Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17CoP/3/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515201239 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3515201239.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej vo veci starostlivosti súdu o mal. R. F., nar. XX.XX.XXXX a maloletého V. F., nar. XX.XX.XXXX, deti v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, deti matky: H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXX, v konaní zastúpená JUDr. G. R., advokátkou so sídlom v J., W. č. X a otca: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. č. XXX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 10. novembra 2015, č. k. 8P/25/2015-63, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. R. zo sumy 67 eur na sumu 100 eur mesačne a na mal. V. zo sumy 66 eur na sumu 100 eur mesačne, s účinnosťou od 18.02.2015. Nedoplatok na splatnom výživnom za obdobie od 18.02.2015 do 31.10.2015 na mal. R. vo výške 277 eur a na mal. V. vo výške 285,30 eur otcovi povolil splácať v splátkach po 10 eur mesačne na každé dieťa, spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 24.11.2009, č. k. 10C/64/2009-44. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že s výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov, a to najmä na strane maloletých detí, keď výživné bolo naposledy určené pred šiestimi rokmi, od ktorej doby došlo k prirodzenému nárastu výdavkov na strane oboch maloletých detí a k zhoršeniu zdravotného stavu u mal. V.. Mal za to, že zárobkové možnosti otca umožňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti, keďže otec je živnostník a vykonáva živnosť, pri ktorej by mohol dosahovať príjem cca 800 až 960 eur mesačne. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec detí. V odvolaní namietal, že súd nedôsledne skúmal jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, a preto prišiel k nesprávnym záverom. Od poslednej úpravy výživného sa podstatne zmenili pomery na jeho strane, nie na strane maloletých detí. Súd nesprávne vypočítal jeho priemerný mesačný príjem, skutočnosti uvedené v odôvodnení rozhodnutia nekorešpondujú so skutočnosťou - v roku 2015 mal príjem len v máji, v júni a v septembri, dve faktúry za ďalšie dva mesiace ešte nie sú uhradené, takže jeho priemerný príjem od februára do novembra bol okolo 300 až 400 eur. Súd nevzal do úvahy skúmanie jeho schopností a možností za obdobie 12 mesiacov pred podaním návrhu na zvýšenie výživného, ktoré je povinný posudzovať. Nezaoberal sa so skutočnosťou, že nie vlastnou vinou sa ocitol na okraji biedy a chudoby, ktorú situáciu mu pomohli prekonať jeho rodičia tým, že ho živili a platili za neho výživné na mal. deti. Podotkol, že aj keď začal pracovať, musí súd vziať do úvahy, že bol dlhší čas bez príjmu. K svojej výpovedi, kde použil slovo „fuška“ uviedol, že takto sa hovorí, keď sa vykonáva práca, ktorá nie je na pracovnú zmluvu, on však tieto „fušky“ u súkromných osôb robil na faktúru, lebo si založil živnosť. Poukázal na to, že spoločnosti, ktoré dávajú ponuky na stavebné práce na internet sú nedôveryhodné a podvodné v tom, že vyplatia robotníka len v prvom mesiaci a v ďalších mesiacoch ich nevyplácajú, preto súd nemôže takto ľahkovážne posudzovať voľné miesta. Súd taktiež nevzal do úvahy jeho výdavky, ktoré musí nevyhnutne vynakladať mesačne na svoje živobytie. Z obsahu rozhodnutia ďalej nevyplýva, aké konkrétne výdavky mala matka na maloletých a čím vlastne došlo k zmene pomerov na ich strane. Vyslovil názor, že naposledy určené výživné celkom v sume 133 eur mesačne postačuje na pokrytie výdavkov a zabezpečenie potrieb maloletých spojené s povinnou školskou dochádzkou. Matka prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť. Poukázala na to, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom v r. 2009 uplynul dlhý čas a finančné náklady na výživu oboch detí a úhradu ich bežných školských a iných potrieb vzrástli. Mal. V. má okrem toho zvýšené náklady na lieky, ktoré buď dopláca alebo plne hradí a tiež zvýšené výdavky, ktoré sa týkajú dopravy do odborných ambulancií, ktoré s mal. V. pravidelne navštevuje. Tvrdenie otca, že na strane maloletých detí nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov je preto zjavne neopodstatnené. Vyhodnotenie zárobkových možností a schopností otca prvostupňovým súdom považuje za správne a zodpovedajúce výsledkom vykonaného dokazovania, keď z výsluchu odporcu, ako aj z podaných správ je zrejmé, že odporca nemá skutočný záujem nájsť si prácu, ktorá by bola primerane ohodnotená a zodpovedala jeho schopnostiam a kvalifikácii. Za správny považuje aj záver súdu, že odporca sa snaží utajiť svoj skutočný príjem z práce, keď odporca vykonáva tzv. čiernu prácu, teda prácu, za ktorú dostáva odmenu, ktorú nezdaňuje a neodvádza z tejto odmeny odvody. Takýto prístup odporcu k plneniu si svojich vyživovacích povinností nie je možné akceptovať. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť. Poukázal na to, že vyživovacia povinnosť k maloletým deťom bola naposledy upravená v roku 2009, keď deti boli v útlom veku, pričom matka nežiadala o zvýšenie vyživovacej povinnosti ani pri zmene pomerov maloletých detí ich nástupom do predškolského zariadenia, ale až v roku 2015, teda po šiestich rokoch, keď obe deti sú už žiakmi základnej školy. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa o návrhu matky na zvýšenie výživného pre mal. deti rozhodol správne a v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj cituje. Toto zákonné ustanovenie umožňuje súdu zmeniť rozhodnutia o výživnom, a to ako jeho zvýšením, tak aj znížením, v prípade, ak nastane zmena pomerov. Vychádza zo skutočnosti, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia o výživnom. Plynutím času však môže nastať ako zmena na strane osoby oprávnenej, t. j. dieťaťa, v dôsledku pribúdajúceho veku, prípadne zmeny typu školy, ktoré dieťa navštevuje, alebo aj inými okolnosťami, týkajúcimi sa jeho zdravotného stavu, jeho záľub a podobne. Významná je aj zmena na strane rodičov, súvisiaca so zmenou príjmov, prípadne inými majetkovými a osobnými pomermi, ako aj zmenou v počte vyživovaných osôb. V prejednávanej veci je nepochybné, že na strane mal. detí nastala podstatná zmena pomerov, keďže od poslednej úpravy výživného uplynula doba šesť rokov. V čase poslednej úpravy výživného boli obe maloleté deti v útlom veku; maloletá R. vo veku dva a pol roka a mal. V. vo veku jeden rok. V čase podania návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti sú obe deti žiakmi základnej školy, mal. R. má 9 rokov a mal. V. 8 rokov. Je tak zrejmé, že jednak uplynutím doby, jednak nástupom oboch detí na základnú školskú dochádzku nastala podstatná zmena pomerov na strane mal. detí, a to v každej oblasti ich uspokojovania. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že mal. V. má zhoršený zdravotný stav, navštevuje imuno-alergologickú ambulanciu, kožnú ambulanciu, gastroenterologickú ambulanciu a endokrinologickú ambulanciu, takže maloletý si vyžaduje zo strany matky zvýšenú starostlivosť a v dôsledku jeho zlého zdravotného stavu aj zvýšené finančné náklady jednak na lieky, jednak na dopravu pri návštevách odborných ambulancií mimo miesta svojho bydliska. Obe maloleté deti majú náklady spojené so školskou dochádzkou, pričom z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že len na stravu v škole matka vynakladá na každé dieťa sumu 30 eur mesačne. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o zvýšení výživného prihliadol aj na zmenu zárobkových a majetkových pomerov u oboch rodičov a dodržal aj zásadu vyjadrenú v ust. § 61 Zákona o rodine, podľa ktorej rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom v roku 2009 otec maloletých pracoval ako živnostník a dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 680 eur mesačne. Od 10.01.2012 do 20.10.2014 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, kde bol dňom 21.10.2014 vyradený z dôvodu nespolupráce s úradom. V súčasnosti je otec znova živnostník v oblasti stavebníctva (murárske a obkladačské práce). Otec pri svojej výpovedi pred súdom deklaroval, že si obnovil živnosť iba kvôli zdravotnému poisteniu, avšak nemá žiadny, alebo len minimálny príjem, žije z toho, čo mu poskytnú rodičia a títo ho v podstate živia, ako aj jeho priateľka. Neskôr pri svojej výpovedi tvrdil, že pracuje, práce vykonáva ako „fušku“. Napokon tvrdil, že vykonané práce fakturuje, na preukázanie svojho príjmu predložil dve faktúry z mesiaca máj, jednu faktúru z mesiaca jún a jednu faktúru z mesiaca september 2015, spolu vo výške 644 eur, ktorými účtoval vykonané práce, pričom uviedol, že má nezaplatené ďalšie dve faktúry spolu vo výške 1.000 až 1.200 eur, a teda zo živnosti má príjem cca 300 až 400 eur mesačne. Takéto rozdielne tvrdenia otca o príjme súd prvého stupňa správne vyhodnotil tak, že otec sa snaží zahmlievať svoj skutočný príjem, aby sa vyhol plneniu vyživovacej povinnosti. Po zistení, že otec maloletých bol vyradený z evidencie nezamestnaných pre nespoluprácu, čo sa posudzuje ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, potom správne vychádzal z princípu potencionality a zisťoval, aby príjem by otec pri riadnom výkone svojej činnosti mohol dosiahnuť. V prehľade voľných pracovných miest zistil, že je dostatok pracovných ponúk v oblasti výkonu činnosti otca a že otec by ako murár s praxou mohol dosahovať príjem 5 eur na hodinu, čo predstavuje mesačný príjem cca 800 eur brutto a ako murár živnostník by otec mohol mať príjem cca 800 až 960 eur mesačne. Vzhľadom k tomu dospel potom k správnemu záveru, že nepochybne je v možnostiach a schopnostiach otca maloletých detí dosahovať z výkonu svojej živnosti príjem 800 až 960 eur mesačne. Súd prvého stupňa tak správne zistil a vyhodnotil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Rovnako ako súd prvého stupňa je odvolací súd toho názoru, že otec maloletých ako mladý človek bez zdravotných ťažkostí, ktorý je v produktívnom veku, má nepochybne možností, ako to bolo napokon preukázané aj zisteniami prvostupňového súdu, nájsť si prácu vo svojom odbore, prípadne aj mimo miesta svojho bydliska tak, aby si v prvom rade mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že výživné je časovo nezastupiteľné plnenie rodičov voči deťom, keďže rodičia majú túto povinnosť priamo zo zákona o rodine a sú povinní vyvinúť všetko úsilie, aby výživné, ktoré pokryje potreby detí, plnili. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .