení a aj v čase, keď v ňom nik nebýva. To, že niektoré položky mali byť hradené v roku 2008 odporcom v jednej polovici a v druhej polovici jeho bratom, preukázané nebolo a je to nelogické, pokiaľ brat odporcu v dome nebýval, čo tento potvrdil sám vo svojej výpovedi. Okrem toho z účtu odporcu je preukázané platenie elektrickej energie odporcom v celej sume ako ju uviedol v rozpise výdavkov (600,- Sk mesačne). Navrhovateľka ďalej namietala vykonanie prevodov a transakcií z účtu odporcu v celkovej výške 90 000,- Sk decembri 2007. Z tejto sumy však bola suma 50 000,- poukázaná na vkladnú knižku, z ktorej podstatnú časť vybrala práve navrhovateľka. Zostáva tak nepreukázaných 40 000,- Sk, no tieto nemožno jednoznačne považovať za spotrebované len jedným z účastníkov, pretože v tom čase mali dispozičné oprávnenie k účtu obaja. Sumy 1 198,- Sk a 8 474,- Sk pripísané v roku 2008 na účet odporcu žiadala navrhovateľka zahrnúť do masy BSM. Súd toto vykonal tým spôsobom, že do masy BSM bol zahrnutý zostatok na účte odporcu a vyššie sumy, ktorými odporca na účte disponoval krátko pred zánikom manželstva, možno považovať za spotrebované na primerané životné potreby odporcu. Z daňového priznania odporcu za rok 2008 súd zistil, že základ dane odporcu bol v roku 2008 iba vo výške 86 199,- Sk, čo je priemerný čistý mesačný príjem 7 183,25 Sk, teda 238,44 eur. Ani z tohto nebolo možné dospieť k záveru o existencii akejkoľvek sumy, ktorá by patrila do BSM a zároveň by mala byť vyporiadaná ako zostatok finančných prostriedkov, ktoré pri zániku BSM zostali odporcovi. Zároveň nemožno do sumy bežných výdavkov zahrnúť výdavky odporcu na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a pracovné pomôcky, keď tieto boli zohľadnené pri určení základu dane. Nemožno tiež bez ďalšieho vychádzať iba z príjmu odporcu vo výške 355 806,- Sk za rok 2008, keď zjavne ide o hrubý príjem, od ktorého je potrebné odpočítať výdavky na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a ďalšie potrebné na dosiahnutie príjmu. Okrem toho ide o príjem za celý rok a nie iba o príjem odporcu, ktorý dosiahol počas manželstva. Príjmy odporcu počas manželstva boli zistené z výpisov z účtu a ide o platby od H. K. uvedené vyššie. Odporca tvrdil, že do BSM patrí aj záväzok účastníkov voči bratovi odporcu vo výške 1 327,76 eur z poskytnutej pôžičky. Po doplnení dokazovania dospel súd k záveru, že tento záväzok nemožno zahrnúť medzi pasíva BSM a vyporiadať ho. Toto nebolo preukázané ani výpoveďou svedka I.. Iný dôkaz na preukázanie ceny opravy vozidla účastníci nenavrhli. Nebolo tak preukázané, že poskytnutie pôžičky bolo potrebné, keďže nebolo preukázané, že prostriedky v uvedenej výške sa vynaložili na opravu spoločnej veci. Pohľadávku vo výške 1 377,55 eur (41 500,- Sk), ktorá mala vzniknúť počas trvania manželstva účastníkov z titulu nároku odporcu na odmenu za vykonanú prácu, a ktorá bola vyplatená až po zániku BSM, súd nevyporiadal, pretože návrh na jej vyporiadanie bol navrhovateľkou podaný až v roku 2014, t. j. viac ako tri roky po zániku BSM, a preto, pokiaľ aj do BSM patrila, platí že bola vyporiadaná zo zákona podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Bolo ďalej preukázané, že do BSM účastníkov nepatria koberce a dverné krídla, na čom sa účastníci napokon zhodli. Sporné bolo, či do BSM patrí aj plazmový TV, kúpený vo Švajčiarsku. Na základe vykonaného dokazovania nemal súd jednoznačne preukázané, že tento do BSM skutočne patrí. Ohľadne uvedenej veci sa zjavne rozchádzali aj výpovede svedkov, najmä svedkýň C. a Y.. Ani napriek konfrontácii uvedených svedkýň sa rozpory odstrániť nepodarilo. Keďže sa jednoznačne nepodarilo preukázať, že plazmový TV bol kúpený navrhovateľkou z prostriedkov patriacich do BSM, súd tento do BSM nezahrnul a nevyporiadal. Podľa účastníkov do BSM patril elektrický mixér a šľahač (resp. kuchynský robot), ktorý preukázateľne kúpili počas manželstva, avšak v konaní nebolo spoľahlivo preukázané, že by tieto v čase zániku BSM fyzicky existovali a nachádzali sa u niektorého z účastníkov, prípadne na inom mieste, a preto súd tieto vzhľadom na pochybnosti o ich existencii v čase vyporiadavania nevyporiadal. Pokiaľ ide o benzínovú kosačku, tak z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na túto sa rovným dielom skladali účastníci, dvaja bratia odporcu a otec odporcu, a preto do BSM účastníkov patrí iba podiel o veľkosti 1/4 k tejto kosačke. BSM súd vyporiadal v zmysle zásad ustanovených Občianskym zákonníkom. Do výlučného vlastníctva jednotlivých účastníkov prikázal tie veci, o ktoré v prvom rade prejavili záujem, pričom vychádzal najmä z vyjadrení účastníkov. U vecí, o ktoré účastníci záujem nemali, vychádzal súd zo skutočnosti, ktorú vec každý z účastníkov výlučne pre svoju potrebu užíval, resp. užíva, pričom súd prihliadol na účelné využitie vecí. Súd odporcovi takto prikázal do výlučného vlastníctva aj tie veci, o ktoré síce nemal záujem, avšak jedná sa o zariadenie domácnosti a využitie týchto vecí je účelné v domácnosti odporcu, pretože nehnuteľnosť patrí jemu a do tejto nehnuteľnosti boli veci kupované. Zostatky na účtoch účastníkov prikázal súd tomu účastníkovi, ktorému patrí účet. Rovnako tak súd prikázal navrhovateľke zostatok finančných prostriedkov, ktoré mala v dispozícii pri zániku BSM, resp. ktoré mala v dispozícii predtým a súdu nepreukázala, že by tieto boli spotrebované na spoločnú vec. Odporcovi súd prikázal odkupnú hodnotu poistenia, keďže odporca je v zmysle poistnej zmluvy poisteným aj poistencom. Do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal súd majetok v celkovej hodnote vo výške 5 860,28 eur a do výlučného vlastníctva odporcu vo výške 6 872,52 eur. Každý z manželov je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Byt, v ktorom obaja manželia žili, patrí odporcovi. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v byte bol postavený krb, na ktorý bola zo spoločných prostriedkov vynaložená suma 30 000,- Sk (995,82 eur). Pokiaľ ide o sumy poistného, ktoré boli počas manželstva uhradené na poistenie účastníkov, majetku a zodpovednosti za škodu, tak tieto boli hradené so súhlasom oboch účastníkov počas manželstva a ide o spotrebované prostriedky a tieto nie je možné vyporiadať. Pri vyporiadaní možno prihliadnuť iba k hodnote získanej z poistenia. Súd takto vyporiadal len odkupnú hodnotu poistenia odporcu ako majetkové právo. Poistenia, ktoré zanikli počas manželstva a poistné plnenia boli účastníkom počas manželstva vyplatené, súd osobitne nevyporiadal, keďže vyporiadal veci za nekúpené, resp. finančné prostriedky, ktoré boli zostatkami na účtoch účastníkov, resp. ak boli vo vyššej sume a disponoval s nimi iba jeden z manželov, súd ich zohľadnil pri vyporiadaní v tom zmysle, či boli použité na bežné životné potreby účastníkov alebo nie a zostali nespotrebované. Nemocenské dávky navrhovateľky 556,10 eur súd samostatne nevyporiadal, keďže aj týmito bol tvorený zostatok na účte navrhovateľky, ktorý vyporiadaný bol. Odporca získal čistý majetok z BSM v hodnote 6 872,52 eur a navrhovateľka 5 860,28 eur. Rozdiel v prospech odporcu je vo výške 1 012,24 eur. Polovica z tejto sumy je 506,12 eur. Na majetok odporcu (krb) bola zo spoločných prostriedkov vynaložená suma 995,82 a polovica z tejto sumy je 497,91 eur. Vychádzajúc z princípu parity podielov oboch manželov by tak odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie z titulu vyporiadania BSM sumu 1 004,03 eur. Súd však prihliadol na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v roku 2007 bol základ dane navrhovateľky 348 574,- Sk a základ dane odporcu vo výške 131 143,- Sk, čo je spolu 479 717,- Sk. Práve koncom roku 2007 účastníci kúpili osobné motorové vozidlo, ktoré je vecou s najvyššou cenou. Navrhovateľka sa tak väčšou mierou zaslúžila o nadobudnutie spoločných vecí s vyššou hodnotou, čo súd zohľadnil pri určení výšky sumy, ktorú je jej odporca povinný zaplatiť na vyrovnanie vyporiadania BSM, a preto súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke z tohto titulu sumu 1 500,- eur. Pokiaľ ide o finančné prostriedky vynaložené z BSM na výlučný majetok jedného z účastníkov, nemal súd preukázané, že by akákoľvek suma, okrem sumy na krb, bola vynaložená na dom odporcu. Ďalej nebolo preukázané, že by v čase zániku manželstva navrhovateľka disponovala hotovosťou 1.000,- eur, ktorú mala zobrať zo spoločnej domácnosti, a preto táto nie je predmetom vyporiadavaného BSM. Pokiaľ ide o šperky, obrúčky, resp. snubný prsteň, tak v konaní nebolo preukázané, že by nejaký konkrétny šperk do BSM patril a okrem toho, pokiaľ by navrhovateľka šperky zo spoločnej domácnosti aj zobrala, nie je to v tomto konaní podstatné, pretože tieto do BSM nepatria, pretože podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe jedného z manželov. Obaja účastníci sa voči sebe správali nielen zjavne v rozpore s dobrými mravmi, ale aj so zákonom, keď navrhovateľka disponovala spoločným majetkom neplatne (výbery vyšších súm peňazí, prijatie plnenia zo zmluvy o pôžičke), odporca neplatne previedol vozidlo a sám ho výlučne užíval. Pokiaľ ide o rozvrat manželstva, tak preukázateľne sa oň výraznejšou mierou pričinila navrhovateľka tým, že počas manželstva s odporcom nadviazala známosť s iným mužom, s ktorým ešte počas manželstva otehotnela, čo vyplýva z rozsudku tunajšieho súdu 3C/158/2008-28 zo dňa 02.09.2008. Z uvedeného je tak zrejmé, že správanie sa účastníkov v rozpore so zákonom bolo vzájomné, a preto pri vyporiadaní na toto súd osobitne neprihliadal. Podľa prvej vety § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku určil súd odporcovi na zaplatenie sumy na vyrovnanie BSM navrhovateľke dlhšiu, a to 30 dňovú lehotu z dôvodu, že ide o vyššiu sumu finančných prostriedkov. Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. O náhrade trov štátu a o povinnosti účastníkov zaplatiť súdny poplatok za vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodne súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku navrhovateľka podala včas odvolanie. Navrhla zmeniť rozsudok okresného súdu alebo tento zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Deklarovala uplatnenie odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), t. j. nesprávny skutkový a právny záver okresného súdu. Odvolanie odôvodnila nasledovne: 1. Namietala záver okresného súdu, že za nespotrebovanú považuje sumu vo výške 4.811,39 eur. Z tejto sumy kúpila pneumatiky na osobné motorové vozidlo Seat Ibiza v hodnote 830 eur (25.000 Sk), hoci odporca tvrdil, že ich hodnota bola iba 500 eur. Z uvedenej sumy preto mala byť odpočítaná minimálna suma 332 eur, ako nadobúdacia cena pneumatík, ktorú tvrdil odporca. 2. Podľa jej názoru, do masy BSM má byť zaradená aj pohľadávka mzdy odporcu vo výške 1.377,50 eur (41.500 Sk), ktorá bola zaplatená na podnikateľský účet odporcu po právoplatnosti rozvodu, išlo však o odmenu za prácu vykonanú počas manželstva. Od začiatku konania trvala na tom, aby odporca predložil výpisy všetkých bankových účtov a navrhla vyporiadať celý rozsah BSM, preto sa v danom prípade neuplatní zákonná domnienka podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. 3. Namietala ustálenú cenu osobného motorového vozidla zn. Seat Ibiza vo výške 2.240 eur. Podľa jej názoru, jeho cena mala byť vo výške 5.643 eur, aká bola ku dňu právoplatnosti rozvodu, t. j. ku dňu 07.10.2008. Napokon to bol výlučne odporca, ktorý spoločné vozidlo výlučne užíval a ju vylúčil z jeho užívania už pred rozvodom manželstva. Odporca sám užíva motorové vozidlo, opotrebúva ho a znižuje jeho hodnotu. 4. Nesúhlasila s výškou odkupnej hodnoty poistenia z poistnej zmluvy č. 6192225 v poisťovni MetLife Amslico poisťovňa, a.s., ktorú určil okresný súd sumou 1.851,92 eur, vychádzajúc z jej hodnoty vždy k výročnému dátumu poistenia. Podľa jej názoru, takto bola ukrátená na svojich právach. Okresný súd mal k právoplatnosti rozvodu, teda k 07.10.2008 vypočítať alikvotnú výšku odkupnej hodnoty. Keď sa od výšky odkupnej hodnoty 2.314,30 eur - k 03.05.2009, odčíta 1.851,92 eur - k 03.05.2008, predstavuje rozdiel 462,38 eur, čo predstavuje za mesiac 38,53 eur, potom k 07.10.2008, t j. za 5 mesiacov je odkupná hodnota vyššia o 192,65 eur. 5. Namietala postup okresného súdu, keď zo sumy 106.000 eur odpočítal výdavky odporcu na odvody sociálneho a zdravotného poistenia, pričom zároveň tieto isté výdavky na odvody odčítal aj zo sumy, uvedenej v daňovom priznaní odporcu. 6. Namietala záver okresného súdu, že obaja účastníci sa k sebe správali v rozpore s dobrými mravmi. Trvala na tom, že prvou a hlavnou príčinou rozvratu manželstva bola skutočnosť, že v čase, keď v roku 2007 bola v zahraničí, odporca udržiaval intímnu známosť s inou partnerkou. Až v januári 2008 sa spoznala s terajším manželom, s ktorým má detí, po ktorých tak túžila. 7. Namietala rozsudok okresného súdu v jeho výroku o náhrade trov konania. Kým okresný súd pri prvom rozsudku nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov, po zrušení rozsudku bolo vyhovené jej námietkam, ďalšie veci boli zaradené do masy BSM a zároveň jej bolo priznané aj finančné vyrovnanie, takže oproti prvému rozsudku ide u nej o úspech vo veci. Poukázala ďalej na to, že je už šesť rokov na materskej dovolenke a nemá dostatok finančných prostriedkov na platenie nákladov konania. Z uvedených dôvodov navrhla zmenu alebo zrušenie rozsudku okresného súdu. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 72,92 eur. K námietkam navrhovateľky v odvolaní uviedol, že tieto nepovažuje za opodstatnené. 1. Navrhovateľka v celom konaní nepredložila súdu relevantný dôkaz o úhrade kúpnej ceny za tieto pneumatiky na osobné motorové vozidlo. Považuje sumu vo výške 332 eur, ktorú spomína navrhovateľa v odvolaní, za irelevantnú. 2. K nezahrnutiu jeho nevyplatenej mzdy vo výške 1.377,50 eur do masy BSM uviedol, že v uvedenej problematike bol vyslovený právny názor v rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. Cpj 86/1971, R 42/1972. V zmysle tohto názoru, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí až vyplatená a prevzatá mzda, nie však nárok na mzdu. 3. Predmetom vyporiadania je všetko, čo patrilo do BSM a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Pri určení ceny predmetov sa vychádza z ceny, akú majú veci v čase vyporiadania. Nie je rozhodujúca cena, za ktorú sa vec nadobudla alebo akú mala vec hodnotu v čase zániku BSM. K tejto otázke poukázal na právny záver v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 856/2008, sp. zn. 2Cdo 9/97, 7MCdo 1/2011. 4. Sumu 106.000 Sk považoval okresný súd za spotrebovanú, pretože i on mal nevyhnutné výdavky na svoje potreby, na poistenie, či už zdravotné alebo sociálne. Okresný súd konštatoval, že jeho príjem bol vo výške 355.806 Sk za rok 2008 ako hrubý príjem, preto bolo potrebné od neho odpočítať výdavky na zdravotné a sociálne poistenie atď. 5. Podľa jeho názoru, pri vyporiadaní BSM nie sú smerodajné okolnosti, ktoré boli príčinou rozvratu manželstva. 6. K námietke navrhovateľky proti rozhodnutiu okresného súdu o náhrade trov konania uviedla, že v skutočnosti odvolací súd vo svojom uznesení konštatoval, že okresný súd mal vyvodiť zo zistených skutočností iný právny záver a stotožnil sa s výhradou navrhovateľky iba ohľadom potrebnosti pôžičky od jeho brata, o čom sa však účastníci dohodli. Okresný súd vo veci rozhodol, navrhovateľka však podala odvolanie, napriek svojmu tvrdeniu, že nemá dostatok finančných prostriedkov. Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní navrhovateľky rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok okresného súdu vychádza zo správnych skutkových a právnych záverov, jeho odôvodnenie zodpovedá kritériám v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., je správne, úplné a presvedčivé, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd s odôvodnením rozsudku identifikoval. Súčasne na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu, s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody navrhovateľky, považuje za potrebné akcentovať nasledovné: Ustanovenie § 205 ods. 2 O.s.p. určuje taxatívne dôvody, ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu, ktorým rozhodol vo veci samej. Navrhovateľka uplatnila odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., ktorý spočíva v nesprávnom skutkovom závere okresného súdu. Uvedený odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď okresný súd nehodnotí vykonané dôkazy podľa § 132 O.s.p., t .j. každý dôkaz jednotlivé a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Dôkazy hodnotí voľnou úvahou rešpektujúc logické pravidlá, a to podľa ich pravdivosti a významu z aspektu právnej úpravy, ktorú vo veci aplikuje. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď okresný súd na skutkový stav aplikuje nesprávny právny predpis, prípadne síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje. Preskúmaním veci odvolací súd nezistil, že navrhovateľka uplatnila vo veci spôsobilé odvolacie dôvody. 1. Námietka navrhovateľky k záveru okresného súdu, že nepreukázala svoje tvrdenie o kúpení zimných pneumatík na osobné motorové vozidlo, čo by zodpovedalo odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. - nesprávny skutkový záver, nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Konanie o vyporiadanie BSM je sporovým konaním, ktoré je ovládané prejednacou zásadou. To znamená, že účastníci konania majú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Pokiaľ svoje tvrdenia nepreukážu procesnými dôkaznými prostriedkami, teda neunesú dôkazné bremeno, prejaví sa to v jeho neúspechu v konaní (§ 79 ods. 1, § 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p.). To platí aj v prípade zimných pneumatík, ktorých kúpu navrhovateľka nepreukázala, teda na svoje tvrdenie neprodukovala žiadne dôkazy, preto okresný súd správne nevzal do úvahy uvedené tvrdenie navrhovateľky. 2. Okresný súd vyvodil správny skutkový záver aj o mzde odporcu, ktorá bola vyplatená po zániku ich manželstva. Nárok na mzdu je nárokom zamestnanca vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu, založenom pracovnou zmluvou. Nejde teda o pohľadávku, v ktorej sú oprávnení obaja manželia. Až momentom vyplatenia tejto mzdy zamestnancovi, v prípade ak existuje jeho manželstvo, patrí už vyplatená mzda do masy BSM a môže byť, pokiaľ nebola spotrebovaná za trvania manželstva, predmetom vyporiadania po zániku manželstva. V prejednávanej veci, vzhľadom na to, že odporcovi bola vyplatená mzda po zániku manželstva, teda nestala sa predmetom BSM, keďže toto už neexistovalo, preto správne okresný súd mzdu odporcu, vyplatenú po zániku BSM, nezahrnul do masy BSM a túto nevyporiadal. 3. Okresný súd správne určil cenu osobného motorového vozidla, keď cenu vozidla ustálil na základe znaleckého posudku č. 33 znalca Ing. Jaroslava Moravíka ku dňu 19.07.2010, resp. jeho doplnku ku dňu 15.06.2014. Pri oceňovaní veci, ktorá patrí do BSM platí, že sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM, ale z ceny v dobe, keď sa vykoná vyporiadanie. Cena osobného motorového vozidla zn. Seat Ibiza bola určená uvedeným postupom. Navrhovateľka už v priebehu konania namietala závery znaleckého posudku (vyjadrenie z 31.07.2014 - č. l. 408). Na námietky navrhovateľky súd vypočul znalca na pojednávaní dňa 13.11.2014. Vysvetlil, akým spôsobom dospel k cene motorového vozidla, keď vychádzal najmä zo skúmania vozidla na stanici THG Krušovce zo dňa 07.02.2007, kde bolo zistené, že „overované vozidlo j ezvárané z dvoch častí - neoprávnený úmyselný zásah do konštrukcie vozidla“. Výsledný koeficient K5 bol ovplyvnený touto skutočnosťou, technickým stavom vozidla a faktorom na trhu jazdených vozidiel, kde ponuka viacnásobne prevyšuje dopyt. Vzhľadom na odborné stanovisko znalca a postup, ktorým sa stanovuje cena vozidla, odvolací súd nemá dôvod neakceptovať určenú cenu vozidla. 4. Odvolací súd nemal dôvod zmeniť výšku odkupnej hodnoty poistenia, tak ako to žiada navrhovateľka, za situácie, keď odkupná hodnota ani nebola realizovaná, teda odporcovi vyplatená. 5. Odvolací súd si osvojil závery okresného súdu, že tak navrhovateľke, ako aj odporcovi zohľadnil, že zo svojich príjmov za rok 2008 spotrebovali každý po 400 eur mesačne, pričom v daňovom priznaní odporcu ide o jeho celoročný príjem - manželstvo zaniklo 07.10.2008. Zrejme ušlo pozornosti navrhovateľky, že jej námietka k postupu súdu, že duplicitne odpočítal z príjmov odporcu odvody do sociálnej poisťovne, do zdravotnej poisťovne, nie je korektná a nezodpovedá skutočnosti. Okresný súd správne uviedol, že do sumy bežných výdavkov nezahrnul práve uvedené odvody + pracovné pomôcky, nakoľko tieto boli zohľadnené pri určení základu dane (viď str. 19 rozsudku okresného súdu). 6. Pokiaľ navrhovateľka záver okresného súdu, že účastníci sa k sebe správali v rozpore s dobrými mravmi, k tomu je potrebné poukázať na stanovisko odporcu vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky, teda, že uvedené okolnosti boli právne významné pri posudzovaní príčin rozvratu manželstva účastníkov konania, nie však v tomto konaní. S uvedeným názorom sa odvolací súd stotožnil. 7. Okresný súd rozhodol vo veci o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v konaní o vyporiadanie BSM súd aplikuje ust. § 142 O.s.p., ktoré vychádza zo zásady úspechu vo veci. Súd spravidla prihliada na to, ako bola riešená otázka rozsahu a hodnoty BSM. V prejednávanej veci nemožno vychádzať iba z parciálnej časti konania - po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, ale bolo potrebné posudzovať celý priebeh konania, teda to, že do masy BSM bolo potrebné postupne zahrnúť aj iné veci - finančné prostriedky, a to na strane oboch účastníkov, že cena vozidla bola stanovená znaleckým dokazovaním, keďže medzi účastníkmi sa v tejto otázke nedosiahla zhoda. Uvedené skutočnosti správne považoval okresný súd za dôvod na aplikáciu § 142 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. by ho oprávňovala náhrada trov odvolacieho konania vo výške 72,92 eur, ktorú uplatnil. Odvolací súd považoval v danej veci za opodstatnené uplatniť svoje moderačné právo podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Vzal do úvahy, že navrhovateľka je na materskej dovolenke už 6 rokov, teda je zrejmé, že príjmy jej nedovoľujú zaplatiť náhradu trov konania odporcu, ktoré na druhej strane neznamenajú významnú majetkovú ujmu odporcu vzhľadom na ich výšku. Z uvedených dôvodov odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .