Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/1178/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214203697 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubinyi ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3214203697.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci žalobkyne: T., proti žalovanému: U. zastúpenému B. o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 6C/126/2014-124 zo dňa 13. júla 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy, uzavretá ako súčasť zmluvy o úvere medzi žalobkyňou a O. K., a.s. z 02.05.2006 (číslo zmluvy XXXXXXXXXX) a dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá ako súčasť zmluvy o úvere medzi žalobkyňou a O. K., a.s. z 27.11.2006 (číslo zmluvy XXXXXXXXXX) sú neplatné a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že právny predchodca žalovaného, O. K. a.s., uzavrela so žalobkyňou zmluvu o úvere dňa 02.05.2006 a 27.11.2006. v oboch zmluvách bola dohodnutá výška úveru 50 000,-Sk a splácanie úveru v pravidelných 60 mesačných splátkach po 1 422,-Sk, resp. 1 410,-Sk. Súčasťou oboch zmlúv o úvere bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy, pričom obe dohody o zrážkach zo mzdy predložil platiteľovi mzdy žalobkyne (J. K. Y., a.s.) právny predchodca žalovaného spolu so žiadosťami z 27.052007, resp. 17.06.2007o realizáciu týchto dohôd, ako aj spoločnosť O. R., s.r.o. Z predložených listinných dôkazov sú pritom preukázané vykonané zrážky zo mzdy žalobkyne v sumách 2 808,07 eur, resp. 2643,- eur. Ďalej súd uviedol, že považoval za nesporné zosplatnenie oboch úverov O. K. a.s., a to dňa 19.07.2007, resp. 02.08.2007. Hoci žalobkyňa namietala v konaní premlčanie dlhu, premlčanie nebolo pre predmet tohto konania relevantné, preto sa súd danou námietkou nezaoberal. Súd taktiež zistil, že O. K., a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok z 05.06.2014 postúpila pohľadávku voči žalobkyni na K. T. L., táto spoločnosť zmluvou o postúpení pohľadávok z 20.06.2014 postúpila pohľadávku voči žalobkyni na O. R., s.r.o. a táto spoločnosť následne zmluvou o postúpení pohľadávky z 30.03.2015 postúpila pohľadávku voči žalobkyni na súčasného žalovaného. Skutkový stav súd posúdil podľa § 80 písm. c) O.s.p., § 52 ods. 1,3,4, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovení § 23a ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Pokiaľ pôvodný žalovaný namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyne, súd mal za to, že tento je daný. Žalobkyňa preukázala, že žalovaný, resp. jeho právni predchodcovia svoju pohľadávku voči žalobkyni skutočne uplatňovali. Už to, že po O. K. uplatňovala dohody o zrážkach zo mzdy aj spoločnosť O. R., svedčí o tom, že títo nepovažovali dlh za splatený, teda, že mali v úmysle pokračovať v zrážkach zo mzdy žalobkyne. Vyslovenie neplatnosti dohôd by preto pre žalobkyňu znamenalo zmenu jej právneho postavenia. Zo žiadneho z vyjadrení žalobkyne nevyplýva, že chce podať žalobu na plnenie, ako to naznačoval žalovaný. Naopak, žalobkyňa uviedla, že sa nebráni tomu, aby si O. K. uplatňovala svoje právo, ale chce, aby o tomto práve rozhodol súd. Súd mal za to, že žalobkyňa nemôže dosiahnuť súdnu kontrolu vymáhania pohľadávky O. K. inak než práve uplatnenou žalobou o neplatnosť dohôd o zrážkach zo mzdy. K námietke o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, resp. k námietke, že na strane žalovaného má vystupovať aj O. K., súd uviedol, že nie je sporný rad postúpení pohľadávok od O. K. k súčasnému žalovanému. O. K. po postúpení pohľadávky už nie je oprávnená uplatňovať pohľadávku voči žalobkyni, a to ani predložením dohôd o zrážkach zo mzdy. O. K. už nemožno považovať za subjekt, ktorý by bol dotknutý výrokom o neplatnosti týchto dohôd. Ďalej súd uviedol, že obe zmluvy o úvere je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy a v súlade s prechodnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka sa právne vzťahy vzniknuté na základe oboch zmlúv spravovali od 01.01.2008 ustanoveniami Občianskeho zákonníka, vrátane ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, pretože zmluvy spĺňali definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem toho ide o spotrebiteľské zmluvy aj v zmysle ustanovení § 23a ods. 1 a § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase podpisu oboch zmlúv. Súd mal za to, že aj dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné považovať za jednu zo zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Aj keď nepochybne dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút vo všeobecnosti aprobovaný zákonom, neznamená to, že v konkrétnych súvislostiach (ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy) ju nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Hoci smernica nie je priamo prameňom práva SR, je povinnosťou súdu vykladať vnútroštátne právo eurokonformne, teda tak, aby v rámci zákonných limitov zohľadňoval unijné právo, vrátane smerníc. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného spotrebiteľského práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok. Práve tým dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskej zmluve spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných stráv v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd dodal, že dohoda o zrážkach zo mzdy je natoľko závažným inštitútom, že nemožno akceptovať jej uzavretie ako súčasť záverečných ustanovení zmluvy o úvere. V záverečných ustanoveniach bežný spotrebiteľ oprávnene očakáva len menej podstatné dojednania, preto im venuje menšiu pozornosť než ostatným ustanoveniam zmluvy. Súd preto považoval dohody o zrážkach zo mzdy, uzavreté v oboch zmluvách o úvere, za neplatné. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, keďže túto nežiadala. 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia žaloby, príp. sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), e), f) O.s.p. Uviedol, že on v konaní vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu spor prejednať, čo súd nedostatočne zdôvodnil a odňal mu možnosť konať pred súdom tým, pokiaľ nebol vyzvaný na doloženie rozhodcovskej doložky. Namietal ďalej nedostatok procesnej podmienky - naliehavého právneho záujmu v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. Uviedol, že ak sa zamieta určovacia žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je súčasne vylúčené zaoberať sa žalobou vo veci samej. Namietal taktiež nedostatok procesnej podmienky - nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, keď mal za to, že spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo. Rozhodnutie bude mať vplyv nielen na neho, ale aj na dodávateľa - bankovú inštitúciu pôvodného veriteľa, ktorým bola Z. Je toho názoru, že podaná žaloba je nejasná, neurčitá a nezrozumiteľná, keď podľa neho z nej nie je zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáha. Žalobkyňa nijako nepreukázala nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jeho strane. Má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút, uzatvorený v súlade s ust. Občianskeho zákonníka a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu. V rozsiahlom odvolaní poukazoval na nálezy Ústavného súdu SR, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. 3. Žalobkyňa k odvolaniu žalovaného uviedla, že žiada rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že jej nikto pri podpisovaní zmluvy nevysvetlil, že ak nastane taká situácia, že nebude úver splácať, pošlú jej do zamestnania žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe podpísanej úverovej zmluvy, kde je v určitom bode písané o zrážkach zo mzdy. Neprišla jej domov na základe telefonátu žiadna zmluva o dohode o zrážkach zo mzdy ako samostatná dohoda na podpis. Žalovaný namieta, že nie je zrejmé, čoho sa ona žalobou domáha, hoci jej žaloba bola upresnená a doplnená v zmysle výzvy súdu. Uviedla, že ona neuzatvárala zmluvu o úvere so Z. a.s., ako nesprávne žalovaný uvádza, ale s O., a.s. Dodala, že v danej veci nastala situácia, že veriteľ vymohol celú pohľadávku voči nej zrážkami zo mzdy, pričom vymožené peniaze značne prekračujú sumu, ktorú by ona bola povinná zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní nekalostí ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pri riadnom splácaní úveru zaplatila O. K., a.s. 4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 21 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje a dodáva nasledovné. 6. V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru , že žalobkyňa má na požadovanom určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy naliehavý právny záujme podľa § 80 písm. c) O.s.p. ( teraz ust. § 137 písm. c) CSP). Z dokazovania, ktoré vo veci vykonal súd prvej inštancie vyplýva, že žalovaný považuje dlh žalobkyne zo zmlúv o úvere za nesplnený, pričom listami zo dňa 28.05.2007 a 11.06.2007 požiadal právny predchodca žalovaného zamestnávateľa žalobkyne o zrážky zo mzdy, ktoré jej boli do roku 2012 aj vykonané, pričom v roku 2014 (po návrate späť k pôvodnému zamestnávateľovi z iného zamestnania) bol zamestnávateľ žalobkyne opätovne požiadaný právnym predchodcom žalovaného ( O. R. s.r.o.) o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne na základe pôvodných (už splatených) zmlúv o úvere. Je teda nepochybné, že žalovaný ako veriteľ využil dohodu o zrážkach zo mzdy na postihnutie majetku žalobkyne - mzdy zo zamestnania, pričom žalobkyňa túto dohodu považuje za neplatnú. Keďže zákon pre vykonávanie zrážok zo mzdy na základe takejto dohody nevyžaduje autoritatívne rozhodnutie súdu alebo iného právomocného orgánu o povinnosti na peňažné plnenie, ktorej splnenie sa zrážkami zo mzdy plní, nemá žalobkyňa inú možnosť ako namietať platnosť takejto dohody o zrážkach zo mzdy v osobitnom konaní, ktoré vyvolá svojou žalobou o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Bez rozhodnutia súdu o takomto požadovanom určení nebráni žalovanému nič, aby naďalej požadoval od zamestnávateľa žalobkyne vykonávanie zrážok zo mzdy. Žalobkyňa má preto na požadovanom určení, ktorým sa odstráni spornosť strán o platnosť dohody o zrážkach zo mzdy, naliehavý právny záujem. 7. Nedôvodná je námietka žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. V danej veci súd prvej inštancie správne konštatoval nepochybné postúpenie pohľadávky až na súčasného žalovaného. Naviac žalovaný zmätočne v odvolaní poukazuje na to, že predmetné rozhodnutie má mať vplyv na dodávateľa, ktorým mala byť Z. a.s., keď nepochybne týmto dodávateľom bola O., a.s. ako správne uvádza aj žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu. 8. Taktiež nedôvodná je námietka žalovaného ohľadne nedostatku právomoci súdu spor prejednať. Súd prvej inštancie správne konštatuje, že z predložených listín v spise nevyplýva právomoc žiadneho rozhodcovského súdu a pokiaľ žalovaný uvádzal, že súčasťou zmlúv bola rozhodcovská doložka, v texte zmlúv žiadna rozhodcovská doložka nakoncipovaná nie je a iné zmluvné ustanovenia žalovaný súdu ani nepredložil. 9. Nakoniec odvolací súd sa nestotožňuje ani s názorom žalovaného ako odvolateľa na platnosť predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Ako správne poukázal súd prvej inštancie, inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa / neprijateľné zmluvné podmienky/. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej účinku. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, E. C./O., s.r.o.: "Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy." 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.