Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6CoP/40/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515200371 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3515200371.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o toho času plnoletého P., do plnoletosti zastúpený v konaní kolíznym opatrovníkom Y. a o maloleté dieťa V., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Y., deti matky F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., F. XXX, občianky Q. republiky a otca F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., H. XXX, občana Q. republiky, o zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 10. februára 2016 č. k. 5P/10/2015-123 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku IV. a V. p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 10. februára 2016 č. k. 5P/10/2015-123 súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k plnoletému P., zo sumy 2.500,- Sk na sumu 200,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.01.2015, ktoré je povinný poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletého P.. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Zároveň výrokom IV. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému V. zo sumy 2.000,- Sk na sumu 150,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2015, ktoré je povinný poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vo výroku V. uviedol, že nedoplatok na zročnom výživnom pre maloletého V., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 01.01.2015 do 31.01.2016 neurčuje. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.02.2006 č. k. 12C/81/2005-16 v časti vyživovacej povinnosti k maloletému V. a plnoletému P.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že od doby, keď bolo súdom naposledy rozhodnuté, došlo k zmene pomerov ako na strane maloletých detí, tak aj na strane oboch rodičov. Maloletý V. navštevoval MŠ a v súčasnosti je žiakom ôsmeho ročníka základnej školy. V súčasnosti plnoletý P. bol v čase rozhodovania žiakom základnej školy, a v súčasnosti je študentom štvrtého ročníka gymnázia. Obaja sa aktívne venujú vo voľnom čase hokeju, v čom ich podporujú obaja rodičia a finančne zabezpečuje hlavne otec detí. Na základe týchto skutočností dospel súd k záveru, že návrh matky a v súčasnosti plnoletého P., bol dôvodný s poukazom na čas, keď bolo naposledy upravované výživné, a preto návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti na v súčasnosti už plnoletého P. čiastočne vyhovel, ako aj návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloletého V.. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal zo zvýšených potrieb plnoletého P., ktorý je študentom strednej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky, spojené so štúdiom, ako aj zvýšené náklady u maloletého V., týkajúce sa bežných potrieb, stravy, oblečenia a pod.. Súd pri rozhodovaní o zvýšení vyživovacej povinnosti pre maloletého V., ž vzal do úvahy aktuálne príjmy oboch rodičov, ich majetkové pomery /matka je výlučnou vlastníčkou rodinného domu/, ako aj osobnú starostlivosť oboch rodičov, najmä pri ich športovej aktivite / odvezenie a privezenie detí do miesta bydliska - X. /. Súd zohľadnil preukázané a matkou potvrdené vyčíslené náklady, hradené nad rámec výživného, od podania návrhu pre mal. V. a to: obedy 22,20 Eur mesačne, spolu 222,20 Eur, poplatok za telefón 16,95 Eur mesačne, spolu 186,45 Eur, poplatok za hokejový klub 35,- Eur mesačne, spolu 385,- Eur, zakúpenie korčuli 231,- Eur, štartovné hokejové turnaje 250,- Eur, zakúpenie brankárskej prilby 148,50 Eur, zakúpenie brankárskych betónov 150,- Eur, spolu 1.573,15 Eur. Náklady spojené so zdedenou nehnuteľnosťou maloletým V. a plnoletým P. vyhodnotil ako irelevantné, nakoľko obe deti sú odkázané na výživu svojich rodičov bez vlastného príjmu, preto poplatky nezohľadnil pri výpočte nedoplatku od podania návrhu do rozhodnutia vo veci samej. Vzal do úvahy skutočnosť, že otec prispieval nad rámec výživného približne v sume, rovnajúcej sa určenej zvýšenej vyživovacej povinnosti. Nedoplatok na zročnom výživnom pre maloletého V. za obdobie od 01.01.2015 do 31.01.2016 neurčil, nakoľko vynaložené finančné prostriedky nad rámec učeného výživného, prevýšili nedoplatok vypočítaný z uloženej výšky vyživovacej povinnosti. Výpočet: (2.000,- Sk x 11= 22.000,- Sk = 730,27 Eur plus nad rámec výživného 1.572,65 spolu 2.302,65,- Eur, 150,- Eur x 11 = 1.650,- Eur. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. 2. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 5, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. 3. Proti tomuto rozsudku do výroku IV. a V. podala matka odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Vytýkala súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní vychádzal z jej pôvodného návrhu, ktorým požadovala zvýšenie výživného pre V. na sumu 150,- Eur. Avšak svoj návrh zmenila návrhom zo dňa 27.11.2015, ktorým žiadala o zvýšenie výživného pre V. na sumu 300,- Eur. Súd prvej inštancie však v rozpore s procesnou situáciou v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že zvyšuje výživné pre V. na sumu 150,- eur „v súlade s tým, ako navrhovala matka“. Namietla voči dôvodom neurčenia nedoplatku na zročnom výživnom pre mal. P. Citovala § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Uviedla nezrozumiteľne cit. „Ak súd vychádzal z toho, že, ak otec platí nad rámec určeného výživného, táto suma sa mu započíta na dlžné výživné lebo jej započítanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi, mám za to, že tento názor je v rozpore so Zákonom o rodine.“ 4. Otec sa k odvolaniu matky vyjadril. Navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že už od počiatku stanovenia výživného rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.02.2006 č. k. 12C/81/2005-16 synovi prispieval na jeho potreby nad rámec stanoveného výživného, a to až do vyhlásenia napadnutého rozsudku, teda aj v čase od 01.01.2015. Matka v návrhu medzi pravidelné mesačné výdavky na mal. V. vo výške 140,- eur zahrnula aj výdavky, ktoré hradil on, a to výdavky na obedy v škole vo výške 25,- eur. Medzi nepravidelné mesačné výdavky zahrnula opäť výdavky, ktoré hradil on, a to 250,- eur na zimnú bundu, 80,- eur na zimné topánky, 50,- eur na nohavice. Podľa jej vyčíslenia v návrhu pravidelné mesačné výdavky spolu s 1/12 nepravidelných na mal. V. činili 201,25 eur mesačne, po odčítaná ním hradených výdavkov činili 144,58 eur. Mal. V. hradil ďalšie náklady, a to hlavne hokej, mu hradil jednak vybavenie a jednak náklady na cestu, vozil ho na tréningy, zápasy a pod. Matka o tieto synove aktivity záujem nemala. V prípade ďalšieho zvýšenia výživného nad sumu 150 eur mesačne matka tieto aktivity zabezpečovať nebude a nebude ich môcť zabezpečovať ani on. Poistku pre mal. V. vo výške mesačne 13,02 eur platí aj naďalej on, rovnako ako výdavky na telefón vo výške 10 eur mesačne. Odvolanie voči neurčeniu nedoplatku výživného za obdobie od 01.01.2015 do 31.01.2016 je nedôvodné, pretože v tomto rozsahu jej náklady na výživu a výchovu mal. V. nevznikali, čo súd správne posúdil. Platiť výživné mesačne pre mal. V. vo výške 300,- Eur mesačne a pre plnoletého P. vo výške 200 eur mesačne je pre neho nemožné. Matka má príjem 146,61 eur z pracovného pomeru na dohodu a vo výške 848,25 eur z hlavného pracovného pomeru. Spolu vo výške 994,86 eur mesačne. Spolu s výživným jej mesačný príjem činí cca 1.167 eur. Práce na dohodu v čase rozhodnutia súdu vykonávala a vykonáva ich aj teraz, hoci tvrdí, že tak nebude robiť. Príjem matky je vyšší ako jeho priemerný mesačný zárobok vo výške 973,20 eur. Matka nemôže všetky výdavky na deti žiadať iba od neho . Aj ona je v súlade so Zákonom o rodine povinná prispievať na výživu detí. Matka medzi svoje výdavky započítala výdavky, na ktoré by súd nemal prihliadať, napr. podstielka pre mačky a výdavky na mačky mesačne vo výške 20 eur, aj výdavky na predané auto zn. Z.. O mal. V. sa stará, podporuje ho v športovej aktivite výlučne a dlhodobo, ale v prípade ďalšieho zvyšovania výživného na to nebude mať prostriedky. 5. Po podaní odvolania dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok a zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie postupoval v konaní o predmetnej veci. Ustanovenie § 395 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku určuje, že ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP z nasledovných dôvodov: 7. V odôvodnení písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie sa nenachádza konštatovanie, ktoré namietla matka v odvolaní, a síce, že súd „zvyšuje výživné pre V. na sumu 150,- eur v súlade s tým, ako to navrhovala matka.“ Pravdou však je, že súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol len matkin pôvodný návrh a opomenul uviesť, že matka zmenila svoj návrh na zvýšenie výživného pre mal. V. a namiesto sumy 150,- eur mesačne, ktoré požadovala pôvodne, žiadala sumu 300,- Eur mesačne. 8. Toto opomenutie však nemá žiaden vplyv na vecnú správnosť napadnutého IV. výroku rozsudku súdu, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. V. na sumu 150,- eur mesačne. Stanovené zvýšené výživné považuje odvolací súd za primerané, zodpovedajúce zákonným kritériám a teda správne. Napokon matka v odvolaní neuviedla konkrétne rozhodné námietky voči výške určeného výživného, ktoré by spočívali či už v nesprávnom skutkovom zistení alebo v nesprávnom právnom posúdení veci (aplikácii a interpretácii právnych predpisov na danú vec.) Matka len skonštatovala, že v ostatnom poukazuje na svoje prednesy a písomné podania, ktoré prezentovala už v konaní pred súdom a prvej inštancie a s ktorými námietkami sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vysporiadal. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje. 9. Pokiaľ ide o odvolanie matky voči rozhodnutiu súdu o nedoplatku (dlhu na zvýšenom výživnom), matka v prvom rade vytýkala súdu konštatáciu súvisiacu s dobrými mravmi resp. o rozpore s dobrými mravmi. Takúto konštatáciu však súd prvej inštancie použil len v súvislosti s výrokom II. rozsudku, ktorým čiastočne zamietol návrh na zvýšenie výživného pre plnoletého P. (nie maloleté dieťa), ktorý výrok odvolaním matky nebol napadnutý. 10. Z ďalšej námietky matky voči rozhodnutiu súdu o nedoplatku je zrejmé, že matka nesprávne spája pravidlo o započítaní (§ 7 6 ods. 2 Zákona o rodine) s nedoplatkom na výživnom za minulé obdobie ( § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine). 11. Zvýšené výživné pre maloleté dieťa bolo určené v konaní, ktoré trvalo dlhšiu dobu (od 19.01.2015 do 10. februára 2016). Ak by počas tejto doby otec plnil vyživovaciu povinnosť k dieťaťu v nižšom rozsahu, ako bolo výživné napokon určené, na zročnom výživnom by mu vznikol nedoplatok, ktorý by mu súd uložil osobitným výrokom zaplatiť. Z vykonaných dôkazov však vyplynulo, že otec už v období od podania návrhu plnil výživné v rovnakom resp. dokonca vo vyššom rozsahu, ako bolo napokon určené (viď. štvrtý odsek na str. 7 rozsudku), nakoľko zistená výška finančných prostriedkov vynaložených otcom v danom období nad rámec učeného výživného prevýšila vyčíslený rozdiel novostanoveného (zmeneného; zvýšeného) výživného oproti predchádzajúcemu (pôvodnému; nižšiemu) výživnému. Správne preto súd prvej inštancie nedoplatok na zvýšenom výživnom v rozhodnom období neurčil. 12. Uvedené určenie nedoplatku sa nedeje započítaním, ako má na mysli § 76 ods. 2 Zákona o rodine, ktorý zrejme mala na mysli matka v odvolaní. Sumy, ktoré boli odčítané zo zvýšeného výživného, plnil otec za účelom výživy maloletého V. t.j. z titulu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti, a týmto plnením nezakladal pohľadávku voči maloletému dieťaťu, ktorú by mohol žiadať od maloletého dieťaťa naspäť, a teda nejde o vzájomnú pohľadávku na započítanie v zmysle § 76 ods. 2 Zákona o rodine. 13. Odvolací súd tak nezistil žiadnu nesprávnosť v napadnutých výrokoch rozsudku súdu prvej inštancie, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu krajského súdu pomerom hlasov 3 :0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok. Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu. Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.