KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Trenčín22. 6. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/126/2015 z 22. 6. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Trenčín z 22. júna 2016, sp. zn. 2To/126/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3514010257.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/126/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514010257
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3514010257.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému W. A., nar. XX.XX.XXXX
v T., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.3 písm. b), písm. c) Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. b) Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Novom
Meste nad Váhom zo dňa 16. marca 2015, sp.zn. 1T/96/2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa
23. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného W. A. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 16.03.2015, sp.zn.
1T/96/2014, bol obžalovaný W. A. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, ods.3 písm. b), písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr.zák., ktorého sa dopustil na tom
skutkovom základe, že ako otec mal. K. A., nar. XX.XX.XXXX, si v období odo dňa 21.02.2012 doposiaľ
v Novom Meste nad Váhom, ako aj všade inde kde sa zdržiava, riadne neplní vyživovaciu povinnosť
vyplývajúcu mu z ustanovení Zákona o rodine a deklarovanú i rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne,
č. k. 30P/145/2007 zo dňa 03.12.2007, právoplatného a vykonateľného dňa 13.12.2007, ktorým ho súd
zaviazal prispievať na výživné mal. K. A. sumou 2.000,- Sk (66,39 EUR) mesačne vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky S. H., pričom počas uvedeného obdobia nemal stále zamestnanie, nebol
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Novom Meste nad
Váhom, počas celého dlžného obdobia nebol poberateľom dávok v hmotnej núdzi a ani o ne nepožiadal,
čím mu k rukám oprávnenej S. H. vznikol dlh na výživnom za obdobie od 21.02.2012 doposiaľ vo výške
2 456,43 Eur, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. 1T/77/2011-
139, zo dňa 04.07.2011, právoplatným a vykonateľným dňa 29.02.2012, odsúdený za prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b)
Trestného zákona.

Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods.3,
ods.8 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.
bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním
obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že sa nemohol zúčastniť hlavného pojednávania,
telefonicky sa ospravedlnil a taktiež sa vyskytli ďalšie skutočnosti, ktoré predloží v odvolacom konaní.

Na verejnom zasadnutí o odvolaní, konanom za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti
obžalovaného, prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že napadnutý rozsudok okresného súdu
považuje za zákonný a správny a preto navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.



Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

V prvom rade je nutné uviesť, že okresný súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti
obžalovaného za splnenia zákonných podmienok, čo vyplýva jednak zo zápisnice o hlavnom
pojednávaní, ale i odôvodnenia napadnutého rozsudku. Telefonické oznámenie zo dňa 13.03.2015
o tom, že sa obžalovaný nemôže zúčastniť hlavného pojednávania z dôvodu neuvoľnenia
zamestnávateľom, bez jeho verifikácie písomným podaním, nemožno považovať za riadne
ospravedlnenie. V danom prípade sa obžalovaný ani dodatočne riadne neospravedlnil. Naviac z
telefonického oznámenia ani nevyplynulo, že by obžalovaný žiadal hlavné pojednávanie odročiť.

Odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného prečinu je
napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení
Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie
skutkového stavu veci tak, ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a zistenie, že skutok spáchal
obžalovaný. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové závery,
pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi tak jednotlivo, ako aj v súhrne a svoje závery riadne vysvetlil
v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods.1 Tr.por. Obžalovaného zo
žalovaného skutku usvedčuje výpoveď poškodenej S. H., z ktorej výpovede jednoznačne vyplynulo, že
obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť neplní, o syna sa nezaujíma, nič mu nekupuje, pričom o syna
prejavuje záujem len matka obžalovaného (K. babka). Taktiež je usvedčovaný radom listinných dôkazov
oboznámených pred súdom prvého stupňa. Sám obžalovaný sa k neplateniu výživného v podstate
doznal, pričom ako dôvod uvádzal nedostatok finančných prostriedkov. Touto obranou sa zaoberal už
okresný súd v napadnutom rozhodnutí, pričom je nutné uviesť, že obžalovaný je oficiálne nezamestnaný
a nie je evidovaný na úrade práce v evidencii nezamestnaných. Ako však sám uviedol má príjem z brigád
300 až 500 Eur a napriek uvedenému si vyživovaciu povinnosť vôbec neplní. Preto sa odvolací súd
v plnej miere stotožnil so závermi prvostupňového súdu vo vzťahu k skutkovým zisteniam, ktoré majú
oporu vo vykonanom dokazovaní a napokon tiež vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného.
Ten svojim konaním nepochybne naplnil tak znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods.3 písm. b), písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr.zák.
S podrobnejším odôvodnením v tomto smere odvolací súd v plnej miere odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku.

Je potrebné uviesť, že pri ukladaní trestu okresný súd prihliadol na všetky dôležité skutočnosti a zásady,
najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. O osobe obžalovaného bolo zistené, že v
minulosti bol 1krát odsúdený pre neplnenie vyživovacej povinnosti trestným rozkazom Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 1T/77/2011zo dňa 04.07.2011, právoplatným dňa 29.02.2012. Ide o
odsúdenie tvoriace zákonný znak kvalifikovanej skutkovej podstaty aktuálne prejednávaného prečinu,
preto k tomuto odsúdeniu okresný súd správne neprihliadol ako k priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.
m) Tr. zák. Na druhej strane obžalovanému priznal jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr.
zák. a to, že sa priznal k trestnému činu. V mieste bydliska k jeho osobe nie sú negatívne pripomienky.
Vzhľadom na vyššie uvedené, po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu
a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, ako aj skutočnosť, že
obžalovaný páchal žalovaný prečin i v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia, teda vzhľadom na
ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. dospel aj odvolací súd k záveru, že trest odňatia slobody uložený súdom
prvého stupňa v rámci trestnej sadzby ustanovenia § 207 ods.3 Tr. zák. upravenej za použitia § 36 písm.
l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods.3, ods.8 Tr. zák. vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého
bol obžalovaný podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, je zákonný, primeraný a bude ním splnený účel trestu v zmysle § 34 ods.1 Tr. zák.



Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného W. A. odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa
§ 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 3514010257

  1. 16. 3. 2015Rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto n/V sp. zn. 1T/96/2014 z 16. 3. 2015opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý
  2. 22. 6. 2016Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/126/2015 z 22. 6. 2016 (toto rozhodnutie)
  3. 22. 6. 2016Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/126/2015 z 22. 6. 2016