Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19CoE/214/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3608898526 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3608898526.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. a JUDr. Beáty Čupkovej v exekučnej veci oprávneného U. poisťovňa, so sídlom X., XX. augusta č. X - XX, N. XX XXX XXX, vo veci pobočky O., B.. M. R. P. XXXX/XX, O. proti povinnému X. spol. s.r.o., N.: XX XXX XXX, naposledy sídlom S., B.. V. č. XXX/XX, o vymoženie X.XXX,XX Q. s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu C. súdu Partizánske č. k. 2Er/266/2008-11 zo dňa 21. decembra 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a uložil oprávnenému U. poisťovňa so sídlom v X., ul. XX. augusta č. X-XX, N.: XX XXX XXX, nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi Y.. L. V., so sídlom exekútorského úradu v X., Z. č. XX, trovy exekúcie v sume XX,XX Q., do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia. U. rozhodnutie odôvodnil § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h), § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2, § 196 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, 2, 3, § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 08.12.1997 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy X.XXX,XX Eur, na podklade exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov zo dňa 27.10.1997, č.XX/XX-XXX, vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočka O.. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi G.. Y. L. so sídlom exekútorského úradu v O. dňa XX.XX.XXXX, ktorého ustanoveným náhradníkom je súdny exekútor Y.. L. V., so sídlom exekútorského úradu v X.. J. XX.XX.XXXX bol tamojšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým súdny exekútor navrhol, aby súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu, a majetok povinného tak nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške XX,XX Eur. Súd prvej inštancie z výpisu z Obchodného registra (www.orsr.sk) zistil, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra dňa 11.10.1999. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 6K 42/98-39 zo dňa 23.04.1999 bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka X. spol. s r.o., B.. V. XXX/X, XXX XX S., N. : XX XXX XXX. G. nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Na základe uvedených skutočností a návrhu bola obchodná spoločnosť X. spol. s r.o., nám. V. XXX/X, XXX XX S., N.: XX XXX XXX ku dňu XX.XX.XXXX z obchodného registra vymazaná. I. spoločnosti sa v zmysle § 68 ods.X C.. zák. nevykonala. U. nemá právneho nástupcu. U. prvej inštancie na základe uvedeného zákonného ustanovenia exekúciu zastavil, nakoľko povinný bol vymazaný z obchodného registra z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu na jej majetok bez likvidácie. Z. povinný nemal právneho nástupcu, voči ktorému by bolo možné ďalej viesť exekúciu. U. prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 57 ods. X písm. h) Q. poriadku za použitia zásad analógie, pretože Q. poriadok účinný v čase začatia exekúcie neobsahoval ustanovenie zodpovedajúce danému stavu (uznesenie NS SR zo dňa XX.XX.XXXX, 5M S. XX/XXXX). Po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu sp. zn.: EX XXX/XXXX a vyúčtovania súdneho exekútora, súd prvej inštancie konštatoval, že súdny exekútor vyúčtoval uplatnenú odmenu správne, preukázal vykonanie úkonov a vynaloženie času na úkony, za ktoré si uplatnil odmenu, a rovnako bolo preukázané aj vynaloženie uplatnených hotových výdavkov. U. exekútorovi tak priznal súd náhradu trov exekúcie v sume XX,XXEur, ktorá pozostáva z paušálnej odmeny v sume XX,XX Q. (za X úkonov), z časovej odmeny v sume X,XX Q. (za každú aj začatú hodinu exekučnej činnosti), z hotových výdavkov v sume XX,XX Q. a z dane z pridanej hodnoty v sume XX,XX Q. (XX% zo sumy XX,XX Q.). S poukazom na ustanovenie § 203 ods. X Q. poriadku k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd prvej inštancie zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 2. L. tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Z. názor, že exekúcia má byť pre stratu spôsobilosti povinného byť účastníkom konania vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená. V takomto prípade podľa oprávneného je pri zastavení exekúcie dôvod na aplikáciu ustanovenia § 57 ods. X písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Oprávnený namieta aj uloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania podľa §203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko sa toto ustanovenie nenachádzalo v právnej úprave účinnej do 31.01.2002. Uviedol, že súd len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Oprávnený v danom prípade ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať vymazanie povinného z obchodného registra, a preto nezavinil zastavenie exekúcie, ani procesne nezapríčinil zastavenie exekúcie. Na základe uvedeného má oprávnený za to, že oprávnený nemal byť zaviazaný na úhradu trov exekúcie. Ustanovenie Exekučného poriadku v § 203 ods. 1 vo svojom texte obsahuje zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov exekúcie, v súvislosti s čím dal do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008. Oprávnený takisto v odvolaní namieta nie len samotné zaviazanie oprávneného na úhradu trov exekučného konania, ale aj výšku priznaných trov súdnemu exekútorovi, ktoré sú podľa názoru oprávneného neprimerane vysoké a neefektívne vynaložené v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Na základe uvedeného, oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako nezákonné zrušil. 3. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného poukázal na ustálenú judikatúru NS SR, konkrétne rozhodnutie NS SR 5M Cdo 15/2011 zo dňa 19.01.2012, v zmysle ktorého, ak povinný zanikne bez právneho nástupcu výmazom z Obchodného registra, exekučné konanie sa zastaví z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku) a nie z dôvodu, podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Uvedené spôsobuje povinnosť oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Trovy exekúcie súdny exekútor vyčíslil v súlade s ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku a § 14, § 15 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdneho exekútora. Súdny exekútor trvá na výške trov exekúcie tak, ako boli predložené exekučnému súdu vo vyčíslení trov exekúcie na rozhodnutie, nakoľko sú dôvodné a oprávnené. Súdny exekútor preto navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a odvolanie oprávneného ako neodôvodnené zamietnuť. 4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 5. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 08.12.1997, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie X.XXX,XX Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov zo dňa 27.10.1997, č.65/97-200, vydaného U. poisťovňou, pobočka O., ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. 6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 6K 42/98-39 zo dňa 23.04.1999 bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka X. spol. s r.o., B.. V. XXX/ X, XXX XX S., N. : XX XXX XXX. G. nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Na základe uvedených skutočností a návrhu bola obchodná spoločnosť X. spol. s r.o., nám. V. XXX/X, XXX XX S., N.: XX XXX XXX ku dňu XX.XX.XXXX z obchodného registra vymazaná. 7. L. § 57 ods. X Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 8. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo v predmetnej veci potrebné zaoberať sa tým, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). 9. V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ uznesením Krajského súdu v X. č.k. 6K 42/98-39 zo dňa 23.04.1999 bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka X. a na základe uvedených skutočností a návrhu bola obchodná spoločnosť X. spol. s r.o., nám. V. XXX/X, XXX XX S., N.: XX XXX XXX ku dňu XX.XX.XXXX z obchodného registra vymazaná, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. L. súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 10. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 387 CSP potvrdil. 11. Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvej inštancie bolo v tejto časti v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť súd prvej inštancie z týchto dôvodov: 12. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 13. Vzhľadom k tomu že odvolanie bolo podané dňa 27.01.2016 použijú sa naňho ustanovenia platné do 30.06.2016. 14. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. 15. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. 16. V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. 17. V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. 18. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. 19. Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012). 20. Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje, pričom predmetné rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom súdu prvej inštancie. 21. Odvolací súd preto dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť súd prvej inštancie (§ 374 ods. 4 posledná veta O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016). 22. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne. Poučenie: : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).