Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 8Cob/324/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613202246 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3613202246.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, v právnej veci žalobcu v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických väzňov 1272/12, Nové Mesto, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, práv. zast. advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: J. C., bytom X. XXX/ XX, L., o zaplatenie zmenkovej sumy 238,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. 6Cb/53/2013-73 zo dňa 18. marca 2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou súd žalobu vo zvyšku zamietol, p o t v r d z u j e. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 238,87 Eur so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 238,87 Eur od 22.01.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 0,80 Eur, náhradu trov konania v sume 16,50 Eur a právneho zastúpenia v sume 151,86 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu s tým, že súd povoľuje žalovanému splácať istinu s príslušenstvom a trovami konania v mesačných splátkach po 15 Eur vždy do 25. dňa v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia dlžnej sumy pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku súd prvého stupňa návrh zamietol. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal plnenia zo zmenky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie) ako indosatár, ktorý je nadobúdateľom zmenky vystavenej žalovaným dňa 23.04.2009 na zmenkovú sumu 238,87 Eur. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 22.01.2010. Za miesto platenia bolo určené sídlo zmenkového veriteľa. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal tieto skutočnosti zistiť verejnou listinou. Právne vec posúdil súd prvého stupňa podľa ním citovaných príslušných ustanovení slovenského hmotného práva, Občianskeho zákonníka a zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ďalej len ZZŠ) s poukazom na článok 1, článok 2 ods. 1, článok 3, článok 25 ods. 1 písm. a/ a článok 19 Nariadenia. Zistil, že zmenka bola vystavená žalovaným na rad prvého zmenkového veriteľa, ktorým bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.. Žalobca si svoje právo uplatnil ako indosatár po tom, čo bola zmenka indosamentom prevedená z pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená. Žalobcom predložená zmenka má všetky náležitosti platnej zmenky v zmysle čl. I § 75 ZZŠ. Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom. Spájanie žalobcu, ktorý zmenku nadobudol indosamentom, s kauzálnym vzťahom medzi dlžníkom a prvým majiteľom zmenky, je možné výlučne až na základe vznesenia námietky zo strany dlžníka a zároveň za predpokladu, že by dlžník uniesol dôkazné bremeno v zmysle čl. I § 10, § 17 ZZŠ. V danej veci dlžník nevzniesol žiadnu námietku voči zmenke, pričom v danom prípade je dôkazné bremeno výlučne na strane žalovaného ako zmenkového dlžníka. Za použitia § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa považoval úrok uvedený na zmenky vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, za absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Pre absolútnu neplatnosť v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň omeškania návrh ako nedôvodný zamietol. Žalobcovi priznal zákonný zmenkový úrok od splatnosti úroku uvedeného v zmenke ako aj zmenkovú odmenu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal súd prvého stupňa náhradu trov konania v plnej výške v rozsahu zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, keďže neúspech žalobcu bol v konaní len nepatrný a závisel od úvahy súdu. Žalovanému povolil splácať istinu s príslušenstvom a trovami v konania v mesačných splátkach po 15 Eur vždy do 25. dňa v mesiaci, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia žalovanej sumy pod následkom straty výhody s plátok s poukazom na § 160 ods. 1 O.s.p.. Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd prvého stupňa zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25 % denne zo zmenkovej sumy, podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Podľa názoru žalobcu došlo v prejednávanej veci zo strany súdu jeho konaním a rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie, a to čl. 4, 5 a 7 Nariadenia, ktoré má všeobecnú pôsobnosť, je záväzné vo všetkých svojich častiach a je priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. S poukazom na znenie čl. 5 ods. 1 Nariadenia žalobca namietal, že na rozhodnutie o nariadení pojednávania neboli splnené podmienky. Pojednávanie možno nariadiť len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania, keď ich nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť len na základe predložených listinných alebo iných dôkazov. Pojednávanie nemožno uskutočniť za účelom zisťovania doplňujúcich informácií od účastníkov konania, doplnenia skutkových zistení a doplnenia dôkazov, pretože na tento účel slúži procesný prostriedok upravený v čl. 7 ods. 1 písm. a/ Nariadenia. Pojednávanie nie je možné nariadiť podľa Nariadenia, ak súd hodlá vykonávať iné právne posúdenia alebo ak súd neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva Európskej únie, ktoré sa prejavujú v zostavení prílohy č. III Nariadenia, tlačiva C na žalobnú odpoveď, ktoré reflektuje na najdôležitejšie stanoviská žalovaného, pričom svoje stanovisko môže vykonať akýmkoľvek iným vhodným spôsobom bez použitia tohto tlačiva. Žalobca poukázal na to, že súd prvého stupňa nerozhodol o nariadení pojednávania formou uznesenia, toto nevydal a nedoručil ho stranám v súlade s § 45 a nasl. O.s.p. Súd prvého stupňa mal povinnosť podľa Nariadenia rozhodnúť o nariadení pojednávania uznesením s riadnym odôvodnením tak, aby v zmysle čl. 5 bod 1 Nariadenia bolo poznateľné z akých dôvodov považuje za potrebné vykonať ústne pojednávanie. Pojednávanie sa tak nemohlo uskutočniť a ak sa uskutočnilo jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu. Právne účinky môžu zakladať len také procesné úkony súdu, ktoré súd vykonal na základe právoplatných rozhodnutí. Podľa názoru žalobcu je konanie postihnuté závažnou vadou porušením § 167 a nasl. O.s.p., čo v konaní vyvolalo zásadné právne následky a ovplyvnilo rozhodnutie súdu prvého stupňa v tom smere, že následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci, súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením § 5 ods. 1 O.s.p., súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkoch, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Čl. 7 Nariadenia upravuje procesný postup súdu pri skončení konania a obligatórne ustanovuje súdu povinnosť vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania vždy, ak sa súdu nedoručila odpoveď žalovaného. V danej veci súd prvého stupňa nariadil a vykonal pojednávanie, čo legálne nemohol urobiť. V súvislosti so záverom súdu prvého stupňa, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi, v ktorej časti považoval súd zmenku za čiastočne neplatnú, žalobca poukázal na to, že zmenku vystavil žalovaný, túto dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a žalovanému bola známa v čase vystavenia zmenky. Nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok žalovaného zaplatiť aj zmenkový úrok je platný a má byť žalobcovi priznaný v súdnom konaní o to viac, že žalovaný voči uplatnenej zmenke neformuloval žiadne námietky. Svoj názor oprel žalobca o závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp.zn. 25 Cdo/1839/2000, rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 13.02.2014 sp.zn. 13C/88/2013, rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 06.03.2014 sp.zn. 3C/8153/2013, rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 11.02.2014 sp. zn. 8C/198/2013 a rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 03.02.2010 sp.zn. 5Co/16/2010. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu. Zároveň žalobca uplatnil a vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutom výroku, ktorým súd prvého stupňa žalobu vo zvyšku zamietol, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť, i keď čiastočne z iných dôvodov : Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberal, či v konaní pred súdom prvého stupňa nedošlo postupom súdu k procesným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. iným vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody posudzoval odvolací súd podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Žalobcom namietaná vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto odvolací súd posudzoval či postupom súdu prvého stupňa nebola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. K pojmovým znakom tohto odňatia patrí odňatie možnosti konať pred súdom, k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu a možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Tieto pojmové znaky musia byť splnené súčasne. Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 238,87 Eur s príslušenstvom (zmenkového úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy za určité obdobie, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy za určité obdobie), zmenkovej odmeny a náhrady trov konania. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, príp. niektorý z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi Občianskym súdnym poriadkom. Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1 Nariadenia sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch v rámci Európskej únie zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti. Pri plnení týchto cieľov majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným spôsobom uplatňovať vnútroštátne procesné právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia by mal súd rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom sa vykonávajú dôkazy. Povinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2 Nariadenia, ktorým sa súdu ukladá povinnosť podporovať strany sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií o procesnoprávnych otázkach, pričom z odôvodnenia čl. 9 vyplýva, že súd musí v záujme zabezpečenia spravodlivosti konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom. Povinnosť informovať strany o procesnoprávnych otázkach si súd môže v závislosti od vnútroštátnych postupov plniť rôznym spôsobom. Odvolací súd v konaní nezistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania. Podľa čl. 5 ods. 2, 3 Nariadenia vyzval súd žalovaného tlačivom C na odpoveď a spolu s tlačivom C zaslal súd prvého stupňa žalovanému žalobu a zmenku predloženú žalobcom v podobe fotokópie. Doručované písomnosti prevzal žalovaný dňa 08.11.2013, na tieto nereagoval. V súlade s bodom 22 preambuly, článkom 12 ods.2 a 19 tohto Nariadenia je súd povinný poučiť účastníkov o ich procesných právach. Pretože samotné Nariadenie nerieši procesný postup pri verejnom vyhlásení rozhodnutia, je potrebné postupovať v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré jednoznačne v § 120 ods. 4 O.s.p. ukladá povinnosť súdu prvého stupňa pred rozhodnutím poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Súd prvého stupňa dodržal v konaní procesný postup, ktorý vyplýva z Nariadenia a v spojení s ním z príslušných ustanovení O.s.p., pričom vykonal poučenie účastníkov konania podľa § 120 od. 4 O.s.p. v písomnej forme. Žalobca prevzal písomné poučenie účastníka konania dňa 31.01.2014 a žalovaný dňa 04.02.2014. Splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť toto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože jeho obsahom je významné obmedzenie predkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky a skutočnosti, hoci objektívne existujú. Na prejednanie veci nariadil súd prvého stupňa ústne pojednávanie, pretože to považoval za potrebné. Postupoval tak podľa čl. 5 ods. 1 druhá veta Nariadenia. V súlade s čl. 19 Nariadenia sa forma a obsah samotného úkonu nariadenia ústneho pojednávania vo veci spravuje procesnými predpismi vnútroštátneho práva. Žalobca v odvolaní namietal, že podľa Nariadenia mal súd prvého stupňa rozhodnúť o nariadení ústneho pojednávania formou uznesenia s riadnym odôvodnením tak, aby bolo poznateľné z akých dôvodov považuje súd za potrebné vykonať ústne pojednávanie. V podmienkach slovenského civilného procesu ovládaného zásadou ústnosti a verejnosti je daná povinnosť súdu nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie okrem prípadov, ak to vylučuje zákon (§ 115a) alebo celkom výnimočne osobitný predpis. Priamo v ustanovení § 115 ods. 1 Občiansky súdny poriadok v súvislosti s týmto osobitným predpisom odkazuje na Nariadenie (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalobcom prezentovaný názor v odvolaní nie je správny. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia súd rozhoduje (vydáva uznesenie) iba v prípade, ak o nariadenie ústneho pojednávania požiada niektorý z účastníkov konania a súd túto jeho žiadosť odmieta, pretože sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie nie je zjavne pre spravodlivé vedenie konania potrebné. V danom prípade táto procesná situácia nenastala. Nariadenie ústneho pojednávania na prejednanie veci samej sa vykoná podľa podmienok vnútroštátneho procesného práva spôsobom podľa § 115 ods. 1 O.s.p. tak, že sudca prejednávajúci vec, ktorý po posúdení všetkých výsledkov prípravy pojednávania dospeje k názoru, že vo veci je potrebné nariadiť ústne pojednávanie, samostatné uznesenie nevydáva a na pojednávanie predvolá účastníkov. Predvolanie na ústne pojednávanie je úkonom súdu vo forme tlačiva podľa § 254 ods. 1, 2 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov. Občiansky súdny poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie ukladajúce súdu povinnosť pred predvolaním účastníkov na pojednávanie vydať uznesenie obsahujúci úkon nariadenia pojednávania. Predvolanie na pojednávanie predstavuje procesnú formu rozhodovania súdu obsahujúce zjednodušené záhlavie a výrokovú časť. Predvolanie na pojednávanie je svojím charakterom uznesenie o vedení konania podľa § 167 ods. 1, ktoré nemusí podľa § 169 ods. 2 O.s.p. obsahovať odôvodnenie, nie je proti nemu odvolanie prípustné podľa § 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p. a podľa § 170 ods. 2 O.s.p. súd ním nie je viazaný. Obsahuje označenie súdu, označenie účastníkov, označenie veci, ako aj rozhodnutie, že súd vo veci nariadil pojednávanie v konkrétny deň, hodinu, miesto konania pojednávania spolu s oznámením pre účastníka konania, že súd pokladá za potrebný jeho výsluch. Súd prvého stupňa neporušil ustanovenia o rozhodovaní uznesením podľa § 167 a nasl. O.s.p. a z tohto pohľadu nie je konanie postihnuté vadou zmätočnosti podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Súd prvého stupňa bez návrhu účastníkov konania pripojil do spisu zmluvu o úvere, odvolací súd vyžiadal od súdu prvého stupňa všeobecné podmienky poskytnutia úveru. So zmluvou o úvere ako listinou súd prvého stupňa dokazovanie nevykonal. Zákonné ustanovenie § 120 ods. 1 posledná veta O.s.p. dáva súdu možnosť vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, za účelom zistenia skutkového stavu, zvlášť za situácie aká nastala v danom spore. Ide vlastne o prelomenie zásady formálnej pravdy v sporovom konaní. Tento postup je výnimočný a je možné ho využiť vtedy, keď je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa mal zo žalobcom predloženej vlastnej zmenky preukázané, že pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., na rad ktorej vystavil dňa 23.04.2009 žalovaný zmenku, na líci ktorej sa nachádza číslo zmluvy 3601713. Práve tieto skutočnosti boli podkladom pre postup odvolacieho súdu podľa § 120 ods. 1 posledná veta O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. a pre postup podľa § 213 ods. 2 O.s.p., pretože vznikli pochybnosti, či zmenka vystavená žalovaným má alebo nemá zabezpečovací charakter, či zabezpečovala alebo nezabezpečovala plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, prípadne i zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd postupom podľa § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu a žalovaného na vyjadrenie sa k možnému použitiu právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, nakoľko prvým majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere č. 3601713 zo dňa 23.04.2009. Plnenie povinností z tejto zmluvy bolo zabezpečené zmenkou, ktorú vystavil žalovaný a ktorá mala byť vyplnená v súlade s dohodou o vyplnení zmenky podľa čl. 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Všeobecné podmienky sa nachádzali na zadnej strane zmluvy o úvere. Zároveň odvolací súd vyzval účastníkov na vyjadrenie sa k nespotrebiteľskému charakteru zmluvy o úvere z dôvodu, že doposiaľ nie je zrejmé, či finančné prostriedky, ktoré boli žalovanému odovzdané v hotovosti v deň podpisu zmluvy, boli určené na výkon zamestnania. Posúdením obsahu spisu, rozsahu dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa a zisteného skutkového stavu, odvolací súd oznámil účastníkom, že je toho názoru, že s prihliadnutím na obsah dojednaní vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa právne posúdenie veci súdom prvého stupňa podľa právnych predpisov použitých pri doterajšom rozhodovaní veci z hľadiska vyhodnotenia plnenia zo zmenkového záväzku, javí ako nesprávne. Odvolací súd určil 7- dňovú lehotu na vyjadrenia sa k tejto výzve a oznámeniu. Právny zástupca žalobcu reagoval na výzvu a oznámenie odvolacieho súdu písomným podaním zo dňa 04.05.2016, žalovaný na výzvu a oznámenie podľa § 213 ods. 2 O.s.p. do rozhodnutia odvolacieho súdu nereagoval. V odpovedi na výzvu a oznámenie odvolacieho súdu žalobca vyslovil názor, že súd postupuje mimo režimu Nariadenia a bez akéhokoľvek vysvetlenia a nie je mu zrejmé, prečo súd nepostupuje podľa procesných pravidiel Nariadenia a aplikuje prednostne vnútroštátne právo. Žiadal, aby súd v záujme podpory základných práv a v záujme zásad uznaných v Charte základných práv Európskej únie rešpektoval právo na spravodlivý proces a upozornil na možnosť vzniku škody na jehjo strane v dôsledku nesprávnerho úradného postupu. Žalobca opätovne ako vo svojich predchádzajpúcich písomných vyjadreniach poukázal na to, že podľa jemu dostupných informácií účastníci nenavrhli dokazovanie zmluvou o úvere a ďalšímu listinami. S odkazom na znenie § 120, § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. zdôraznil, že v sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Žalobca v tejto súvislosti opätovne poukázal na právne názory vyjadrené v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.8.2002, sp.zn. 25 Cdo 1839/2000 a v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013, sp.zn. 43CoZm/10/2013. Za splnenia podmienky písomnosti európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu odvolací súd v súlade so svojou povinnosťou dal žalobcovi a žalovanému priestor, aby sa zoznámili s dôkazmi, s ktorými sa oboznámil vrátane skutkových zistení, ktoré z nich odvolací súd vyvodzuje (§ 100 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a poskytol účastníkom konania vecný a časový priestor na vyjadrenie sa k týmto listinám. Uvedený priestor v súlade s cieľom a účelom Nariadenia nevyžaduje nariadenie ústneho pojednávania, vyžaduje však najmä písomné stanovisko žalobcu a žalovaného (bod 7, 8 a 9 preambuly Nariadenia). Odvolací súd je toho názoru, že ním vykonaným postupom došlo k naplneniu práva účastníkov konania zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Zmluvu o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru posúdil odvolací súd ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy za určité obdobie. Oboznámením obsahu zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel odvolací súd (odchylnému) skutkovému stavu, na ktorom založil svoj právny záver o právnej povahe zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen z predpisov hmotného práva, ale aj z práva Európskej únie. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišnosti spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom Európskej únie. Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/150 Zb. nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých zabezpečenie bola vystavený zmenka. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá rozsudok“, nestanovuje, že súd žalobe musí vyhovieť. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade mu nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Pripojením zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru nedošlo k porušeniu koncentračnej zásady, a tým, že odvolací súd zaslal účastníkom konania pripojené listiny, s obsahom ktorých sa odvolací súd oboznámil a tieto posúdil ako dôkazy na zistenie skutkového stavu, neporušil ani princíp kontradiktórnosti súdneho konania a ani rovnosť účastníkov konania. Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, tento súd vo viacerých rozhodnutiach poukázal na to, že spotrebiteľ sa, či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície alebo z dôvodu neinformovanosti, dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením účinku nečestných zmluvných podmienok (porov. Océano Gruppo editoriale spojené prípady C-240 až C-244/98). Súdny dvor zároveň judikoval, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky (spojené prípady C-240 až C-244/98). Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduchá záležitosť. Smernica indikatívnym spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu posudzovanej klauzuly, posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými zmluvami, vyhodnotenie všetkých okolnosti prípadu a iných; čl.4 ods.1 smernice). Súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na ochranu pred nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako vyžadujú vnútroštátne pravidla verejného poriadku, teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50,51). Z dokazovania vykonaného oboznámením listinných dôkazov mal odvolací súd preukázané, že dňa 23.04.2009 uzavrel žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava (ďalej len veriteľ) zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému úver v sume 150 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok v sume 102 Eur, spolu v sume 252 Eur v 6 mesačných splátkach po 42 eur, počínajúc dňom 17.05.2009. Prevzatie peňažných prostriedkov v hotovosti žalovaný potvrdil svojím vlastnoručným podpisom dňa 23.04.2009 v deň uzavretia zmluvy. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V bode 17 všeobecných podmienok je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, ktorú žalovaný ako vystaviteľ zmenky vystavil v prospech veriteľa (remitenta) na zabezpečenie peňažného záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. V zmenke (blankozmenka) nebola vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh v zmysle všeobecných podmienok. Práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. prevedené rubopisom na žalobcu. Žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku obsahujúcu: miesto vystavenia: L., dátum vystavenia: 23. apríl 2009, zmenkovú sumu 238,87 Eur, bezpodmienečný sľub zaplatiť zmenku pri predložení na rad : POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava zmenkovú sumu 238,87 Eur (vypísané slovom) a úrok 0,25 % denne od 22.01.2010, splatnú: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“, meno, priezvisko, adresa, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovaného, číslo zmluvy : 3601713. Zmenka bola vystavená ako blankozmenka, ktorá mala byť vyplnená na základe vyplňovacieho práva veriteľa POHOTOVOSŤ s.r.o. v zmenke podľa bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Všeobecné podmienky boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi veriteľom POHOTOVOSŤ s.r.o. a žalovaným. Podľa názoru odvolacieho súdu zo všetkých zistených skutočností je nepochybné, že žalovaným vystavená zmenka zabezpečovala jeho záväzok zo zmluvy o úvere, ktorú veriteľ POHOTOVOSŤ s.r.o. uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti (§ 52 ods. 3 Obč. zák.) pri poskytovaní úverov z vlastných zdrojov. V záväzkovom vzťahu medzi veriteľom a žalovaným mal žalovaný postavenie spotrebiteľa podľa s § 52 ods.4 Obč. zák. Žalobca aj napriek výzve odvolacieho súdu sa k nespotrebiteľskému charakteru zmluvy nevyjadril. Odvolací súd vychádzal zo skutočností, že v zmluve o úvere je žalovaný označený len ako fyzická osoba - občan a aj v žalobe žalobca označil žalovaného ako fyzickú osobu - občana. Pokiaľ bol v zmluve o úvere vyznačený účel poskytnutia finančných prostriedkov na výkon zamestnania, odvolací súd konštatuje, že ide len o všeobecný údaj. Z týchto dôvodov mal odvolací súd pochybnosť o skutočnom účele poskytnutého úveru, a preto s prihliadnutím na všetky okolnosti veci vychádzal z toho, že úver bol poskytnutý na súkromné účely. Zmluva o úvere je typovou zmluvou na predtlačenom formulári, pri ktorej nemal dlžník možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah, najmä keď jej súčasťou sú aj všeobecné podmienky, ktoré dlžník nemohol vôbec ovplyvniť. Povahu zmluvy vyhodnotil odvolací súd ako adhéznu z dôvodu, že dlžník mohol túto zmluvu vrátane všeobecných podmienok akceptovať len ako celok, alebo ju mohol odmietnuť. Snaha veriteľa - dodávateľa použiť pri spotrebiteľskej zmluve podporne Obchodný zákonník (bod 20 všeobecných podmienok) naráža na prednosť ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy a jeho vykonávacích predpisov. V súlade so smernicou Rady 93/13/EHS a v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj právnych predpisov, ktorých účelom je ochrana práv spotrebiteľa v právnych vzťahoch, posudzoval odvolací súd zmluvu o úvere a všeobecné podmienky za účelom preskúmania prípadnej ich nekalej povahy. Vnútroštátny súd je z úradnej povinnosti povinný preskúmať nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii skutkové a právne okolnosti potrebné pre tento účel. I v rámci konania, ktoré je založené na zmenke, musí súd aj bez námietok dlžníka, skúmať nekalú povahu zmluvnej podmienky. Prieskumu nebránia ani ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb., najmä čl. I § 10 a § 17 tohto zákona. Aj keď dlžník - spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, prípadne uplatneniu práv zo zmenky podľa zákona č. 191/1950 Zb., je súd oprávnený a povinný skúmať platnosť zmenky, zmenkovej zmluvy, dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje a ktorou bolo vydanie zmenky predvídané. Dohodu veriteľa a dlžníka o zabezpečení záväzku zmenkou obsiahnutú v bode 17 všeobecných podmienok posúdil odvolací súd ako neprijateľnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná, a v kontexte s ostatnými zabezpečovacími inštitútmi dohodnutými v zmluve spôsobuje hrubú nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V dôsledku tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky bol odvolací súd toho názoru, že neplatnosť zmenkovej zmluvy o zabezpečení záväzku zo zmluvy o úvere, i keď nespôsobuje neplatnosť zmenky, znamená v tomto prípade neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi pohľadávkou zo zmluvy o úvere a žalovanou zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať, čoho dôvodom je nedostatok dôvodu na použitie zmenky ako zmenky zabezpečovacej (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1Obdo V 43/2006). Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedenú neplatnosť označenej neprijateľnej zmluvnej podmienky uzavrel, že veriteľ nemal v čase indosamentu zmenky na žalobcu práva zo žalovanej zmenky. Úrokovú doložku obsiahnutú v zmenke zročnej na videnie (zmenkový úrok 0,25 % denne) akou je zmenka v danej veci predložená v konaní žalobcom, ako časť vystaviteľovho zmenkového vyhlásenia, posúdil odvolací súd ako neplatnú v dôsledku neplatnosti zmenkovej zmluvy o zabezpečení záväzku zo zmluvy o úvere a tým neexistencie kauzálneho vzťahu medzi pohľadávkou zo zmluvy o úvere a žalovanou zabezpečovacou zmenkou. Odvolací súd vyhodnotil, že žalobca pri nadobudnutí zmenky konal vedome na škodu dlžníka, pretože minimálne zo zmenky zistil výšku úroku 0,25 % denne, ktorá je v rozpore so spotrebiteľským právom, a napriek tomu si zmenkový úrok v tejto výške v žalobe uplatnil. Žalobca ako nadobúdateľ zmenky zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa musel počítať s tým, že nárokom, ktoré majú základ v nekalej (neprijateľnej) podmienke a jej použití, súd nemôže poskytnúť právnu ochranu. Žalobca sa pri nadobudnutí zmenky dopustil hrubej nedbanlivosti v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa aj tým, že si neoveril, aký právny vzťah predmetná zmenka zabezpečovala, hoci zmenku, spoločne s ďalšími zmenkami, nadobudol od veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., o ktorom je všeobecne známe, že predmetom jeho činnosti je poskytovanie úverov spotrebiteľom. Indosamentom zmenky došlo v tomto prípade k podstatnému sťaženiu právneho postavenia dlžníka (spotrebiteľa) aj z dôvodu, že postúpené boli len práva zo zabezpečovacej zmenky bez pohľadávky zo zmluvného vzťahu, pri uplatnení ktorých je spotrebiteľ povinný niesť dôkazné bremeno (čl. 1 § 10 a § 17 zákona č. 191/1950 Zb.), ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi kauzálny vzťah zo zmluvy o úvere, mal niesť veriteľ, resp. postupník v prípade postúpenia pohľadávky. Proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora a ex offo súdnej kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Zmenka je náročná na formality a aj v zmenkových právnych veciach je dôležité zaoberať sa ex offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na zmluvy o úvere. Žalobcovi zo zmenky nevzniklo právo na žiadne plnenie. Žalobca, ktorý nadobudol zmenku rubopisom (indosamentom) na škodu dlžníka, sa nemôže úspešne domáhať plnenia titulom zmenky prijatej a vyplnenej v rozpore s hmotným právom, pretože ide o výkon práva, ktorý nepožíva právnu ochranu ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešný žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil, a preto odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.