Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2CoE/284/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513201670 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3513201670.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského PhD. a členov senátu JUDr. Petra Tótha a JUDr. Jozefa Janíka v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29.augusta č. 8 a 10, IČO: 30 807 484, pobočka Trenčín, Jilemnického 3760, 912 50 Trenčín, proti povinnému: VAKI s.r.o., IČO: 36 346 748, so sídlom Bošáca č. 151, 913 07 Bošáca, o vymoženie 341,43 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 05. apríla 2016, č.k. 10Er/185/2013 - 25, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v prvom výroku exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a v druhom výroku uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Jozefovi Pavlíkovi trovy exekúcie vo výške 83,65 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že poverením tamojšieho súdu zo dňa 20.02.2013 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie 341,43 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Rozhodnutia č. 700-0810070113-GC04/13 vydaného dňa 14.01.2013 Sociálnou poisťovňou, pobočkou v Trenčíne. Dňa 04.02.2016 bol tamojšiemu súdu v súlade s § 57 ods. 4 Exekučného poriadku doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko v priebehu konania bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, ani vlastníkom motorových vozidiel. Je iba držiteľom motorového vozidla Volkswagen. Povinný je dlžný na poistnom voči Union, Sociálnej a Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Zo zablokovaného účtu v banke neprišla žiadna úhrada, keď podľa elektronickej súčinnosti s bankami bolo zistené, že na účet povinného sú evidované blokácie vo výške cca 12.000,- Eur. Povinný poštu nepreberá ani v odbernej lehote. S konateľom bola podpísaná dohoda o postupnom splácaní pohľadávky, po podpise ktorej už žiadna úhrada nebola vykonaná. Dňa 22.09.2015 bolo vykonanou osobnou návštevou zistené, že povinný sídli v starom rodinnom dome, v ktorom žije stará matka konateľa spoločnosti s tým, že firma v ňom nemá žiadne hnuteľné veci a nič tam nevyrába. Overovaním na obecnom úrade bolo zistené, že o firme nemajú žiadnu vedomosť. Obaja konatelia sú v súčasnosti konateľmi v inej firme a je zrejmé, že povinný existuje len papierovo. S poukazom na zistenia súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinného, bol daný dôvod na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, preto súd exekúciu podľa uvedeného ustanovenia zastavil. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného, preto súd k náhrade trov exekúcie v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 83,65 Eur. 2. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na skutočnosť, že zo strany povinného eviduje úhrady vo výške 3121,89 Eur zo dňa 24.02.2015 v ostatných exekučných konaniach. Zastával názor, že predmetná exekúcia prebiehala na dôsledné šetrenie majetkových pomerov povinného krátko. Pokračovanie v exekúcií môže viesť k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. 3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril. 4. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor, ktorý sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a uviedol, že ak má oprávnený za to, aby exekúcia pokračovala, aby sám označil majetok povinného, z ktorého je možné uspokojiť túto pohľadávku. 5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 388 a § 399 CSP, pričom v tomto prípade nemôže dôjsť k zmene rozhodnutia odvolacím súdom - rovnaké účinky ako zmena rozhodnutia má v tomto prípade samotné zrušenie rozhodnutia bez vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Keďže súdny exekútor nie je stranou v exekučnom konaní (s výnimkou rozhodovania o jeho trovách), jeho podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku nie je návrhom strany, o ktorom by bolo potrebné procesne rozhodnúť aj v prípade nevyhovenia. Teda, ak exekučný súd podnet exekútora na zastavenie exekúcie vybaví tak, že mu nevyhovie, nie je potrebné o tom vydávať rozhodnutie. Preto v danom prípade nie je potrebné nahradiť zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie iným výrokom odvolacieho súdu, postačuje jeho zrušenie, ktorého dôsledkom (po jeho právoplatnosti) je pokračovanie v exekúcii. 6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 7. Je síce pravda, ako uvádza súdny exekútor, že zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. 8. V danom prípade povinný je právnickou osobou, nie je v likvidácii, v konkurze, ani v reštrukturalizácii, čo svedčí, že má v úmysle pokračovať v podnikaní. Preto existuje reálny predpoklad, že v budúcnosti môže nadobudnúť majetok, či už prostredníctvom výkonu podnikateľskej činnosti, alebo inou formou. Preto odvolací súd považoval záver súdu prvej inštancie, že sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, za predčasný. 9. Aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie (napr. z dôvodov nedostatkov exekučného titulu alebo neprípustnosti exekúcie). Ak oprávnený žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo napriek zisteniu súdneho exekútora, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, aj keď odvolací súd nemá dôvod pochybovať o pravdivosti a dôslednosti tohto zistenia súdneho exekútora, je potrebné prihliadať na vôľu oprávneného, ktorý si musí byť vedomý, že pokračovaním v exekúcii vznikajú trovy exekúcie, ktoré napokon v prípade neúspešnosti exekúcie bude musieť uhradiť. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie bez náhrady zrušil. 11. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).