Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6CoE/307/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611206282 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3611206282.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v exekučnej veci oprávneného PRIVATdebt s.r.o., IČO: 45 322 571, so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A proti povinným 1/ C. F., bytom J., X.. R. XXX/X a 2/ E. F., bytom J., Nám. R. XXX/X o vymoženie 4.062,77 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 28. apríla 2016 č.k. 5Er/786/2011 - 67, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, 3, 4, 6 Exekučného poriadku. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie 4.062,77 € na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 3Zm/761/2010 - 16 zo dňa 21. júla 2011. Okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 29.11.2011. V súlade s ust. § 243f Exekučného poriadku doručil oprávnený okresnému súdu doplnený návrh na vykonanie exekúcie. Z doplnenia vyplýva, že právny predchodca na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere poskytol povinným peňažné prostriedky. Na základe zmluvy o úvere boli povinným poskytnuté finančné prostriedky výlučne na stavebný účel uvedený v čl. 1 ods. 2 zmluvy. Podmienky poskytnutia úveru, platobné podmienky, podmienky odstúpenia od zmluvy, ako aj sankcie spojené s odstúpením sú uvedené v zmluve o úvere. Na zabezpečenie úveru uzavreli zmluvné strany dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky, pričom pri podpise tejto dohody došlo aj k vystaveniu biankozmenky povinnými. V zmysle tejto dohody mala banka právo vyplniť v zmenke dohodnuté údaje, ak povinní nebudú riadne a včas splácať úver. Ostatné podmienky vyplnenia biankozmenky bankou sú uvedené v zmluve o úvere. Keďže povinní nedodržali podmienky zmluvy o úvere, došlo k odstúpeniu od zmluvy a následnému vyplneniu biankozmenky podľa dohody. Banka oznámila vyplnenie zmenky povinným a vyzvala ich na úhradu zmenkovej sumy v oznámení o vyplnení zmenky. Povinní zmenkovú sumu neuhradili. Zmenková suma ku dňu vyplneniu zmenky bola tvorená nesplatenou istinou s príslušenstvom (poskytnutý úver bol úročený podľa čl. II zmluvy o úvere a sankcionovaný úrokom z omeškania podľa čl. VI zmluvy o úvere). Oprávnený k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie pripojil listinné dôkazy, a to zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 22.12.2008 a dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky z 22.12.2008. Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 22.12.2008 exekučný súd zistil, že táto bola uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného na jednej strane a povinným 1/ ako stavebným sporiteľom - dlžníkom a povinným 2/ ako spoludlžníkom na strane druhej, pričom právny predchodca oprávneného bol v zmluve označený údajmi, ktoré obvykle identifikujú podnikateľa, t. j. obchodným menom, miestom podnikania, IČO-om a povinní údajmi, ktoré obvykle identifikujú fyzickú osobu - nepodnikateľa, t. j. menom, priezviskom, dátumom narodenia či rodným číslom, bydliskom. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 3.319,39 eur (100.000 Sk), pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver vo výške 1.825,67 € (55.000 Sk). V zmluve bol účel tohto mimoriadneho medziúveru, ako aj stavebného úveru, určený výhradne ako "stavebný", bližšie špecifikovaný pod čl. 2 písm. a/ až n/ zmluvy (napr. nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu alebo bytového domu, výstavba, prístavba, nadstavba, vstavba alebo stavebné úpravy rodinného domu alebo bytového domu alebo stavebné úpravy bytu, modernizácia bytu, bytového domu alebo rodinného domu alebo udržiavacie práce na nich, nadobudnutie vlastníctva stavebného pozemku na účel výstavby rodinného domu alebo bytového domu, nadobudnutie vlastníctva pozemku, na ktorom sa už nachádza rodinný dom alebo bytový dom, nadobudnutie vlastníctva nebytových priestorov v bytovom dome na účel prestavby nebytových priestorov na byt, prestavba nebytových priestorov na byt, atď.). Podľa zmluvy je dlžník dohodnutým účelom viazaný, t. j. mimoriadny medziúver, prípadne stavebný úver môže použiť na financovanie bytových potrieb zvolenou formou na území Slovenskej republiky. Dlžník sa zároveň zaväzuje použiť celú sumu poskytnutého mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru na stavebný účel, na realizáciu ktorého sa mimoriadny medziúver, resp. stavebný úver poskytuje. Predmetnú zmluvu posúdil okresný súd ako zmluvu spotrebiteľskú. K tomuto záveru exekučný súd dospel s ohľadom na označenie zmluvných strán predmetnej zmluvy, účel poskytnutia úveru v zmluve uvedený, výpis z obchodného registra právneho predchodcu oprávneného a skutočnosť, že oprávnený nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. Keď okresný súd ustálil, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský zmluvný vzťah, ďalej skúmal, či podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, v rozhodnutí, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom." Súd požiadal Okresný súd Bratislava V o zapožičanie spisu sp. zn. 5Zm/125/2012. Z obsahu spisu mal súd za preukázané, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz. Zmenkový súd vo veci samej rozhodol len na podklade tvrdení uvedených oprávneným v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Zmenkový súd nemal k dispozícii zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej došlo k vzniku zmenkou zabezpečovaného hlavného záväzkovo - právneho vzťahu a zmenkový súd preto nemohol ani teoreticky podrobiť podmienky zmluvy kontrole z hľadiska ich možnej neprijateľnosti. Je síce pravdou, že zákon č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový v znení účinnom do 22.12.2015 neobsahoval obdobné ustanovenie ako ustanovenie s účinnosťou od 23.12.2015 zakotvené v § 17 ods. 2 citovaného zákona, čo však neznamená, že dovtedajšia vnútroštátna právna úprava, ale najmä normy práva Európske Únie, s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora či povinnosť "eurokonformného výkladu" vnútroštátneho práva nepripúšťali, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu a skúmal, či táto obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora (napr. z rozhodnutia sp. zn. C-419/2011 zo 14.3.2013 vyplýva, že skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa napriek tomu, že v danom prípade sa jednalo o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera). Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá. Právny predchodca oprávneného ako navrhovateľ v základnom konaní svoj návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu formuloval opisom obsahových náležitostí zmenky, z ktorej uplatnil nárok voči žalovanému bez toho, že by akýmkoľvek spôsobom špecifikoval a konkretizoval charakter kauzálneho vzťahu, ku ktorému sa vystavená zmenka viaže a okolnosti, ktoré vystaveniu zmenky predchádzali. Zmenkový súd následne zmenkový platobný rozkaz vydal výlučne na základe predloženého originálu zmenku. Odčlenil teda zmenkový abstraktný vzťah od spotrebiteľského vzťahu, v dôsledku čoho zjavne neaplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a v konaní ani neskúmal zmluvné podmienky z hľadiska ich možnej neprijateľnosti. Exekučný súd sa nevie vyjadriť k tomu, či uplatnený nárok naozaj vychádzal z neprijateľných zmluvných podmienok, keďže z návrhu nie je zrejmé, z akých čiastkových nárokov (čo z uplatnenej sumy tvorila nesplatená suma úveru, čo úroky či iné príslušenstvo, prípadne zmluvná pokuta) uplatnená suma pozostávala a či tieto nároky mali základ aj v neprijateľných zmluvných podmienkach. Týmto by sa mohol zaoberať až súd rozhodujúci v konaní o obnove konania. Vzhľadom na vyššie uvedené, vzhľadom na existenciu vyvrátiteľnej právnej domnienky existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP (§ 243f ods. 4 EP), ako aj s ohľadom na skutočnosť, že oprávnený v rámci doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku nie je daný, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia s tým, že o trovách zastavenej exekúcie rozhodne súd po ich vyčíslení súdnym exekútorom v samostatnom uznesení. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie oprávnený z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p. (účinný do 30. júna 2016). Uviedol, že na to, aby exekučný súd mohol exekúciu zastaviť, bol povinný v prvom kroku posúdiť to, či nárok oprávneného podmienky stanovené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku na zastavenie exekúcie spĺňa (teda, či obsahuje/neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom). Až následne, po riadnom vysporiadaní sa s prvou otázkou (t. j. náležitom posúdení veci), ak by súd dospel k záveru, že nárok obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, mohol exekučný súd pristúpiť k druhému kroku, a to posúdeniu toho, či bolo alebo nebolo na tieto podmienky prihliadnuté v konaní pred okresným súdom. V treťom kroku, ak by exekučný súd dospel k záveru, že na tieto podmienky nebolo prihliadnuté, mohol pristúpiť k zastaveniu exekúcie. V rámci záveru, že exekúciu treba zastaviť, bol súd povinný rozlíšiť v nároku oprávneného tú časť, ktorá bola vedená v rozpore so zákonom a zastaviť len túto časť exekúcie. V čase konania o nároku oprávneného na okresnom súde nemal totiž súd povinnosť (a ani objektívne možnosť) prihliadať na okolnosti, ktoré boli zavedené až novelou zákonom č. 438/2015 Z. z. Ak by sme pripustili správnosť záverov exekučného súdu prezentovaného v uznesení v tejto veci, potom by exekučné súdy boli povinné bez ďalšieho zastaviť všetky exekúcie vedené na podklade zmenkového platobného rozkazu, keďže žiadny zmenkový platobný rozkaz neobsahuje odôvodnenie rozhodnutia a výklad toho, či sa súd zaoberal s určitými skutočnosťami a k akému záveru dospel. Ak súd dospel k záveru, že uplatnený nárok (v časti úrokov a poplatkov) vychádzal z neprijateľných zmluvných podmienok, a teda že existujú predpoklady na aplikáciu § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, tak mal zastaviť exekúciu len v časti, ktorá bola neprijateľná. Exekučný súd nemôže pri posudzovaní podmienok na zastavenie exekúcie ignorovať princíp delenej neplatnosti právnych úkonov uplatňujúci sa v civilnom práve. Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu len v časti, ak sa dôvod zastavenia exekúcie týka len časti vymáhaného nároku. Nie je a v zmysle právnej úpravy ani nemôže byť v tomto prípade daný dôvod na zastavenie exekúcie vedenej proti povinným. Na strane exekučného súdu nie je žiadna pochybnosť o tom, že právny predchodca oprávneného poskytol povinným finančné prostriedky predstavujúce úver, avšak povinní tieto finančné prostriedky oprávnenému nevrátili. Teda pohľadávka oprávneného naozaj a bez pochyby existuje. Exekučný súd výslovne uviedol, že keďže bolo zo strany oprávneného odstúpené od zmluvy, mali povinní oprávnenému vrátiť to, čo na základe zmluvy dostali (teda sumu poskytnutého úveru). Nie je preto pochopiteľné, prečo súd v tejto veci zastavil exekúciu v celom rozsahu, a to navyše s odkazom na rozhodnutie z ktorého vyplýva opačný právny záver. Zastavenie exekúcie v celkovej vymáhanej sume, teda aj v časti, ktorá podľa záverov samotného exekučného súdu nebola nedovolená, znamenalo prekročenie rámca oprávnenia súdu, a teda exekučný súd vydal rozhodnutie zjavne v rozpore s právnym predpisom. Uznesenie o zastavení exekúcie spôsobilo oprávnenému odňatie práva na súdnu ochranu proti povinným, ktorí si nesplnili svoju povinnosť splniť dlh riadne a včas. Novela zákona č. 438/2015 Z. z. zaviedla nástroj kontroly zákonnosti prebiehajúcich exekúcií tam, kde sa vymáha záväzok, ktorý nemá žiaden materiálny základ. Poukázal na to, že oprávnenie exekučných súdov zavedených novelou nemá byť nástrojom na zastavovanie všetkých exekúcií vedených na podklade zmeniek, ale nástrojom na zabezpečenie kontroly zákonnosti exekúcie. V čase vstupu novely do platnosti, ale i počas 30 dňovej lehoty na doplnenie prebiehajúcich exekučných konaní, nemala súdna ani právnická obec a už vôbec nie laická verejnosť jasnú predstavu o tom, ako sa budú doplnenia návrhov na exekúciu posudzovať zo strany súdov a v akom rozsahu treba doplnenie vykonať. O to viac je povinnosťou každého súdu pristupovať k posudzovaniu otázky zastavenia exekúcií mimoriadne dôležito a v súčinnosti s exekútormi a stranami sporu, tak aby sa oprávneným neodňali práva na súdnu ochranu proti povinnému, a aby sa neodôvodnene neprelamovala zásada právoplatnej a rozhodnutej veci, a tiež zásada právnej istoty oprávneného, keď oprávneného súd pozbavuje práva domáhať sa právoplatne priznaného práva. Oprávnený navrhol, aby súd zmenil uznesenie tak, že sa v exekúcii pokračuje. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal povinných spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania oprávneného vo výške 206,84 €. 3. Súdny exekútor ani povinní 1/ a 2/ sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili. 4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP z nasledovných dôvodov: 5. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 16.11.2011 doručeným súdnemu exekútori JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, so sídlom Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote dňa 22.11.2011 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 4.062,77 € s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 3Zm/761/2010 - 16 zo dňa 21. júla 2011. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 29.11.2011. S poukazom na ust. § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Vzhľadom k tomu, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 3Zm/761/2010 nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. 6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 8. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 9. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu č.k. 3Zm/761/2010 - 16 zo dňa 21. júla 2011, vydaného na podklade originálu predloženej zmenky. Ako správne uviedol okresný súd, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ust. § 243f ods. 1 v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 povinnosť, podľa ktorej má oprávnený povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie. 10. Okresný súd v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Z doplnenia vyplýva, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného (Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Bratislava) a povinnými vznikol na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 22.12.2008. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá za následok pokračovanie v konaní, ako sa oprávnený mylne domnieva. 11. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Túto povinnosť okresný súd splnil. Vyžiadal si spis Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 3Zm/2761/2010, a na základe dôkazov predložených oprávneným v spojení s vyžiadaným spisom dospel k správnemu záveru, že v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal. Pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 3). Okresný súd preto správne podľa § 57 ods. 1 písm. m ) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. 12. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne. 13. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že napriek tomu, že určitému exekučnému titulu bola odopretá vymáhateľnosť v dôsledku vyššie uvedeného, je proti právoplatnému rozhodnutiu vydanému v konaní, ktoré začalo podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, za podmienok podľa Civilného sporového poriadku prípustná žaloba na obnovu konania aj z dôvodu, že bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky alebo šeku a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bola zastavená, pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom (čl. I § 3 zák.č. 125/2015 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov). 14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).