Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/677/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514201730 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3514201730.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu Y. zastúpeného F. proti žalovanej Y., o zaplatenie 344,16 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 21. apríla 2015, č. k. 3C/75/2014-94 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil platobný rozkaz zo dňa 18.08.2014 č.k. 3C/75/2014-52. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 133,84 eur s úrokmi z omeškania zo splátok za obdobie od 11.03.2011 do 10.09.2011 vo výške 3,02 eura a s úrokmi z omeškania 9 % ročne zo sumy 133,84 eur za obdobie od 11.09.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 4 zák. č. 258/2001 Z. z., § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., § 101, § 103 Občianskeho zákonníka. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 uzatvorenej medzi postupcom E. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca a žalovaná uzavreli dňa 12.09.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, v zmysle ktorej poskytol postupca žalovanej úver - peňažné prostriedky vo výške 20.000,- Sk (663,88 eura). Žalovaná sa zaviazala splatiť úver s úrokovou sadzbou 18,40 % ročne splátkami dohodnutými vo výške 576,-Sk ( 19,12 eura) mesačne so splatnosťou prvej splátky dňa 10.10.2006 a konečnou splatnosťou úveru dňa 10.09.2011, teda 60-timi mesačnými splátkami. Žalovaná neplnila splátky úveru v stanovených termínoch, čím porušila povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o úvere. Pokusom o zmier zo dňa 13.02.2014 vyzval žalobca žalovanú na úhradu dlžnej sumy 906,77 eura, pozostávajúcej z neuhradeného úveru v sume 490,82 eura, zmluvných úrokov v sume 152,80 eura, úrokov z omeškania v sume 27,32 eura, zmluvného úroku v sume 229,85 eura a nákladov klienta v sume 5,98 eura, avšak žalovaná na pokus o zmier nereagovala. Žalobca si uplatňuje v predmetnom konaní splátky úveru splatné od 10.04.2010 do 10.09.2011 v počte 18 a celkovej výške 344,16 eura, ako aj vyčíslené úroky z omeškania z jednotlivých splátok splatných od 11.04.2010, a to vo výške 21,92 eura a ročné úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 344,16 eura od 11.09.2011 do zaplatenia. Úroky z omeškania si v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatňuje počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Súd prvej inštancie ako predbežnú otázku posúdil platnosť úverovej zmluvy, a to či obsahuje podstatné náležitosti v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z.. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pričom neboli zistené žiadne obsahové nedostatky. Zároveň skúmal, či pohľadávka žalobcu uplatňovaná v tomto konaní voči žalovanej nie je v rozpore s ustanovením § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je spotrebiteľským vzťahom, keďže uvedená spoločnosť pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že úverová zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaná povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o úvere neplnila a ku dňu podania žaloby dlhovala žalovanú istinu ako je vyššie špecifikovaná. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré vzhľadom na charakter zmluvy na daný prípad aplikoval, dospel k záveru, že časť nároku uplatneného navrhovateľom je premlčaná. Za premlčané považoval jednotlivé splátky, konkrétne splátku splatnú 10.04.2010, 10.05.2010, 10.06.2010, 10.07.2010, 10.08.2010, 10.09.2010, 10.10.2010, 10.11.2010, 10.12.2010, 10.01.2011 a 10.02.2011, v celkovom počte 11, ktoré si žalobca neuplatnil v trojročnej premlčacej lehote. Žalobu podal až dňa 26.02.2014, to znamená, že súd mu mohol priznať len nárok na splátky, ktoré boli splatné od 10.03.2011 do 10.09.2011, t.j. do koncovej splatnosti pôžičky, teda v počte 7 splátok. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel len v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny 133,84 eura (7 splátok po 19,12 eura) a vo zvyšnej časti žalobu z dôvodu premlčania zamietol. Konštatoval, že premlčané sú aj uplatnené vyčíslené úroky z omeškania zo splátok splatných od 10.04.2010 do 10.02.2011 v celkovej sume 18,90 eura. Aj v tejto časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal vyčíslené úroky z omeškania len vo výške 3,02 eura, teda zo splátok splatných od 10.03.2011 do 10.09.2011 s odôvodnením, že úroky z omeškania sa podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka premlčujú tiež v trojročnej premlčacej dobe. Pokiaľ ide o požadované úroky z omeškania od 11.09.2011, tieto žalobcovi priznal z prisúdenej istiny 133,84 eura v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech strán sporu. 2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe v časti, v ktorej žalobu zamietol, vyhovie. Uviedol, že súd prvej inštancie v napadnutej časti vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Vytýkal súdu prvej inštancie, že na danú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, nakoľko v predmetnej veci sa jedná o tzv. absolútny obchodno - záväzkový vzťah, čo znamená, že tento právny vzťah, bez ohľadu na povahu sporu, sa spravuje Obchodným zákonníkom, aj napriek tomu, že jednou zo strán je spotrebiteľ. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2M Cdo/4/2012, sp. zn. 6MCdo/4/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 15Co/28/2013, Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 9Co/138/2013, komentár JUDr. Vojčíka CSc k Obchodnému zákonníku. 3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila. 4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. 5. Predmetom preskúmania krajským súdom bol len výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá (výrok III.). V ostatných výrokoch strany sporu rozsudok súdu prvej inštancie nenapadli odvolaním, tieto výroky nadobudli právoplatnosť a krajský súd rozsudok v týchto častiach nepreskúmaval (§ 367 CSP). 6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené vo vzťahu k zamietnutiu časti jeho žaloby a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Námietky žalobcu, uvedené v podanom odvolaní, preto nemohli v danej veci privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 CSP odkazuje. 7. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné: 8. Odvolací súd poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v súvislosti s novelou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vykonanú zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014 v čl. VIII., podľa ktorej v zmysle § 5b orgán, rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátanie jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť, alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ide o ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť najmä súdom (ex offo) skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami nedošlo k premlčaniu. Vzhľadom k tomu, že táto novela zákona o ochrane spotrebiteľa nemá prechodné ustanovenia, má súd povinnosť prihliadnuť k premlčaniu ex offo pri všetkých sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv v čase svojho rozhodovania (napr. 3 MCdo 14/2014) 9. Je nesporné, že dlhšiu dobu bola súdna prax pri posudzovaní právnych vzťahov, vyplývajúcich z úverových a podobných zmlúv medzi dodávateľom a spotrebiteľom podľa Obchodného zákonníka nejednotná pri posudzovaní týchto právnych vzťahov v otázke premlčania. Novela Občianskeho zákonníka, vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. v čl. II. v bode 1. v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pripojila vetu: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.05.2014 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. 10. Citovaná právna úprava dáva odpoveď na zjednotenie súdnej praxe v otázke premlčania pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka aj pred účinnosťou tejto novely. Z dôvodovej správy k zákonu č. 102/2014 Z. z. vyplýva, „že na zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to bude inak. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku nie je upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník“. Uvedené znamená, že na premlčaciu dobu v spotrebiteľských zmluvách treba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku (§ 101), teda trojročnú premlčaciu dobu. 11. Odvolací súd konštatuje, že zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 12.09.2006 je spotrebiteľským vzťahom, ktorá skutočnosť nie je sporná. Preto bolo potrebné v danej veci otázku premlčania posúdiť podľa § 101 Občianskeho zákonníka tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie. 12. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, vrátane rozhodnutia o trovách konania, ktoré považoval za správne, a ktorých právne posúdenie, ani výška neboli žalobcom podaným odvolaním spochybnené. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaná, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 14. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).