Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/36/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3608200497 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3608200497.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcu: 1. Pozemkové spoločenstvo - urbár Skačany, zastúpeného advokátom Mgr. Jurajom Vlkovičom, so sídlom Ružová dolina 8, Bratislava, 2. A. U., narodená XX.XX.XXXX, bytom Fr. S. XXX/XX, V. proti žalovaným: 1. X.. X. Z., narodený XX.XX.XXXX, 2. Q. Z., narodená XX.XX.XXXX, obaja bytom P. ul. XX/X, V., zastúpeným advokátom Mgr. Martinom Hurtišom, so sídlom Hviezdoslavova 3, Prievidza, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 1. júla 2015, č. k. 4C/150/2008-468, , takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo veci samej p o t v r d z u j e . II. Vo výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, svojím v poradí druhým rozhodnutím zamietol žalobný návrh žalobcov, ktorým sa domáhali určenia vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam. Žalobcom 1/, 2/ uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v sume 4.362,27 eur, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 4.216,17 eur a z ostatných trov 146,10 eur, žalobca v 1. rade v sume 3.992,63 eur a žalobkyňa v 2. rade v sume 369,64 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení rozsudku konštatoval svoje skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z výsledkov dokazovania. Po doplnení dokazovania podľa inštrukcií v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, teda zisťovaní, či žalobca 1/ má aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie vlastníckeho práva vo svoj prospech, dospel k právnemu záveru, že žalobca 1/, prípadne jeho právny predchodca boli vlastníkmi sporných pozemkov. Vlastníkmi pozemkov v minulosti boli fyzické osoby - urbárnici, nikdy ním nebol urbár ako právnická osoba s vlastnou subjektivitou. Nositeľmi aktívnej vecnej legitimácie na podanie návrhu na určenie vlastníckeho práva sú teda len jednotliví podieloví spoluvlastníci (bývalí urbárnici), resp. ich právni nástupcovia , nie navrhovateľ ako právnická osoba. Im prináleží právo domáhať sa určenia vlastníckeho práva vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam. Návrh navrhovateľky v 2. rade súd ako nedôvodný zamietol z toho dôvodu, že navrhovateľka v 2. rade nepreukázala naliehavý právny záujem na takomto určení. Navrhovateľka v 2. rade sa nemôže domáhať určenia vlastníckeho práva v prospech tretej osoby, navrhovateľa v 1. rade. Na takom určení nemá naliehavý právny záujem. 3. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a úspešným žalovaným priznal proti žalobcom náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré podrobne špecifikoval. 4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote žalobca v 1. rade. Navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal skutkové a právne závery okresného súdu, že žalobca v 1. rade nie je právnym nástupcom po bývalých urbárnikoch v Skačanoch, pretože táto skutočnosť bola v konaní preukázaná viacerými listinnými dôkazmi. Podľa jeho názoru, okresný súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil ani zmenu právnej úpravy, keď zákon č. 181/1995 Z. z. bol zrušený zákonom č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Namietal ďalej výšku priznanej náhrady trov konania, spôsob určenia základu pre výpočet odmeny za právnu službu. Okresný súd vychádzal z Projektu pozemkových úprav PPÚ Skačany, z ktorého má vyplývať hodnota predmetných nehnuteľností, spolu v sume 125.723,67 eur, pričom v konaní nebol postupom podľa § 129 O.s.p. vykonaný žiadny listinný dôkaz, z ktorého by mala vyplývať predmetná hodnota nehnuteľností. Hodnota nehnuteľností pri pozemkových úpravách sa určuje podľa vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav. Predmetná vyhláška je vydaná podľa 43 ods. 2 zákona SR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch , pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Z už samotného názvu vyhlášky je zrejmé, že hodnota nehnuteľností sa podľa nej určujú výlučne na účely pozemkových úprav a nie je možné ju použiť pre účely určenia ceny veci alebo práva podľa §10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Žalovaní nadobudli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.02.2002 (vklad povolený Správou katastra Partizánske dňa 14.08.2002 pod V-1017/02), a to za kúpnu cenu 40.400,- Sk (žalobca v 1. rade si dovoľuje odvolací súd požiadať o zabezpečenie predmetného spisu Okresného úradu Partizánske, katastrálny odbor a oboznámenie s ním). 5. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu v 1. rade navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť. Súčasne žiadal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 680,60 eur. Uviedol, že v podanom odvolaní navrhovateľ v 1. rade sa bráni predovšetkým voči trovám konania, ktoré bol zaviazaný zaplatiť. Okresný súd správne ohodnotil predmet sporu, keďže vychádzal zo skutočností, ktoré uviedol pozemkový úrad pri tzv. sceľovaní nehnuteľností. Ide o reálnu hodnotu daných nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu. K odvolaniu proti výroku o zamietnutí návrhu poukázal na právny názor Krajského súdu Trenčín, ktorý uviedol vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí v tejto veci. Žalobca v 1. rade nepreukázal aktívnu legitimáciu čo Krajský súd Trenčín a teraz aj Okresný súd Partizánske jednoznačne konštatovali vo svojich rozhodnutiach. Žalobca v 1. rade vo svojom odvolaní právne a ani skutkovo nezdôvodnil, z akých dôvodov by mal odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. 6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 479 a § 480 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z.), ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu v 1. rade nariaďovať pojednávanie. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok okresného súdu je vo veci samej vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. Vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade sa rozsudku okresného súdu nedotýkal, keďže suspenzívne účinky odvolania žalobcu v 1. rade nedopadajú na rozhodnutie okresného súdu o návrhu žalobkyne v 2. rade, keďže išlo o uplatnenie nároku subjektom, ktorý je samostatným spoločníkom (§ 91 ods. 1 O.s.p.). Žalobca napadol odvolaním aj správnosť výroku o náhrade trov konania. V tejto časti bolo potrebné rozsudok okresného súdu zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 7. V prejednávanej veci žalobca v 1. rade určovacou žalobou žiadal určiť, že je vlastníkom špecifikovaných pozemkov, ktoré sú aktuálne zapísané v katastri nehnuteľností ako bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaných v 1. a 2. rade na základe titulu, ktorým bola kúpna zmluva. Tvrdil, že právny predchodca žalovaných - Jednotné roľnícke družstvo v Skačanoch (ďalej len „JRD“), od ktorého žalovaní predmetné pozemky kúpili, sa nikdy nestalo platne vlastníkom predmetných nehnuteľností, preto sú nehnuteľnosti stále vo vlastníctve bývalých urbárnikov v Skačanoch a v súčasnosti, z dôvodu právneho nástupníctva, žalobca. 8. Ako dôvod, pre ktorý, podľa názoru žalobcu v 1. rade, JRD Skačany nebolo vlastníkom predmetných pozemkov, uviedol, že odpísanie predmetných parciel z PKV č. 632 a 633, ich napísanie na nové PKV č. 1363 a 1364, no najmä zápis vlastníckeho práva k nim v prospech JRD v Skačanoch nemalo žiadnu oporu vo vtedajšom právnom poriadku. K predmetnému vkladu došlo ešte pred samotným vznikom družstva, keďže družstvo bolo zaregistrované až dňa 16.03.1956 a predmetné zápisy sa uskutočnili už 23. resp. 25. augusta 1951. 9. Predmetná argumentácia žalobcu v 1. rade vychádza z princípu nemo plus iuris ad alium transffer potest quam ipse habet (nie je možné previesť viac práv, než sám má). 10. Pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu v 1. rade okresný súd sa správne zaoberal otázkou existencie aktívnej vecnej legitimácie na podanie určovacej žaloby. 11. Ide o sporové konanie, v ktorom sa žalobca domáha ochrany svojho vlastníckeho práva, preto ho zaťažuje primárna povinnosť procesnými dôkaznými prostriedkami v konaní preukázať, že on bol tým pôvodným subjektom, ktorému v dôsledku nezákonného postupu pri zápise vlastníckeho práva na družstvo, bolo odňaté vlastnícke právo. 12. Žalobca uvedenú právne významnú okolnosť v konaní nepreukázal, keďže, ako to konštatoval okresný súd, vlastnícke právo k predmetným pozemkom bolo v pozemkovej knihe zapísané na fyzické osoby. Vzhľadom na uvedené, žalobca v konaní nepreukázal, že má na vlastnícku žalobu aktívnu vecnú legitimáciu, preto okresný súd správne jeho návrh v dôsledku nedostatku aktívnej legitimácie zamietol. 13. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na aktuálnu právnu úpravu v zákone č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ktorým bol zrušený zákon č. 181/1995 Z. z., neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, v čom vidí vadu v postupe okresného súdu, keď tvrdí, že okresný súd nezohľadnil zmenu v uvedenom predpise. Za tejto situácie, odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) - teraz § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nesprávne právne posúdenie veci, nebol uplatnený spôsobilým spôsobom. 14. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou občianskeho súdneho konania. Otázka náhrady trov konania dosahuje ústavnoprávnu dimenziu len vtedy, ak by v procese interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení všeobecného záväzného predpisu zo strany všeobecného súdu bol obsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémny rozpor s princípom spravodlivosti (napr. v dôsledku prepiateho formalizmu). 15. Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi ustanovenej náhrady trov konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právom na právnu pomoc v zmysle čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. 16. Ak sú vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základe pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov dôsledne rozlišuje situácie pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný, a kedy nie (I. ÚS 119/2012). 17. V prejednávanej veci okresný súd správne postupoval, keď pri určení výšky odmeny za právnu službu advokáta považoval za tarifnú hodnotu cenu predmetných nehnuteľností. V rozsudku síce deklaroval, že pri určení ceny práva, ktorá je tarifnou hodnotou vychádzal z Projektu pozemkových úprav PPÚ Skačany, ale žalobcovi, kotrého zaťažuje povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov konania, okresný súd nedal možnosť vyjadriť sa k tejto listine. Žalovaní predložili uvedenú listinu ako základ pre určenie tarifnej hodnoty až pri vyčíslení svojich trov (doručených okresnému súdu 06.07.2016), pritom okresný súd vydal rozsudok 01.07.2016. Vzhľadom na uvedené žalobcovi nebol daný ani priestor na vyjadrenie k hodnote - cene predmetu konania, za situácie, keď mal vedomosť o tom, že žalovaní nadobudli pozemky za cenu 40.400 eur a pre účely náhrady trov konania sa už vychádza z ceny 126.239,98 eur. Týmto postupom bolo porušené žalobcovi právo na spravodlivý proces, odňatá možnosť konať pred súdom, čo je dôvodom na zrušenie rozsudku vo výroku o náhrade trov konania. Súčasne si okresný súd ujasní aj otázku, či ide o nerozlučné alebo samostatné procesné spoločenstvo, keďže jeho výrok o uloženej povinnosti nie je jednoznačný. 18. Úlohou okresného súdu bude vyzvať žalovaných, ktorí majú nárok na náhradu trov konania, aby predložili relevantný dôkaz o cene pozemkov, ku ktorému má právo sa vyjadriť aj žalobca a až následne po ustálení ceny predmetu konania znova rozhodnúť o výške nároku žalovaných na náhradu celého konania (včetne odvolacieho - § 396 ods. 3 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e je p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).