Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 16CoE/10/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210201832 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3210201832.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, IČO: 30807484, vo veci pobočky Topoľčany, so sídlom Topoľčany, M. R. Štefánika 2269/18, proti povinnému: ASA potraviny, s.r.o., so sídlom Bánovce nad Bebravou, Janka Matušku 770/14, IČO: 34 140 875, t. č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie sumy 7,46 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 4. mája 2015, č.k. 4Er/506/2010-19, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Ex. por. Uviedol, že z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky a Obchodného vestníka zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 28CbR/152/2011-21 zo dňa 04.05.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.06.2012, súd zrušil povinného bez likvidácie a následne ho vymazal z obchodného registra z dôvodu, že spoločnosť nemá žiaden majetok (podľa § 8a ods. 1 písm. c) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil § 196, § 199, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Ex. por., ako aj vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 43,43 Eur, a to minimálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 33,19 Eur, náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. vo výške 3 Eur (poštovné za zaslanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému vo výške 1,60 Eur a doručenie podnetu na zastavenie + vyúčtovanie + spis vo výške 1,40 Eur) a 20 % DPH (z odmeny a náhrad), vo výške 7,24 Eur. Súd prvého stupňa však nemal zo spisu súdneho exekútora žiadnym spôsobom preukázané ostatné poštovné výdavky, a to konkrétne za zaslanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti Daňovému úradu Bánovce nad Bebravou, Okresnému dopravnému riaditeľstvu PZ SR Bánovce nad Bebravou, Mestskému úradu Bánovce nad Bebravou vo výške 3 x 0,40 Eur, ďalej za zaslanie exekučného príkazu Sociálnej poisťovni a povinnému vo výške 2 x 1,30 Eur, za zaslanie príkazu na odblokovanie 2 x 1,40 Eur a za vrátenie poverenia vo výške 1,40 Eur (poštovné za úkony, ktoré ešte neboli vykonané nemôžu byť zahrnuté do vyúčtovania a súd ich nemôže priznať, takéto doručovanie nie je možné preskúmať, nakoľko ešte nebolo vykonané). Keďže súd prvého stupňa nemal tieto poštové výdavky preukázané, náhradu hotových výdavkov v uvedenej nepreukázanej časti súdnemu exekútorovi nepriznal. Súdny exekútor má nárok na náhradu len preukázateľne vynaložených hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekúcie. V prípade, ak vynaloženie a výška hotových výdavkov a ich súvis s exekučným konaním nie sú preukázané, súd náhradu týchto hotových výdavkov súdnemu exekútorovi priznať nemôže. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V danom prípade mala byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú, pretože povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Následne mala byť exekúcia zastavená s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Ex. por. určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Výnimku z tejto zásady predstavuje ustanovenie § 203 Ex. por. Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Ex. por., ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy boli potrebné na účelné vymáhanie nároku, a či mohol oprávnený pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V prípade, ak došlo k zániku povinného výmazom z obchodného registra, súd má možnosť rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Ustanovenie Ex. por. v § 203 ods. 1 vo svojom texte obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov exekúcie. Túto možnosť pripúšťa aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení, č.k. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008, podľa ktorého samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené, a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Oprávnený sa stotožnil s citovaním uznesením Ústavného súdu SR. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že otázka trov exekučného konania, a povinnosť súdu priznať ich náhradu súdnemu exekútorovi už bola riešená Ústavným súdom SR, a to v náleze, sp. zn. II ÚS 31/04. Nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je zásahom do jeho Ústavou SR garantovaného práva, a to porušenie čl. 20 Ústavy SR. Na základe ustanovenia § 200 Ex. por. je možné vyvodiť, že exekútor má v každom prípade nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku, a to aj v prípade, ak povinný zanikol, a nie je možné ho na tieto trovy zaviazať v zmysle § 196 Ex. por., a napokon aj ustanovenie § 203 Ex. por. ukladá možnosť súdu uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie. Na základe uvedeného, ak štát súdneho exekútora splnomocnil na nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí, a nedáva mu možnosť odmietnuť návrh na vykonanie exekúcie, ani nevykonávania exekúcie, má v prípade, ak trovy exekútora, ktoré vzniknú v exekučnom konaní, nemôže uhradiť žiaden z účastníkov konania (zánik, úmrtie, rozhodnutie súdu), povinnosť ako subjekt (štát), ktorý exekútora splnomocnil a poveril aj znášať trovy, ktoré súdnemu exekútorovi vznikli. V prípade, ak by to tak nebolo, došlo by nielen k porušeniu základných práv a slobôd súdneho exekútora, a jeho vyvlastneniu, ale aj k diskriminácii vo vzťahu k inému orgánu verejnej moci s obdobným (aj keď činnosťou obsahovo odlišným) postavením v SR - notár, ako aj vo vzťahu k advokátovi, ktorý je ustanoveným zástupcom. V oboch prípadoch trovy týchto subjektov v prípadoch, ak ich nemôžu zaplatiť účastníci konania (napr. pri dedičskom konaní sa zistí, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok), hradí štát. V predmetnom exekučnom konaní však nie je dôvod zaväzovať úhradou trov exekúcie štát, nakoľko existuje subjekt, ktorý si exekučnú činnosť objednal - oprávnený, a ten tak, ako za každú inú vykonanú prácu, poskytnutú službu alebo objednaný tovar je povinný zaplatiť. V prípade, ak povinný, ktorý je právnickou osobou, počas konania zanikne bez právneho nástupcu, zanikne aj jeho spôsobilosť na právne úkony (podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka), a teda aj jeho procesná spôsobilosť. Vtedy už súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie musí na náhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného, keďže v § 196 a § 200 ods. 1 Ex. por. jednoznačne vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, resp. že súdny exekútor má nárok na náhradu trov vynaložených na účelné vymáhanie nároku oprávneného. Súdny exekútor navrhol, aby odvolací súd odvolanie oprávneného v celom rozsahu zamietol a uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd sa v tejto časti stotožňuje s odôvodnením a právnym posúdením veci, na ktoré v podrobnostiach odkazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie zo dňa 20.05.2010, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 7,46 Eur, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, č. 700-1530133810-GC04/10 zo dňa 10.02.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.03.2010. Súd prvého stupňa dňa 29.06.2010 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Rišianovi poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 7,46 Eur a trov exekúcie. Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 28CbR/152/2011-21 zo dňa 04.05.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.06.2012 súd zrušil spoločnosť ASA potraviny, s.r.o., so sídlom Bánovce nad Bebravou, Janka Matušku 770/14. Povinný bol následne dňa 28.06.2012 ex offo vymazaný z obchodného registra. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa v predmetnej veci potrebné zaoberať tým, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením, č.k. 28CbR/152/2011-21 zo dňa 04.05.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.06.2012, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie. Preto súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p. zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa z týchto dôvodov: Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. V zmysle § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p., stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012). Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje, pričom predmetné rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom súdu prvého stupňa. Odvolací súd preto dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods. 4 posledná veta O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .