Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23To/125/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215010017 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3215010017.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19. januára 2016 prejednal sťažnosť prokurátorky Okresnej prokuratúry v Bánovciach nad Bebravou, v trestnej veci obvineného E. B. nar. XX.XX.XXXX v V. nad V., trvale bytom M. X. č. XXX, ktorú podala proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 3T/11/2015 zo dňa 06.10.2015 a takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátorky z a m i e t a , pretože nie je dôvodná. o d ô v o d n e n i e : Na obvineného E. B. podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Bánovciach nad Bebravou obžalobu č. Pv/368/14 zo dňa 20.01.2015 pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 11.08.2014 v čase okolo 08.30 hod. v obci M.s na zastávke F. vulgárne vykrikoval po U. M. a povedal jej, že ak ešte raz uvidí na jej rukách jeho maloletého syna tak ju zabije, čo u poškodenej U. M. vzbudilo dôvodnú obavu o zdravie a život. Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením č.k. 3T/11/2015 zo dňa 06.10.2015 podľa § 280 ods. 2 Tr. por. trestnú vec obvineného E. B., pre skutok uvedený v bode 2) obžaloby postúpil Okresnému úradu Bánovce nad Bebravou, odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože výsledky konania preukazujú, že skutok by mal byť prejednaný ako priestupok. Proti tomuto uzneseniu podala ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť prokurátorka Okresnej prokuratúry v Bánovciach nad Bebravou. V písomných dôvodoch sťažnosti namietala, že okresný súd na základe uskutočneného dokazovania správne ustálil skutkový stav čo sa týka skutku pod bodom 1) obžaloby, tento správne vyhodnotil i po právnej stránke a taktiež správne konštatoval vinu obžalovaného. O skutku pod bodom 2) obžaloby súd rozhodol uznesením tak, že ho postúpil, pretože výsledky konania preukazovali, že skutok by mal byť prejednaný ako priestupok. S uvedeným rozhodnutím okresného súdu sa nestotožnila, pretože i tento skutok vykazuje všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. V citovanom ustanovení zákon výslovne neuvádza, že túto dôvodnú obavu musí bez všetkého pociťovať len osoba, voči ktorej útok smeruje. Vyhrážka musí byť vo všeobecnosti spôsobilá vyvolať dôvodnú obavu, pričom vždy treba brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu, hoci i prihliadať na subjektívne pocity toho, voči ktorému vyhrážka smeruje. Poškodená U. M. v prípravnom konaní uviedla, že si myslí, že obžalovaný B. by si nedovolil jej na verejnosti fyzicky ublížiť, pripustila však, že pokiaľ by sa stretli niekde sami dvaja, nevie posúdiť jeho správanie. Taktiež uviedla, že mala strach z jeho hnevu a rozplakala sa. Sám obžalovaný B. vypovedal, že sa skutku dopustil a priznal i to, že nezniesol predstavu, že by mala poškodená M. na rukách jeho syna, pretože je narkomanka a alkoholička (čo v konaní preukázané nebolo). Z uvedeného dôvodu jednoznačne vyplýva nenávistné a agresívne správanie obžalovaného B. voči poškodenej M. vyúsťujúce do vyhrážok smrťou, pričom toto neváhal prezentovať i na verejnosti, na autobusovej zastávke a najmä v prítomnosti svojho maloletého syna. Zo všetkých týchto okolností vyplýva, že obžalovaný B. chcel u poškodenej M. demonštrovaním svojej fyzickej sily a slovných vyhrážok vyvolať obavu z uskutočnenia jeho vyhrážok a nebolo to vyvolané žiadnym podnetom zo strany poškodenej. Pokiaľ je súd názoru, že skutok pod bodom 2) obžaloby nevykazuje znaky prečinu podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., je potrebné uviesť, že celkom iste vykazuje znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Tohto prečinu sa dopustí ten, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti, alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované aj ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod. Miestom prístupným verejnosti sa rozumie každé miesto, na ktoré má prístup široký okruh individuálne neurčených ľudí a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí, takže hrubú neslušnosť, alebo výtržnosť môžu postrehnúť viacerí ľudia, hoci v čase činu tam nemusia byť prítomní. Vzhľadom k vyššie uvedenému žiadala, aby Krajský súd v Trenčíne zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátorky nie je dôvodná. K veci krajský súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom uznesení, ktoré ho viedli k postúpeniu trestnej veci Okresnému úradu Bánovce nad Bebravou, odboru všeobecnej vnútornej správy, aby skutok bol prejednaný ako priestupok. V prvom rade aj krajský súd zdôrazňuje, že je potrebné brať do úvahy všetky okolnosti prípadu, kedy prvotným dôvodom vzniku konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou M. bol konflikt obžalovaného s matkou jeho dieťaťa R. M. spôsobený ich dlhodobými rozpormi aj ohľadom maloletého dieťaťa, čo bolo v trestnom konaní preukázané. Z výpovede svedkyne M. nevyplynuli žiadne skutočnosti, že by slová obžalovaného vnímala ako hrozbu toho, že ich uskutoční. Uviedla, že by sa B. nebála, ani keby s ním bola osamote, čo preukazuje skutočnosť, že na neho trestné oznámenie nepodala ihneď po skutku, ale až pod vplyvom strachu M. z obžalovaného B. a ňou podaného trestného oznámenia. Obligatórne znaky žalovaného trestného činu ako to správne skonštatoval prvostupňový súd, neboli naplnené. Krajský súd teda vzal do úvahy aj konkrétny prejav obžalovaného voči svedkyni M., vzťah k prostrediu, kde k prejavu došlo, či prejav narušil verejný poriadok, resp. či išlo o hrubo urážajúci prejav. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný a M. si nadávali navzájom, ona navyše uviedla, že vie, že by jej neublížil, nemala z neho strach. Obžalovaného pozná, vie, že tento má problémy s M.. Nemala o seba obavu, nebol by jej schopný ublížiť. Z uvedených dôvodov dospel preto krajský súd k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je zákonné a správne, sťažnosť prokurátorky nepovažoval následne za dôvodnú a túto potom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu zákon sťažnosť nepripúšťa.