Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23To/57/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615010104 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615010104.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. októbra 2016 prejednal odvolanie obžalovaného Z. S. nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom N. E. č. XX, živnostník, t.č. v mieste bydliska, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/37/2015-309 zo dňa 21.03.2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju znovu v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/37/2015-309 zo dňa 21.03.2016 bol obžalovaný Z. S. uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák., pretože dňa 30.10.2013 okolo 12.20 h v S. na H. ulici pred pobočkou K. K. prevzal od Z. D. obálku, v ktorej bolo 35.000 €, pričom obálku mu poškodený odovzdal v časovom strese a v omyle spôsobenom rozrušením, preto aby ako sprostredkovateľ predaja domu č. XXX v K. odovzdal 20.000 € ako kúpnu cenu nehnuteľnosti splnomocnencovi predávajúceho G. E., ktorý mal následne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na Z. D., následne zo sumy 35.000 € dňa 30.10.2013 odovzdal 20.000 € G. E., pričom zvyšných 15.000 € si ponechal a tieto Z. D. nevrátil a neoprávnene si ich prisvojil, čím Z. D. spôsobil škodu 15.000 €. Bol za to odsúdený podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu 18 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bol obžalovaný zaviazaný nahradiť poškodenému Z. D., nar. XX.XX.XXXX v K., bytom K. č. XXX, škodu vo výške 15 000 €. Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol hneď po jeho vyhlásení napadnutý odvolaním obžalovaného. Odvolanie smerovalo proti výroku o vine. Obžalovaný popiera, že by spáchal skutok tak, ako je popísaný vo výrokovej časti rozsudku, uvádzal, že tento skutok sa nestal a ani dôkazy nachádzajúce sa v spisovom materiáli a ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, nepotvrdili, že by prevzal obálku od poškodeného, v ktorej bolo 35.000 €, nepotvrdili, že poškodený konal v strese a omyle a ani nepotvrdili, že si neoprávnene prisvojil 15.000 €. V tejto súvislosti poukazoval na rozporné konfrontácie poškodeného a svedkyne D. s porovnaním ich samostatných výpovedí, kde niektoré tvrdenia vyzneli rozporne. Poškodený D. jednoznačne potvrdil, že potreboval pre D. ďalšie peniaze a účelom jeho návštevy u obžalovaného bolo vybavenie ďalšej pôžičky a vysporiadanie starého dlhu. Ani kamerový záznam nepotvrdil prevzatie obálky s peniazmi jeho osobou a keďže nepokrýval celú časť objektu peňažného ústavu, nachádza sa tam miesto, v ktorom mohlo dôjsť k vybratiu sumy 15.000 € z obálky a k jej odovzdaniu svedkyni D.. Záujmom a cieľom poškodeného bolo totiž získať ďalšie peniaze pre svedkyňu D. vysporiadaním starého záväzku, o čom poškodený aj sám vypovedal. Žiadal preto, aby Krajský súd v Trenčíne zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. ho spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. c) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že spáchal skutok, ktorý je mu kladený za vinu. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej trestnej veci všetky dostupné dôkazy a konštatoval, že skutkový stav, tak ako je uvedený vo výrokovej časti, mal bezpochyby preukázaný na základe výpovedí poškodeného, obžalovaného, svedkov a videozáznamu a nepochyboval o tom, že v obálke, ktorú poškodený odovzdal obžalovanému bola suma 35.000 €. Odvolací súd však berúc do úvahy dôkaznú situáciu v celom kontexte a vychádzajúc najmä z preukázateľného deja, ktorý tejto transakcii predchádzal, má odôvodnené a značné pochybnosti o tomto tvrdení poškodeného. Bolo nepochybne preukázané, že poškodený D. požičiaval peniaze svedkyni G. D., nie je podstatné z akých dôvodov a za týmto účelom neváhal v minulosti previesť na kupujúcu S. C. (v súvislosti s pôžičkou od G. E.) svoj rodinný dom. Odvolací súd nemá pochybnosti ani o tom, že v súvislosti s ďalšími požiadavkami na požičanie peňazí svedkyňou G. D. došlo k predaju rodinného domu poškodeným ďalšiemu kupujúcemu za sumu 35.000 €, z čoho 20.000 € malo byť vrátené, resp. vyplatené G. E. a následne bolo vlastníctvo predmetného domu poškodeného prevedené na spoločnosť A. zastúpenú konateľom A. Z.. Tvrdeniu poškodeného, že pri podpisovaní zmluvy pred notárom ohľadne posledného predaja rodinného domu si neuvedomil, že ide o predaj, nemožno uveriť. Tento mal už v minulosti dostatok skúseností s takýmito úkonmi, resp. so zmluvami o pôžičkách a jeho výhovorka na časovú tieseň z dôvodu zariaďovania pohrebu je skutočne detinská. Odvolací súd je presvedčený o tom, že poškodený vedel čo robí a že zostávajúcich 15. 000 € zo sumy 35. 000 € po vyplatení dlhu 20.000 € G. E. bolo určených pre G. D.. Táto svedkyňa bola prítomná pri všetkých transakciách a úkonoch poškodeného, musela vedieť aj vidieť čo sa deje a napriek tomu poškodeného nevarovala a nezabránila mu v prípadnom mylnom konaní. Ako vidno aj na záberoch z bezpečnostnej kamery v peňažnom ústave neustále sa zdržiavala v jeho blízkosti. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočne nie je potom možné jednoznačne vylúčiť, že v príhodnej chvíli, aj v čase mimo dosahu bezpečnostnej kamery v peňažnom ústave mohlo dôjsť k odovzdaniu sumy 15.000 € tejto svedkyni poškodeným. U poškodeného nebola zistená žiadna duševná porucha ani choroba ani žiadne organické zmeny, ktoré by ovplyvnili schopnosť vnímania, a preto jeho tvrdeniam prečo konal tak, ako to uvádzal v trestnom oznámení a vo svojich výpovediach, okrem iného, že zmluvu o predaji nehnuteľnosti podpísanú pred notárom, si pomýlil so zmluvou o pôžičke, odvolací súd neuveril. Napokon, keby aj išlo o zmluvu o pôžičke v sume 35. 000 €, odvolací súd je presvedčený, že z tejto by bola suma 20 000 € určená na vyplatenie E., ale tak či tak, zvyšok vo výške 15.000 € bol určený pre G. D.. Celý prípad tak, ako sa odohral aj za účasti tejto svedkyne tomu nasvedčuje. Čo viedlo poškodeného k podaniu trestného oznámenia nevedno, no možno si s odstupom času uvedomil, že prišiel o dom a sumu 35. 000 € na prípadné opätovné odkúpenie mu už nikto nepožičia. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že na základe takejto dôkaznej situácie nie je možné záver o vine obžalovaného bez pochybností vysloviť. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec tomuto vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Pokiaľ v novom konaní nedôjde k zmene doterajšej dôkaznej situácie, prichádza do úvahy postupom podľa § 285 písm. a) Tr. por. obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Z takto rozvedených dôvodov rozhodol preto odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.